Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/383/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115229176
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7115229176.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: L. U., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom M., M. O. X., toho času E., G. Č.. X právne zastúpený advokátom JUDr.
Jaroslavom Homzom so sídlom Moyzesova 46, Košice proti žalovanému: Slovenská republika -
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo

výške 11 450 Eur titulom náhrady škody s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 15.5.2013 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 18.4.2005, ČVS: ORP-366/1-OVK-K1-2005 mu
bolo vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona,

za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), písm. e) ods. 2 písm. d)
Trestného zákona. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 21.4.2005 sp. zn. 5Tp/47/05 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.7.2005 sp. zn. 2Tpo/117/05 bol vzatý do väzby z dôvodov
podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť dňa 18.4.2005 o 20:52
hod. a vykonával ju v Ústave na výkone väzby v Košiciach.

3. Dňa 14.10.2005 bola na neho Okresnou prokuratúrou Košice I podaná obžaloba pre pokračujúci
trestný čin vydierania a trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Uznesením Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 9.1.2006 sp. zn. 8Tos/75/05 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
21.12.2005 sp. zn. 7T/101/05 bol prepustený z väzby na slobodu, pričom väzba trvala od 18.4.2005 do
9.1.2006.

4. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 7.6.2012 sp. zn. 7T/101/2005 bol podľa § 226 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I v celom rozsahu
oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol stíhaný.

5.Žalobcavosvojejžalobepoukázalnaustanovenie§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, podľa ktorého štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnejmociokremtretejčastitohtozákonaprivýkoneverejnejmocirozhodnutímotreste,oochrannomopatrení alebo rozhodnutím o väzbe. Svoju žalobu odôvodňoval § 8 ods. 5 citovaného zákona, podľa
ktorého právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby,
ak bol oslobodený spod obžaloby. Peňažný nárok si žalobca uplatňoval podľa § 17 ods. 1 citovaného

zákona, ktorý upravuje prípady, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom kedy sa uhrádza aj nemajetková ujma, ak ju nie je možné uspokojiť inak. Žalobca poukázal,
že on bol v celom rozsahu oslobodený spod obžaloby a citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo/194/2010, v zmysle ktorého ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol

spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov (ako napríklad vopred
prerokovaný nárok na náhradu škody písomne podanou žiadosťou) podľa § 1 až 4 zákona č. 58/1969
Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Žalobca uviedol, že
je potrebné v jeho prípade vychádzať z toho, že čin kladený mu za vinu v zmysle obžaloby nespáchal a
že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté a preto v rámci spoločnosti utrpel ujmu, ktorú by ako
poškodený mal mať nahradenú.

6.Rozhodnutímoväzbemubolaspôsobenáškoda,ktorúsiuplatnilžiadosťouopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 6.12.2012 na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré predmetnú žiadosť
posúdilo ako nedôvodnú a oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody
bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 14.5.2013. Žalobca poukázal na to, že skutočnosť, že

bol rozhodnutím súdu vzatý do väzby a bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, má následky v jeho
osobnom ako aj v profesionálnom živote. Pred vzatím do väzby bol pracovne činný, zarábal si na svoje
živobytie a viedol riadny život. Väzba spôsobila jemu ako i jeho rodine a blízkym značné útrapy. Jeho
takmer 9- mesačné väzobné stíhanie mu spôsobilo enormné psychické problémy, ktoré má aj doteraz.
Aj vďaka väzobnému stíhaniu bol v mieste svojho trvalého bydliska odcudzovaný širokou verejnosť a

taktiež aj svojimi príbuznými. Odsudzovanie susedov a okoloidúcich pretrváva dodnes aj napriek tomu,
že bol spod obžaloby okresného prokurátora v celom rozsahu oslobodený. Taktiež poukázal na dĺžku
trestného stíhania, ktoré trvalo viac ako 7 rokov, počas ktorých žil v neustálom strachu a v neistote.
Najviac aj v súčasnosti musí neustále znášať pohŕdané a povýšenecké správanie voči nemu. Vzhľadom
na ujmu, ktorá mu bola spôsobená rozhodnutím o väzbe, si uplatňoval nemajetkovú ujmu vo výške

11 450 Eur s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 4 vyššie citovaného zákona. Zároveň si uplatňoval
aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne odo dňa 15.5.2013 do zaplatenia, pričom uvedený dátum
je dňom nasledujúcim po dni kedy bolo jeho právnemu zástupcovi doručené oznámenie Ministerstva
spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 7.5.2013.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2015 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a uplatňoval si právo na náhradu trov konania. V tomto vyjadrení žalovaný uviedol, že podmienkou
úspešnéhouplatnenianárokunanáhraduškodypodľazákonač.514/2003Z.z.jesplnenievšeobecných
podmienok pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci a to: 1) nezákonné rozhodnutie respektíve nesprávny úradný postup, 2) vznik škody,

