Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/173/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714204286
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7714204286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Jozef Šalacha, nar. 1.3.1944,
bytom Družstevná 503, Strážske, zastúpený JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom v
Michalovciach, Námestie slobody 3, proti žalovaným 1. Z. M., O.. X.X.XXXX, V. D. XXX, zastúpený JUDr.
Jánom Kožuškom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Jaroslawská 3920, 2. L. M., O. O. U., 3. L.
U., O. O. U., 4. R. U., O. O. U., 5. L. U., O. O. U., 6. U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. D. XX, zastúpená JUDr.
Jánom Kožuškom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Jaroslawská 3920, 7. L. U., O. O. U., žalovaní
v 2. až 5. a v 7. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36,

8. P.. L. U., V. X. P., U. X, 9. M. F., O.. XX.X.XXXX, V. D. XX, 10. B. F., O.. XX.XX.XXXX, K. XX, 11. L.
U., V. X. P.D., P. F. X, 12. R.V. U., V. X. P., P. F. X, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 12C/22/2014-82 zo dňa 6.9.2016 v spojení s opravným
uznesením sp. zn. 12C/22/2014-108 zo dňa 22.3.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaní v 1. až 4. rade, v 6. rade a v 8. až 12. rade majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - parcela registra C č. 313 - záhrady s
výmerou 246 m2, ku ktorej list vlastníctva nie je založený a ktorá bola vytvorená z parcely registra E č.
167 - záhrady s výmerou 498 m2, zapísanej na LV XXXX k.ú. D. geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
XX/XXXX zo dňa 7.8.2013, vyhotoveným Ing. Milošom Jackom, PhD.. Konanie proti žalovaným v 5. a
7. rade zastavil. Uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným v 1. až 4. rade, v 6.rade a v 8. až 12. rade trovy
konania vo výške 100 %. Žalovaným v 5.a 7.rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaný v 5.rade zomrel 12.9.1992. Dedičmi po
ňom titulom právoplatného rozhodnutia o dedičstve sp. zn. 5D/2222/2004 Okresného súdu Michalovce
boli Ing. Ján Macík a žalovaní v 6.a 9.rade. Žalovaný v 7.rade zomrel 10.4.1999. Dedičmi po ňom sú
titulom rozhodnutia o dedičstve sp.zn. 5D/185/2004 Okresného súdu Michalovce C.. L. U. a žalované
v 9.,10.rade. C.. L. U. zomrel XX.X.XXXX. Dedičmi po ňom sú titulom osvedčenia o dedičstve sp.zn.
35D/349/2015 Okresného súdu Prešov žalovaní v 8.,11.,12. rade.

3. Z potvrdenia MNV v Oreskom zo 17.2.1984 súd zistil, že dom, ktorý stál na parcele č. 168/1, bol
zbúraný ešte v roku 1980 a pred zbúraním dom užíval T. L.. Z potvrdenia Obecného úradu Oreské zo dňa
2.9.2013vzalsúdzapreukázané,žeR.Š.,nar.XX.X.XXXX(bratžalobcu-poznámkaodvolaciehosúdu),trvale bytom Oreské 117, dlhodobo platí daň z nehnuteľnosti za parcelu registra C KN 313, katastrálne
územie Oreské. Z úmrtného listu R. Š. (matka žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) súd zistil, že
táto sa narodila XX.X.XXXX a zomrela X.X.XXXX, pričom pohreb vybavoval R. Š.. Z listu vlastníctva č.

XXXX, katastrálne územie D. zo dňa 17.3.2014 vzal súd za preukázané, že na tomto LV je evidovaná
parcela registra E č. 167 - záhrady s výmerou 498 m2, kde ako vlastníci sú zapísaní Z. M. v 1.,2. a 4.
rade po 15/60-in, v 3 .rade L. M. 5/60 s poznámkou SPF, v 5. rade L. U. 2/60 s poznámkou SPF, v 6.
rade R. U. 2/60 s poznámkou SPF, v 7 .rade L. U. 2/60 s poznámkou SPF, v 8. rade U. M., rod. L. X/XX
a v 9. rade L. U. 2/60 s poznámkou SPF a zároveň je vedený ako správca Slovenský pozemkový fond

Bratislava, Búdkova 36 k vlastníkom 3.,5.,6.,7.,8. a 9. ako správca nehnuteľností. Z výpisu z katastra
nehnuteľností zo dňa 7.3.2014 súd zistil, že k parcele registra C č. 313 s výmerou 246 m2 - záhrady
nie je založený list vlastníctva.

