Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/367/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5308208249
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5308208249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne : R. T., rod. U.,
nar. XX.XX.XXXX, M. R. X. XXXX/XX, I., zastúpená Advokátskou kanceláriou VARMUS s.r.o., so sídlom
Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovaným: 1/ Mgr. U. M., nar. XX.XX.XXXX, 2/
X. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. XXX, obaja zastúpení JUDr. Jozefom Pikuliakom,
advokátom so sídlom O. F. XX, XXX XX I., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v konaní
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/146/2008-554 zo dňa 06. marca
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaní v rade 1/,2/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že parcele KN-
C 2006/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 210 m2 a KN-C 2006/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 67 m2, zapísané na LV XXXX k.ú. F. (v ďalšom texte už len „sporné pozemky“), patria do jej
vlastníctva v podiele 71/2304-ín, zamietol (výrok I.). Vyslovil, že žalovaní v rade 1/, 2/ majú voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je
vlastníčkou sporných pozemkov v podiele 71/2304-ín titulom dedenia po matke U. U., rod. I. na základe
osvedčenia o dedičstve č.k. 9D/204/2004-74 zo dňa 27.09.2004 a pokiaľ žalovaní si sporné pozemky
osvedčili vyhlásením o vydržaní spísaním do notárskej zápisnice Nz 523/99 zo dňa 08.12.1999, nešlo
o platné nadobudnutie sporných pozemkov týmto spôsobom.
Po vykonanom dokazovaní ustálil, že sporné pozemky sú podľa znaleckých posudkov vypracovaných

v tomto konaní (znalecký posudok Ing. Krnáča a Ing. Krišpinského) z časti totožné s pozemno-knižnou
parcelou č. 4845, ktorej zodpovedali pôvodné parcele EN 8982, 8983, 8984, 8985 a zároveň i
parcele KN-C 2004, 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, tiež sporné pozemky, ako i časť parcele
č. 5979 (miestna komunikácia). Z osvedčenia o dedičstve, č.k. 9D/204/2004-74 zo dňa 27.09.2004
je zrejmé, že žalobkyňa dedila po matke nehnuteľnosti v stave neidentickom. Ďalej v odôvodnení
poukázal na skutočnosť, že nakoľko predmetom sporu bola pozitívna určovacia žaloba a nie negatórna
žaloba, ktorou by sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaní nie sú vlastníkmi sporných pozemkov,

nezaoberal sa dokazovaním, či žalovaní platným spôsobom nadobudli vlastnícke právo k sporným
pozemkom. Vzhľadom na pozitívnu určovaciu žalobu bolo povinnosťou žalobkyne uviesť dôkazné
bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že je spoluvlastníčkou sporných pozemkov v podiele 71/2304-ín,
t.j. bolo jej povinnosťou preukázať, že spoluvlastnícky vzťah existuje a zároveň preukázať ostatnépodmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovanému spoluvlastníckemu podielu. Základnou
podmienkou pre úspešnosť v spore bolo teda preukázať zo strany žalobkyne, či ku dňu rozhodovania
súdu existuje spoluvlastnícky vzťah k sporným pozemkom, ktoré podľa znaleckých posudkov sú totožné

s pôvodnými parcelami EN 8984 a 8985 a ktoré zároveň boli vytvorené z pozemno-knižnej parcele
č. 4845. Vykonaným dokazovaním bola nesporne preukázaná skutočnosť, že vo vzťahu k pozemno-
knižnej parcele č. 4845 prebehla reálna deľba, a to k tej časti, ktoré zodpovedali pôvodným parcelám
evidovaným v stave EN ako parcele č. 8982, 8983 a 8985, nie však vo vzťahu k pôvodnej parcele EN
8984. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedkov však nebolo možné jednoznačne vyvodiť,

že sporné pozemky boli spoločným pozemkom. Okresný súd v tomto smere poukázal na výpovede
svedkov P. B. a L. Z., ktorí potvrdili, že pozemky tvoriace pôvodnú pozemno-knižnú parcelu č. 4845
boli podelené. Tiež vychádzal z obsahu notárskej zápisnice N 152/2000 zo dňa 11.04.2000, kde v
konaní vypočutá svedkyňa R. M. pred notárom vyhlásila, že od I. X. nadobudla už reálne vydelenú
časť pozemno-knižnej parcely č. 4845, t.j. parcelu KN-C 2005. Okresný súd podporne poukázal i
na rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4C/139/2008-215 zo dňa 26.11.2009, ktorým súd rozhodol

