Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613204942
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613204942.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Košča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28,
817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, Csc., advokátom,
J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Š. Č., K.. XX.XX.XXXX, S. XXX/X, XXX XX
W., zastúpený JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o žalobe žalovaného

o povolenie obnovy konania vo veci sp. zn. 6Ro/140/2011, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Svidník č. k. 3C/282/2013-117 zo dňa 26. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením odmietol návrh žalobcu na obnovu konania vo veci vedenej Okresným

súdom Svidník pod sp. zn. 6Ro/140/2011 podľa ustanovení § 397 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, keďže žalovaný nepreukázal včasnosť podania návrhu na obnovu konania.
Žalovaného zároveň zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % podľa §
255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP.

2.Okresnýsúdrozhodolonávrhužalovanéhonaobnovukonaniazodňa19.8.2013najprvuznesenímzo

dňa 17. júna 2014, ktorým povolil obnovu konania a zároveň nariadil odklad vykonateľnosti platobného
rozkazu zo dňa 2.8.2011 sp. zn. 6Ro/140/2011. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove zrušil
uznesením zo dňa 30.6.2015 toto rozhodnutie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, okresný súd,
riadiac sa príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, upravujúcimi prípustnosť žaloby

na obnovu konania, konštatoval, že nie je možné stotožniť s tvrdením žalovaného, že právoplatné
rozhodnutie súdu má byť zrušené len preto, že v inej veci a medzi inými účastníkmi súd zaujal iný názor.
Preukázanánečinnosťúčastníkanemôžebyťnaprávanápodávanímnávrhunaobnovukonania.Dôvody
obnovy konania, podľa žalovaného, spočívali v neprijateľných zmluvných podmienkach. Žalovaný by
mal podľa citovaného platobného rozkazu zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej a nemennej výške za
akékoľvek porušenie svojich povinností v zmysle zmluvného vzťahu so žalobcom, pričom takáto pokuta

má nežiaduci rozmer, je neobhájiteľná a neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Súd nemohol rozhodovať
o nároku žalobcu platobným rozkazom, pretože taký postup bol v rozpore s ustanovením § 172 ods.
9 O.s.p.. Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporca je
spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

4. Okresný súd sa prioritne zaoberal včasnosťou podania mimoriadneho opravného prostriedku s

poukazom na ustanovenie § 230 ods. 1 O.s.p. (v súčasnosti § 403 ods. 1 CSP). Žalovaným uvedený
dátum 15.8.2013, kedy sa od svojho právneho zástupcu pri návšteve jeho advokátskej kanceláriedozvedel o dôvode obnovy konania, nie je možné podľa prvoinštančného súdu považovať za relevantný
a presvedčivý dôkaz. Súd sa s týmto dátumom nestotožnil a dátum 15.8.2013 tak nemohol byť dátumom,
ktorý by zakladal začiatok plynutia subjektívnej 3-mesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania

(403 ods. 1 CSP). Súd vydal platobný rozkaz č. k. 6 Ro/140/2011-33 dňa 2.8.2011, ktorý žalobca prevzal
dňa 10.8.2011 a žalovaný dňa 8.8.2011. Odpor proti platobnému rozkazu žalovaný nepodal. Platobný
rozkaz sa tak stal právoplatným dňa 26.8.2011. Podľa okresného súdu mal žalovaný vyvíjať snahu na
ochranu svojich práv najneskôr v čase uplynutia lehoty na podanie odporu, pričom jeho námietkami by
sa súd zaoberal po zrušení platobného rozkazu na pojednávaní.

5. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný písomným podaním zo dňa 17.3.2017. Poukazuje na
princíp materiálnej spravodlivosti, nakoľko nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V dôvodoch odvolania žalovaný opätovne poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove, ktoré

považujú zmluvnú pokutu žalobcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobou na povolenie obnovy
konania v žiadnom prípade nedochádza k spochybňovaniu princípu právnej istoty a zásady res iudicata.
Naopak, princíp právnej istoty pripúšťa, aby v rámci konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch
pre zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov strán sporu boli preskúmané a prípadne
aj zrušené už právoplatné rozhodnutia súdov. Prvoinštančný súd ani nespochybňuje, že napádaný

platobný rozkaz je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, avšak konštatuje, že
návrh na povolenie obnovy konania bol podaný po uplynutí 3 mesačnej subjektívnej lehoty, nakoľko
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ boli vydané dávno pred nadobudnutím právoplatnosti napadnutého
platobného rozkazu. Podľa argumentácie prvoinštančného súdu by mal priemerný spotrebiteľ - žalovaný
ovládať judikatúru Súdneho dvora EÚ a navyše v časových horizontoch, ktoré by zodpovedali

subjektívnej lehote pre možnosť využitia inštitútu obnovy konania, čo pochopiteľne spotrebiteľ vedieť
nemôže a naviac o nich zjavne nevedel ani sám súd, ináč by nevydal napádaný platobný rozkaz. Na
základe argumentácie z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/259/2015-91 sa javí ako reálne
a pravdivé, že žalovaný sa o dôvodoch obnovy konania dozvedel od svojho právneho zástupcu, osoby
znalej práva, pri návšteve advokátskej kancelárie. Túto skutočnosť dokazuje podpísané splnomocnenie

žalovaným svojmu právnemu zástupcovi dňa 15.8.2013, pričom tento dôkaz je súčasťou spisu. Ako ináč
mal žalovaný preukázať začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania súd
nekonkretizoval. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na komentár V.. X.. X. Q., V...

7. Odvolateľ poukázal na skutočnosť, že návrh na obnovu konania podával za účinnosti ustanovenia

§ 230 ods. 1 O.s.p., nie ako aplikoval okresný súd podľa § 403 ods. 1 CSP. Poukázal na zásadný
rozdiel medzi právnou úpravou dodržania tejto lehoty. Prvoinštančný súd tieto ustanovenia stotožňuje a
rozdielom v oboch právnych úpravách neprikladá náležitý význam. Trval na tom, že podal návrh počas
plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty podľa § 230 ods. 1 Os.p., nakoľko sa o dôvode obnovy konania
dozvedel 15.8.2013 a žaloba bola podaná dňa 19.8.2013. Na podporu predložil rozhodnutia Krajského

súdu v Prešove z 23.6.2016 č. k. 3Co/60/2016-118 a z 4.8.2016 č. k. 4 Co/259/2015-91. Za nesporné
naďalej považuje vydanie platobného rozkazu v tomto prípade, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Platobný rozkaz bol vydaný v
priamom rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p.. Žalobca je veľká bohatá telekomunikačná spoločnosť, ktorá
disponuje vlastným právnym oddelením a napriek tomu si zvolila advokáta so sídlom vzdialeným 225 km

od sídla súdu, na ktorom sa prejednáva vec. Aj napriek týmto skutočnostiam bol žalovaný zaviazaný k
povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Žalovaný spotrebiteľ bude musieť zaplatiť
zmluvnú pokutu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako aj trovy konania žalobcu v stovkách eur. Táto
právna vec je ideálnym príkladom na aplikáciu ustanovenia 257 CSP pre rozhodnutie o trovách aj v
prípade neúspechu spotrebiteľa v spore.