4. Z geometrického plánu C.. U. L., P.. č. 34834001-31/2013 zo dňa 7.8.2013 vzal za preukázané,
že parcela registra E č. 167 - záhrady s výmerou 498 m2, zapísaná na LV XXXX k.ú. D. bola

týmto plánom rozdelená a z nej bola vyčlenená časť ako parcela registra C KN č. 313 - záhrady s
výmerou 246 m2. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 11C/261/2013-86 zo dňa 12.4.2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.6.2016, vzal za preukázané, že týmto rozsudkom bolo zrušené
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, parcela registra E č. 167 - záhrady
s výmerou 498 m2 a toto podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané tak, že do výlučného vlastníctva

(žalobcu) Z. M. v celosti bola prikázaná novovytvorená parcela registra C č. 316/1 - trvalý trávny porast
s výmerou 252 m2 v súlade s geometrickým plánom č. 34834001-31/2013, vyhotoveným C.. U. L., P..
dňa 27.2.2013 z časti parcely registra E č. 167-záhrady s výmerou 498 m2, vedenej na LV č. XXXX,
katastrálne územie D.. Novovytvorenú parcelu registra C č. 313 - záhrady s výmerou 246 m2 v súlade s
geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveným C.. U. L., P.. dňa 7.8.2013 z časti parcely

registra E č. 167 - záhrady s výmerou 498 m2, vedenej na LV XXXX, katastrálne územie Oreské prikázal
do podielového spoluvlastníctva Z. M. v pomere 1215/2460, L. M. v pomere 415/2460, L. U. v pomere
166/2460, R. U. v pomere 166/2460, L. U. v pomere 166/2460, U. M., rod. L.Č. v pomere 166/2460 a
L. U. v pomere 166/2460.

5. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 40 ods. 1, 46 ods. 1, 47, 132, 132a ods. 1,134 ods. 2, 135a
ods. 1,2, Obč. zák. v znení platnom od 1.1.1984 do 31.12.1985 a podľa ust. § 130 ods. 1 a 134 Obč.
zák. v súčasnosti platného.

6. Keďže žalobca odvíjal svoju držbu od darovacej zmluvy z roku 1985, resp. z kúpnej zmluvy z roku

1984, uzavretej ešte jeho právnou predchodkyňou - matkou R. Š., súd skúmal náležitosti týchto zmlúv
podľa Občianskeho zákonníka platného v tom čase, teda od 1.1.1984 do 31.12.1985 (toto znenie
bolo účinné až do 31.12.1991 - poznámka odvolacieho súdu) a rovnako podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním podľa tohto Občianskeho zákonníka, kedy malo dôjsť k vstupu do
oprávnenej držby, ako aj podľa v súčasnosti účinného Občianskeho zákonníka, počas platnosti ktorého

mala uplynúť 10 ročná vydržacia doba.

7. Konštatoval, že žalobca žiadnu z uvedených zmlúv nepredložil, neuniesol dôkazné bremeno ani
na preukázanie skutočnosti, kedy presne mal byť svojou matkou obdarovaný a kedy jeho matka
uzavrela kúpnu zmluvu s rodinou L.. Občiansky zákonník platný v rokoch 1984 a 1985 pritom vyžadoval

pre platnosť zmlúv o prevode nehnuteľností písomnú formu a pre ich účinnosť registráciu štátnym
notárstvom. Písomná forma však nebola dodržaná ani pri obdarovaní v roku 1985, ani pri kúpe v roku
1984 a vstup do držby nehnuteľnosti bez dodržania písomnej formy zmlúv o prevode nehnuteľností
nemohol preto na strane žalobcu a jeho právnej predchodkyne vyvolať stav dobromyseľnosti. Dobrá
viera o nadobudnutí nehnuteľnosti je totiž vylúčená u toho, kto nekonal v súlade so zákonom, ak právny

predpis nedodržanie písomnej formy sankcionoval neplatnosťou právneho úkonu od počiatku priamo zo
zákona. Podmienkou oprávnenej držby bola dobromyseľnosť už pri jej vstupe a táto dobromyseľnosť
musela trvať po celú vydržaciu dobu. Absencia listinných dôkazov o tvrdených právnych úkonoch (kúpna
zmluva a darovacia zmluva) vylučuje vstup žalobcu a jeho právnej predchodkyne do oprávnenej držby.
Zároveň aj skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, tomuto záveru nenasvedčujú.