o žalobe právnych nástupcov z pôvodného pozemno-knižného spoluvlastníka D. Z. (jedným z nich
bola aj R. M. v tomto spore v postavení svedkyne), ktorou sa za takmer totožného skutkového stavu
domáhali voči žalovaným (totožným v prejednávanej veci) určenia, že nebohý D. Z. bol ku dňu svojej
smrti vlastníkom podielov zapísaných v pozemkovej knihe. Žaloba bola zamietnutá, vyššie označený
rozsudok bol potvrdený i odvolacím súdom. S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd dospel

k záveru, že ku dňu rozhodovania súdu podielové spoluvlastníctvo neexistuje, zaniklo rozdelením
pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 4845 v dávnej minulosti, ešte pred rokom 1950. Z toho dôvodu
nie je možné žalobkyni určiť spoluvlastnícky podiel zo zaniknutého spoluvlastníctva. Ak žalobkyňa
nepreukázala existenciu podielového spoluvlastníctva k sporným pozemkom, bolo potrebné jej žalobu
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnuť.

3. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie, eventuálne zmeniť tak, že jej žalobe sa v celom rozsahu vyhovie.
V dôvodoch odvolania namietala, že okresný súd nepostupoval v súlade so záväzným názorom
odvolacieho súdu vyjadrenom v uznesení zo dňa 30.06.2010, sp.zn. 6Co/108/2010, ktorým bol

predchádzajúci rozsudok okresného súdu č.k. 8C/146/2008-249 zo dňa 17.12.2009 zrušený. Podľa
pokynu odvolacieho súdu okresný súd mal v prírode vytýčiť hranice sporných pozemkov a následne
opätovne vypočuť strany sporu a svedkov, či sporné pozemky predstavovali v minulosti reálne vydelenú
časť pozemno-knižnej parcele č. 4845, kto bol ich užívateľom, či sa správal ako vlastník a či došlo
k reálnej deľbe vyššie označenej pozemno-knižnej parcele. Žalobkyňa ďalej zotrvala na tvrdení, že v

prípade sporných pozemkov išlo o spoločný pozemok, o čom svedčia i výpovede svedkov U. N., P. B.
i potvrdenie Obecného úradu Skalité zo dňa 09.11.2009. Ďalej poukázala na skutočnosť, že žalovaní
nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by pôvodná parcela EN 8984 patrila na základe reálnej deľby I. X.
a že by ju Spolok ovocinárov odkúpil. Tak isto zotrvali na tvrdení, že žalovaní neboli dobromyseľní vo
vzťahu k sporným pozemkom.

4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario za použitia § 219 ods. 3 CSP), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie je vecne správne. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie zodpovedá v zásadných bodoch kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací
súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

7. Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietka žalobkyne, že okresný súd nepostupoval v súlade s pokynmi odvolacieho súdu vyjadrenými
v jeho uznesení zo dňa 30.6.2010, sp.zn. 6Co/108/2010, neobstojí. Hranice sporných pozemkov boli vprírode vytýčené, o čom svedčí obsah zápisnice z ohliadky na mieste samom v Skalitom, vykonanej dňa
15.04.2016, na ktorej ustanovený znalec Ing. Jozef Polka vytýčil hranice sporných pozemkov v prírode.
Na tejto ohliadke boli okrem vyššieho označeného znalca vypočuté i strany sporu, ako aj svedkovia U.

N. a U. L.. Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že okresný súd (po tom, ako mu bolo doručené
uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 30.06.2010, sp.zn. 6Co/108/2010) podstatným spôsobom doplnil
doposiaľ vykonané dokazovanie, a to vyžiadaním identifikácie od Správy katastra Čadca vo vzťahu k
pozemno-knižnej parcele 4845, vyžiadanie znaleckého posudku č. 50/2011 od znalca Ing. Krišpinského,
pripojením spisového materiálu Okresného súdu Čadca sp.zn. 4C/139/2008, ako i ďalšími listinnými

dôkazmi.
Neobstojí ani odvolacia námietka žalobkyne, že v prípade sporných pozemkov sa jedná stále o spoločný
pozemok, o čom majú svedčiť aj výpovede svedkov U. N., P. B. i potvrdenie Obecného úradu Skalité
zo dňa 09.11.2009. Odvolací súd k uvedenej námietke žalobkyne uvádza, že zo znaleckého posudku
č. 50/2011 je zrejmé, že boli zamerané tak sporné pozemky (KN-C 2006/1, 2006/2), ako i susedné
pozemky (KN-C 2004, 2005, 2007, 2008, 2009, 2010 a 2011). Týmto znaleckým posudkom bolo

