Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/284/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913217088
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7913217088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35724803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast. právnym zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843,
Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: L. A., S.. XX.X.XXXX, M. Č. S. N., S. Q. XXX/XX, t.č. Č. R., Z.
- S. X., D. XXXX/X, J. zaplatenie 465,40 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov č.k. 2C/49/2014-60 z 9.10.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že návrh navrhovateľa

zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).
Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 9.10.2014, na
toto pojednávanie riadne a včas predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu (doručenky pri
č.l. 50). Právny zástupca navrhovateľa neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 9.10.2014 žiadal
ospravedlniť písomným podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 6.10.2014 (č.l. 55) a súhlasil s
tým, aby súd pojednával a rozhodol bez osobnej účasti sporových strán; zároveň si v tomto konaní
uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti navrhovateľa, jeho

právneho zástupcu a odporcu.
Súd dôvodil, že navrhovateľ nepreukázal, že túto výzvu doručil, či doručoval odporcovi, podľa prílohy č.
1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol vyčíslený zostatok dlhu na úvere poskytnutom zo Zmluvy zo dňa
21.6.2007 takto: zostatok pohľadávky: 1 857,12 €, istina celkom: 1 688,11 €, istina do splatnosti: 1 688,11
€, úroky celkom: 169,01 €, výška omeškanej splátky: 958,27 € a v zmysle obsahu VOP predložených
navrhovateľom (č.l. 9-23), a to bodu 7.6.1, písm. a/ (ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti
alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky

istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere) a klient je potom povinný splatiť pohľadávku
zo Zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, preto zhodnotením
vykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žezmluvuosplátkovomúvereč.XXXXXXXXXXuzavretú
medziSlovenskousporiteľňou,a.s.,Bratislava,nastranejednejakobankouaodporcomnastranedruhej
ako dlžníkom dňa 21.6.2007 posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 1 zák. č. ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z..

Súd citoval § 100, § 101, § 53 ods.9, § 565 O.z. a dôvodil, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že odporca ako dlžník mal pre právneho predchodcu navrhovateľa plniť peňažný záväzok vzniknutý z
poskytnutého spotrebiteľského úveru v pravidelných mesačných splátkach po 23,27 Eur splatných k 20.
dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom júl 2007 a končiac mesiacom jún 2012.Z prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 vyplýva, že k uvedenému dňu výška
omeškanej splátky predstavovala 958,27 Eur. Pri výške mesačnej splátky 23,27 Eur potom počet
omeškanýchsplátokpredstavujeminimálne39omeškanýchsplátokkudňu24.3.2011(958,27Eurvýška

omeškanej splátky delené 23,27 ako výška mesačnej splátky). Z obsahu Zmluvy vyplýva, že odo dňa
20.7.2007 do dňa 24.3.2011 mal podľa Zmluvy odporca zaplatiť navrhovateľovi 46 splátok. Ako je vyššie
uvedené, k 24.3.2011 odporca navrhovateľovi k uvedenému dňu nezaplatil minimálne 39 splátok, čo
potom znamená, že k dňu 24.3.2011 odporca zaplatil navrhovateľovi iba 7 splátok zo 46 splátok. Z
listinných dôkazov predložených navrhovateľom súd nemal možnosť zistiť, ktoré konkrétne dohodnuté

mesačné splátky podľa zavretej Zmluvy odporca navrhovateľovi nezaplatil. Napriek tejto skutočnosti
je konajúci súd toho názoru, že pokiaľ k dňu 24.3.2011 odporca dlhoval navrhovateľovi minimálne 39
mesačných splátok, čo znamená, že zo 46 mesačných splátok zaplatil maximálne 7 splátok (a to splátok
splatných od júla 2007 do decembra 2007 vrátane), potom už splátku splatnú 20. januára 2008 odporca
nezaplatil riadne a včas a omeškanie so zaplatením tejto splátky trvalo viac ako 10 dní, teda boli splnené
podmienky na možnosť banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (VOP bod 7.6.1. písm. a/). Keďže

malo ísť o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa malo vykonať v splátkach, tak banka mohla uplatniť
právo - žiadať o zaplatenie celej pohľadávky po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, keď súčasne upozornila odporcu ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva, t.j. najskôr mohla banka uplatniť toto právo 21.apríla 2008 za súčasného upozornenia pre
odporcu na lehotu nie kratšiu ako 15 na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky.