8. Vzhľadom na to, že žalobca dobromyseľnú držbu novovytvorenej parcely registra C KN 313, k.ú. D.
nepreukázal, súd žalobu zamietol.9. Nevykonanie dôkazu výsluchom žalobcu súd odôvodnil tým, že návrh na vykonanie takého dôkazu
nebol podaný.

10. O zastavení konania proti žalovaným v 5. a 7. rade súd rozhodol v zmysle ust. § 62 CSP, keďže
títo žalovaní nemali procesnú subjektivitu od začiatku konania. Keďže žalovaná v 6. rade bola pôvodne
označovaná i ako žalovaná v 10. rade (U. M.) a ide o tú istú osobu, túto súd v rozsudku označil ako
žalovanú v 6. rade.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a neúspešného žalobcu zaviazal
zaplatiť úspešným žalovaným, okrem žalovaných v 5. a 7. rade, náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Keďže žalovaným v 5. a 7. rade ako subjektom bez právnej subjektivity trovy konania nevznikli, súd
im ich nepriznal.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1

písm. a/,b/,d/,e/,f/,g/,h/ CSP a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.
Vytýkal súdu, že procesne pochybil, ak ho nevypočul, hoci jeho právny zástupca ho vo veci navrhol
vypočuť. Žalobca by sa vyjadril ku všetkým sporným otázkam. Vytýkal ďalej súdu nepreskúmateľnosť
rozsudku,keďsanevysporiadalsovšetkýmizákladnýmiskutočnosťamiuvádzanýmivžalobe.Konkrétne
sa súd nevysporiadal s tým, že :

a/ nikto zo žalovaných nenamietal, že žalobca užíva a užíval spornú parcelu od roku 1985 v rozsahu
vymedzenom predloženým geometrickým plánom,
b/ žalobca od roku 1985 v užívaní parcely nebol nikým rušený,
c/ žalobca za túto parcelu prostredníctvom svojho brata pravidelne uhrádzal daň z nehnuteľností,
d/ svedok L. stotožnil žalovanú parcelu a potvrdil, že časť parcely „E“ KN 167, zodpovedajúca parcele

„C“ KN 313 užíval žalobca a zvyšnú časť U.,
e/ nikto zo žalovaných nenamietal, že žalovaná parcela je riadne ohradená plotom, a teda je reálne
vymedzená v priestore.

13. Tieto skutočnosti pritom potvrdzujú, že ak by nedošlo k tvrdeným právnym úkonom, t.j. k uzavretiu

kúpnej zmluvy s rodinou L. a následne k uzavretiu darovacej zmluvy v prospech žalobcu, tak tieto
skutočnosti by boli sporné.

14. Žalobca predložil spolu s odvolaním písomné potvrdenie B. U. R. V. V. o tom, že k uzavretiu kúpnej
zmluvy medzi matkou žalobcu a rodinou L. skutočne došlo, ako aj k následnému darovaniu v prospech

žalobcu. To, že tieto skutočnosti sú známe týmto svedkom, sa dozvedel až potom, čo bolo vyhlásené
rozhodnutie súdu prvej inštancie, a preto ich predložil až teraz. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol
zrušiť rozsudok.

15. Žalovaní v 1. a 6. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať

im náhradu trov odvolacieho konania. Argumentovali, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Aj keď
určitý čas užíval spornú nehnuteľnosť, stalo sa tak na základe toho, že uvedená nehnuteľnosť bola
opustená a žalobca sa ujal jej držby. Podieloví spoluvlastníci, ani ich právni predchodcovia sa žiadnym
spôsobom svojho spoluvlastníckeho práva k súdenej nehnuteľnosti nevzdali a len samotné užívanie
predmetnejnehnuteľnostibezsplneniaďalšíchpodmienok,ktorésavyžadujúprevydržanievlastníckeho

práva, nemôže privodiť zmenu vlastníckeho práva v prospech žalobcu.

16. Žalovaní v 2. až 5. a 7. rade, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, vo vyjadrení k odvolaniu
uviedli, že dlhodobé a nerušené užívanie sporného pozemku žalobcom ani jeho predchodkyňou bez
preukázania oprávnenosti vstupu do držby nemôže zakladať splnenie podmienok pre nadobudnutie

vlastníckeho práva vydržaním. Právnym dôvodom vydržania nemôže byť to, že žalobca svoju dobrú
vieruodvodzujeodokolností,žespornýpozemokboljehoprávnoupredchodkyňouanáslednežalobcom
užívaný v daných hraniciach v dôsledku oplotenia pozemku, ak chýba nadobúdací titul pre sporný
pozemok.Žalobcanepreukázalžiadneskutočnosti,žejehoprávnapredchodkyňaaanisamotnýžalobca
by mali mať spornú parcelu v oprávnenej držbe, na základe čoho by mali do oprávnenej držby sporného

