Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314010336
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5314010336.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Marcely Malatkej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. januára 2018 v
Žiline, o odvolaní obžalovaného G. U. proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 1T/45/2014 zo dňa
27.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. U. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím bol obžalovaný G. U. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Za tento prečin mu bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr.
zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s tým, že podľa § 49 ods. 1
písm. a) Tr. zák. mu bol výkon tohto trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určená

skúšobná doba na 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní. Následne odvolanie písomne odôvodnil sám a tiež i prostredníctvom obhajcu. Uviedol,
že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí. Podľa neho samosudca rozhodol len na základe krivej
výpovede jeho exmanželky I. U. a jej podvodného správania, na základe zmanipulovanej exekútorky

E., a na základe podvodov Mgr. M., ktorý ovplyvnil a zariadil na katastri prevod nehnuteľností, čím
sa všetci menovaní neoprávnene na jeho úkor obohatili. Takýmto spôsobom mu zamedzili vyrovnať
vzniknutý dlh na výživnom. V ďalšej časti odvolania obžalovaný podrobne popísal správanie uvedených
osôb, ktoré podľa jeho názoru je podvodné. Dôvodil tiež tým, že samosudca vôbec neprihliadal na ním
predložené dôkazy. Usiloval o to, aby alimenty boli zaplatené prednostne a preto odmieta, že by svojim
konaním porušil zákon a že by sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy. Vytýkal prvostupňovému

súdu, že nebral do úvahy ním predložené dôkazy. Nebolo preukázané, že by mal dostatok finančných
prostriedkov a samosudca opomenul, že mal nejaké peniaze požičané a tieto musel vrátiť. Išlo o
pôžičky od rodiny a kamarátov. Rozhodnutie okresného súdu pokladá za nespravodlivé, neprístojné
a neadekvátne. Samosudca rozhodol účelovo a nie zákonne. Z tohto dôvodu navrhol, aby bol spod
obžaloby oslobodený.

Príslušný prokurátor sa k dôvodom písomne podaného odvolania obžalovaného nevyjadril.

Krajský súd po predložení spisu určil termín verejného zasadnutia na deň 9.8.2017. Obžalovaný G. U.
sa na verejné zasadnutie neustanovil a svoju neúčasť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Nesúhlasil
s tým, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. Zároveň mailovým podaním vzniesol
námietku zaujatosti, ktorú odôvodnil nasledovne: „Vznášam námietku zaujatosti na tento súd, nakoľko

nerozhoduje zákonne, je skorumpovaný, uráža ľudí na pojednávaní, rozhoduje na objednávku pre
svojich známych. Tak isto na pojednávaní riadne nezisťuje dôkazy a rozhoduje účelovo ma poškodiťaj keď sa skutok nestal!“(č.l.735). Na verejné zasadnutie určené na deň 6.9.2017 sa obžalovaný opäť
neustanovil s tým, že opakovane svoju neúčasť ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a navyše namietal,
že upovedomenie o termíne verejného zasadnutia mu bolo doručené iba dňa 1.9.2017, teda nebola u

neho zachovaná 5-dňová zákonná lehota. Následne podaním zo dňa 5.10.2017 žiadal, aby jeho vec
bola Krajskému súdu v Žiline odňatá z dôvodu, že senát pod vedením JUDr. M. Urbanovej je zaujatý,
všetci sudcovia krajského súdu sa osobne poznajú s prokuratúrou v Čadci a celé konanie vedené proti
nemu považuje za nespravodlivé. Taktiež vzniesol námietku zaujatosti voči sudcom v celom Žilinskom
kraji (č.l.761). Krajský súd na verejnom zasadnutí dňa 11.10.2017 rozhodol tak, že o námietke zaujatosti

s poukazom na § 32 ods. 6 Tr. por. nekonal, pretože námietka nebola vznesená bezodkladne a nie je
založená na dôvodoch podľa § 31 Tr. por. Zároveň bol spis s vyjadrením všetkých sudcov Krajského
súdu v Žiline predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR, ktorý dňa 20.11.2017 vec krajskému
súdu bez meritórneho rozhodnutia vrátil, keďže podkladom návrhu na odňatie a prikázanie veci bola
námietka zaujatosti o ktorej sa nekoná (§ 32 ods. 6 Tr. por.).

