Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/66/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717203125
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6717203125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci navrhovateľky
W.. P. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Y.M. XXX/X, XXX XX T., proti manželovi P. F., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom Y.M. XXX/X, XXX XX T., o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 10Pc/6/2017-20 z 3. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

odvolaním napadnutým rozsudkom z 3. mája 2017 manželstvo účastníkov, W.. P. F., rod. Q., nar. XX.
XX. XXXX a P. F., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v. T., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, rozviedol (prvý výrok).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 11.09.2004. Z
manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti.

Súd prvej inštancie mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a
že manželstvo už neplní dlhodobo svoj účel, tak ako to predpokladá zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine“) a od manželov nemožno očakávať obnovenie
plnohodnotného manželského spolužitia. V čase rozhodovania okresného súdu manželia približne 2
mesiace nežili v spoločnej domácnosti a navrhovateľka už opakovane opustila spoločnú domácnosť
v poslednom čase, konkrétne teraz je to už po 3-krát, s tým, že 1-krát to bolo asi na 10 mesiacov.
Navrhovateľka nemá už žiaden záujem obnoviť manželské spolužitie, a to ani za prispenia odbornej

pomoci.
Podľa názoru okresného súdu príčinami rozvratu manželstva bola nevera u navrhovateľky, i keď
navrhovateľka naznačila, že už predtým boli v manželstve problémy aj vzhľadom na fyzický útok voči nej,
čo druhý manžel nepoprel a následne po tejto nevere sa u manžela začali prejavovať vo výraznej miere
sklony k žiarlivosti, keď navrhovateľku kontroloval a vyžadoval, aby všetok voľný čas trávili spolu, i keď
on to nepovažoval za formu nejakého nátlaku, ktorý by vyvíjal na navrhovateľku, ale podľa jeho názoru
to má byť tak prirodzené v manželstve. Problémy vo vzájomnom spolužití, ako i zdravotné problémy

navrhovateľky zrejme boli spúšťačom toho, že tieto navrhovateľka začala „riešiť“ nadmerným požívaním
alkoholu, čo medzi manželmi vyvolávalo ďalšie konflikty a nezhody.
Okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď vychádzal z toho, že problémy v ich manželstve sú
dlhodobého charakteru, navrhovateľka poprela akúkoľvek možnosť manželské spolužitie obnoviť a lenformálnym zotrvávaním v takomto nefunkčnom manželstve by sa ich problémy, ktoré viedli k rozvratu
tohto manželstva nevyriešili.
Okresný súd zdôraznil, že nie je možné nútiť jedného z manželov zotrvať v manželstve, z ktorého navyše

nepochádzajú maloleté deti, pokiaľ o to nemá záujem.
O trovách konania prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 57, § 52
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu manžel podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil

rozsudok prvoinštančného súdu tak, že ,,manželstvo nerozvedie,“ eventuálne rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní vytkol okresnému súdu, že
nevykonal žiadne dokazovanie, oboznámil sa len s jeho výpoveďou a výpoveďou navrhovateľky a na
základe týchto dvoch rozdielnych výpovedí ustálil, že výpoveď navrhovateľky sa zakladá na pravde a
ustálilajdôvody,ktorémaliviesťkrozvratumanželstva.Podľajehonázoruneboložiadnymspôsobomzo
preukázané, že by vzťahy medzi nimi boli tak vážne narušené a tak trvalo rozvrátené, že by manželstvo

neplnilo svoj účel a nemohli ho obnoviť. Manželstvo prešlo viacerými krízami, ale vždy si našli k
sebe cestu. S navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti. Síce navrhovateľka zo spoločnej domácnosti
odišla z dôvodu vyriešenia jej problémov s alkoholom. Navzájom si pomáhali nielen finančne ale
aj morálne. Nemali problémy ani v intímnej oblasti. Navrhovateľka vedela, že nemôže mať deti, a
napriek tejto skutočnosti s ním žila. Spravil mnoho ústupkov ohľadne jej umelého oplodnenia, ktoré

sa nepodarilo. Táto skutočnosť navrhovateľku zasiahla a riešila situáciu alkoholom. Navrhovateľka mu
bola neverná raz v r. 2010, čo jej odpustil. Kúpili si spoločne chatu, mal záujem jej poskytnúť zázemie a
rodinu. Od r. 2012 navrhovateľka začala mať problémy s alkoholom, čo pred ním tajila. Navrhovateľka
odišla zo spoločnej domácnosti len na dva týždne (nie na desať týždňov) a po mesiaci už bývali v
spoločnom podnájme v W. W.. Už vedel o jej probléme s alkoholom, chcel to riešiť, preto ju začal viac