zároveň stotožnené, že vyššie označené parcele KN-C plus časť miestnej komunikácie označenej
ako parc. č. 5979, boli vytvorené z pozemno-knižnej parcely č. 4845. Zo znaleckého nákresu (č.l.
329 spisu) je zrejmé, že parcele KN-C 2004, 2005, 2006/1,2, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 sú v
prírode oddelené a majú svoje hranice. Okrem toho o reálnej deľbe pozemno-knižnej parcele č. 4845
svedčia okrem svedeckých výpovedí svedka B. a svedka Z. (ktoré už vyhodnocoval okresný súd v

odôvodnení napadnutého rozsudku - pozn. odvolacieho súdu) i notárska zápisnica N 493/94, NZ 488/97
(č.l. 296 spisu), ktorou si L. Z. osvedčil (okrem iných pozemkov) i parcele KN-C 2011 (ako reálne
vydelenú časť pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 4845) a tiež notárska zápisnica N 152/2000, NZ
155/2000 (viď pripojený spis), ktorou R. M. nadobudla parcelu KN-C 2005 s poukazom na reálnu
deľbu pozemno-knižnej parcely č. 4845. O reálnej deľbe vyššie označenej pozemno-knižnej parcely

nasvedčuje i svedecká výpoveď svedka U. T. (č.l. 229 spisu) v konaní vedenom na Okresnom súde
Čadca pod sp.zn. 4C/139/2008, ktorý na pojednávaní konanom dňa 26.11.2009 okrem iného potvrdil, že
I. X. odpredal ovocinárskemu spolku jemu patriace pozemky (v reálne vydelenom stave ako KN-C 2004,
2005, 2006), t.j. aj sporné pozemky. Nakoniec o reálnej deľbe pozemno-knižnej parcele č. 4845 svedčí
aj list vlastníctva XXXX vo vzťahu k parcelám KN-C 2007 (č.l.204 spisu) a KN-C 2008 (č.l.203 spisu) v

spojení s rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Čadca č. 1727-003/2005-Bž zo dňa 21.07.2005
(č.l. 395 spisu), podľa ktorých dôkazov parcele KN-C 2007 a 2008 boli reálne vydelené už za života
matky vlastníkov, evidovaných na LV XXXX, t.j. R. M., rod. I., ktorá ich nadobudla v reálne vydelenom
stave ešte v roku 1949. Z uvedeného teda možno uzavrieť, že ak je nepochybné, že v dávnej minulosti
boli samostatnými parcelami parc. KN-C 2005, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, ktoré boli vytvorené z

pozemno-knižnej parcele č. 4845, niet dôvod pochybovať o tom, že v minulosti bola reálne oddelená od
vyššie označenej pozemno-knižnej parcele i parcela KN-C 2006, t.č. KN-C 2006/1 a 2006/2.
Neobstojí ani námietka žalobkyne, že v prípade sporných pozemkov (KN-C 2006/1, 2006/2) išlo o
spoločný pozemok, o čom by mali svedčiť výpovede svedkov U. N., P. B. i potvrdenie Obecného úradu
Skalité zo dňa 09.11.2009. Potvrdenie Obecného úradu Skalité z vyššie označeného dňa osvedčuje len

to, že na evidenčnom liste 814 bola parcela EN 8984 vedená ako spoločné pasienky pod názvom Z.
štvrť. Ostatné dôkazy, na ktoré už odvolací súd poukázal vyššie, však zjavne nasvedčujú o vykonaní
reálnej deľby celej PK parcely č. 4845. Čo sa týka svedeckej výpovede U. N. (č.l. 127 + 452 p.v. spisu),
túto možno vyhodnotiť ako nevierohodnú, nakoľko ak tvrdila, že jej matka R. M. nadobudla parcelu KN-C
2005 ako reálne vydelenú časť, nemohla zostať spoločná sporná parcela KN-C 2006, v súčasnej dobe

KN-C 2006/1, 2006/2. Nakoniec, čo sa týka svedeckej výpovede svedka B. (č.l. 143 spisu), odvolací
súd po preskúmaní tohto dôkazu prisvedčil záverom okresného súdu, že tento svedok potvrdil reálnu
deľbu pozemno-knižnej parcele č. 4845. Nakoniec o reálnej deľbe označenej pozemno-knižnej parcely
svedčia i závery vyjadrené prvostupňovým i odvolacím súdom v konaní vedenej na Okresnom súde
Čadca pod sp.zn. 4C/139/2008.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil.

8. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých ustanovení vyslovil, že žalovaní majú voči žalobkyni nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, nakoľko boli v tomto odvolacom konaní plne úspešní.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)