Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239980
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:4113239980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu : SATRO s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Polianky 9, IČO: 31 335 161, zastúpeného : STANO a partneri s.r.o., so sídlom v Bratislave, Nám. 1. Mája
16, proti žalovanému I. Y., T.. XX.X.XXXX, H. D. U. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Ernestom Vokálom,
advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná č. 61, o zaplatenie 225,40 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/263/2016-61 zo dňa 1.12.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 77,40 € spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 25.11.2013
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,34 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa svojou domáhal od žalovaného zaplatenia spolu
sumy 225,40 € s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 168,40 € od 25.11.2013 do

zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako prevádzkovateľ
retransmisie uzavrel dňa 24.3.2011 Zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č.
XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových
rozvodov, pričom súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné podmienky spoločnosti, ako aj cenník.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil cenu zmluvne dohodnutých služieb a neplnil si ani záväzky
vyplývajúce zo splátkového kalendára, bol nútený žalobca od zmluvy odstúpiť, čím zároveň vznikla
žalovanému povinnosť uhradiť okrem nezaplatených služieb aj zmluvnú pokutu vo výške 331,94 €, ktorú

všakvtakejvýškežalobcanepožadoval,alepožadovaljulenvovýškedlžnejsumyzaposkytnutéslužby,
t.j. 77,40 €. Ďalej požadoval náhradu hodnoty zariadenia - za dekódovaciu karta 20 €, za dekodér
Kanon SD 49 €, ako aj náhradu za upomienky 1,60 €.

3. Okresný súd Nitra (na ktorý bola žaloba pôvodne podaná) vydal platobný rozkaz č.k.
10Ro/540/2013-21 zo dňa 20.6.2014 v zmysle žaloby žalobcu, proti ktorému však podal odpor žalovaný,
preto bol platobný rozkaz zrušený v súlade s ust. § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len

CSP). Vzhľadom k tomu, že žalovaný v odpore okrem iného namietal aj príslušnosť Okresného súdu
Nitra vzhľadom na svoje bydlisko, vec bola odstúpená Okresnému súdu Spišská Nová Ves. V odpore
taktiežžalovanýnamietalvýškuzmluvnejpokuty,ktorájepodľanehovrozporesdobrýmimravmi,apreto
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci nariadil pojednávanie,na ktoré sa sporové strany nedostavili napriek vykázanému doručeniu, svoju neprítomnosť ospravedlnili
a súhlasili s rozhodnutím vo veci bez svojej účasti.

4. Súd po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil podľa ust. § 40 ods. 1, § 42 ods. 4 písm. b/, § 43
ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka. Uzavrel, že zmluva, ktorú strany sporu uzavreli je zmluvou bezpochyby spotrebiteľskou v
zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Zákonom
o elektronických komunikáciách má povahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu. Vzal za

preukázané, že žalovaný skutočne nezaplatil cenu poskytovaných služieb, preto žalobca listom zo dňa
24.1.2013 od uzatvorenej zmluvy odstúpil, pričom dlžná suma za poskytnuté služby za mesiac jún až
november 2001 predstavuje 77,40 €. V tejto časti súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu
tejto sumy, v zmysle § 517 ods. 1,2 a § 3 nar. vl. 87/1995 Z. z. aj s úrokom z omeškania od 25.11.2013,
t.j. priznal oprávnenosť nároku žalobcu v tejto časti.

5. Čo sa týka uplatňovanej dojednanej zmluvnej pokuty uviedol, že v zmysle § 53 ods. 4 a ods. 5
Občianskeho zákonníka je táto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je absolútne neplatná,
pretože ide o ustanovenie, s ktorým sa nemal možnosť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy oboznámiť.
Preto nie je možné, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, vzhľadom na neplatnosť zmluvnej pokuty ako
neprijateľnej podmienky využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.

