Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/362/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203581
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617203581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. E., R. - F., R. XXXX/X, o zaplatenie 1 904,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. júla 2017, sp. zn. 6Csp/56/2017-51, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 73,03 Eur od 21.03.2017 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti priznanej pohľadávky 1.902,59 Eur s
príslušenstvom m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á sumu 1.902,59 Eur s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 1.820,76 Eur od 31.03.2017 do zaplatenia splácať v mesačných splátkach po 150
Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

Rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej časti zamietajúceho výroku z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.902,59
Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.828,76 Eur od 31.07.2007 do zaplatenia,
ktorú (sumu s príslušenstvom) zaviazal žalovanému splácať v mesačných splátkach po 30 Eur po
právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 20.08.2015
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000238207, na základe ktorej žalobca poskytol

žalovanej úver vo výške 2.000 Eur. Jednalo sa o bezúčelový úver s fixnou úrokovou sadzbou 11,5 %
ročne. Poplatok za poskytnutie úveru bol určený vo výške 60 Eur, poplatok za poistenie schopnosti
splácať úver 0,73 Eur mesačne. Výška anuitnej splátky predstavovala 29,92 Eur, termín splatnosti
prvej anuitnej splátky bol určený na 16.09.2015, počet anuitných splátok 108, splatných vždy 15-ty
deň kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť úveru bola určená na 15.08.2004. Zmluva obsahovala
údaj o odplate vo výške 14,94 Eur, úrok z omeškania 5 % Eur a údaj o rôznych poplatkoch. Prípisom
zo dňa 16.01.2017 žalobca opakovane upozornil žalovanú na omeškanie splátok úveru s tým, že ju

žiadal o zaplatenie dlžnej sumy v splátkach vyčíslených sumou 60,82 Eur najneskôr do 21.07.2017.
Výzvou zo dňa 20.03.2017 žalobca oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru
a dlh vo výške 1.964,05 Eur s príslušenstvom vyzval žalovanú zaplatiť najneskôr do 30.03.2017. Podľa
prehľadu splácania úveru do predčasného spoplatnenia mal preukázané, že žalovaná za celú dobuuhradila čiastku 460,35 Eur, z ktorej žalobca započítal na úhradu úrokov 278,16 Eur, na úhradu istiny
171,24 Eur a na poistné 10,95 Eur. Žalobca predložil aj výpočet zmluvných úrokov, z ktorých vyplýva,
že za dobu zosplatnenia úveru predstavili dojednané úroky z úveru čiastku 351,19 Eur, z čoho žalovaná

uhradila 278,16 Eur, zostatok nezaplatených úrokov do spoplatnenia predstavoval sumu 73,03 Eur. Na
základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o
zaplatenie nesplateného úveru vo výške 1.828,76 Eur (2.000 Eur - 171,24 Eur) a zostatku úroku z úveru
do spoplatnenia vo výške 73,03 Eur, celkovo vo výške 902,59 Eur. Zároveň zaviazal v zmysle § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Zb. žalovanému zaplatiť žalobcovi

úrok z omeškania zo sumy 1.828,76 Eur od 31.07.2017 do zaplatenia, nakoľko žalovaná bola výzvou
z 20.03.2007 žalobcom vyzvaná, aby dlh uhradila do 30.03.2017. Žalobu žalobcu vo zvyšnej časti v
časti o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 21.03.2017 do 30.03.2017 zo sumy 1.828,76 Eur,
poplatku za poistenie vo výške 1,46 Eur a úrokov z omeškania uplatnených vo výške 5 % ročne z úrokov
úveru priznaných vo výške 73,03 Eur od 21.03.2017 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol (bod 26, 27
a 29 rozsudku). Vo vzťahu k dôvodom zamietnutia časti nároku žalobcu uvedeného v bode 29 uviedol,

že úroky z úveru, aj úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, pričom oneskoreným zaplatením
zmluvných úrokov nevzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (R 70/95, RC 5/2006).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti:
1/ pokiaľ mu súd nepriznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z úrokov vo výške 73,03
Eur a 2/ pokiaľ priznal žalovanej možnosť splácať dlh v mesačných splátkach po 30 Eur mesačne.