Je zrejmé, že ku dňu 9. mája 2011 bol nárok navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu premlčaný,
keď k uvedenému dňu uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že zákonná trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva uplynula navrhovateľovi dňa 9. mája 2011, preto s poukazom na
ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. súd návrh navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľ, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania a nemal v konaní úspech.

2. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ na základe uplatneného odvolacieho dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozsudku.

V odvolaní namietal, že zároveň mám za to, že výkladom ustanovení VOP možno dospieť k záveru, že
postupca a následne postúpením pohľadávky navrhovateľ boli oprávnení, nie však povinní predčasne
ukončiť záväzkovo- právny vzťah.
Nanavrhovateľaprešlizmluvouopostúpenípohľadávokajvšetkyprávasúvisiacesdanoupohľadávkou.
Okrem toho postúpením pohľadávky sa stal sám navrhovateľ veriteľom pohľadávky, pričom základným

právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky.
Navrhovateľ nevidí dôvod, prečo súd nerešpektoval a neprihliadol na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
zo strany navrhovateľa ako postupníka pohľadávky, a preto

nemožno súhlasiť s názorom súdu, že postupca pohľadávky nemohol na navrhovateľa previesť nároky
z úverovej zmluvy, pokiaľ by nedošlo k jej zániku.
Navrhovateľ má za to, že zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva mesačná periodicita splátok. Je
teda nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na plnení v splátkach. Navrhovateľ si v konaní uplatnil
nepremlčané splátky ku dňu podania žalobného návrhu spolu s úrokom z omeškania z každej splátky.

Podľa Nálezu ÚS SR z 8.3.2011, III. ÚS 348/06 - 42: „Ústava je právny predpis najvyššej právnej sily.
Z tohto vyplýva, že ju tvoria (ústavné) právne normy najvyššej právnej sily, s ktorými musia byť (mali
by byť) v súlade všetky ostatné právne normy obsiahnuté v právnych predpisoch nižšej právnej sily.
Ak právna norma obsiahnutá v právnom predpise nižšej právnej sily vyvoláva pochybnosti o svojom
súlade s ústavnou normou, ktorá je bezprostredne aplikovateľná, musí orgán verejnej moci, ktorý ich

má aplikovať, uplatniť (ústavnú) právnu normu obsiahnutú v ústave, t. j. uplatnenie ústavnej normy
má v danom prípade prednosť pred uplatnením právnej normy obsiahnutej v právnom predpise nižšej
právnej sily. Zásada prezumpcie ústavnosti dotknutej právnej normy obsiahnutej v právnom predpise
nižšej právnej sily je v danom prípade irelevantná, pretože v danom prípade dotknutý orgán verejnejmoci uplatní zásadu ústavne konformného výkladu a uplatňovania dotknutých právnych noriem, a preto
musí priamo aplikovať ústavnú normu, alebo aplikovať dotknutú právnu normu obsiahnutú v právnom
predpise nižšej právnej sily tak, aby jej uplatnenie bolo v súlade s dotknutou ústavnou normou. “

Ústava SR priznáva každému z účastníkov súdneho konania rovnaké postavenie. Odhliadnuc od
skutočnosti, že možnosť zbaviť sa dlhu vznesením námietky premlčania už sama o sebe znamená
zásah do majetkových práv a zásad dobrých mravov, prijatím § 5b ZoOS zákonodarca zašiel ešte
ďalej a uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa
zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy

v tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka. Porušil
tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a narušil
tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu, ktorá sa v civilnom procese prejavuje
vytváraním rovnakých procesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach
a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd. Nedovoleným spôsobom tak zasiahol do princípov
právneho štátu. V plnej miere sa v tejto súvislosti stotožňujeme s názorom sudcu Ústavného súdu SR