3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím respektíve nesprávnym úradným postupom a
vzniknutouškodou.Prevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnenévšetky3podmienkysúčasne.Ďalej
uviedol, že rozhodnutie o vzatí do väzby je titulom pre uplatnenie nároku na náhradu škody v prípade, ak
bola osoba neskoršie oslobodená spod obžaloby (§ 8 ods. 5 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z.). Nemenej
významné je však aj skúmanie existencie (neexistencie) podmienok podľa § 8 ods. 6 citovaného

zákona, ktoré právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe vylučujú. Podmienkou vzniku
práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe je teda aj zistenie, že neexistuje dôvod,
pre ktorý zákon vznik tohto práva vylučuje. Žalobca sa vo svojom návrhu nevenuje otázke splnenia/
nesplnenia negatívnych podmienok podľa § 8 ods. 6 citovaného zákona, ktorý uvádza, že právo na
náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Pre posudzovanie, či si osoba väzbu zavinila sama, sú významné skutočnosti, ktoré viedli k vzatiu
obvineného do väzby, ako i samotný dôvod väzby. Zavinenie obvineného na vzatie do väzby v zmysle
citovaného ustanovenia zákona potom znamená, že jeho zavinené konanie (aspoň vo forme nevedomej
nedbanlivosti) bolo dôvodom na podanie a vyhovenie návrhu na jeho vzatie do väzby. Časové hľadisko
zavineného konania, ktoré viedlo k vzatiu do väzby nie je rozhodujúce, t. j. mohlo k nemu dôjsť pred

vznesením obvinenia alebo po vznesení obvinenia. Uznesením ČVS: ORP-366/1-OVK-K1-2005 zo dňa
18.4.2005 bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi na tom skutkovom základe, že telefonátmi svojej
bývalej manželke v období od 5.2.2005 do 18.4.2005 (ktorých časť bola zaznamenaná) sa mal dopustiť
trestného činu vydierania a od mesiaca január 2001 sa mal na svojej bývalej manželke a jej dvochdeťoch dopustiť trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona.
Presné prepisy výrokov žalobcu v predmetnom uznesení naznačujú, že došlo k vyhotoveniu záznamov
z telefonátov smerovaných na žalobcovu bývalú manželku. Z uvedených záznamov je viac ako zrejmé,

že bolo na mieste podozrenie z vyhrážania sa bývalej manželke za účelom získania motorového vozidla.
Pri vydaní uznesenia o vzatí do väzby sp. zn. 5Tp/47/2005 zo dňa 21.4.2005 súd vychádzal práve z
uvedeného uznesenia o vznesení obvinenia a taktiež zo skutočností, že žalobca bol dovtedy 4 krát
súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T/253/2002 zo dňa
30.8.2002 za trestný čin podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobodyvtrvaní10mesiacov,ktoréhovýkonbolpodmienečneodloženýnaskúšobnúdobudo1.10.2005.
Súd pri vydaní uznesenia o vzatí do väzby nevychádzal z nepreukázaných tvrdení tretích osôb, ale z
obsahu vyšetrovacieho spisu a zo zaznamenaných výrokov žalobcu, ktoré boli nepochybne násilného
charakteru. Zároveň nie je možné opomenúť, že žalobca spáchal uvedené skutky počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia. Žalovaný má preto jednoznačne za to, že žalobca si svojím (prinajmenšom
neuváženým) konaním zavinil väzbu sám. Vážne podozrenie z vyhrážania sa za účelom získania

určitého majetkového prospechu nebolo zo strany súdu možné opomenúť. V čase rozhodovania o väzbe
existovali dôvody na jeho vzatie do väzby a to bol dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
ktorý nasvedčoval, že v prípade nevzatia do väzby by žalobca mohol pokračovať v trestnej činnosti,
z ktorej bol obvinený, čomu nasvedčovalo aj spolužitie žalobcu s bývalou manželkou (poškodenou) a
dvoma maloletými deťmi, ktoré sú navyše osoby vyžadujúce zvýšenú mieru ochrany. Zároveň žalovaný

poukázal na skutočnosť, že väzba nemá sankčný, ale zabezpečovací charakter, v tomto prípade
preventívny. Pri podozrení zo spáchania takého trestného činu ako je vydieranie a týranie blízkej a
zverenejosoby,jeprvoradýmzáujmomzamedziťaleboprinajmenšomminimalizovaťrizikopokračovania
v trestnej činnosti, z ktorej bol žalobca podozrivý na základe minimálne 3 skutkov. Vzatie do väzby bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline s odôvodnením, že po preskúmaní spisového materiálu

stále pretrvávalo silné podozrenie, že obvinený sa dopustil trestného činu vydierania a týrania blízkej a
zverenej osoby. Na vzatie žalobcu do väzby vplývala aj skutočnosť, že dňa 22.3.2005 bola na žalobcu
podaná obžaloba pod č. k. 3Pv/166/05-11 za trestné činy podľa § 197a ods. 1, 2 Trestného zákona a
§ 238 ods. 1 Trestného zákona, pričom poškodenou bola opäť jeho bývalá manželka. Opodstatnenosť
väzby sa preukázala aj neskôr, keď boli poškodená, bývalá manželka žalobcu a maloleté deti skúmané

znalcom z odboru psychológie, ktorý dospel k záveru, že poškodená, ako aj maloleté deti preukazujú
známky syndrómu týranej osoby, a to ako v oblasti fyzického násilia tak aj v oblasti psychického násilia.
Žalovaná dokonca tvrdila, že po vzniknutom podozrení podloženom zaznamenanými telefonátmi, súd
by nepostupoval správne, ak by podcenil výroky žalobcu a nechal žalobcu na slobode. Vzhľadom na
prepustenie žalobcu z väzby pred oslobodením spod obžaloby v období, keď ešte nebola preukázaná

jeho nevina a bol prijatý jeho písomný sľub, je možné tvrdiť, že súd v každom štádiu skúmal dôvodnosť
a nutnosť trvania väzby a v momente, kedy právne zhodnotil, že väzba ako zabezpečovací prostriedok
nie je ďalej nutná, nahradil ju inštitútom sľubu obvineného a prepustil ho na slobodu.

