Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/358/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216432
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317216432.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a
členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
Ing. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, O., zast. JUDr. Petom Várošim, advokátom so sídlom
Záhrebská 6, P.O.BOX 75, Bratislava, proti odporkyni: Ing. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, O.,
o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

III zo dňa 6. septembra 2017, č.k. 12C 122/2017-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolnávrhnavrhovateľananariadenieneodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni zdržať sa zásahov, ktoré by vytvárali
akúkoľvek prekážku pre vstup do rodinného domu v V. W. súp. č. XXXX, stojaceho na parcele č. XXX/
X, pre vstup na parcelu registra C parc. č. XXX/X o výmere 497 m2, záhrady, parcelu registra C parc. č.
XXX/X o výmere 452 m2, zastavané plochy a nádvoria a pre parcelu registra C parc. č. XXX/X o výmere
169 m2, záhrady, zapísaných katastrálnym odborom na Okresnom úrade Senec na liste vlastníctva č.
XXX pre kat. územie O. (ďalej len „rodinný dom a pozemky“), a to do právoplatného skončenia konania

vovecisp.zn.4C31/2014.Navrhovateľovináhradutrovkonanianepriznalauložilmupovinnosťdotroch
dní od právoplatnosti uznesenia zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok 33 eur.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa
mu bráni vo vstupe do vyššie uvedeného rodinného domu a na vyššie uvedené pozemky, ktoré sú
súčasťou BSM a predmetom konania o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva účastníkov, vedeného

na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C 31/2014, v ktorom robí odporkyňa prieťahy. BSM nie je
doposiaľ vyporiadané. V predmetnom rodinnom dome žije odporkyňa s maloletými deťmi a jej novým
partnerom a v roku 2013 vymenila zámky, čím mu prakticky zamedzila prístup k majetku. Navrhovateľ
argumentoval, že potrebuje prístup k nehnuteľnosti, lebo si k nej chce uplatňovať rovnaké práva ako
odporkyňa. Poukázal aj na to, že odporkyňa na neho podala dve trestné oznámenia (pre marenie
výkonu spravodlivosti a podvodu), pričom Okresné riaditeľstvo PZ v Pezinku, Odbor kriminálnej polície,

1. oddelenie vyšetrovania uznesením č. P.-XXX/X-S.-A.-XXXX zo dňa 04.10.2016 trestné stíhanie vo
veci zločinu marenia spravodlivosti zastavilo. Navrhovateľ považoval návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia za jediný možný spôsob ochrany svojich práv.

3. Súd prvej inštancie posúdil vec právne podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), §
326 ods. 1 a 2 C.s.p. a § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Obč. zák., a dospel k záveru,

že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keďže navrhovateľ
k návrhu nepripojil žiadne listinné dôkazy a neosvedčil tak ním tvrdené skutočnosti. Podrobnevysvetlil náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, samotný inštitút neodkladného
opatrenia ako i zákonné predpoklady a podmienky pre jeho nariadenie. Uviedol, že súd zisťuje
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom

označených dôkazov, pričom pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné,
aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i existencia reálnej, bezprostredne hroziacej ujmy.
Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podrobuje
skúmaniu tvrdenia navrhovateľa a ním predložené dôkazy len na úrovni osvedčovania, pričom dôkazné

bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie
navrhovateľ, ktorého povinnosťou je tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, odôvodňujúce záver o potrebe
nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Skonštatoval, že navrhovateľ vo svojom návrhu
uviedol, že odporkyňa vymenila v roku 2013 na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom ich BSM (o
vyporiadanie ktorého prebieha súdne konanie), zámky, čím mu zamedzila prístup k majetku, a preto
v záujme ochrany svojich práv žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, k svojmu návrhu však nepripojil

žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (napr. sobášny list, rozvodový rozsudok, list vlastníctva
spornej nehnuteľnosti, rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a pod.), hoci mu túto povinnosť
ukladá ust. § 326 ods. 2 C.s.p. Vyhodnotil, že osvedčenie všetkých podmienok a zároveň splnenie
všetkých náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je povinnosťou navrhovateľa, pretože
súdnávrhposudzujeibapodľajehoobsahuaknemupripojenýchlistín,pričombeztoho,abynavrhovateľ

predložil listinné dôkazy, nemohol posúdiť dôvodnosť jeho nároku a ani preskúmať splnenie podmienok
nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dospel potom k záveru, že nakoľko navrhovateľ
nepripojil k návrhu žiadne listiny, na ktoré sa odvoláva, neosvedčil existenciu, dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako základného predpokladu pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255

ods. 1 C.s.p. a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny
poplatok 33 eur za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa zákona o súdnych
poplatkoch.

4. Proti tomuto rozhodnutiu (okrem výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok)

podal navrhovateľ včas odvolanie a žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec
vrátiťnaďalšiekonaniearozhodnutie.Svojeodvolanieodôvodnilcitáciouustanovenia§365ods.1písm.
d),e),f),g)ah)C.s.p.Kzáverusúduprvejinštancie,žeknávrhunepripojilžiadnedôkazynapreukázanie
svojichtvrdení,uviedol,žepovinnosťvzmysleust.§362ods.2C.s.p.plniltým,žesúdupredložildoklady,
na ktoré sa vo svojom návrhu odvoláva, prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,

pričom po vzhliadnutí návrhu v elektronickej schránke v priečinku „odoslané“ zistil, že k návrhu neboli
pripojené žiadne prílohy (listiny, na ktoré sa v návrhu odvoláva). S poukazom na uvedené mal za to,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm.
g/ C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. e/ C.s.p.), a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.). K odvolaniu pripojil list vlastníctva, rozvodový rozsudok a dve
uznesenia prokuratúry.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
uznesenie v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa je nie dôvodné. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil,
pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil aj s jeho odôvodnením,

poukazuje naň.