6. Súd ďalej poukázal aj na skutočnosť, že žalobu zamietol aj čo do nároku na zaplatenie sumy 20
€ a 49 €, ktoré si žalobca uplatnil ako náhradu za nevrátené zariadenia. Zo žaloby totiž podľa súdu
nie je zrejmé, či tento nárok žalobca uplatňuje ako zmluvnú pokutu, ako vyplýva z cenníka, alebo
ako náhradu škody. Pokiaľ by si to uplatňoval ako zmluvnú pokutu, tak súd nárok neuznal, pretože

aj v tomto smere ju pokladal za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá naviac ani nebola súčasťou
zmluvy, ale je uvedená len v cenníku. Žalovaný nemal na výber pri podpise zmluvy, túto podmienku si
osobitne nevyjednal a nemohol ovplyvniť jej obsah, pretože zmluva mu bola predložená už ako vopred
naformulovaná. Pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy by totiž nemal byť spotrebiteľ prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný. Pokiaľ by si uplatnil žalobca uhradenie súm 20 € a 49 € ako náhradu škody,

tak súd tento nárok posudzoval v zmysle § 415 a v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
neuznal tento nárok za dôvodný. Zaoberal tým, či na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej
povinnostiatiež,čiprípadnéporušeniezmluvnejpovinnostižalovanéhomalozanásledokvznikškodyna
strane žalobcu. Z obsahu cenníka zmluvných pokút vyplynulo, že v prípade odstrániteľného poškodenia
zariadenia alebo príslušenstva poskytovateľ pri vrátení zariadenia alebo príslušenstva účtuje náhradu

škody vo výške zodpovedajúcej nákladom, ktoré je potrebné vynaložiť na opravu tohto zariadenia alebo
príslušenstva, účtuje náhradu škody vo výške zodpovedajúcej nákladom, ktoré je potrebné vynaložiť
na opravu tohto zariadenia alebo príslušenstva. Takáto situácia však v tomto prípade nenastala. Pokiaľ
si teda žalobca nárokuje na náhradu škody z dôvodu nevrátenia zariadení a neplnenia si povinnosti
vyplývajúce žalovanému zo zmluvy, súd dospel k záveru, že žalobcovi škoda nevznikla, nakoľko

neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce výšku škody. Pokiaľ ide o nárok žalobcu, čo do zaplatenia
nákladov na upomienku 1,60 €, žalobca ničím nepreukázal, že žalovaného na zaplatenie dlhu upomínal.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1,2 CSP a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu v spore, ktorý predstavuje 34,33 %. Uviedol, že o

výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku.

8. V zákonnej lehote proti druhému a tretiemu výroku rozsudku (t.j. proti zamietavému výroku a proti
výroku do náhrade trov konania) podal odvolanie žalobca z dôvodov, že konanie má vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V prvom
rade namietal, že vo veci rozhodol nepríslušný súd, keďže podľa jeho názoru v zmysle § 36 ods. 2 CSP

príslušnosť súdu sa určuje podľa okolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až
do jeho skončenia. Keďže žalovaný mal v čase podania návrhu na súd trvalý pobyt, resp. bydlisko v
mieste obvodu Okresného súdu v Nitre na ulici Štefánikova trieda č. 78. V ďalšom argumentoval tým,
že pri rozhodovaní súdov sa očakáva, že z dôvodu princípu právnej istoty súdne rozhodnutie musíbyť predvídateľné z hľadiska ustálenej súdnej praxe. Pokiaľ súd v rozpore s doterajšou aplikačnou
praxou, či už svojou vlastnou alebo iných súdov bez akéhokoľvek zmyslu interpretuje a aplikuje právnu
normu diametrálne odlišným spôsobom ako bolo doteraz, neprispieva tým k vytváraniu právnej istoty a

k formovaniu všeobecnej dôvery v právo. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu s tým,
že pokiaľ ide o postup všeobecného súdu, ktorý aplikuje určité ustanovenia zákona bez relevantných
dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou, treba považovať tento postup za arbitrárny
a takýto postup je zároveň aj zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti právneho štátu podľa
článku 1 ods. 1 Ústavy SR. V zmysle uzatvorenej zmluvy o pripojení na zariadenie a prevádzkovanie

televíznych káblových rozvodov, ktorá bola so žalovaným uzavretá, mal žalovaný predplatenú službu a
mal vypožičané na to potrebné zariadenia. Označenie týchto zariadení je v zmluve riadne uvedené a túto
zmluvu žalovaný aj riadne podpísal. Uviedol, že v tejto súvislosti si uplatnil náhradu hodnoty zariadenia
a nie zmluvnú pokutu ako to uvádza v odôvodnení súd prvej inštancie, hoci súdu bol predložený
cenník zmluvných pokút. Tieto zariadenia sú klientom bezplatne vypožičiavané (prenajímané) a z
uvedenéhodôvodužalobcadisponujeinternýmcenníkomtýchtozariadení.Cenazariadeniaodzrkadľuje