8. Žalovaný ďalej poukázal vo svojom vyjadrení na to, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy

spôsobenej rozhodnutím o väzbe nezakladá už samotná skutočnosť, že osoba bola vzatá do väzby
a následne bola oslobodená spod obžaloby. Na žalobcovi preto leží bremeno preukázania vzniku
nemajetkovej ujmy. V danom prípade žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik
nemajetkovejujmyaneodôvodnilnevyhnutnosťjejnáhradyvpeniazoch.Žalovanýpoukázalnažalobcov
predchádzajúci život, ktorý nebol bezúhonný (bol 4 krát súdne stíhaný, 1 krát podmienečne odsúdený).

Ako vyplýva z vykonaného znaleckého posudku a z podanej obžaloby ohľadom manželky a maloletých
detí ani jeho predchádzajúci rodinný život nie je možné opovažovať za harmonický. Tvrdenia ohľadom
závažnosti následkov na život žalobcu sa opierajú len o nepodložené tvrdenia, ktoré žalovaná navyše
považuje za všeobecné a účelové. Žalovaný považoval za zavádzajúce aj tvrdenia žalobcu ohľadom
následkov v profesionálnom živote, keď uvádzal žalobca, že pred vzatím do väzby bol pracovne činný.

Z predložených listín, konkrétne z uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia zo dňa
18.4.2005 ako aj z uznesenia o vzatí do väzby zo dňa 21.4.2005 vyplýva, že žalobca bol v tom čase
bez pracovného pomeru. S poukazom na trestné stíhania žalobcu a odsúdenie pred väzbou, absentuje
priama a jediná príčinná súvislosť medzi uvedenými následkami a výkonom väzby. Žalobca si v súvislosti
so skoro 9 mesačnou väzbou uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 11 450 Eur. Odôvodnenosť

uplatnenia nemajetkovej ujmy a jej výška zo strany žalobcu sa javí ako neobjasnená a nepreukázaná.
Žalovaný ďalej namietal aj voči uplatneným úrokom z omeškania. Podľa neho rozsudok o priznaní
nemajetkovej ujmy má konštitutívny charakter. Omeškanie žalovaného tak v tomto prípade nemohlo
vzniknúť predtým, než vznikla samotná povinnosť poskytnúť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vpeniazoch. Omeškanie tak vzniká až po uplynutí lehoty na plnenie vyplývajúce z rozhodnutia vo veci
samej.

9. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

10. Z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Úradu justičnej a
kriminálnej polície č. ČVS: ORP-366/1-OVK-K1-2005 zo dňa 18.4.2005 súd zistil, že týmto uznesením
začalo trestné stíhanie žalobcu za trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona

za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), písm. e) ods. 2 písm. d)
Trestného zákona. Na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že:
- dňa 5.2.2005 v presne nezistenom čase z presne nezisteného miesta zavolal z mobilného telefónu
č. XXXXXXXXXX na mobilný telefón svojej bývalej manželky C. U., užívateľovi OMV zn. Škoda Felícia
Combi, EČV: M. XXX N., bielej farby, v ktorom telefonáte sa jej vyhrážal, že ak mu nedá auto, ktorého
majiteľom je leasingová spoločnosť Volkswagen Bratislava, lebo chce robiť taxikára a nemá z čoho žiť

a keď mu povedala, že auto mu nedá, povedal jej, že keď ho nezoberie ku sebe taxikovať a dovoliť mu,
aby aj on stál taxíkom na jej prenajatom mieste, tak on to potom zariadi, že skončí aj ona s taxikovaním
a pošle nejakých ľudí na ňu, aby jej ublížili, pričom mu C. U. zo strachu auto dala a dovolila parkovať
na jej prenajatom parkovisku,
- dňa 17.4.2005 v čase okolo 18:00 hod. z presne nezisteného miesta zavolal z mobilného telefónu č.

XXXXXXXXXX na mobilný telefón svojej bývalej manželky C. U., pričom jej povedal, že je kurva, lebo mu
zobrala auto (OMV zn. Škoda Felícia Combi, EČV: M. XXX N., bielej farby), za čo zdochne a prestane
taxikovať, a že ak mu auto nedonesie späť, narobí jej problémy, pretože u neho nie je problém, aby ju
dal dolámať, a že dostane aj nôž pod krk, pričom jej taktiež povedal, že zdochne,
- dňa 18.4.2005 v čase 11:44 hod. v Košiciach telefonicky zavolal z presne nezisteného miesta z

mobilného telefónu č. XXXXXXXXXX bývalej manželke C. U., ktorej potom, ako mu povedala, že mu
neodovzdá OMV zn. Škoda Felicia Combi, EČV: M. XXX N., ktorého je užívateľkou, začal vulgárne
nedávať a vyhrážať sa jej usmrtením a ťažkým ublížením na zdraví, pričom uvedené vyhrážky viackrát
zopakoval v snahe donútiť ju, aby mu vydala do užívania vyššie označené auto,
- od mesiaca január 2001 až doposiaľ, v rodinnom dome na ul. U. XX X. M. obmedzoval C. U., ako aj jej