6. Podľa ust. § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ust. § 325 ods.1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. Citované zákonné ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého
účelom je rýchla dočasná úprava právnych pomerov strán sporu. Pre úspešné uplatnenie nároku na
nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov strán, teda
osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia
ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené
súčasne,inakniejemožnénávrhuvyhovieť.Základnoupodmienkounariadenianeodkladnéhoopatrenia
je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Musí teda ísť o taký stav právnych

a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu.
Vždy je potom potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený, a či
je neodkladné opatrenie potrebné. Ako správne vyhodnotil už súd prvej inštancie, existenciu vyššie
uvedených skutočností je povinný osvedčiť jeho navrhovateľ. Súd prvej inštancie potom postupoval
správne, keď skúmal podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či žalobca osvedčil ním

tvrdené skutočnosti, svoj nárok, nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy, a naliehavú potrebu
úpravy pomerov strán súdom.

8. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že žalobca neosvedčil
ani len dôvodnosť svojho nároku, keď žiadnym listinným alebo iným dôkazom neosvedčil ním v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti. S týmto dôvodom, ktorý viedol súd
prvej inštancie k zamietnutiu jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožnil, keď po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že
navrhovateľ k svojmu návrhu nepripojil žiadne listinné dôkazy, a teda ním v návrhu tvrdené skutočnosti
ničím neosvedčil. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd považuje za potrebné vysvetliť, že nakoľko o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd v lehote podľa ust. § 328 ods. 2 C.s.p.,
ktorá nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje výlučne na základe osvedčenia
podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak ust. § 326 ods. 1 C.s.p. v rámci zákonných náležitostí
návrhu a jednak ust. § 325 ods. 1 C.s.p., pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia.

Osvedčenie skutkových tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia znamená, že jeho tvrdenia sa na
základe predložených dôkazov javia ako vysoko pravdepodobné, pričom dôkazné bremeno zaťažuje
navrhovateľa neodkladného opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže nariadiť neodkladné
opatrenie len na základe ničím neosvedčených tvrdení navrhovateľa. Bez osvedčenia dôvodnosti a
trvania chráneného nároku potom neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.

9. V posudzovanom prípade navrhovateľ požadoval neodkladným opatrením upraviť pomery sporových
strán a odporkyni uložiť povinnosť zdržať sa zásahov, ktoré by vytvárali akúkoľvek prekážku pre vstup do
vyššie špecifikovaného rodinného domu a na k nemu priliehajúce pozemky do právoplatného skončeniakonania vo veci sp. zn. 4C 31/2014. Odvolací súd preto preskúmal, z akých skutočností vyvodzoval
navrhovateľ svoj nárok, ktorý požadoval chrániť ním navrhovaným neodkladným opatrením. Z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že navrhovateľ tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti sú v

bezpodielovom spoluvlastníctve strán, že sú predmetom súdneho konania o vyporiadanie BSM po
rozvode manželstva s odporkyňou, vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C 31/2014,
že ich užíva odporkyňa, ktorá v roku 2013 vymenila na nehnuteľnostiach zámky, čím mu znemožnila
prístup do nehnuteľností. Žiadne listinné dôkazy nepredložil. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie konštatuje, že navrhovateľ ním uvádzané skutočnosti len tvrdil, ale žiadnu z nich neosvedčil.

Ak potom súd prvej inštancie jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol
správne. Napokon, sám navrhovateľ v odvolaní potvrdil, že k návrhu žiadne listinné dôkazy, osvedčujúce
jeho tvrdenia, nepriložil. Na ním k odvolaniu priložené listinné dôkazy nebolo možné prihliadnuť,
pretože nejde o žiadne také dôkazy, ktoré by navrhovateľ bez svojej viny nemohol predložiť v konaní
pred prvoinštančným súdom, naopak, všetkými týmito listinami disponoval už v čase podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak ich spolu s návrhom nepredložil, a svoje tvrdenia ničím

neosvedčil, musí niesť následok v podobe zamietnutia jeho návrhu pre neosvedčenie rozhodujúcich
skutočností. Keďže navrhovateľ okrem potvrdenia skutočnosti, že k návrhu nepripojil žiadne dôkazy, v
odvolaní ničím konkrétnym neargumentoval, a uviedol len citáciu ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d),
e), f), g) a h) C.s.p., a to bez akéhokoľvek odôvodnenia, obmedzí sa odvolací súd vo vzťahu k jeho
odvolaniu na záver, že žiadny z odvolacích dôvodov, ktoré navrhovateľ citoval v odvolaní nie je daný,

keď z odvolania nezistil ani žiadny dôvod, prečo navrhovateľ uvedené odvolacie dôvody vôbec citoval.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1
a 2 C.s.p. potvrdil.

11.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolpodľaust.§255ods.1vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Odporkyni, plne úspešnej v odvolacom konaní, nárok na ich náhradu nepriznal,
keďže jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).