Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Csp/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117209572
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117209572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: B. B., nar. X.X.XXXX, bytom G.

XXXX/X, G., právne zastúpenému STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária so sídlom Fraňa
Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 304,39 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 304,39 eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 304,39 eur od 10.6.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 16.3.2017 domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 304,39 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od
podania žaloby do zaplatenia, a to titulom bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č. 4306099419
zo dňa 24.6.2013 uzavretej medzi stranami sporu.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila dňa 24.6.2013 so žalovaným
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bola poskytnutá suma 1.500 eur, pričom

predmetnú zmluvu uzatvárala z dôvodu zlej finančnej situácie. Zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžaduje, aby všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli súčasťou zmluvných rokovaní
účastníkov, boli presne uvedené v zmluve, ktorá musí mať písomnú formu. Predmetná zmluva
neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti poskytnutého úveru, ktorý musí byť presne datovaný,
teda uvedený presným konkrétnym dátumom, aby dodávateľ poskytol spotrebiteľovi jasný a určitý
termín konečnej splatnosti a nie, aby si spotrebiteľ musel sám matematickými operáciami odvodiť dátum
konečnej splatnosti z údajov uvedených v zmluve o úvere alebo všeobecných obchodných podmienok.

Ďalej v predmetnej úverovej zmluve je uvedená RPMN rozsahom dvoch číselných údajov, a to od 27,6
% do 28,6 %, nad ktorým údajom je odkaz s textom presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia
úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Tiež
podstatnou náležitosťou podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bola aj výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a v danom prípade úverová zmluva tieto údaje neobsahuje.
Na základe uvedených skutočností nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potrebné
považovať ako keby tieto náležitosti neboli uvedené vôbec. Nakoľko predmetná úverová zmluva je zo

zákona považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému sumu,
ktorú od žalovaného si požičala, a teda celkovo jej žalovaný poskytol sumu 1.500 eur a žalovanému
postupnými platbami vrátila až sumu 1.804,39 eur, pričom bola povinná uhradiť vzhľadom na vyššieuvedené nedostatky zmluvy len sumu 1.500 eur. Bez právneho dôvodu teda žalovanému zaplatila sumu
304,39 eur.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 20.6.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a
priznať žalovanému náhradu trov konania. Uviedol, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom
stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na
koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Žalobcovi nemohla a ani nevznikla žiadna
pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko nedošlo ani k plneniu bez právneho dôvodu,

ani plnením z neplatného právneho dôvodu, ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Predmetná
úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti ust. § 9 ods. 2 písm. f), § 9 ods. 2 písm. j) a bola uzatvorená z
iniciatívy žalobcu. Žalovaný uzatvorenie zmluvy žalobcovi žiadnym spôsobom nevnucoval. Žalovaný vo
svojom písomnom podaní z 10.1.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zotrval na svojom
písomnom vyjadrení a poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ na nevyhnutnosť výkladu ust. § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v súlade s princípom eurokonformného výkladu právnej normy, t.j.

výklad v súlade so smernicou tak, aby sa zabezpečil reálny účinok smernice cieľu vytvoriť skutočný
vnútorný trh. Žalovaný zároveň uviedol, že z pohľadu výkladových pravidiel sa dovoláva výkladu contra
verba legis ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z ., ale je nutné dodať, že takýto výklad
zákona nie je contra legem. Pokiaľ ide o žalobcom spochybnenú hodnotu RPMN, žalovaný poukázal na
ust. § 9 ods. 2 písm. j), z ktorého nevyplýva, že výška RPMN musí byť v zmluve uvedená jednoznačne

konkrétnym číslom.

4. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 10.1.2018, a to v neprítomnosti
žalobkyne a v neprítomnosti žalovaného, keďže žalovaný mal predvolanie na pojednávanie riadne
doručené, na pojednávanie sa neustanovil, ospravedlnil svoju neprítomnosť a vyjadril súhlas s

pojednávaním v jeho neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu, výsluchom právneho
zástupcu žalobcu, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zásadne zotrvala na svojej argumentácii v spore ako
táto vyplýva z jej žaloby.

7. Zo zmluvy o úvere č. 4306099419 zo dňa 24.6.2013 súd zistil, že veriteľ poskytol bezúčelový úver v
celkovej sume 1.500 eur s výškou mesačnej splátky 41,73 eur, počet splátok 84, RPMN od 27,6 do 28,6

% a celkové náklady spotrebiteľom 3.189,48, lehota splatnosti 84.

8. So žalobkyňou predložených potvrdení o úhradách (č.l. 5) za obdobie od 5.8.2013 do 25.2.2015 súd
zistil, že žalobkyňa uhradila spolu sumu 1.804,39 eur a z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zaplatila z
úverovej zmluvy sumu 1.804,39 eur, pričom bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur a rozdiel predstavuje

žalovanú sumu 304,39 eur.