deti L. V. a P. U. tým, že im nedovoľoval chodiť von a to z dôvodu, že deťom dával tzv. zaracha a C. U. z
dôvodu, že musí byť doma, keď príde nečakane domov, pretože mu musí dať najesť, taktiež ju ponižoval,
a to tým, že jej vulgárne nadával a zhruba raz za tri mesiace ju fyzicky napádal tak, že ju udieral päsťami
do tváre a vlasatej časti, pričom jej nespôsoboval zrazenia vyžadujúce si práceneschopnosť, pričom
takto konal aj po rozvode v roku 2002, nakoľko s nimi býval naďalej v jednej domácnosti, čím takto

menovaným spôsoboval fyzické a hlavne psychické utrpenie po dlhší čas.
- obvinený Ľ. T. dňa 18.4.2005 v čase o 18:06 hod. z presne nezisteného miesta zavolal z mobilného
telefónu č. XXXXXXXXXX na mobilný telefón C. U., ktorej sa opakovane vyhrážal okrem iného aj
slovami: „C., vráť mu (obv. L.. U.) auto, lebo ťa dám rozsekať na kúsky. Vieš čo je to na kusy? Varujem
ťa, C.. Zašla si veľmi ďaleko. Daj si veľký pozor, čo urobíš, doteraz mi to bolo jedno a jedno, či pôjdeš na

políciu!“, čím sa snažil poškodenú C. U. donútiť k tomu, aby vydala obvinenému L. U. osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Felícia Combi, EČV: M. XXX N., ktorého je oprávnenou užívateľkou.
Vodôvodnenítohtouzneseniasauvádza,ženazákladeústnehotrestnéhooznámeniaC.U.bolozistené
a dostatočne preukázané, že žalobca a Ľ. T. sa dopustili konania na mieste a spôsobom tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Ďalej sa v tomto odôvodnení uvádzalo, že žalobca svojím

konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestných činov vydierania podľa § 9 ods. 2 k § 135 ods.
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona tým, že iného hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy, aby niečo konal a
taký čin spáchal na osobe blízkej a týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), písm.
e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona tým, že blízke osoby po dlhší čas týral spôsobujúc im fyzické a
psychickéutrpenianajmäúdermi,ponižovaním,vyvolávanímstrachuaneodôvodnenýmobmedzovaním

v prístupe k majetku (osobného motorového vozidla).

11. Z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 5Tp/47/05 zo dňa 21.4.2005 súd zistil, že týmto
uznesením dňa 21.4.2005 bol vzatý žalobca do väzby s tým, že u neho začala táto väzba plynúť dňom
18.4.2005 od 20:52 hod. a mala sa vykonať v Ústave na výkon väzby a v ústave na výkon trestu odňatia

slobody v Košiciach. V odôvodnení tohto uznesenia súd poukázal na skutky uvedené v uznesení o
vznesení obvinenia voči žalobcovi, pričom uviedol, že prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal
dňa 20.4.2005 návrh na vzatie obvineného (žalobcu) do väzby, ktorú zdôvodnil tým, že obvinený bol už v
minulosti súdne trestaný, pričom spáchať mal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu, návrhu prokurátora ako aj po výsluchu obvineného súd dospel
k záveru, že v prípade obvineného (žalobcu) sú dané formálne i materiálne podmienky na jeho vzatie
do väzby. Súd poukázal aj na to, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice I,

Úradujustičnejakriminálnejpolíciepostupovalsprávneprivzneseníobvineniapretrestnýčinvydierania,
pretože z doteraz zhromaždených dôkazných materiálov resultuje dôvodný predpoklad, že obvinený
(žalobca) tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bude
pokračovať v trestnej činnosti. Súd v odôvodnení vyslovil záver, že sú dané dôvody väzby podľa § 67
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Podľa tohto dôvodu môže byť vzatý do väzby len vtedy obvinený,

ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Súd
konštatoval v tomto uznesení, že obvinený /žalobca/ bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný a to trestným
rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 2T/253/02 zo dňa 30.8.2002 za trestný čin podľa § 250
ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorého
výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu do 1.10.2005. Uvedené skutočnosti u žalobcu, ako

aj charakter trestnej činnosti kedy sa trestného činu vydierania dopustil 3 skutkami v časovom rozpätí
od 5.2.2005 do 18.4.2005, podľa názoru súdu dostatočne konkrétne odôvodňovali obavu, že v prípade
prepustenia na slobodu by obvinený mohol pokračovať v trestnej činnosti.

12. Voči tomuto uzneseniu o vzatí väzby žalobca podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Krajského súdu

sp. zn. 2Tpo/117/05 zo dňa 27.7.2005 zamietnutá.