nadobúdaciu hodnotu, maržu, do ktorej ako pri každom tovare sa musí premietnuť napr. cena práce
zamestnancov a podobne. Výška ceny zariadenia zodpovedá skutočnej hodnote zariadenia a tento
cenník je uvedený aj na internetovej stránke. V odstúpení od zmluvy žalobca požadoval od žalovaného
vrátenie týchto zariadení, čo však žalovaný neurobil, a to ani v priebehu súdneho konania, a preto nie
je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie, že by v tejto súvislosti neuniesol žalobca dôkazné bremeno.

Ide o drahé zariadenia, ktoré žalobca poskytuje po vrátení do výpožičky ďalším svojím klientom a pri ich
nevrátení jednoznačne dochádza ku škode jednak čo do hodnoty tohto zariadenia, ale aj vo forme ušlého
zisku za poskytovanú službu, ktorá by mohla byť poskytnutá inému účastníkovi (klientovi). Odvolateľ
poukázal aj na rozhodnutia všeobecných súdov, napr. Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/725/2014 z
ktorého odôvodnenia vyplýva, že aj v prípade, keď zmluvná pokuta mnohonásobne prevyšuje hodnotu

zabezpečovacejpovinnosti(nejdevšakotentoprípad),nemusíísťorozporsdobrýmimravmi.Podstatné
je, že pokuta, ktorá zahŕňa všetky škody, ktoré možno v danom prípade s porušením povinnosti
očakávať, má dostatočnú, nie však neprimeranú motivačnú výšku. Aj keby bolo pripustené, že sa jedná
o zmluvnú pokutu, takto definovaná pokuta by nebola zjavne neprimeraná a nevytvárala by značnú
nerovnováhu v právach spotrebiteľa a predávajúceho, pretože premieta skutočnú hodnotu zariadenia

vo vlastníctve žalobcu, pričom žalovaný nedodržaním svojej povinnosti vrátiť toto zariadenie priamo
poškodil žalobcu. Zmluvnú pokutu je možné určiť aj odkazom na cenník, čo potvrdil aj odvolací súd, a to
Krajský súd v Nitre v obdobnej veci vo svojom uznesení zo dňa 14.1.2016 sp. zn. 9Co/496/2015. Podľa
názoru odvolateľa nie je možné chrániť takéhoto spotrebiteľa, ktorý porušuje svoje zmluvné povinnosti,
neuhrádza poplatky za dodané služby a napokon si dokonca ponechá vypožičané hodnotné zariadenia

a nevráti ich. Poukázal na skutočnosť, že podľa právnej teórie je škodou majetková ujma, ku ktorej došlo
nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom
pojmu majetková škoda tak, ako jednotne zadefinovala aj judikatúra, je vlastne zmenšenie majetku
poškodeného.Vtomtoprípadejednoznačnejehomajetoksanevrátenímpredmetnýchzariadenízmenšil
minimálne o ich hodnotu. Napokon, ustanovenie § 44 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách aj

v odseku 6 priamo zavádza pojem sankcia, keď negatívne definuje, kedy je účastník zmluvy - spotrebiteľ
oprávnený odstúpiť od zmluvy bez sankcií, a to len v prípade, ak neakceptuje podstatné zmeny, ktoré mu
neboli oznámené vopred a v prípade nekvality poskytovanej služby. Z toho teda vyplýva, že žalobca ako
poskytovateľ elektronických služieb je oprávnený v určitých prípadoch si nárokovať voči žalovanému na
sankciu, a preto súd môže posudzovať len jej prípadnú výšku. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal,

aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie a vec mu vrátil v rozsahu
zrušenia na ďalšie konanie, prípadne, aby zmenil tento rozsudok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť
žalobcovi celú žalovanú sumu vo výške 225,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne
zo sumy 168,40 € od 25.11.2013 do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu všetkých trov konania,
vrátane odvolacieho konania.

