Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116201565
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116201565.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: S. Y., J.. X.X.XXXX, G. Q.
S. XX, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku 089 01, ul.
Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,

so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 1.318,63 eur, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.318,63 eur, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 28C/16/2016-23 zo dňa 15.3.2017, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 28C/16/2016-23 zo dňa 15.3.2017 žalobu zamietol a vyslovil, že

žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že zo strany žalovaného bolo voči žalobcovi na
Okresnom súde Prešov vedené č. k. 14C/275/2013, v ktorom súd vyniesol rozsudok dňa 8.10.2014 a
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2014 a z ktorého rozsudku je zrejmé, že súd dospel k záveru,
že úver je bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť

spotrebiteľského úveru, a taktiež ani výšku, počet a termíny splátok istiny, odvolávajúc sa pritom na § 4
zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platných v čase uzavretia pôvodnej zmluvy.

3. Žalobca sa v tomto konaní domáhal na základe ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa,
primeraného finančného zadosťučinenia, avšak súd dospel k záveru, že priznanie takéhoto primeraného
finančného zadosťučinenia, nie je v tomto prípade dôvodné, pretože pôvodný vyššie uvádzaný rozsudok

sa odvoláva na absenciu zmluvných ustanovení, pri ktorých v súčasnej dobe na základe vývoja po
rozhodnutí Súdneho dvora v kauze Bírová c/a Home Credit, sa súdna prax posunula. Na druhej strane
však súd musí konštatovať sú skutočnosť, že žalobcovi ako spotrebiteľovi, nevznikol nárok na primerané
finančné zadosťučinenie s poukazom na to, že mal zo zmluvy, na základe ktorej profitoval pôžičku, vrátiť
finančné prostriedky, kde si reálne požičal, bez riadnych úrokov. V tomto prípade bola teda spotrebiteľovi
daná ochrana, ktorá ho zvýhodňovala pred poskytovateľom úverov. Bolo by teda v rozpore s dobrými

mravmi, ak by spotrebiteľ ešte profitoval čiastkou, ktorej sa približuje suma, ktorá mu bola poskytnutá
ako úver. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca nesplnil podmienky zákona číslo 250/2007
Z. z., platného v čase uzatvorenia zmluvy tak, ako to uvádzal žalovaný, pretože žalobca si neuplatňoval
v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv a povinností. Dostatočnou sankciou pre dodávateľa
- žalovaného, sa podľa názoru súdu javí tá skutočnosť, že z poskytnutých peňazí sa mu nič navyše
nevráti, okrem riadneho úroku z omeškania, čo je pre poskytovateľa úrokov dostatočná sankcia.

4. Z tohto dôvodu žalobu zamietol.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že žalobou sa domáha
primeraného finančného zadosťučinenia podľa Zákona o ochrane spotrebiteľov, nakoľko ako spotrebiteľ,

bol úspešný v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod č. k. 14C/275/2013, v ktorom terajší
žalovaný v postavení žalobcu, uplatnil proti nemu zaplatenie sumy 2.049,44 eur, ale mal nárok iba
na zaplatenie 730,81 eur a suma 1.318,63 eur tak, ako ju od neho požadoval doterajší žalovaný
nedôvodne, a na jeho úkor sa chcel bezdôvodne obohatiť. Uviedol, že ustanovenie § ods. 5 posledná
veta zákona číslo 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 10.6.2013, hovorí o tom, že spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, zodpovedá. Z uvedeného vyplýva, že
platné znenie normy žiadnu ujmu, ani hrozbu ujmy nevyžaduje. Uviedol, že nie je mu zrejmé, čo má
na mysli súd prvej inštancie, ak konštatuje, že v žiadnom súdnom konaní si neuplatňoval porušenie
svojich práv a povinností. K tomu však uviedol, že žalovaný je ten, kto porušil na súde jeho spotrebiteľské

práva. Ak by tomu tak nebolo, nemohla by byť jeho žaloba voči nemu o sumu 1.318,63 eur zamietnutá.
Taktiež, čo sa týka rozsudku Súdneho dvora EÚ Bírová c/a Home Credit - C-42/15 a týka sa Smernice
európskeho Parlamentu a Rady 2008/48 ES a podľa názoru žalobcu, citovaný rozsudok Súdneho dvora
EÚ nemá na aplikáciu zákonov o ochrane spotrebiteľov v Slovenskej republike vplyv, nakoľko tieto
zákony sú aplikované v súlade so Smernicou a rozsudkom. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý

rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa vyjadril k posúdeniu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15, zotrval na ním doposiaľ uvádzaním dôvodov a žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