X. Ľ., že zákonodarca a súdy Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa zašli už tak ďaleko, že
sa dotýkajú samej podstaty a primeranosti práva a absolútne nevýchovne, paternalisticky a v rozpore so
zásadou rovnosti a zásadou, podľa ktorej právo patrí bdelým, ktoré by mali platiť aj pre „privilegovaného
spotrebiteľa“, spotrebiteľa neprípustné zvýhodňujú v porovnaní s veriteľom, ktorému reálne hrozí riziko
nevymoženia ani len elementárneho nároku bez príslušenstva. Spotrebiteľovi tak umožňujú legálne sa

obohatiť na úkor veriteľa za asistencie súdov.
Preto žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť návrhu a priznať trovy odvolacieho konania a
rozhodne žiadal neprihliadať na § 5b ZoOS, v ktorom Národná rada SR prikázala orgánom rozhodujúcim
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Týmto de facto bolo zlegalizované

postavenie súdu ako advokáta dlžníka (t.j. pre odporcu).

3. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP, spôsobom verejného vyhlásenia rozsudku preskúmal
napadnutý rozsudok a tento potvrdil ako vecne správny podľa § 387 CSP, pričom odvolací súd sa
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku.

4.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

5. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti

(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy

protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je

potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania

práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotenídôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.

6. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené a v konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala
vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že navrhovateľkou uplatnený odvolací dôvod nie je
daný a ani dôvod nesprávneho posúdenia.

7. K výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku odvolací súd dopĺňa, že ak odporca k 24.3.2011
navrhovateľovi nezaplatil minimálne 39 splátok, čo potom znamená, že 24.3.2011 zaplatil mu iba 7
splátok zo 46 splátok a z listinných dôkazov predložených navrhovateľom nebolo možné zistiť, ktoré
konkrétne dohodnuté mesačné splátky podľa uzavretej Zmluvy odporca navrhovateľovi nezaplatil, boli
teda splnené podmienky na možnosť banky, t.j. právneho predchodcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť

úveru (podľa bodu 7.6.1 písm.a/ VOP). Keďže malo ísť o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
malo vykonať v splátkach, banka mala uplatniť právo, t.j. zaplatiť celú pohľadávku po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozornila odporcu ako spotrebiteľa v
lehote nie kratšie ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, najneskoršie 21.4.2008 tak mala urobiť za
súčasného upozornenia pre odporcu a žiadať od neho zaplatenie celej pohľadávky, upozorňujú banky

pre spotrebiteľa mohlo byť jemu doručené 23.apríla 2008 a po uplynutí 15 dňovej lehoty, právo pre
nesplnenie splátky splatné v januári roku 2008 malo byť právo navrhovateľa uplatnenie 9.mája 2008,
trojročná premlčacia lehota plynula podľa § 101 Obč.zák., a preto ide o premlčanie nároku ku dňu
9.mája2011.Ideozákonnúprekážku,ktorábránipriznaťprávonavrhovateľovi,keďodvolacísúdhodnotí
postúpenie pohľadávky ako v súlade s právom (napr. aj Najvyšší súd SR v uznesení 1Cdo/157/2009).

8. Napokon odvolací súd poukazuje aj na rozsudok ESD C-42/2015 z 9.11.2016 (tretia komora), keď v
záujme ochrany spotrebiteľa bol daný výklad Smernice 2008/48/ES, pričom bolo umožnené výkladom
zaujať stanovisko k čl. 10 ods.2 písm.a/ smernice 2008/48, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchtosplátokačl.10ods.2písm.a/,i/smernice2008/48umožňovalčlenskýmštátomstanoviťpovinnosti
bánk upraviť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

9. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a o trovách rozhodol podľa § 396 CSP, lebo

navrhovateľ nebol úspešný a odporca sa nevyjadril a nevznikli mu žiadne trovy v odvolacom konaní.

10. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.