9. Zo strany žalovaného vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas a oprávnenou
osobou beznariadeniapojednávaniavzmysle§385ods.1CSP,preskúmalnapadnutévýroky rozsudku

aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.1.2018, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré
nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu
a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v

nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo
alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový

stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a
vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver.
Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a

spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

14. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú

správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje. Pre zvýraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku
odvolací súd dodáva:

16. V prvom rade je potrebné konštatovať, že námietka odvolateľa v súvislosti s nepríslušnosťou

Okresného súdu Spišská Nová Ves vo veci konať a rozhodnúť neobstojí. Žaloba bola podaná na
Okresný súd Nitra 29.11.2013 a súčasťou jej príloh bola aj fotokópia nedoručenej zásielky, ktorú žalobca
adresoval žalovanému na adresu v Nitre, Štefánikova 28. Z tejto nedoručenej zásielky vyplynulo, že
doručovateľ vrátil zásielku ako nedoručenú odosielateľovi s tým, že adresát je neznámy. Evidentne teda
už v tom čase (podľa pečiatky pošty 20.1.2013) sa žalovaný I. Y. na adrese v T., Š. XX nezdržiaval.

Na túto adresu nebolo možné doručiť ani Okresným súdom Nitra vydaný platobný rozkaz, pretože v
spise na č. l. 23 sa nachádza obálka z nedoručenej zásielky s tým, že adresát je neznámy. Preto súd
prvej inštancie vykonal lustráciu v registri obyvateľov (č. l. 24 spisu) z ktorého bolo zistené, že trvalý
pobyt žalovaného je U. Č.. XXX, teda okres G. T. D., teda v obvode Okresného súdu Spišská Nová
Ves. Znamená to, že už v čase podania žaloby minimálne trvalé bydlisko žalovaného bolo v obvode

Okresného súdu Spišská Nová Ves, t.j. vo veci konal a rozhodoval na to vecne a miestne príslušný súd.
Miestnej príslušnosti súdu sa nakoniec domohol žalovaný pri svojom prvom úkone, ktorý mu patril, a to
v odpore proti platobnému rozkazu.17. Správny je záver súdu prvej inštancie ohľadne neprijateľnosti dojednanej zmluvnej pokuty a jej
neplatnosti(§53ods.5Občianskehozákonníka).Aplikáciaustanovenia§545aObčianskehozákonníka
vzhľadom na spotrebiteľský vzťah a záver o neplatnosti zmluvnej pokuty neprichádza do úvahy.

Moderačné právo sa totiž týka iba platne dojednanej zmluvnej podmienky.

18. Žalobca v žalobe žiadal aj náhradu za zariadenia, poskytnuté žalovanému. Na č.l. 3 spisu sa
nachádza Potvrdenie prevzatia zariadení žalovaným zo dňa 21.3.2011, pričom v bode 5. je uvedená len
povinnosť žalovaného zariadenia do 7 dní od ukončenia platnosti (aj odstúpenia od) Zmluvy o poskytnutí

elektronických komunikačných služieb vrátiť. V prípade nevrátenia je oprávnený poskytovateľ účtovať
zmluvnú pokutu podľa Cenníka, ale aj škodu, ktorá presahuje výšku zmluvnej pokuty. Cenník zmluvných
pokút však nie je súčasťou zmluvy, nie je ani osobitne žalovaným podpísaný, záver súdu prvej inštancie
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky a z toho vyplývajúcej neplatnosti je správny.

19. Neobstojí ani odkaz žalobcu na rozhodovaciu prax súdov v rozhodnutiach pripojených k jeho

odvolaniu, pretože súd prvej inštancie posúdil jeho nárok, ktorý napokon bol zamietnutý, nielen z
hľadiska zmluvnej pokuty, ale aj z hľadiska náhrady škody a správne uzavrel, že nárok je nedôvodný
aj v tomto smere.

20. Dôkaz o zaslaní upomienky žalobcom predložený nebol, preto správne zamietol súd prvej inštancie

aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienku. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa
pomeru úspechu strán v spore.

21. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
(t.j. aj o trovách konania) ako vecne správny potvrdil podľa § § 387 ods. 1 CSP.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže
žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá nárok na náhradu jeho trov, úspešnému žalovanému
trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že stranám sporu nárok na náhradu
trov konania nepriznáva.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).