Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/389/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416895104
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416895104.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Slnečná 765/3, 900 45
Malinovo IČO: 42 174 902, proti žalovanému D. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. N. XXX/

X, XXX XX H. C. N., o zaplatenie istiny 696,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Csp/1/2016-51 z 5. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽiarnadHronom(ďalejaj„okresnýsúd“,alebo„súdprvejinštancie,“resp.,,prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom z 5. decembra 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). O

náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v
pomere 100% trov konania (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy
696,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, počítaným od 15. 10. 2009 do zaplatenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 25. 06.
2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanému úver vo výške 350,- Eur. Žalovaný sa zaviazal veriteľovi úver zaplatiť zvýšený o príslušný
poplatok vo výške 346,- Eur, t.j. celkovú sumu 696,- Eur v 12 mesačných splátkach po 58,- Eur, počnúc
dňom 10. 07. 2009, na účet veriteľa.
Zmluva o úvere má charakter aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom žalovanému (spotrebiteľovi)
bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania ani podnikania. Žalobca
(dodávateľ) žalovanému poskytol finančné prostriedky v hotovosti pri podpise zmluvy

Okresný súd zistil, že Zmluva o úvere síce spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje
obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, a to adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov, preto je poskytnutý úver nutné považovať za bezúročný a bez
poplatkov a žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi jedine skutočnú výšku poskytnutého

finančného plnenia, čiže 350,- Eur.
Okresný súd v Žiari nad Hronom trestným rozkazom sp. zn. 1T 74/2010 zo dňa 22. 04. 2010,
právoplatným dňa 09. 07. 2010, uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods.1 Trestného zákona z dôvodu, že žalovaný v žiadosti o úver neuviedol všetky svoje
záväzky a úver nesplácal a podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného
s jeho nárokom na náhradu škody na občianske konanie.

Súd prvej inštancie konštatoval, že súd je povinný v každom štádiu konania ex lege prihliadať na
prípadné premlčanie nároku, uplatneného voči spotrebiteľovi, a to podľa ustanovení § 5b Zák. č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej aj ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Žalobca v podanej
žalobe uviedol, že úver zosplatnil dňa 15. 10. 2009, preto odo dňa nasledujúceho (od 16. 10. 2009)
začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi a uplynula dňa

16. 10. 2012. Žalobca podal žalobu na okresný súd až dňa 01. 07. 2016, po uplynutí premlčacej doby.
Podľa názoru okresného súdu, v danej veci nie je možné aplikovať ustanovenie § 106 ods.
2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj,,OZ“), pretože nárok žalobcu nie je možné posúdiť v
občianskoprávnom smere podľa ustanovení zodpovednosti na náhradu škody. Nárok žalobcu totiž
nespĺňa všetky atribúty škody, tak ako to predpokladá Občiansky zákonník vo svojej šiestej časti. Je

potrebné odlišovať škodu v občianskoprávnom zmysle a škodu v trestnoprávnej rovine. Škodou pre
účely trestného konania sa rozumie akákoľvek ujma (na majetku, na osobných právach a iných právach
a právom chránených záujmoch a pod.), ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s trestným činom,
preto premlčacia doba uvedená v ustanovení § 106 ods. 2 OZ nie je aplikovateľná na daný prípad. Na
daný spor je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, pretože žalovaná suma vznikla
z titulu neuhradeného záväzku žalovaného vzniknutého z občianskoprávneho záväzkového vzťahu. Z

uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu zamietol.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu okresný súd priznal
náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby okresný súd
rozsudok okresného súdu zrušil. Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa. Dňa 25. 06.
2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý

úver. Zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“)
s tým, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva o úvere bola
uzatvorená ako nepomenovaná zmluva. Podľa jeho názoru zmluva o úvere mala všetky zákonom
požadované náležitosti, a to dostatočné označenie subjektov a predmet zmluvy (poskytnutie úveru). Iné
náležitosti sa považujú za fakultatívne, a preto v dôsledku ich absencie nie je možné zmluvu označiť

za bezúročnú a bez poplatkov. Súdna prax zhodne určila použitie Obchodného zákonníka nezávisle
na dohode strán v prípade sporov zo zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere (R SR 11/2001), ako
aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia na základe neplatnej zmluvy o úvere (SJ 10/2003,
R ČR 16/2015). Vzhľadom na uvedené zmluva o úvere sa bez ohľadu na dohodu zmluvných strán
riadi Obchodným zákonníkom. Vzťah Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je založený

na subsidiárnom základe, čo znamená, že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku
všeobecným a podporným právnym predpisom. Kombinácia oboch právnych predpisov má niekoľko
rovín: 1. vzťahy, ktoré v Obchodnom zákonníku nie sú upravené vôbec, 2. vzťahy upravené tak v
Obchodnom, ako aj v Občianskom zákonníku, 3. vzťahy, ktoré v Občianskom zákonníku nie sú upravené
vôbec, 4. vzťahy, ktorú sú upravené v Občianskom a čiastočne aj v Obchodnom zákonníku. Vylúčiť

aplikáciuObčianskehozákonníkaakovšeobecnejobčianskoprávnejúpravymožnovobchodnoprávnych
vzťahoch, pokiaľ: a) Obchodný zákonník danú problematiku komplexne upravuje osobitným spôsobom,
b) Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia,
c) dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluvu
o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských

úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. V
zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ,,povinný“ zároveň vyhlásil, že sa
oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že
nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej
úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom

a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných
právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah,
absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Zákon v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere neustanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah
vznikol pred 01. 06. 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa

predpisov účinných do 31. 05. 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička
alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31. 05. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude
aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 OZ. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada
najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutiapeňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Žalovaný s ním uzatvoril zmluvu o úvere slobodne, vážne,
zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojím podpisom.
Podľa jeho názoru uplatnený nárok nie je premlčaný z dôvodu, že ho Okresný súd Žiar nad Hronom v

rozsudku sp. zn. 1T/74/2010 zo dňa 22. 04. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
09. 07. 2010, odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V zmysle ustanovenia
§106ods.2OZprávonanáhraduškodysapremlčujeza10rokovododňa,kedydošlokudalosti,zktorej
škoda vznikla. Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu vyplýva, že k udalosti došlo dňa 25.
06. 2009, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Zaplatenia sumy 696,- Eur s príslušenstvom sa

domáha titulom náhrady škody, pretože Okresný súd Žiar nad Hronom v rozsudku sp. zn. 1T/74/2010 zo
dňa 22. 04. 2010 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.
1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ho odkázal ako poškodeného so svojím
nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

3. Žalovaný sa nevyjadril k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny vo výške 696,- Eur
s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej mu prečinom úverového podvodu žalovaným.
Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom sp. zn. 1T/74/2010 zo dňa 22. 04. 2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. 07. 2010, uznal žalovaného za vinného zo spáchania

prečinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona v súvislosti so zmluvou o úvere
č. XXXXXXX, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 25. 06. 2009, pričom žalobcu (poškodeného) v zmysle
ustanovenia § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne konanie.
Okresný súd zamietol žalobu na základe aplikácie ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa,
keď ex offo prihliadol na premlčanie práva na náhradu škody.

6. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

7. Podľa ustanovenia § 106 ods.1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

8. Pod premlčaním sa rozumie oslabenie práva, t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa
neuplatnilovstanovenejlehote(premlčacejdobe)zapodmienky,žedlžníkvznesienámietkupremlčania.
Neuplatnením práva v premlčacej dobe sa teda právo oslabuje v tom zmysle, že jeho uplatnenie a
vymáhanie prostredníctvom súdu je vylúčené, pokiaľ povinný subjekt vznesie námietku premlčania
(čím zaniká nárok). Uplynutie premlčacej doby nemá vplyv na samotnú existenciu občiansko-právneho

vzťahu a z neho vyplývajúceho subjektívneho práva, a preto dlžník kedykoľvek aj po uplynutí premlčacej
doby svoj dlh dobrovoľne splniť. Či sa účinky premlčania prejavia v súdnom konaní, závisí od vôle
samotného dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Ako už bolo uvedené, predmetom sporu bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spôsobený

protiprávnym konaním žalovaného, a to prečinom úverového podvodu. Odvolací súd zdôrazňuje, že
predmetom sporu nebol nárok zo samotnej spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere). Podľa názoru
odvolacieho súdu len v prípade, ak by súd rozhodoval o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, bol by povinný
ex offo prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával (§ 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa).10. Z obsahu spisu okresného súdu odvolací súd zistil, že žalovaný (dlžník) sa nedovolal premlčania
(nevzniesol námietku premlčania) v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, preto postup okresného súdu,
ktorý ex offo prihliadol na premlčanie bol nesprávny, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver nie je spotrebiteľským úverom (bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka) ťaží toho, kto tak tvrdí (teda žalobcu).

12. Otázka právneho režimu tzv. „absolútnych obchodných záväzkových vzťahov“ resp. „absolútnych
obchodov“ (kam nesporne patrí i zmluva o úvere) uzatváraných dodávateľom so spotrebiteľom bola
v minulosti riešená zo strany súdov nejednotne. Možno však konštatovať, že postupne sa názory
súdov v takýchto prípadoch prikláňali k postupu, aký zvolil v prejednávanej veci okresný súd, t.j. k
aplikácii Občianskeho zákonníka. Zásadný vplyv na odstránenie tejto nejednotnosti malo prijatie zák.

č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy
uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorým s účinnosťou od 1. mája 2014 došlo (okrem iného) i k zmene,
respektívedoplneniuustanovenia§52ods.2Občianskehozákonníkaotretiuvetu,ktoráznie:„Navšetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Keďže uvedený právny predpis,
ktorým došlo k tejto zmene nemá prechodné ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
z 21. apríla 2015 sp. zn. 3 MCdo 14/2014 vyslovil právny názor, že toto ustanovenie sa od svoje účinnosti
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

13. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 CSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388
CSP).

14. Úlohou okresného súdu bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu škody po
preskúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 OZ,
a to existencie porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, vzniku škody, príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zároveň okresný súd rozhodne o
žalobcom uplatnenom úroku z omeškania po ustálení, či sa žalovaný dostal do omeškania s plnením

peňažného dlhu.

15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

16. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).