Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/464/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415208700
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6415208700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: E. R., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho
29, Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12. 02. 2016, č. k.: 18C/258/2015-38, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov č. 609600414 zo dňa 22.06.2012 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 358,26 eur v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Peter
Rybár, s.r.o. , Košice, Kuzmányho 29.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný dňa
22.10.2010 uzavreli zmluvu o úvere, pričom v ten istý deň uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy a

iných príjmov. Obidve súd posúdil ako spotrebiteľské zmluvy. Zmluva o úvere bola medzi zmluvnými
stranami uzavretá ako hlavný záväzkový vzťah, na podporu ktorého a na jeho zabezpečenie bola potom
subsidiárne v uvedený deň uzavretá medzi zmluvnými stranami aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov žalobkyne. V konaní bolo sporné, či Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje pohľadávku
zo Zmluvy o úvere je platná.
3. Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 18C/224/2015 zo dňa 07.07.2015 súd nariadil
predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie), ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu

práva zrážok zo mzdy žalobkyne na základe predmetnej dohody až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej a zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zrážky v prospech žalovaného
nevykonávať.Zároveňuložilžalobkynivlehotedo30dníodprávoplatnostipredbežnéhoopatreniapodať
návrhnasúdvovecisamej.Źalovanýtotižnapriekspornostidohodypožiadalzamestnávateľažalobkyne
o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo
žalobkyni povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy a žalobkyňa nemá možnosť ich priamo
zastaviť. Zamestnávateľ žalobkyne je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na

existenciu sporu. Veriteľ si pritom výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom.
4. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov súd posúdil z hľadiska všeobecných
ustanovení o právnych úkonoch v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a vykonanýmdokazovaním súd dospel k záveru, že aj keď obsahom dohody bol súhlas žalobkyne (dlžníka -
spotrebiteľa)stým,abysajejzomzdyvykonávalizrážkyatietoabysapoukazovaliveriteľovi,predložená
dohoda jednak nespĺňa základné náležitosti (označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide - inštitút

dohody zrážok zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení dlhu, ale na subjektívnej predstave
veriteľa o výške pohľadávky a najmä jej príslušenstva, dohoda neobsahuje tiež poučenie o dôsledkoch
jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť tak, ako to vyžaduje § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a ani nie je výsledkom slobodnej a vážnej vôle žalobkyne (§ 37 ods. 1
0bčianskeho zákonníka), preto je neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o typovú formulárovú

zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah,
´potom dohodu nemožno považovať za individuálne dojednanú.
5. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu spočíva v tom, že určením
neplatnosti takéhoto právneho úkonu sa vyrieši sporná otázka, či žalovaný je oprávnený uhrádzať
svoju pohľadávku prostredníctvom takejto dohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a odstránia sa tak
pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu.

6. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal
náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalovaný opätovne dáva do pozornosti, že dohoda je samostatný dokument, ktorý predstavuje len

jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená.
Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je
vylúčená. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobkyňa preukázala, že nebola o následkoch
uzavretia tejto dohody osobitne poučená.
9. Žalovaný napáda závery súdu o absencii akejkoľvek náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy.

Dohoda spĺňa tri základné náležitosti: písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, uvedenie rozsahu
vykonávaných zrážok. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola so žalobcom individuálne dojednaná
dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá. Jedná sa
o dodatok vlastnoručne vyplnený a podpísaný žalobcom, ktorý opätovne nie je a nemôže byť uniformne
uzatváraným. Nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu

zo strany veriteľa, pretože právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit
výšky vykonávaných zrážok s tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu
rozhodnutia. Taktiež predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať
zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody a ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo
mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi - veriteľ by sa na