K dôvodom odvolania uvedených v bode 1. poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 14Co/542/2016 z 13.06.2017, ktorý v obdobne právne posudzovanej veci úrok z omeškania zo
zmluvných úrokov priznal s poukazom na ust. § 2 písm. c/, g/ a h/ zák. č. 129/2010 Z. z. V bode
2. odvolania sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o možnosti splácať priznanú pohľadávku
žalovanou v mesačných splátkach 30 Eur, keďže v takomto rozsahu by žalovaná splácala dlh niekoľko

rokov. Ako veriteľ má právo, aby jeho pohľadávka bola mu zaplatená v primeranej lehote a jeho právo
nemôže byť porušené len preto, že žalovaná zobrala na seba záväzky v takej výške, v ktorej zjavne nie
je schopná ich plniť. Žiadal v napadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v
napadnutom rozsahu vyhovieť.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou a včas (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný
(§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania (§378 ods. 1 v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP,
ktorý v napadnutom výroku v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie

úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 73,03 Eur od 21.03.2017 do zaplatenia (bod 29) ako
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti priznanej
pohľadávky 1.902,57 Eur a priznaného úroku z omeškania podľa § 388 CSP v spojení s § 234 ods. 2
CSP zmenil tak, že zaviazal žalovanú priznanú pohľadávku rozsudkom súdu prvej inštancie vo výške
1.202,59 Eur + príslušný úrok z omeškania splácať v mesačných splátkach po 150 Eur. V ostatnej časti

nenapadnutej odvolaním žalobcom zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
5. Záver súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania 5%
ročne zo sumy 73,03 Eur od 21.03.2017 do zaplatenia, považoval za správny. Odvolací súd s dôvodmi
rozsudku v napadnutej časti (bod 29) sa plne stotožňuje a na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Záver
súdu prvej inštancie je plne v súlade s rozhodovacou praxou súdov, na ktoré v dôvodoch poukázal súd

prvej inštancie - rozhodnutie Veľkého senátu obchodného kolégia NS ČR z 24.03.2014 sp. zn. 35Odo
101/2002, Rc5/2006, poukazujúc ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod č. R70/1996, komentár
Občianskeho zákonníka, Veľký komentár, autor Imrich Fekete, Eurokódex, strana 594, 344 1474, pričom
aj v súčasnej dobe nie je dôvod sa odchýliť od zaužívanej súdnej praxe. V tejto časti odvolaním žalobcu
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
7. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo výroku o splatnosti priznanej pohľadávky,
pokiaľ súd prvej inštancie zaviazal žalovaného splácať priznanú pohľadávku s príslušenstvom v
mesačných splátkach po 30 Eur, je dôvodné. Súd v rozhodnutí, v ktorom prizná nárok strane sporu,

rozhodne, že povinná strana sporu je povinná splniť túto povinnosť do 3 dní. Určiť dlhšiu lehotu na
plnenie je možné iba v odôvodnených prípadoch, preto je potrebné vychádzať z okolností prejednávanej
veci, pomerov účastníkov a prípadne prihliadajúc na zásadu proporcionality aj na ďalšie skutočnosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu, míňalo by sa účelu občianskeho súdneho konania, pokiaľ by žalovanásplácala priznanú pohľadávku na základe splátok vo výške určenej súdom prvej inštancie cca 61
mesiacov (t.j. vyše 5 rokov). Súd prvej inštancie navyše umožnil žalovanej splácať priznanú pohľadávku
v podstate v rovnakej výške v akej mala žalovaná splácať anuitnú splátku (29,96 Eur). Aj keď žalovaná

na pojednávaní deklarovala, že sa dostala do nepriaznivej finančnej situácie z dôvodu zhoršenia
zdravotného stavu a neskoršej straty zamestnania, neplatenie anuitnej splátky vo výške 29,96 Eur
a následne spoplatnenie úveru nemožno žalovanej priznať (ako neúspešnej strane sporu) väčšie
práva než aké by boli priznané (na základe zákona), druhej úspešnej strane. Z uvedených dôvodov
preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť priznanú

pohľadávku vo výške 1.902,59 Eur + priznaný úrok z omeškania v mesačných splátkach po 150 Eur,
vždy do 15. dňa počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešnej žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vyhovenie odvolaniu žalobcu v časti splatnosti priznanej
pohľadávky neposudzoval odvolací súd ako rozhodnutie vo veci samej. O výške trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)