13. Z uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/101/2005 zo dňa 21.12.2005 súd zistil, že
obžalovaný L. U. (žalobca) bol prepustený z väzby na slobodu a súd prijal podľa § 73 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku prijal jeho písomný sľub. Zároveň mu súd uložil povinnosť oznámiť súdu zmenu

miesta pobytu. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa uvádza, že je potrebné konštatovať, že väzobné
dôvody vyjadrené v § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (obava z pokračovania v trestnej činnosti)
u obžalovaného naďalej pretrvávajú, súd však vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, ako
aj na osobu obžalovaného, považoval jeho sľub za dostatočnú náhradu väzby a preto rozhodol o
jeho prepustení z väzby na slobodu. Voči tomuto uzneseniu podal okresný prokurátor sťažnosť, o

ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 8Tos/75/05 dňa 9.1.2006 tak, že zamietol
sťažnosť okresného prokurátora. V odôvodnení tohto uznesenia Krajský súd poukázal, že sa stotožnil
so správnymi a zákonnými dôvodmi napadnutého uznesenia, pretože po preskúmaní veci vzhľadom na
osobu obžalovaného ako aj na povahu prejednávanej veci, tiež dospel k záveru, že boli splnené zákonné
podmienky prijatia písomného sľubu, ktorý obžalovaný ponúkol.

14. Za vyššie uvedené skutky Okresná prokuratúra Košice I podala pod sp. zn. 2Pv/567/05 na Okresný
súd Košice I obžalobu na obvineného žalobcu a na Ľ. T. a to dňa 12.10.2005.

15. Z rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 7T/101/2005-410 zo dňa 7.6.2012, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 8.6.2012, súd zistil, že súd obžalovaného L. U. spod obžaloby okresného prokurátora
Košice I pre skutky vyššie citované oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré
bol obžalovaný stíhaný.

16. Po ukončení trestného stíhania žalobca podal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

dňa 6.12.2012 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím o väzbe podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V zmysle tohto zákona si uplatnil nemajetkovú
ujmu spôsobenú mu nezákonným rozhodnutím a žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 80 000 Eur.

17. Žalobca predložil súdu spolu so žalobou oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku

na náhradu škody, ktorú mu zaslalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 7.5.2003
a v ktorom mu oznámilo, že prerokovalo jeho žiadosť, pričom žiadosti nevyhovelo. Podľa názoru
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nebolo v danej veci preukázané splnenie zákonných
podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody, preto bola predmetná žiadosť žalobcu posúdená
ako nedôvodná.

18. Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že bol súdne trestaný asi dvakrát, pred vzatím do
väzby pracoval ako vodič taxislužby na dohodu u svojej bývalej manželky. S bývalou manželkou C. U.
bývali na ulici U. Č.. XX X. M. O. X., ale vzhľadom na vzájomné rozpory medzi nimi, sa presťahovaldo podnájmu na sídlisko O. L. X. M.. Uviedol, že podľa neho bol vzatý do väzby neprávom, pretože
jeho bývalá manželka ho obvinila, že ju týral alebo že sa jej vyhrážal. Po prepustení z väzby bola celá
jeho rodina rozhádaná, prestal sa stýkať s rodinnými príslušníkmi, v mieste bydliska sa mu vysmievali,

že bol trestne stíhaný, z dôvodu čoho odišiel za prácou do Čiech. Uviedol, že má obavy stretnúť sa s
bývalou manželkou, aby znovu nedala na neho podnet na trestné stíhanie. Do Košíc chodieva veľmi
nepravidelne, našiel si zamestnanie cez pracovnú agentúru, kde dosahoval zárobok 14 000 až 15 000
korún českých mesačne. Má 3 sestry, s ktorými sa predtým stretával dennodenne. Počas väzby ho
navštevovala jedna zo sestier, pričom mu vyčítala jeho konanie. Po prepustení z väzby jeho sestry

čiastočne zmenili správanie voči nemu.

19. Žalobca navrhol svojím písomným podaním zo dňa 22.5.2017 vypočuť svedkov a to X. V., L. V.Z.,
B. V. a U. I..

20. Svedkyňa L. V., neter žalobcu, vypovedala, že žalobcu predtým ako bol vzatý do väzby vnímala

ako človeka, ktorý pracoval a žil so svojou bývalou manželkou, po návrate z väzby mal problém zaradiť
do rodiny, ktorá nebola zvyknutá na to, aby niekto z rodiny trestne stíhaný. Mal problém zaradiť sa do
pracovného procesu. Preto bol nútený odísť za prácou mimo mesta Košíc. Po návrate z väzby žalobca
bol psychicky na dne, pretože bočila od neho rodina, aj susedia a aj z týchto dôvodov odišiel mimo
Slovenskej republiky pracovať do Čiech. Menovaná svedkyňa potvrdila, že ju navštevuje v súčasnosti

žalobca pri príležitostných návštevách na Slovensku, teda v Košiciach.

21. Ďalšia svedkyňa B. V. - sestra žalobcu, uviedla, že so žalobcom mala veľmi pekný súrodenecký
vzťah, keďže žalobca je od nej o 11 rokov mladší. Ona osobne ho vychovávala a stretávali sa aj po tom,
keď sa oženil. Problémy vznikli vtedy, keď sa oženil a kvôli bývalej manželke ho vzali do väzby. Väzba

psychicky poznačila žalobcu, ona ho navštevovala aj v čase, keď bol vo väzbe. Po návrate z väzby bol
na tom veľmi psychicky zle a preto musel odísť z Košíc preč a začať žiť sám. K správaniu sa okolia voči
žalobcovi po návrate z väzby sa nevedela vyjadriť, keďže nebývala v mieste bydliska žalobcu.