8.Žalobcavovyjadrenízodňa18.4.2017kodvolaniužalovanéhokonštatoval,žežalovanýanivodvolaní
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by preukázal splnenie podmienok na povolenie obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. Tvrdenie samo nie je dôkaz, a ani to, že žaloba bola
podaní v 3 mesačnej subjektívnej lehote. Rozhodnutia, na ktoré sa žalovaný odvoláva, sú vydané v

úplne iných veciach a neskôr, preto ich nie je možné použiť ako dôvod povolenia obnovy konania.
Zdôraznil, že aj napriek nie celkom jednotnej praxe v drvivej väčšine prevláda názor, že subjektívna
lehota, resp. jej začiatok je potrebné posudzovať reštriktívne. Za správne považuje aj rozhodnutie súdu o
trováchkonania.AkbymalnapojednávaniedoSvidníkacestovaťzamestnanecžalobcuzovzdialenejšejBratislavy, pri ceste hromadným dopravným prostriedkom by musel cestovať skôr a ubytovať sa a i cesta
autom by bola nákladnejšia. Navyše pri množstve sporov nie je vždy možné, aby vycestoval zástupca z
Bratislavy. Tiež by nebolo efektívne, aby v sporoch o obnovu konania mal žalobca právnych zástupcov

v každom regióne. Je právo každého zvoliť si zástupcu, ku ktorému má dôveru a s ktorým sa mu dobre
spolupracuje. Rozhodnutie okresného súdu považuje za správne, dostatočné zdôvodnené. Navrhol jeho
potvrdenie s určenou povinnosťou žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

9. Odvolací súd odvolanie žalovaného prejednal v zmysle ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je ako vecne správne v celom rozsahu
potrebné potvrdiť.

10. Žalovaným uplatnenú žalobu o obnovu konania v intenciách odvolacích dôvodov preskúmal odvolací
súd v zmysle ustanovení 470 ods. 2 CSP podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
účinného v čase jeho podania. Podľa uvedeného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované s ohľadom na princíp
legitímneho očakávania a princíp právnej istoty. Procesné pravidlá a očakávania, s akými účastníci
do konania vstupujú, by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd
dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, kedy sa takáto
nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 7.6.2016

sp. zn. IV.ÚS 355/15).

11. Podľa § 228 ods. 1 právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na
obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

12. Podľa § 230 ods. l O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho
času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol

uplatniť.

13. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o obnove konania je súd viazaný
rozsahom, v akom ten, kto navrhuje obnovu konania právoplatné rozhodnutie svojim návrhom napadol.
Z návrhu na povolenie obnovy konania vyplýva, že žalovaný obnovu konania odôvodnil ustanovením §

228 ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého je potrebné skúmať, či návrh na povolenie obnovy konania bol
podaný včas, pričom návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie,
ktorýmbolschválenýzmier,akmožnodôvodyobnovypodľaods.1vzťahovaťnapredpoklady,zaktorých
sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový
platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Pretože sa v skrátenom konaní podľa § 172 až § 175 O.s.p.

nevykonáva dokazovanie, neprichádza do úvahy použitie dôvodu uvedeného v ustanovení § 228 ods.
1 písm. b) O.s.p. a poukaz na nové dôkazy v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Vzhľadom na to, že
obnovu konania môže navrhovateľ uplatňovať len také skutočnosti alebo rozhodnutia, ktoré nemohol
použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a pretože o nedostatku tohto procesného zavinenia nemožno
hovoriť tam, kde nebol podaný odpor (námietka), bude zrejme možné povoliť obnovu konania z dôvodu

uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. len vtedy, ak tu sú nové skutočnosti, ktoré navrhovateľ nemohol
použiť do uplynutia lehoty na podanie odporu alebo ak neskoršie rozhodnutie príslušného orgánu, o
ktoromsanavrhovateľdozvedelpouplynutílehotykpodaniuodporu,riešiinakpredbežnúotázkuvoveci,v ktorej bol súd viazaný rozhodnutím iného orgánu alebo v ktorej bol povinný vychádzať z rozhodnutia
iného orgánu.

14. Posúdením odvolacích námietok uplatnených žalobcom, ako aj oboznámením sa s obsahom spisu
a odôvodnením napadnutého uznesenia, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vecne
správne, keď zamietol návrh (žalobu) na obnovu konania, vedeného Okresným súdom Svidník pod sp.
zn. 6Ro 140/2011.