Na verejnom zasadnutí určenom na deň 17.1.2018 pred odvolacím súdom obžalovaný uviedol, že trvá
na podanom odvolaní i na návrhu v ňom uvedenom. Zameškané výživné neuhradil, pretože nemá z
čoho. Tiež uviedol, že opakovane poukazuje na prepojenie sudcov Okresného súdu Čadca so sudcami
Krajského súdu v Žiline a na prepojenie prokurátora. Intervenujúci prokurátor na verejnom zasadnutí
navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Prihliadal pritom
i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie

dovolaniapodľa §371ods.1Tr.por.Následnezistil,žeodvolanieobžalovanéhobolopodanévzákonom
stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak je nedôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,

najmä zásadu zákonného trestného procesu podľa § 2 ods. 7 Tr. por., zásadu práva na obhajobu podľa
§ 2 ods. 9 Tr. por., zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a zásadu rovnosti
strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa
dospel k vyhláseniu rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým
vykonaným dôkazom. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že prvostupňový súd upravil skutok oproti
obžalobe tak, aby zodpovedal dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní. Upravil obdobie páchania

prečinuzanedbaniapovinnejvýživyatieživýškuzameškanéhodlhunavýživnom.Výsledkyvykonaného
dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný G. U. spáchal skutok
tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Právna kvalifikácia stíhaného skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3
písm. b) Tr. zák. aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa a
všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa tohto uvedeného
zákonného ustanovenia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením §

168 Tr. por.Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku týkajúce sa výroku o vine a
vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil,
a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

Len pre úplnosť treba uviesť, že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v
rozsahu ako mal a ako bolo potrebné. Starostlivo skúmal možnosti a schopnosti obžalovaného plniť si
vyživovaciu povinnosť a tiež bral zreteľ na všetky potrebné hľadiská majúce vplyv i na osobné potreby
maloletej. Tiež prihliadal a vychádzal zo sociálnej, majetkovej a finančnej situácie obžalovaného v

rozhodnom období. Rozsah vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bol postačujúci a v plnej
miere objasnil všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie veci. Ak obžalovaný na verejnom zasadnutí
pred odvolacím súdom navrhol doplniť dokazovanie výsluchom I. U., matky maloletej k okolnostiam
fiktívneho predaja bytu, pretože rozporne vypovedala v predchádzajúcom konaní pred obhajcom a
prokurátorom a k tým istým okolnostiam predaja bytu navrhol vypočuť exekútorku E., pretože mu
neposkytla vyúčtovanie a neozýva sa ani na jeho podnety a tiež navrhol výsluch kupcov na skutočnosť

za koľko bol predaný byt a kam putovali peniaze, odvolací súd tieto návrhy obžalovaného na doplnenie
dokazovania postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol. Podľa názoru odvolacieho súdu sila a váha
vo veci zabezpečených a vykonaných dôkazov je pre rozhodnutie vo veci dostatočná a obžalovaným
navrhované dôkazy sú nadbytočné a tiež vykonanými dôkazmi boli prekonané. Z rovnakých dôvodov
odvolací súd odmietol doplniť dokazovanie výsluchom riaditeľky personálneho úradu spoločnosti INA,

Kysucké Nové Mesto a.s. a tiež výsluchom pracovníčky učtárne tejto spoločnosti.

Z obsahu predloženého spisu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný G. U. je otcom maloletej M. U., ktorá
sa nachádza v starostlivosti matky I. U.. Vyživovacia povinnosť bola obžalovanému určená rozsudkom
Okresného súdu Čadca, sp.zn. 8C/163/2005 zo dňa 3.7.2006, právoplatným dňa 31.8.2006, vo výške

49,79 Eur mesačne k rukám matky maloletej. Zo zabezpečených dôkazov tiež vyplýva, že obžalovaný
v rozhodnom období pracoval v spoločnosti MOGET, a.s. Bratislava, v spoločnosti DUMAKOV, s.r.o.
Bardejov, v spoločnosti INA Kysuce, a.s., Kysucké Nové Mesto, v spoločnosti LUTO AUTOMOTIVE,
s.r.o. Košice, v spoločnosti IC-AUMONT, s.r.o. Svidník a naposledy v spoločnosti KOVOLIS Hedvikov,
a.s. Bolo zistené, že obžalovaný vyživovaciu povinnosť u uvedených zamestnávateľov neoznámil a