9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi
10. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y); v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13. Právnym základom nároku, od ktorého žalobkyňa odvodzuje bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného a na základe ktorého sumu 1.804,39 eur plnila, je zmluva o úvere zo dňa 24.6.2013. Súd

mal v konaní nesporne preukázané z karty klienta, že žalobkyňa zaplatila sumu 1.804,39 eur a v znení
platom v čase uzatvorenia zmluvy podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a i) a písm. d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere
je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd ustálil, že

poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a tak povinnosťou bolo vrátiť len
reálne poskytnutú peňažnú sumu 1.500 eur, a to v 84 mesačných splátkach, pričom žalobkyňa zaplatila
sumu podstatne vyššiu ako bola povinná, a to i skôr ako malo dôjsť ku konečnej splatnosti dotknutého
spotrebiteľského úveru, na podklade čoho záväzok žalovaného zanikol splnením podľa ust. § 559 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa žiadala vrátenie plnenia 304,39 eur a túto sumu plnila žalovanému

bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie, to znamená,
že sa plnilo hoci chýbala právna skutočnosť, na základe ktorej sa spravidla plní. V dôsledku uvedeného
vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať.

14. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1 a 2

predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú
formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v § 9 ods. 2
citovaného zákona a ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

15. V predmetnom konaní okresný súd ustálil, že žalobkyni bol nepochybne poskytnutý spotrebiteľský
úver reálne vo výške 1.500 eur. Predmetná zmluva medzi stranami neobsahovala náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. Pod písm. f) je upravená náležitosť „doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, keď termín
konečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveruvzmluveabsentuje.Účelomtohtoustanoveniajezabezpečiť,

aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná
splatnosť úveru, teda, dokedy bude splácať úver. Takýto údaj v zmluve uvedený nie je. Pod písm. k) je
upravenánáležitosť„výška,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“,prípadne,poradie,v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Táto náležitosť v predmetnej zmluve absentuje. Účelom

tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu,
úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je
dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na
úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalovaného. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami
neobsahuje. Výslovne v ust. § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona uvádza, že ročná percentuálna

miera nákladov musí byť vyčíslená na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Bolo preto
povinnosťou žalovaného v uzatvorenej zmluve jednoznačne uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov,
a to jednu konkrétnu výšku RPMN, ale aj údaj, na základe ktorého bola táto vyčíslená.

16. Uvedená zmluva č. 4306099419 zo dňa 24.6.2013 daným kritériám nezodpovedá a súd konštatuje,

že vyššia uvedená podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere absentuje, čo má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.17. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou (viď nález ÚS SR z
26.4.2013 č. k. IV.ÚS 554/2012-35) a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného
ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Žalobkyňa v konaní preukázala, že
žalovanému poskytla podstatne vyššie plnenie ako predstavovala reálna výška poskytnutého úveru bez
toho, aby na to existoval reálny dôvod.

20. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje uvedené povinné náležitosti, takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V
danom prípade úver už bol splatený a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok
v sume 304,39 eur, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a táto suma predstavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného.

21. K poukazu žalovaného na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci
C-42/2015 a v danej súvislosti na požiadavku eurokonformného výkladu ust. 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z. z. súd uvádza, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15
z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o
úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky.
Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu

tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. a pred jeho
platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí
vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu
aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami
je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať

aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne.
Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto
výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a
rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená,
že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon o
spotrebiteľských úveroch, ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem.
K aplikácii Smernice EP a Rady 2008/48/ES čl. 10 ods. 2 písm. h) súd tiež konštatuje, že je nevyhnutné
vziať do úvahy aj čl. 10 ods. 1 citovanej smernice, podľa ktorého týmto článkom nie sú dotknuté žiadne

vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uzatvorenia zmlúv o úvere, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstvá.
Z uvedeného je zrejmé, že osobitná právna úprava o spotrebiteľských úveroch ustanovením § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich je úver potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.23. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

25. Žalobkyňa si zároveň uplatnila i nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od podania žaloby
do zaplatenia. Nakoľko v prípade vydania bezdôvodného obohatenia ako mimozmluvného záväzku
čas plnenia nie je dohodnutý a ustanovený právnym predpisom, rovnako ani určený v rozhodnutí, súd
vychádzal z toho, že žalovaný bol povinný sumu vrátiť na základe výzvy žalobkyne podľa ust. § 563
Občianskehozákonníka.Vzhľadomktomu,žežalobkyňanepreukázalaaaninetvrdila,žebyžalovaného
pred podaním žaloby vyzvala na plnenie, súd považoval za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia

doručenie žaloby žalovanému dňa 9.6.2017 a žalovaný tak nesplnením svojho peňažného záväzku
sa dostal do omeškania dňom 10.6.2017. Súd preto priznal žalobkyni popri istine 304,39 eur i úrok z
omeškania 5 % ročne od 10.6.2017.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP (o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí)
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

27. Súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na

plný úspech žalobkyne vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému ako
neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu t.j. 100 %.

28. Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).