22. Svedkyňa X. V. - sestra žalobcu, uviedla, že so žalobcom ako súrodencom mala veľmi dobrý vzťah.

Po návrate z väzby bola na žalobcu nahnevaná, pretože v celej ich rodine nikto nikdy nebol trestne
stíhaný ani vzatý do väzby. Preto aj ona poradila žalobcovi, aby odišiel z Košíc, aby sa nestretával s
bývalou manželkou a aby sa zaradil do normálneho života.

23.ĎalšianavrhnutásvedkyňaU.I.nebolavypočutánakoľkodlhodobožijevŠpanielsku.Žalobcanetrval

na jej vypočutí.

24. Žalobca o tom, že bol po prepustení z väzby zamestnaný predložil súdu potvrdenie o zdaniteľných
príjmoch zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov za rok 2009, z ktorého súdu zistil, že pracoval v
Českej republike v spoločnosti X. F.. F.. E.. D.., P. XX, O. L.. Za vyššie uvedené obdobie mal príjem

64 000 korún českých a to za mesiace máj až december 2009. Podľa potvrdenia vyššie citovaného
zamestnávateľa mal žalobca priemerný mesačný zárobok vo výške 7 151 korún českých. V tejto
spoločnosti bol zamestnaný do 31.7.2010.

25. Žalobca ďalej predložil súdu potvrdenie o dĺžke zamestnania u svojho zamestnávateľa L. F.. E.. D..

F., kde bol zamestnaný od 30.10.2007 do 7.12.2007, ďalej zápočtový list spoločnosti L. F.. E.. D.. F. o
tom, že bol zamestnaný v tejto spoločnosti od 8.1.2008 do 22.2.2008, teda 46 dní.

26. Zo zápočtového listu predloženého žalobcom vyhotoveného spoločnosťou P. F.. E.. D.. P. súd zistil,
že v tejto spoločnosti pracoval žalobca od 10.3.2006 do 28.2.2007.

27. Z výpovede žalobcu súd zistil, že v súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti P. F.. E.. D.., B., Č. E..

28. Súd sa oboznámil aj s trestným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/101/2005, v
ktorom bolo vedené trestné stíhanie voči žalobcovi za vyššie uvedené trestné činy. Z uvedeného

trestného spisu sa súd oboznámil s úradným záznamom o predvedení obvineného (žalobcu) dňa
18.4.2005, ktorý bol predvedený na požiadavky vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
Úradu justičnej a kriminálnej polície. V tomto úradnom zázname bolo uvedené, že žalobca je bez
zamestnania. Bolo zistené, že počas previerky s poškodenou (manželkou žalobcu), ktorá sa nachádzalav služobnom motorovom vozidle jej obvinený žalobca 5 krát telefonoval na mobilný telefón, pričom
na mobilnom telefóne identifikované miesto odkiaľ volal bolo na L. Z. X. M. pred hotelom N., kde bol
následneobvinený,zadržanýapredvedenývyšetrovateľoviÚradujustičnejakriminálnejpolície.Žalobca

bol zadržaný na základe zápisnice o zadržaní obvineného vyhotovenej vyšetrovateľom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície dňa 19.4.2005 a ktorý bol
zadržaný z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku, lebo bola dôvodná obava,
že obvinený bude pôsobiť na svedkov a bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý
sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo hrozil. Aj v tejto zápisnici je uvedené, že

žalobca je bez pracovného pomeru. Z uvedeného trestného spisu boli oboznámené aj podnet Okresnej
prokuratúry Košice I na podanie návrhu na vzatie do väzby žalobcu zo dňa 19.4.2005. V tomto návrhu
vyšetrovateľ odôvodňoval návrh na vzatie žalobcu do väzby tým, že žalobca bol podľa jeho výpovede
dvakrát súdne trestaný, z výkonu trestu bol prepustený cca pred rokom, pričom bola na neho podaná
obžaloba Okresnému súdu Košice I za trestný čin podľa § 197a ods. 1, 2 Trestného zákona za trestný čin
podľa § 238 ods. 1 Trestného zákona. Z uvedenej skutočnosti je preto zrejmé, že žalobca sa opakovane

dopúšťa trestnej činnosti. U obvineného je preto obava, že bude pôsobiť na svedkov a bude v trestnej
činnosti pokračovať alebo dokoná čin, o ktorý sa pokúsil a preto vyšetrovateľ navrhol, aby bol daný súdu
návrh na vzatie do väzby žalobcu.

29. Okresná prokuratúra Košice I dňa 20.4.2005 podala na Okresný súd Košice I návrh na vzatie do

väzby žalobcu a Ľ. T.. Okrem iného sa v tomto návrhu na vzatie do väzby uvádza, že ako z odpisu
tresta obvineného žalobcu vyplýva doposiaľ bol celkovo 4 krát odsúdený, pričom v 3 prípadoch sa
naň hľadí ako by odsúdený nebol. Naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
2T/253/02 z 30.8.2002 uložený za trestný čin podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou do 1.10.2005. Lustráciou v registri Okresnej

prokuratúry bolo zistené, že na obvineného (žalobcu) bola dňa 22.3.2005 podaná obžaloba pod č. k.
3Pv/166/05-11 za trestné činy podľa § 197 ods. 1, 2 Trestného zákona a § 238 ods. 1 Trestného zákona,
pričom poškodenou bola jeho bývalá manželka C. U.. Ďalej v návrhu bolo uvedené, že už v minulosti
sa opakovane dopúšťal žalobca trestnej činnosti rôzneho charakteru, pričom trestný čin spáchal v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Preto v danom prípade sú dané konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce obavu, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti alebo že vykoná trestný čin,
ktorým hrozil.

