Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012028
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117012028.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Dušana
Krč-Šeberu a JUDr. Ondreja Samaša, v trestnej veci proti odsúdenému O. W., nar. XX.X.XXXX v Z.,
trvale bytom B., Q. XXXX/X, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2018, prejednal
sťažnosť odsúdeného O. W. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. októbra 2017, sp. zn.

6Pp/315/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. októbra 2017, sp. zn. 6Pp/315/2017, bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr.por. s použitím § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. sa návrh odsúdeného o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal odsúdený po jeho vyhlásení
sťažnosť. Do rozhodnutia o podanej sťažnosti proti uvedenému uzneseniu nadriadený súd neobdržal
odôvodnenie podanej sťažnosti. Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať
proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/,
b/ Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Na základe preskúmania správnosti konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia

krajský súd zistil, že okresný súd postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v súlade s
ustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť
sa pred súdom k svojmu návrhu na podmienečné prepustenie, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu
na výkon trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu napadnutého

sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Krajský súd považuje za správny záver okresného súdu, podľa ktorého odsúdený splnil prvú zákonnú
podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorou je podľa § 66 ods.
1 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vykonanie polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody v
prípade odsúdenia za prečin.

Podľa názoru krajského súdu však nie je možné stotožniť sa s názorom okresného súdu, podľa ktorého
názoru odsúdený v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. mal vo výkone trestu plnením svojich povinností asvojím správaním preukázať polepšenie za súčasného zistenia nedostatkov v súvislosti s dodržiavaním
ústavného poriadku.
Podľa názoru krajského súdu správny je aj záver okresného súdu, že s poukazom na správanie

sa odsúdeného v minulosti pred nástupom uvedeného trestu u odsúdeného zistil sklony k páchaniu
trestnej činnosti, z ktorého dôvodu nie je možné dospieť k rozumnému a predpokladu, že odsúdený
v budúcnosti povedie riadny život. Hoci s poukazom na účinky zahladenia odsúdenia nie je možné
stotožniťsasosprávnosťouzáveruokresnéhosúdu,ktoréhoodsúdenýbol12-krátsúdnetrestaný,avšak
z odpisu z registra trestov je potrebné konštatovať, že odsúdený bol aj keď pred viac ako 10 rokmi,

dvakrát odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody (v trvaní 2 roky, vykonaný 20.6.1999 a
32 mesiacov vykonaný dňa 20.6.1997). Ostatné zápisy v odpise z registra trestov svedčia o tom, že
odsúdený má sklony k porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. S poukazom na uvedené
krajský súd považoval za správny záver okresného súdu, podľa ktorého u odsúdeného nemožno v
zmysle § 66 ods. 1 Tr.zák. rozumne očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život a ktorým
záverom okresný súd správne odôvodnil zamietnutie návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody.
Nad rámec vyššie uvedeného, ktoré svedčí v prospech správnosti výroku napadnutého uznesenia
okresnéhosúduozamietnutížiadostiodsúdeného,krajskýsúdpovažujezapotrebnéuviesťnasledovné:
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd nemal pochybnosti o tom, že u
odsúdeného sa vyskytli nedostatky s dodržiavaním liečebného režimu s negatívnymi a neprimeranými

reakciami voči personálu a iným odsúdeným, s vynášaním stravy z jedálne a taktiež s dodržiavaním
ustrojovacej disciplíny. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež vyplýva, že okresný súd tieto
nedostatky nepovažoval za tak závažné nedostatky, pre ktoré by mal konštatovať nesplnenie
preukázania polepšenia.
Podľa názoru krajského súdu takýto prístup k posudzovaniu nedodržiavania ústavného poriadku

odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody je protirečivý. V prvom rade je potrebné uviesť, že ústavný
poriadok je primárnou normou pre odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý slúži nielen na
zdarné zabezpečenie výkonu trestu odsúdených, ale má aj výchovný účel, ktorým je viesť odsúdených k
dobrovoľnému akceptovaniu spoločenských noriem. Z uvedeného teda vyplýva, že zistené porušovanie
ústavného poriadku odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody aj v miere, ktorá v tom ktorom prípade

nebola dôvodom na uloženie disciplinárneho postihu, v zásade bráni zákonnému záveru v zmysle § 66
ods. 1 Tr.zák, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie.
Krajský súd v súvislosti s uvedeným považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o
dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na konkrétneho odsúdeného rozhoduje súd, ktorý

vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zakotvil možnosť
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej

miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je
možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa
trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode, teda
aby neporušoval záujmy chránené Trestným zákonom. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu
podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel

trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu,
že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený
trest odňatia slobody. A teda súd zistí, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody,
teda prakticky pod neustálym dozorom nedodržiava ústavný poriadok, ktorý je úplne základnou normou
jeho správania sa vo výkone trestu, podľa názoru krajského súdu nemožno z takéhoto správania sa

odsúdeného logicky a rozumne vyvodiť, že odsúdený vo výkone trestu preukázal polepšenie v zmysel
§ 66 ods. 1 Tr.zák.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že odsúdený nie je po prvýkrát vo výkone trestu
odňatia slobody, z čoho vyplýva, že predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody neslnil svoj výchovný
účel podľa § 34 ods. 1 Tr.zák., v zmysle ktorého uložený trest má viesť odsúdeného k tomu, aby

do budúcna viedol riadny život. Vzhľadom na predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody nemožno
porušovanie ústavného poriadku odsúdeným počas súčasného výkonu trestu pripisovať adaptačným
dôvodom. V danom prípade preto podľa názoru krajského súdu porušovanie ústavného poriadku
odsúdeným, aj keď nesankcionované disciplinárnymi trestami, nemôže viesť k odôvodnenému záveru,že by odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie
tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Tr.zák.
S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu nie je dôvodná. Preto podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.