pozemku vstúpiť. Nemohli byť preto dobromyseľní v tom, že im sporný pozemok patrí, ak by túto
nehnuteľnosť aj nerušene a dlhodobo užívali. Neboli teda oprávnenými držiteľmi a tým nebola splnená
jedna zo zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Chýba tu
teda právny titul vstupu do oprávnenej držby, ktorý musí byť jednoznačne preukázaný a v tomto konanítáto podmienka splnená nebola. Z týchto dôvodov navrhol potvrdiť rozsudok a priznať náhradu trov
konania.

17. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

19. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. januára 2018 o 12.30

hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 16. januára 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

21. Žalobca v odvolaní uplatnil všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. c/, t.j. že by bol rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený senát.

22. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (t.j. neboli splnené procesné podmienky) je
naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za
ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia

konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu
(právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná
spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka
začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou
povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej

miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku
žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok
sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie
k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky
odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd

vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku
príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v
konanínebolidodržanéustanoveniaovecnejpríslušnosti,osobitnejivýlučnejmiestnejpríslušnostialebo
o kauzálnej príslušnosti.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (t.j. súd nesprávnym procesným postup
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a
ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho

spor bude rozhodnutý spravodlivo.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (t.j. konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide

predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1
písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom
vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.25. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (t.j. súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je potrebné uviesť, že súd nie je
povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie

skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým
okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán.
Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou
neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy

stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol
navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej
inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016

s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

27. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení

dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené) je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a

prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým
spôsobom poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

29. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť

alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

31. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie

skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil
svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

32. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).33. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyplynul z vykonaného
dokazovania, v zmysle ktorého v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele žalobcom vydržaním.

34. Aj keď súd sa v odôvodnení rozsudku výslovne nevysporiadal s otázkou (ne)preukázania
naliehavého právneho záujmu žalobcu na tejto určovacej žalobe v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p.
účinnéhovčasezačatiakonania,t.j.doručeniažalobysúdudňa17.3.2014,nazákladetejskutočnosti,že
vecmeritórneprejednal,možnodospieťkzáveru,žepovažovalnaliehavýprávnyzáujemzapreukázaný.

35. V zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. účinného do 30.6.2016 návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

36. Z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je teda skutočnosť,

že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem a tento musí existovať v čase
rozhodovania súdu. Žalobca musí teda tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok toho, aby súd mohol
žalobu meritórne prejednať. Nedostatok naliehavého právneho záujmu bráni súdu zaoberať sa vecou z
hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku, a teda zaoberať sa vecou v jej merite.

37. Súdna prax je jednotná v závere, že ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie,
určujúce vlastnícke právo, zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav
súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností.

38. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď ako vlastníci spornej parcely sú v katastri
nehnuteľností zapísaní žalovaní, a teda nepochybne naliehavý právny záujem žalobcu na danej
určovacej žalobe bol preukázaný a súd sa v ďalšom mohol zaoberať vecou v jej merite, t.j. skúmať
(ne)splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom vydržaním.

39. V prejednávanom spore žalobca tvrdí vstup do oprávnenej držby v roku 1985, keď bola uzavretá
darovaciazmluva,resp.vroku1984,keďbolauzavretákúpnazmluvajehomatkou,tedavčaseúčinnosti
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 do 31. decembra 1991 a k skončeniu držby s
následkom nadobudnutia vlastníckeho práva malo dôjsť už za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení

účinnom od 1.1.1992.

40. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň

tieto zákonné predpoklady:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby,
c) spôsobilý predmet vydržania.

41. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je
teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné
posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či

držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné
objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou,
resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo
nemohol rozpoznať, či mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver

o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho
titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre
vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami, objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
práva.42. V dobrej viere je teda držiteľ , ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí,
aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa

môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej
držby je teda ospravedlniteľný omyl.

43. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou
opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O

ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť
overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti
jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ
držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na
základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu

vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľností je len formálnym úkonom. Držba
nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/49/2010 zo dňa 29.marca 2011).

44. Rovnaký záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára

2015 sp.zn. 4Cdo/361/2012, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej
republiky č. 6/2015 pod č. 74. V zmysle právnej vety tohto rozhodnutia oprávneným držiteľom
nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže
byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na
základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme.