pokiaľ mu boli vykonávané zrážky zo mzdy, tak na základe exekučného príkazu a vo výške v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uvedenej. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca je zistiteľné,
že matka maloletej I. U. poberala náhradné výživné vo výške 49,79 Eur od 1.6.2012. Súdna exekútorka
JUDr. Marta Kužmová oznámila, že v čase od 24.5.2012 do 4.10.2016 boli vymožené sumy na výživnom
v celkovej výške 952,37 Eur. Konajúci súd vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2016 dôkaz

prečítaním pripojených exekučných spisov. Súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová v správe zo dňa
12.12.2016 uviedla, že voči obžalovanému boli vedené dve exekučné konania a oznámila ich priebeh.
Tento dôkaz bol prečítaný na hlavnom pojednávaní dňa 27.1.2017 za osobnej účasti obžalovaného.

V súvislosti s ustálením obdobia páchania trestnej činnosti a tiež ustálenia rozsahu páchania trestnej

činnosti je potrebné uviesť, že obžaloba na G. U. bola podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry
NámestovoadoručenáOkresnémusúduČadcadňa23.9.2014.Následnekonajúciprvostupňovýsúdna
hlavnompojednávanídňa27.1.2017oprotiobžalobevprospechobžalovanéhoupravilobdobiepáchania
trestnej činnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, a tiež v prospech
obžalovaného ustálil dlh na výživnom vo výške 1.984,82 Eur.

Odvolací súd uzatvára, že pokiaľ ide o výrok o vine, prvostupňový súd dôkazy vykonané na hlavnom
pojednávaní vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12
Tr. por. a z takto vyvodeného záveru správne konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. Ustálenú právnu kvalifikáciu prvostupňový súd

vyčerpávajúco a zrozumiteľne odôvodnil na strane 12 a nasl. odôvodnenia rozsudku a keďže závery
prvostupňového súdu sú správne a zodpovedajú zákonu, krajský súd bez ďalšieho na tieto poukazuje
a s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolacie výhrady obžalovaného G. U. a dôvody na ktoré poukazoval v písomne podanom odvolaní

ho nezbavujú trestnoprávnej zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti. Navyše je potrebné
uviesť, že tieto jeho odvolacie dôvody sú totožné s jeho obrannými tvrdeniami pred prvostupňovým
súdom a s týmito sa okresný súd v celom rozsahu vysporiadal. Ani krajský súd argumenty obžalovanéhouvedené v odvolaní neakceptoval a to s poukazom na skutočnosti, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej
časti tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, krajský súd pri prieskume predloženej veci nezistil, že by prvostupňový
súd postupoval v rozpore so základnými zásadami ukladania trestov, ktoré sú uvedené v § 34 Tr. zák.
Správne zisťoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, ako mu ukladá ustanovenie § 38
ods. 2 Tr. zák. Za existencie jednej poľahčujúcej okolnosti pri výmere trestu použil ustanovenie § 38 ods.
3 Tr. zák. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné upozorniť konajúci súd na nesprávnosť

uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri určení rozpätia zákonnej trestnej sadzby. Podľa §
38 ods. 8 Tr. zák. základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou
hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Potom správne pri rešpektovaní ustanovenia § 38 ods.
8 Tr. zák. rozpätie trestnej sadzby pre uloženie trestu je od 1 roka do 3 rokov a 8 mesiacov a nie od 1
roka do 2 rokov a 4 mesiacov ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Táto nesprávnosť však nemala
vplyv na zákonne uložený trest vo výmere 1 roka, a preto krajský súd bez ďalšieho len na ňu poukazuje

a upozorňuje. Trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený vo výmere 1 rok s podmienečným
odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 1 rok, považuje krajský súd za spravodlivý, zákonný
a zodpovedajúci individuálnej a tiež i generálnej prevencie. I krajský súd upozorňuje obžalovaného na
ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák., ktoré ustanovenie upravuje možnosť a postup pri rozhodovaní o tom,
či sa odsúdený v priebehu skúšobnej doby osvedčil alebo nie. Jedným zo základných znakov vedenia

riadneho života počas skúšobnej doby je dodržiavanie právneho poriadku. Súčasťou tohto je i riadne
plnenie vyživovacej povinnosti, ktorú obžalovaný má voči svojej dcére maloletej M. U..

Keďže krajský súd pri prieskume predloženej veci nezistil dôvodnosť odvolania podaného obžalovaným
G. U., rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.