Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. december 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/214/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812205117
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812205117.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: F. proti povinnému
1/: M. a povinnému 2/: F., o vymoženie 11.112,26 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
výroku I. uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. decembra 2016, č.k. 15Er/941/2012-82, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu a výrokom II. oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi O.. A. G., Exekútorský úrad so sídlom U.
XXXX/X, XXXXX N., trovy exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 39 ods. 4, § 243f

ods. 1, ods. 4, ods. 6, § 57 ods. 1 písm. m/, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, §
2 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.03.2012
domáhal proti povinným 1/ a 2/ vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 11.112,26 eur s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu

Bratislava V, č. k. 3Zm 169/07 - 34 zo dňa 30.07.2007 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava
V, č. k. 3Zm 169/07 - 66 zo dňa 02.11.2010. Súd prvej inštancie poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora O.. A. G. dňa 25.04.2012. Oprávnený doručil súdu prvej inštancie dňa 11.01.2016 doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie. Z doplnenia návrhu vyplýva, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii
je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého právnym predchodcom oprávneného (A.) a
povinnými 1/ a 2/ na základe R. zo dňa XX.XX.XXXX. Zaplatenie pohľadávky z úveru je zabezpečené

vlastnou zmenkou vystavenou povinným 1/ na rad spoločnosti Z. (právny predchodca oprávneného).
Povinný 2/ vystupuje ako zmenečný ručiteľ. K doplneniu návrhu predložil oprávnený Návrh na vydanie
zmenkového platobného rozkazu, Dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 24.06.2004 a
R. zo dňa XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo veci samej rozhodol Okresný súd
Bratislava V len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Z exekučného titulu nevyplýva, že

by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Súd prvej
inštancie uzavrel, že vlastný právny vzťah právneho predchodcu oprávneného s povinným vznikol
na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Pri uzatvorení zmluvy konal právny predchodca oprávneného v
rámci svojho predmetu podnikania (čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra), pričom povinní
1/ a 2/ vystupovali a konali ako fyzické osoby nepodnikatelia. Z predložených dôkazov predložených
oprávneným nevyplýva, že by v danom prípade išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový

súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na
okolnosti uvedené § 57 ods. 1 písm. m/ bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej vecioprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučnéhoporiadku (spoukazomna§243fods.4Exekučnéhoporiadku),pretosúdprvejinštancie
vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie a exekúciu zastavil. V zmysle ust. § 203 ods. 1

Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému,
pretože tento zavinil zastavenie exekúcie tým, že nepreukázal, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola exekúcia zastavená, podal oprávnený
v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie

veci a nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Uviedol, že exekučný súd zastavil exekúciu len na tom základe, že sa zmenkový súd nezaoberal
R., nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Namietal, že exekučný súd nekonkretizoval
jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku, nekonkretizoval žiadne obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky a nekonkretizoval ani rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, na ktoré zmenkový súd

neprihliadol. Exekučný súd mal k dispozícii doklady, na základe ktorých mal určiť, či spotrebiteľská R.
obsahuje neprijateľné podmienky a len v prípade ich zistenia mohol exekúciu zastaviť a rovnako mal
podľa názoru oprávneného pristupovať aj k preskúmaniu existencie obmedzenia resp. neprípustnosti
použitia zmenky. Ďalej uviedol, že z negatívneho vymedzenia spotrebiteľských úverov podľa § 1
ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy vyplýva, že predmetná R. nie je spotrebiteľským úverom a teda nepodlieha režimu
zákona o spotrebiteľských úveroch. Obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky tak vo vzťahu
k vymáhanému nároku je možné posudzovať len v intenciách zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktorý zakazuje použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy len s účinnosťou odo dňa 01.05.2014. V čase vystavenia zmenky,

ktorá je základom nároku vymáhaného v predmetnom exekučnom konaní, teda neexistovalo žiadne
obmedzenie a ani žiadny zákaz čo do použitia zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu
k spotrebiteľským zmluvám. Mal za to, že ustanovenia § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57
ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku sú v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dodal, že ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nepochybne

odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty ako základným princípom právneho štátu, pretože
ignorujúc záväznosť a zásadnú nemennosť právoplatného súdneho rozhodnutia zakotvenú v § 226,
§ 228 § 230 a § 232 CSP, umožňuje exekučným súdom dodatočne spätne vecne preskúmavať
právoplatné súdne rozhodnutia v už prebiehajúcich exekučných konaniach. Mal za to, že ak exekučný
súd nerešpektoval zákonom garantovanú záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť exekučného titulu a

nerešpektoval v Ústave Slovenskej republiky zakotvené základné princípy právneho štátu ako princíp
právnej istoty a zákazu retroaktivity, potom nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému,
aby uskutočňoval svoje procesné práva na nútený výkon právoplatného súdneho rozhodnutia vo
vykonávacom konaní, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež k porušeniu
základného práva na súdnu ochranu. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhoval napadnuté

uznesenie odvolacím súdom zrušiť a žiadal, aby odvolací súd podal návrh na vyslovenie nesúladu
ustanovení § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/ a § 243f Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a toto konanie do času rozhodnutia
Ústavného súdu prerušil.