kontrolovať. Toto kontrolovanie nemalo znaky psychického týrania, skôr to boli obavy, aby si niečo
neurobila, prípadne nezačala opätovne piť. Jej problémy s alkoholom začali z dôvodu organizovania
množstva spoločenských podujatí na chate. Spoločne navštevovali psychológa. Navrhovateľka prestala
fajčiť, ale bola neustále nervózna. Túto situáciu nezvládla a odišla k rodičom. Psychológ uviedol, že
ak to nezvládne, má sa s ňou rozísť. Na základe odporúčaní psychológa sa začal viac zaujímať o

navrhovateľku, čo robí, kam chodí, s kým sa stretáva. Chcel jej pomôcť. Nepozná dôvod, prečo sa
navrhovateľka odsťahovala k rodičom, prestala s ním komunikovať. Podľa jeho názoru všetko fungovalo,
nebol problém, len keď chcel riešiť jej alkoholizmus od neho odišla. Vadilo jej, že ju kontroluje, avšak on
robillento,čomuodporučilpsychológ.Márád navrhovateľkuapotrebujeju.Vidízmyselich manželstva.
Sľúbili si, že budú spolu do konca života a budú si navzájom pomáhať. Viackrát žiadal, aby súd prvej

inštancie nerozvádzal ich manželstvo, aby im odporučil odborné poradenstvo, resp. mediáciu. Okresný
súd ich neviedol k zmiereniu. V konaní nebola preukázaná doba, počas ktorej navrhovateľka opustila
spoločnú domácnosť, ani jeho fyzický útok na navrhovateľku, ani eventuálne žiarlivostné scény, resp.
jeho nátlak. Robil len to, čo mu odporučil psychológ a prvoinštančný súd to vyhodnotil ako nátlak na
navrhovateľku. Jediným problémom bol podľa jeho názoru alkoholizmus na strane navrhovateľky. Keď

jej chcel pomôcť a byť jej nablízku, navrhovateľka to riešila odchodom a podaním návrhu na rozvod,
namiesto toho, aby sa liečila a udržala manželstvo. Okresný súd tieto skutočnosti nezohľadnil a ich
manželstvu nedal žiadnu šancu. Pri hodnotení dôkazov prihliadol len na výpoveď navrhovateľky, čím
nesprávne zistil skutkový stav. V konaní navrhovateľka nepreukázala trvalý rozvrat vzťahov, ktoré by
viedli k rozvodu manželstva.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela navrhla rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.
Uviedla, že sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu. Okresný súd dostatočne vykonal dokazovanie,
z ktorého vyplynulo, že vzťahy v ich manželstve sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo
už neplní dlhodobo svoj účel a nemožno očakávať obnovenie plnohodnotného manželského spolužitia.

V marci 2017 po zrelej úvahe podala návrh na rozvod manželstva. Odsťahovala sa zo spoločnej
domácnosti a začala žiť „nový“ život. Začala aktívne športovať, má aj prvé výsledky (medailové
umiestnenie) zo súťaží, pripravuje sa na beh „E.“ a tiež na „W.“. Každý víkend s priateľmi chodí na
turistiku, čo sa pozitívne odzrkadlilo aj na jej spánku a hlavne na zdraví.
Manželstvo bolo v posledných rokoch už len o stupňujúcej sa žiarlivosti zo strany manžela, ktorý žiarlil

bez zjavnej príčiny, strácal súdnosť, zdravý úsudok a sebareflexiu. Neustále na nej doslova ,,visel“,
kontroloval ju, nedôveroval jej, kontrole podliehali všetky jej príchody či odchody, mobil, sociálne siete,
všetky aktivity, viackrát denne jej volal, vyvolával scény, bola obmedzovaná, manželstvo s ním jej
nepomáhalo, ale ubližovalo. Aby sa vyhla takémuto psychickému nátlaku, v marci 2017 sa odsťahovalazo spoločnej domácnosti, vymenila číslo mobilu, ktoré manžel nepozná. Je pravda, že aj po podaní
návrhu o rozvod manžel jej volával do práce. Komunikovala s ním iba z dôvodu, že bolo potrebné riešiť
hlavne finančné otázky ohľadne chaty, ktorú majú v spoločnom vlastníctve. Následne zablokovala aj

pevnú linku v práci a už s ním cca jeden mesiac nekomunikuje. Vzhľadom na časový odstup od podania
návrhu na rozvod manželstva sa uistila v tom, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené, neexistuje žiadna
možnosť obnoviť ho, začala žiť nový, zmysluplný život a ani vyvíjaný nátlak zo strany manžela ju
nedonúti, aby manželstvo obnovila.

4. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených v odvolaní.
Konštatoval, že skutočnosti, ktoré navrhovateľka uviedla vo svojom vyjadrení, nie sú založené na
pravde a nie sú ničím podložené. Navrhovateľka športovala aj počas manželstva a v tejto činnosti
len pokračuje. Súdnosť a sebareflexiu stratila navrhovateľka, keď bola na liečení, ktoré jej zaplatil,
aby mala svoje pohodlie a ona ho namiesto vďaky z veľkej nudy podvádzala po celú dobu liečenia.
Napriek tejto skutočnosti jej neveru odpustil, aby manželstvo zachránil. Pomáhal jej nielen finančne

ale aj psychicky. Uviedol, že navrhovateľka ,,doslova visela na mojich peniazoch“. Po súdnom konaní
sa snažil s navrhovateľkou komunikovať, aby sa vrátila do spoločnej domácnosti. Podľa jeho názoru
navrhovateľka má záujem len o jeho peniaze, má problémy s alkoholom a veľké dlhy a nezáleží jej na
ničom inom len na predaji chaty, aby mohla vyplatiť svoje dlžoby. Aj dôvodom odchodu zo spoločnej
domácnosti nebola jeho žiarlivosť, ale jej problémy s alkoholom a problémy s dlhmi. Je vedená exekúcia

na jeho spoločnosť z dôvodu konania navrhovateľky, ktorá uzavrela zmluvu s pochybnou spoločnosťou.
Jediným jej záujmom je predaj chaty.
Poukázal na to, že dôvodom rozvodu manželstva by nemal byť úmysel jedného z manželov získať
majetok bezpodielového spoluvlastníctva na pokrytie vlastných dlhov. Konanie navrhovateľky považuje
za čisto účelové a vypočítavé. Ide jej len o peniaze, ako jej išlo o to aj počas ich spoločného života, čo

si uvedomil neskoro.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanovením § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario
a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty manžela v odvolaní.

9. Z ustanovenia § 22 Zákona o rodine vyplýva, že k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť
len v odôvodnených prípadoch. Tieto odôvodnené prípady, resp. zákonné dôvody na zánik manželstva

rozvodom upravuje ustanovenie § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.10. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že zákonné podmienky pre rozvod
manželstva (§ 23 Zákona o rodine) sú v danom prípade splnené, pretože v manželstve účastníkov

existuje kvalifikovaný rozvrat. I podľa názoru odvolacieho súdu vzťahy medzi manželmi sú vážne a
trvalorozvrátené.Zdokazovaniavykonanéhookresnýmsúdomjetotižnesporné,žeopusteniespoločnej
domácnosti navrhovateľkou nebolo ojedinelým javom, išlo o opakovanú situáciu. Účastníci ani v období
od podania návrhu na rozvod manželstva (od 03. 03. 2017) do času rozhodovania odvolacieho súdu
(29. 12. 2017) neobnovili manželské spolužitie. Odvolací súd konštatuje, že manželstvo účastníkov

si neplní žiadnu zo svojich funkcií, a to funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú, resp. výchovnú. V
priebehu súdneho konania bolo jednoznačne preukázané, že účastníci nedokážu vytvoriť zdravé
rodinné prostredie, v ktorom by manželia vzájomne rešpektovali svoje práva a povinnosti, správali
sa k sebe ohľaduplne, taktne, mali porozumenie pre vzájomné potreby a záujmy, aby rozpory sa
snažili preklenúť vzájomnou dohodou. I z obsahu podaní účastníkov doručených odvolaciemu súdu
v rámci odvolacieho konania vyplýva neschopnosť ich komunikácie, vzájomné osočovanie, averzia,

netolerancia.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu za stavu, keď manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a za
stavu, keď navrhovateľka kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia, nemal okresný súd
inú možnosť, ako manželstvo účastníkov rozviesť.

12. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza, že dokazovanie vykonané okresným
súdom bolo vykonané v súlade so zákonom. Okrem listinných dôkazov okresný súd vykonal dôkaz
výsluchom účastníkov. Odvolací súd nezistil v postupe prvoinštančného súdu arbitrárnu jurisdikčnú
ľubovôľu. Naopak, súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP posúdil každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.

13. V konaní o rozvod súd môže vyzvať účastníkov, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou, avšak
len v prípadoch ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci (viď § 96 ods. 2 CMP).

Nie je teda procesnou vadou, ak okresný súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov bez toho,
aby sa pokúsil o zmierenie účastníkov (manželov), resp. upustil od snahy o odstránenie príčin rozvratu
manželstva, keďže okresnému súdu bolo zrejmé, že príčiny rozvratu manželstva medzi účastníkmi sú
natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že
účastníci už pred podaním návrhu absolvovali odborné poradenstvo (prostredníctvom psychológa) a i

napriek tejto skutočnosti nevedeli stabilizovať manželstvo, vyriešiť vzájomné konflikty, nevedeli vytvoriť
prostredie, v ktorom by boli obaja manželia rovnocennými partnermi a v ktorom by sa mohli všestranne
rozvíjať.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že v danom prípade nie sú predpoklady pre to, aby

si manželstvo účastníkov mohlo v budúcnosti plniť svoj účel a odvolaciemu súdu neostala iná možnosť
ako rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 potvrdiť vrátane
výroku o trovách prvoinštančného konania, pretože súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie
§ 52 CMP.
15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré

ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade
s ustanovením § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže CMP neustanovuje inak.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).