30. Zo znaleckého posudku č. 14/2005 a č. 12/2005 vypracovaného U.. F. M., znalkyňou z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a U.. C. Y., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria zo dňa 19.5.2005 súd zistil, že obaja menovaní znalci uviedli, že žalobca v dňoch
páchania trestných činov vydierania bol schopný rozoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania,
jeho ovládacie schopnosti boli znížené v nepodstatnej miere alkoholom, ktorý skonzumoval sám a
dobrovoľne. V čase páchania druhého trestného činu bol schopný rozoznať spoločenskú nebezpečnosť
svojho konania, je veľmi pravdepodobné, že takmer vždy pri páchaní tohto trestného činu bol pod

vplyvom alkoholu, tento alkohol skonzumoval sám, dobrovoľne a jeho ovládacie schopnosti boli s
konzumovaným alkoholom znížené len v nepodstatnej miere. V znaleckom posudku ďalej znalci
poukázali, že žalobca je závislý od alkoholu a je ambulantne protialkoholicky liečený, pričom doporučili
pokračovať v ochrannej ambulantnej protialkoholickej liečbe.

31. Vo vyššie citovanom trestnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok č. 10/2005 vo veci
týrania blízkej a zverenej osoby, ktorý vypracoval znalec Y.. P.. U. F., N.. na základe objednávky
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície. Tento
znalecký posudok mal vypracovať z dôvodu toho, že žalobca bol stíhaný za trestný čin z vydierania,
týrania blízkej a zverenej osoby a medzi inými otázkami sa mal vyjadriť aj k tomu, či je syndróm týranej

osoby u poškodených C. U. a jej detí P. U. a L. V.. V závere svojho znaleckého posudku menovaný
znalec uviedol, že u bývalej manželky žalobcu boli preukázané prvky syndrómu týranej osoby ako v
oblasti fyzického násilia, tak aj v oblasti psychického násilia, ktoré sa prejavujú psychickou traumou,
manifestijúcou sa v celkovej emocionálnej instabilite, obseciách, precitlivelosti, strachu a obavách z
budúcnosti vyúsťujúcich do depresívnej nálady. U L. V. - dcéry C. U. znalec uviedol, že syndróm týraného

dieťaťa sa prejavil v oblasti psychických útrap použitými spôsobmi týrania: rôzne formy manipulácie so
strachom alebo láskou, vyhrážaním sa, posmechom, neprimeraným kritizovaním alebo ponižovaním,
dávaním neprimeraných alebo dlhodobých trestov zo strany obvineného (žalobcu). Bezprostrednou
reakciou na tieto útrapy je psychická trauma vyúsťujúca u poškodenej do následkov pripomínajúcichdepresiu, schyzoidné tendencie, emocionálnu instabilitu s následnými prejavmi apatie a nezáujmu, ale
aj zvýšenou hladinou cukru v krvi. U poškodeného P. U. sa syndróm týraného dieťaťa prejavil v oblasti
psychických útrap použitými spôsobmi týrania podobných ako u jeho sestry L. V. zo strany obvineného.

Bezprostrednou reakciou na tieto útrapy je psychická trauma vyúsťujúca u P. U. do impulzívneho viac
agresívneho, asociálneho správania, ktoré suspektne môže viesť k poruchám správania.

32. Z výpovede žalobcu pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej
polície zo dňa 19.4.2005 súd zistil, že žalobca uviedol, že ukončil 9 tried základnej školy, nastúpil

na učňovskú školu v Košiciach, ktorú však neukončil. Pracoval ako vodič v Pozemných stavbách do
roku 1991, potom vystriedal viacero zamestnaní, pričom pracoval ako prevádzkar kuchyne do roku
1996, odvtedy nepracuje nikde. Bol súdne trestaný dvakrát, pričom v dobe výsluchu bol podmienečne
odsúdený.

33. Súd sa oboznámil z uvedeného trestného spisu aj z odpisom z registra trestov, z ktorého súd zistil,

že žalobca bol 4 krát súdne trestaný a to prvýkrát Mestským súdom v Košiciach pod sp. zn. 4T/552/85.
Mestský súd vydal rozhodnutie dňa 29.8.1985 pre trestný čin podľa § 132 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona, bolo mu uložené nápravné opatrenie po dobu 6 mesiacov zrážkou 10 % z platu. Druhýkrát bol
súdne trestaný v trestnom konaní vedenom na Obvodnom súde Košice I pod sp. zn. 9T/350/92, pričom
súdvydalrozhodnutiedňa19.10.1992kedybolžalobcapodmienečneodsúdenýnatrestodňatiaslobody

na 1 rok so skúšobnou dobou do 16.8.1994 pre trestný čin podľa § 247 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného
zákona. Tretíkrát bol trestne stíhaný na Okresnom súde Košice I, sp. zn. 9T/286/95, rozhodnutím zo dňa
21.7.1995 bol odsúdený na trest odňatia slobody na 1 rok so skúšobnou dobou do 21.2.1997 pre trestné
činy podľa § 249a ods., podľa § 221 ods. 1 a § 238 ods. 1 Trestného zákona. Štvrtýkrát bol trestne
stíhaný na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 2T/253/02, pričom rozhodnutím zo dňa 30.8.2002 mu

bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 10 mesiacov so skúšobnou dobou do 1.10.2005 a
to rozhodnutím zo dňa 30.8.2002.

34. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

35. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

36. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

37. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 písm. b) citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

38. Podľa ustanovenia § 8 ods. 6 písm. a) citovaného zákona právo na náhradu škody nevznikne, ak si

osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

39. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

40. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.41. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol vzatý do väzby uznesením
Okresného súdu Košice I č. k. 5Tp/47/05 dňa 21.4.2005, pričom táto väzba trvala do 9.1.2006 kedy bol

prepustený na slobodu uznesením Okresného súdu Košice I dňa 21.12.2005. Súd prepustil žalobcu na
slobodu a prijal jeho písomný sľub. Väzba trvala však do 9.1.2006, pretože voči uzneseniu o prepustení
žalobcu na slobodu podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením Krajského
súdu v Košiciach č. k. 8Tos/75/05 zo dňa 9.1.2006.

43. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 7T/101/2005 zo dňa 7.6.2012 bol žalobca oslobodený

spod obžaloby okresného prokurátora Košice I zo skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu v obžalobe a
ktoré súd citoval vyššie.

44. Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom túto žiadosť
zaslal žalovanému dňa 6.12.2012. Výsledok predbežného prerokovania nároku sa dozvedel žalobca

od svojho právneho zástupcu, ktorému dňa 7.5.2013 žalovaný oznámil, že žiadosť žalobcu bola
predbežne prerokovaná podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pričom neboli splnené zo strany žalobcu
zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody a preto bola žiadosť žalobcu posúdená ako
nedôvodná. V rámci žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si žalobca uplatnil
voči žalovanému nemajetkovú ujmu vo výške 80 000 Eur.

45. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že boli splnené podmienky pre nepriznanie
náhrady škody žalobcovi, ktoré sú uvedené v citovanom zákone č. 514/2003 Z. z., konkrétne v § 8 ods.
6 písm. a) tohto zákona, ktorý nepriznáva právo na náhradu škody vtedy, ak si osoba uloženie trestu,
ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

46. V danom prípade súd dospel k záveru, že v čase vzatia žalobcu do väzby sa žalobca vyhrážal
manželke telefonátmi. Časť týchto telefonátov bola aj v trestnom konaní zaznamenaná, pričom
trestného činu vyhrážania sa dopúšťal v skúšobnej dobe, rovnako sa mal dopustiť v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia aj týrania blízkej a zverenej osoby, takže tu bolo podozrenie z vyhrážania sa

bývalej manželky za účelom získania motorového vozidla. Žalobca bol dovtedy 4 krát súdne trestaný,
pričom súd pri vzatí do väzby vychádzal z obsahu vyšetrovacieho spisu a zo zaznamenaných výrokov
žalobcov voči svojej bývalej manželke, ktoré boli násilného charakteru. Uvedených skutkov sa dopúšťal
žalobca počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. V čase vzatia do väzby žalobcu existovali
dôvody väzby, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, z ktorej bol obvinený, teda súd v trestnom

konaní dospel k záveru, že existujú dôvody väzby uvedené v uznesení o vzatí žalobcu do väzby. Z väzby
bol síce žalobca prepustený na slobodu, ale s tým, že súd prijal jeho sľub ako obvineného. Zo správania
sa obvineného, teda žalobcu , tak vyplýva , že si sám zapríčinil to, že bol vzatý do väzby a preto mu
nepatrí právo na náhradu škody voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov súd
preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

47. Okrem vyššie uvedeného súd dodáva, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal súdu svoje
tvrdenia uvedené v žalobe, že bol pred vzatím do väzby pracovne činný, pretože bol preukázaný v tomto
konaní opak, a to že bol pred vzatím do väzby žalobca nezamestnaný, čo vyplýva aj z jeho výpovedí v
prípravnom konaní. Ďalej žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že si zarábal na svoje živobytie, čo však súdu

rovnako nepreukázal, pretože nepredložil doklady, že by bol pracovne činný. Sám vo svojej výpovedi v
prípravnom konaní uviedol, že je nezamestnaný od roku 1996. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenia
uvedené v žalobe, že viedol riadny život pred vzatím do väzby, pretože ku skutkom, ktoré mu boli
kladené v obžalobe za vinu, došlo v čase jeho podmienečného odsúdenia. Žalobca vo svojej žalobe
tvrdil, že väzobné stíhanie mu spôsobilo psychické problémy a že bol odcudzovaný širokou verejnosť

a príbuznými, čo však nepreukázal súdu žiadnymi relevantnými dôkazmi. V konaní bolo preukázané,
že po prepustení na slobodu žalobca sa zamestnal, naďalej pracuje v Českej republike. Z uvedených
dôvodov aj preto preto súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že má nárok na náhradu škody
voči žalovanému.48. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. V danom prípade žalovaný mal plný úspech vo veci, preto má právo na náhradu trov konania voči
žalobcovi vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.