3. Povinný 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhoval napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na podanom odvolaní.

5. Povinný 2/ v písomnom vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na skutočnostiach uvedených vo svojom
vyjadrení zo dňa 16.06.2017.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ("CSP"), ktorým
sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust.

§ 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 1 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.7. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP

zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 CSP. Návrh na prerušenie konania
odvolací súd zamietol podľa § 162 ods. 3 CSP.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie

na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou,
oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví,
ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. Rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

12. Podľa § 243f ods. 1, 4 a 6 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený
povinnýdoplniťnávrhnavykonanieexekúciepodľa§39ods.4do30dníododňaúčinnostitohtozákona.

Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku
1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

13. Oprávnený sa v danom exekučnom konaní domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre
vymoženie 11.112,26 eur s príslušenstvom na podklade vykonateľného zmenkového platobného
rozkazu Okresného súdu Bratislava V, č. k. 3Zm 169/07-34, zo dňa 30.07.2007, v spojení s uznesením
Okresného súdu Bratislava V, č. k. 3Zm 169/07-66 zo dňa 02.11.2010. S poukazom na § 243f
Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko

však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na
zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 zastavil.

14. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 11.01.2016 možno
vyvodiť, že právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných 1/ a 2/ je vzťahom spotrebiteľským. Súd
prvej inštancie v tomto smere správne uviedol, že R. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvoril oprávnený s
povinnými 1/ a 2/ je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve.

15. Exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávaná exekúcia, je zmenkový platobný rozkaz, t.
j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z pripojeného spisu a
samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy,
v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu vôbec neskúmal, rozhodoval
výlučnenazákladetvrdeniaoprávnenéhoapredloženéhoorigináluzmenky.Uvedenévšakpodľanázoru

odvolacieho súdu nezakladá dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku.16. Dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku účinného do
31.03.2017 je len skutočnosť, že zmenkový súd /respektíve iný orgán, ktorý vydal exekučný titul/ v
základnom konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, neprihliadol na 1. neprijateľné zmluvné

podmienky,2.obmedzeniealeboneprípustnosťpoužitiazmenky,alebo3.rozporsdobrýmimravmialebo
so zákonom. Exekučný súd je teda povinný zaoberať sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti
s ktorou vznikol vymáhaný zmenkový nárok a identifikovať, či táto spotrebiteľská zmluva obsahovala
neprijateľné zmluvné podmienky, alebo bola zmenka v spotrebiteľskom vzťahu použitá v rozpore so
zákonnými obmedzeniami, alebo priznané plnenie zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so

zákonom, a na tieto skutočnosti nebolo v základnom konaní prihliadané. Len vtedy, ak exekučný súd
identifikuje niektorú z uvedených skutočností, na ktorú nebolo prihliadnuté v základnom konaní, môže
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastaviť.

17. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a
obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk

NajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikyč.8/2015podpor.č.93,ktoréjeaplikovateľné
nielen na základné konanie, ale rovnako aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolnosti prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo

povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd
pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich
rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z
vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až

po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez
ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

18. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že exekučný súd je povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1
písm. m/ Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku len za predpokladu, že
má konkrétne dôvody pre takéto zastavenie exekúcie za preukázané. Je povinnosťou exekučného súdu
tieto dôvody skúmať v každom jednotlivom prípade vychádzajúc z obsahu listín predložených podľa § 39

ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a ich zistenie aj vo svojom
rozhodnutí náležite odôvodniť.

19. V danej exekučnej veci takto súd prvej inštancie nepostupoval, a preto odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1

CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či v rozhodovanej veci je, alebo nie je
daný konkrétny dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku, v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, tak ako je vyššie uvedené a následne

rozhodnúť o zastavení exekúcie alebo o jej pokračovaní.

21. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP).

22. Podľa § 164 CSP, ak sú neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

23. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak: a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v

tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu SR (ďalej len ústavný
súd), návrh na začatie konania, c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvoromEÚ podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí Ministerstvu spravodlivosti.

24. Podľa § 162 ods. 2 CSP súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia
o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania.

25. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo veci samej.

26. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod na prerušenie konania tak obligatórny v zmysle
ust. § 162 CSP, ako aj fakultatívny v zmysle § 164 CSP a preto návrh na prerušenie konania zamietol.

27. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej

rozhodovacejpraxivotázkeskúmaniadôvodovprezastavenieexekúciepodľa §57ods.1písm.m/
Exekučného poriadku. Medzičasom však Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal v obdobných veciach
viacero rozhodnutí v ktorých dospel k odlišným záverom (napr. uznesenie sp. zn. 3Oboer/5/2017 zo
dňa 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24. augusta 2017), preto Krajský súd v Trenčíne
pristúpil k prehodnoteniu svojej rozhodovacej činnosti v záujme jej zosúladenia s

rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 CSP.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).