15. Pre začiatok plynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania (od 1.7.2016 ide o žalobu na
obnovu konania) je dôležité to, kedy sa navrhujúci dozvedel o dôvode obnovy, pričom v danom prípade
nie je podstatné, kedy sa o dôvode obnovy mohol dozvedieť.

16. Žalovaný, navrhujúci obnovu konania z dôvodov podľa § 228 ods.1 písm. a) a e) O.s.p., nepreukázal
relevantne, kedy sa mal prvýkrát dozvedieť o dôvode obnovy konania, slúžiacom ako podklad pre

povolenie obnovy konania. Ním uvedené rozhodnutia, vydané v roku 2012, ako dôvod povolenia obnovy
konania, nie sú v zmysle výkladu § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. spôsobilým dôvodom prípustnosti
obnovy konania. Nesprávne právne posúdenie veci súdom v pôvodnom konaní, môže byť dôvodom pre
podanie riadneho opravného prostriedku, nemôže byť však dôvodom pre podanie návrhu na obnovu
konania. Platobný rozkaz bol vydaný 2.8.2011 a žalovaný mal v súvislosti s možnosťou využitia

riadneho opravného prostriedku - odporu príležitosť brániť sa proti návrhu na začatie konania, príp.
rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Je povinnosťou účastníka súdneho konania rešpektovať procesný
postup súdu a zúčastňovať sa súdneho konania a žiaduce je aktívne konanie účastníka. Už v čase
vydania platobného rozkazu bol účinný zákon č. 250/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a do nášho
právneho poriadku bola implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ak žalovaný odpor nepodal a svoje právo nevyužil vlastným
zavinením, resp. z dôvodu nevedomosti, na nápravu tohto stavu nie je možné využiť inštitút obnovy
konania.

17. Platobný rozkaz bol okresným súdom vydaný dňa 2.8.2011, žalobca ho prevzal dňa 10.8.2011 a

žalovaný dňa 8.8.2011. Odpor proti nemu podaný nebol a právoplatnosť platobný rozkaz nadobudol
dňom 26.8.2011. Žalobca podal návrh na obnovu konania až 19.8.2013. V danom prípade nebola
splnená podmienka pre povolenie obnovy konania vyplývajúca z ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) a
e) O.s.p.. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí povolenia obnovy konania
v predmetnej veci a s tým súvisiaceho návrhu na odklad vykonateľnosti, ako vecne správne potvrdil (§

387 CSP).

18. Rovnako odvolací súd ako vecne správne vyhodnotil rozhodnutie okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ktoré súd priznal podľa úspechu sporových strán v konaní. Žalovaný
nepreukázal skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu navrhovaného ustanovenia § 257 CSP.

19. Zákonné ustanovenie § 257 CSP svojím charakterom slúži k odstráneniu neprimeranej tvrdosti
zákona, teda k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania a je výnimkou pri uplatňovaní zákonnej
zásady plnej zodpovednosti účastníkov za výsledok konania. Nepriznanie náhrady trov konania celkom
alebo sčasti z dôvodov hodných osobitného zreteľa tak musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam

konkrétneho prípadu a nesmie odporovať dobrým mravom. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 257 CSP ide o posúdenie
celého komplexu okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného
zákonného ustanovenia.

20. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu patrí aj náhrada trov konania v plnej výške. Neúspech
žalovaného v súdnom konaní nie je vhodné prenášať na žalobcu. Dôvody hodné osobitného zreteľa
odvolací súd v spore nevzhliadol a dôvody, na ktoré poukázal odvolateľ, nie sú spôsobilými privodiť
dôsledky, aké má na mysli citované procesné ustanovenie. Preto preskúmanie priznaných trov žalobcu,

resp. ich nepriznanie na základe odvolacej námietky žalovanej nie je dôvodné.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 a § 396
ods. 1 CSP.22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).