45. Zásadnou podmienkou úspechu žaloby o určenie vlastníckeho práva vydržaním je preukázanie
právneho dôvodu vstupu do držby, teda právneho dôvodu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
presvedčenie, že mu vec patrí (§ 130 ods.1 Obč.zák.).

46. V prejednávanom spore týmto právnym dôvodom je darovacia zmluva, ktorou žalobca mal
nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti v roku 1985 od svojej právnej predchodkyni - matky R. Š.,
ako aj kúpna zmluva, ktorou v roku 1984 mala jeho matka nadobudnúť tieto nehnuteľnosti kúpou od
rodiny L., a preto dodržanie zákonných podmienok prevodu nehnuteľnosti správne súd skúmal podľa
Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 a dospel k správnemu záveru o nedodržaní písomnej

formy predmetných zmlúv, ktorá bola nevyhnutnou podmienkou platnosti zmlúv o prevode nehnuteľností
podľa tejto právnej úpravy.

47. Žalobca nepreukázal existenciu písomnej kúpnej zmluvy ani písomnej darovacej zmluvy a následne
ani registráciu takejto zmluvy štátnym notárstvom, ktorá podmienka sa vyžadovala k nadobudnutiu

účinnosti zmluvy. Tým nepreukázal žalobca titul vstupu do oprávnenej držby, a preto skúmanie ďalších
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, t.j. nikým nerušená nepretržitá držba po
dobu 10 rokov a spôsobilý predmet vydržania, sú už bezpredmetné a aj prípadné splnenie týchto ďalších
podmienok nemá za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

48. Tak, ako bolo vyššie uvedené, pokiaľ by aj z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca,
resp. jeho právna predchodkyňa sa uchopili držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, nemôžu byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že boli vlastníkmi veci, a to ani
v prípade, ak boli presvedčení, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje
a že jej zápis v katastri nehnuteľností je len formálnym úkonom. Ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho

zákonníka o povinnej písomnej forme zmlúv o prevode nehnuteľností bolo jednoznačne formulované
a omyl vychádzajúci z nevedomosti takto jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka platného v dobe, kedy sa žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa ako držitelia držby ujímali
(právny omyl), ospravedlniteľný nie je a tvrdené ústne zmluvy preto nemohli byť právnym titulom vstupu
do oprávnenej držby.

49. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok
nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, a teda aj na existenciu platnej zmluvy o
prevode nehnuteľnosti. Na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti nemôže byť vzhľadom navšetky okolnosti držiteľ v dobrej viere, že je vlastníkom veci, i keď je subjektívne presvedčený, že takáto
zmluva na orginálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o
ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo

137/2011).

50. Vychádzajúc zo záveru o nesplnení prvej z kumulatívne určených podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním, a to absencia právneho titulu vstupu do oprávnenej držby, bolo bez
právneho významu vysporiadavať sa so skutočnosťami, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, lebo

samotné užívanie spornej parcely žalobcom bez toho, aby bol kýmkoľvek rušený a to po celú zákonom
stanovenú dobu, avšak pri chýbajúcom právnom titule vstupu do oprávnenej držby, nemôže mať za
následok nadobudnutie jeho vlastníckeho práva vydržaním. Z tohto hľadiska preto ani jeho výsluchom by
súd nemohol zistiť skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci, keďže pre existenciu
právneho titulu vstupu do držby sa vyžaduje preukázanie tvrdenej darovacej, resp. kúpnej zmluvy
registrovanej štátnym notárstvom a existencia týchto zmlúv v takejto forme tvrdená a ani preukázaná

nebola.

51. Vyššie uvedené sa rovnako vzťahuje aj k potvrdeniam B. U. R. V. V. a hoci tieto žalobca nemohol
predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie a bolo by teda možné v odvolacom konaní na tieto
dôkazy prihliadnuť (§ 366 písm. b/ CSP), ich vykonaním by nedošlo k zmene skutkového stavu, pretože

nepreukazujú existenciu písomných zmlúv o prevode nehnuteľnosti.

52.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodov,akoajzdôvodov,ktoréobsahujeodôvodnenienapadnutého
rozsudku, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, vrátane
výroku o zastavení konania voči žalovaným v 5. a 7. rade a výroku o trovách konania, potvrdil.

53. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní, okrem žalovaných v 5. a 7. rade (strany
bez právnej subjektivity), boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto im odvolací súd priznal nárok na
plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).