8. K uvedenému sa už žalobca nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP

(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 389 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario), a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
potrebné zrušiť, pretože odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods. 5
zákonačíslo250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.CitovanéustanoveniaZákonaoochranespotrebiteľa
upravujú práva spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak sa na súde úspešne
uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práv alebo povinností, ustanovených zákonom číslo 250/2007 Z. z., alebo
osobitnými predpismi a spôsobilosť takéto porušenia práv alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Odvolací súd

osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože
postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

11. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax, spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Preporovnanie,sankčnáfunkcianáhradyškodyjetakánáhradaškody,ktorejcieľomniejekompenzovať
žalobcu,aleskôrpotrestaťžalovanéhozaprotiprávnekonanie,ktoréhosadopustilvovzťahukžalobcovi,a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.
Jazykeurópskychpredpisovajudikatúryakcentujenajmädruhúfunkčnúzložkusankčnejnáhradyškody,

teda funkciu preventívnu.

12.Akpráveinštitútreutárnejnáhradynemajetkovejujmymôžebyťprostriedkomochranynadoplnenieo
preventívne účinky pred diskrimináciou, potom v zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc,
musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

13. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ, má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ
zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinností stanovené zákonom číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
má právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinností

ustanovenej týmto zákonom, zodpovedá.

14. Žalobca vo svojom odvolaní správne poukazuje na to, že to je práve žalovaný, ktorý inicioval súdny
spor,vrámciktoréhosadomáhalvočižalobcoviplnenia,ktorébolovrozporesospotrebiteľskýmprávom.

15. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení síce správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný, ktorý
sa v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov č. k 14 C/275/2013, domáhal voči žalobcovi
plnenia, ktoré bolo v rozpore so spotrebiteľským právom, bol v časti neúspešný, nakoľko súd prvej
inštancie vyššie citované ustanovenie bodu 5 predmetnej úverovej zmluvy vyhodnotil ako neplatné, no
z uvedeného už nevyvodil aj právne správne závery, korešpondujúce so zákonom číslo 250/2007 Z. z..

16. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie, nie je závislý od
okamihu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní predmetného nároku je potrebné podrobiť
prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len hrozba vzniku ujmy. Pre
priznanie daného nároku pritom nie je relevantné, či ku vzniku ujmy aj reálne došlo, alebo nie. Na to, aby

všeobecný súd priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, teda úplne postačuje
len samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas účinnosti zákona číslo 250/2007 Z. z..

17. S poukazom už na vyššie uvádzané odvolací súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom
na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorej ochrany sa žalobca

úspešne domohol na všeobecnom súde, sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako dôvodné. Súd
prvej inštancie zváži, či požadovaná výška priznaného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe
a rozsahu porušenia práv žalobcu, a súčasne by zodpovedala svojmu účelu, ktorým je poskytnutie
satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa a porušovateľa práv spotrebiteľov.

18. Úlohou prvoinštančného súdu bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť v kontexte uvedeného s
tým, že je povinný zohľadniť všetky skutočnosti, na ktoré už poukázal odvolací súd.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s
ustanovením § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Súd prvej inštancie rozhodne v novom konaní i o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3
CSP. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že pri novom rozhodovaní vo výroku o náhrade trov konania,
súd prvej inštancie uvedie, kto a proti komu, a v akom rozsahu má nárok na náhradu trov konania, a
to z dôvodu, aby takéto rozhodnutie bolo aj vykonateľné.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).