úkor dlžníka bezdôvodne obohatil.
10. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemala
ani naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c) O. s. p.). Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere ani dohody o zrážkach zo mzdy. Obdobne bola riešená
neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktorý dňa 20.08.2015

zamietol návrh žalobcu, pričom odôvodnenie oprel o nepreukázanie naliehavého právneho záujmu (sp.
zn. 13C/424/2014).
11. S poukazom na vyššie uvedené, sa žalovaný nestotožňuje ani s rozhodnutím súdu o náhrade trov
konania.
12. Žalobkyňa navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Žiada o priznanie trov odvolacieho konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že niet pochýb o tom, že v danom prípade ide o vzťah spotrebiteľský
- založený zmluvou o úvere, ktorá podľa názoru žalobkyne neobsahovala obligatórne náležitosti
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kedy je treba úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Trvá na podanej žalobe, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná,
pretožespôsobujeznačnýnepomervprávachmedzispotrebiteľomaveriteľom.Predstavujeneprijateľnú

zmluvnú podmienku, nebola individuálne dojednaná. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa
názoru žalobkyne existencia naliehavého právneho záujmu je splnená, nakoľko len vyhovujúci rozsudok
súdu môže ochrániť žalobkyňu pred nezákonným vykonávaním zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko podľa obsahu tejto dohody žalobca nemá oprávnenie
dohodu vypovedať, ani od nej odstúpiť, ani ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Pritom údajný dlh,
ktorý voči žalobkyni eviduje žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia samotnej zmluvy
o úvere a jej obsahových náležitostí.13. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne svoje vyjadrenie (duplika) nepodal.
14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.
15. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 24.07.2015, rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané
dňa 12.02.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané do 30.06.2016, teda za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon

č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd odvolanie prejednal v súlade s prechodnými ustanoveniami CSP, preskúmal všetky
podstatné odvolacie námietky žalovaného spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa
v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody

napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného odvolací
súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil.
18. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú

uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34
a nasl. OZ), čo v rozhodnutí zdôraznil okresný súd a na tom založil svoje rozhodnutie.
19. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť
odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný nepreukázal ani skutočnosť,
že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy upravený v § 551 OZ je typický tým, že bez súdu sa aktivujú zrážky zo mzdy obyčajným
zaslaním oznámenia zamestnávateľovi a spotrebiteľ nemá priamu možnosť tento proces zastaviť.
Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Preto je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť.
Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu

odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, prípadne poskytne jeho výklad tak,
aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie. Podľa Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v
Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné
podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom
môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom

zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza
ClaroC-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok
vhodnýnadosiahnutievýsledkustanovenéhovčl.6Smernice93/13/EHS,tedanazabránenietomu,aby
jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v
čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s judikatúrou komunitárneho práva.

20. Taktiež Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť
zabezpečená. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a
listom zo dňa 11.11.2014 požiadal zamestnávateľa žalobkyne spoločnosť DENIM s.r.o., Bratislava, o
realizáciu zrážok zo mzdy s poukazom na to, že s jej zamestnankyňou E. R. (žalobkyňa) uzavrel Zmluvu
o úvere dňa 22.06.2012. Žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy

vo výške 5 648,93 eur (z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že žalobkyni boli poskytnuté finančné
prostriedky vo výške 1600 eur s tým, že sa zaviazala žalovanému vrátiť sumu 3000 eur). V Dohode
o zrážkach zo mzdy podpísanej dňa 22.06.2012 veriteľ uvádza, že táto sa má týkať zmenkovej sumy
spolu so zmenkovým úrokom a na jej základe mali byť vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 156,- eur,
pohľadávka je formulovaná slovami: „Dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil v Žarnovici dňa 22.06.2012

zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950
Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške
6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka, ďalej len „pohľadávka“ v príslušnom gramatickomtvare.“ Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na to, že zo spisu vyplýva, že žalobkyňa (dlžníčka) dňa 22.02.2012
vystavila zmenku v ktorej sa zaviazala na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu. V čase uzatvárania

dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná,
inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného
zabezpečovacieho prostriedku. V prejednávanej veci ide o takýto prípad.
21. Podľa § 2 ods. 2 OZ v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov majú účastníci
rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha

mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú
realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Taktiež
pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda
o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala určitú alebo bez pochýb určiteľnú,

jednoznačnú a zrozumiteľnú výšku pohľadávky.
22. Bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky bolo neisté a súčasne
by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou. In
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto

jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).