Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211078
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717211078.3

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcu: S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. B. XXX, XXX XX Q., proti
žalovanému: NEOGRAFIA, a.s., so sídlom Sučianska 39A, 038 61 Martin - Priekopa, IČO: 31 597 912,
o návrhu na povolenie obnovy konania, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba na obnovu konania sa odmieta.

II.Žalovanýmáprávonanáhradutrovkonaniavcelom rozsahu,ovýškenáhradytrovrozhodneOkresný
súd Martin po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním označeným ako žaloba na obnovu konania proti rozhodnutiu Okresného súdu Martin sp.zn.
11C/311/2002 na OS SR v Martine z 10.02.2004 a KS SR v Žiline č.k. 23Co/229/2004 z 13.07.2004,
doručeným súdu dňa 14.09.2017, sa žalobca domáhal obnovy konania podľa ust. § 397 a nasl. Civilného

sporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“).Návrhodôvodniltým,žepodľajehonázorurozhodnutiežalobného
sporu 11C/311/2002 je v rozpore s rozhodnutiami ESĽP o porušení práva na spravodlivý proces, ktoré
vidí v tom, že súd nekonal a meritórne nerozhodol ku dňu príčiny žalobného sporu 20.12.1999 o trvalom
následku operácie bedrovej chrbtice z roku 1980 v tomto spore. Žalobca tvrdí, že vo veci neexistuje
meritórnerozhodnutieožalobezroku2002,pretožesúdsanevysporiadalspredmetomžalobnéhosporu
- s trvalým následkom operácie bedrovej chrbtice z roku 1980, preto ide o prieťahy vo veci od roku 2002.

Vo veci 11C môže byť právoplatné rozhodnutie len vtedy, až sa súd meritórne vysporiada so žalobou ku
dňu príčiny sporu - 20.12.1999 tak, či trvalý následok odstránenej bedrovej platničky L4 v roku 1980 bol
opakovane príčinou PN žalobcu a následne aj straty na zárobku žalobcu od 20.12.1999. Ďalej v podaní
odôvodnil podanie žaloby v konaní 11C/311/2002 s tým, že poukázal na nesprávnosť konania súdu,
kde uviedol, že žalovaná bez výhrad plnila žalobcovi 22 rokov za trvalý následok úrazu z 01.08.1977,
operáciu bedrovej chrbtice v roku 1980, 1983 a trvalý následok týchto operácii do roku 1988. V roku

1988 Sociálna poisťovňa rozhodla, že žalobca sa stáva občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou
vo výške 9 %. Na základe tohto rozhodnutia žalovaná plnila žalobcovi odškodné za stratu na zárobku až
do 20.12.1999. Dňa 20.12.199 mal žalobca opakované bolesti bedrovej chrbtice a PN do 10.01.2000,
kedy si od žalovanej žiadal odškodné za stratu na zárobku vo výške 13.896,20 Čk, ktoré žalovaná
odmietla žalobcovi plniť. Ďalej uviedol, že žalovaná spáchala podvod na znalca MUDr. Gémeša tým,
že mu zatajila ukradnuté lekárske záznamy ku každej PN od roku 1977 do 20.12.1999, podľa dôkazu,

ktorý bol predložený vo veci 11C/311/2002 a s ktorým sa súd v tomto konaní nevysporiadal. Preto
žiada vyšetriť, či žalovaná oprávnene odmietla plnenie žalobcovi za stratu na zárobku, ktorú spôsobila
PN od 20.12.1999 do 10.01.2000. Poukázal na judikát ESĽP o predvídateľnosti súdneho rozhodnutia
(Pán O. v. Rumunsko), ktorý súd porušil a preto došlo nesprávnym konaním súdu k nespravodlivému a
zmätočnému súdnemu rozhodnutiu o inom spore, ako bol súd žalobným návrhom meritórne viazaný k
20.12.1999. Pre povolenie obnovy konania je dôležité, že v podobných prípadoch ide o prv analogicky

vynesené platné rozhodnutia ESĽP, kde v podobných namietaných analogických prípadoch išlo o
konštatovanie ESĽP, že súd porušil ľudské práva účastníka konania. V konaní 11C/311/2002 sa súdnevysporiadal okrem skutočnosti, či odstránená bedrová platnička L4/5 v roku 1980 bola príčinou PN
žalobcu od 20.12.1999 do 10.01.2000, ďalej s otázkami pre znalca Hrbáňa a prečo žalovaná zatajila
lekárske záznamy ku každej PN, na základe ktorých plnila bez výhrad od roku 1977 do 20.12.1999

a s otázkou, prečo žalovaná nemusí plniť za stratu na zárobku od 20.12.1999 ako aj s tým, že súd
retroaktívne konal v rozpore s premlčanými odvolacími lehotami v súvislosti s rozhodnutím Sociálnej
poisťovne z roku 1988. Návrh na obnovu konania podal žalobca podľa § 397 písm. e) CSP voči rozsudku
11C/311/2002 zo dňa 10.02.2004, pretože 15 ročné súdne konanie v tejto veci vzniklo výlučne zavinením
súdu 11C tak, že súd v konaní zmenil príčinu žalobného sporu na absurdnú, zatajil znalcovi dôkazy z

archívužalovanejanerozhodoložalobnomnávrhu,ktorýmjetrvalýnásledokoperáciebedrovejchrbtice.
Preto žiada, aby bolo rozhodnuté o predmete žaloby - o odškodnom za trvalý následok operácie a
stratu na zárobku počas PN od 20.12.1999 do 10.01.2000 s tým, že žiada, aby bola žalovaná zaviazaná
povinnosťou zaplatiť žalobcovi škodu za stratu na zárobku vo výške 13.896,20 Čk s príslušenstvom
spôsobenútrvalýmnásledkomodstránenejbedrovejplatničkyL4/5vroku1980.Knávrhužalobcapriložil
listinný dôkaz - vyjadrenie k znaleckému posudku vo veci úrazu a možných následkov u žalovaného

zo dňa 08.12.2003 (č.l. 4), v ktorom sa MUDr. Peter Gémeš vyjadril v tom zmysle, že vypracovaný
znalecký posudok zo dňa 16.05.2001 pod por.č. 9/2001 vypracoval na základe predloženej zdravotnej
dokumentácie so záverom, že následky s predmetným úrazom nemajú súvis. Vzhľadom na tvrdenia
žalobcu, že zdravotná dokumentácia nie je kompletná a po predložení dokumentu s potvrdením čerpania
PN v súvislosti s predmetným úrazom (tieto dokumenty sa v zdravotnej dokumentácii nenachádzali)

konštatoval, že táto doplňujúca dokumentácia mení pohľad na súvislosť predmetného úrazu a trvalých
následkov a je možné predpokladať kontinuitu medzi úrazom a trvalými následkami a teda i ich príčinnú
súvislosť.

2. V podaní žalobca zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. O žiadosti súd rozhodol

uznesením č.k. 18C/13/2017-15 zo dňa 12.10.2017 tak, že súd priznal žalobcovi oslobodenie od
súdnych poplatkov v celom rozsahu pre toto konanie.

3. Podaním doručeným súdu dňa 29.09.2017 (čl. 32) vyzval predsedníčku OS Martin na odstránenie
problémových komplikácií vo veci 11C/311/2002 vecou 18C/13/2017. V podaní uviedol skutočnosti

už uvedené v podanej žalobe na obnovu konania. K predmetnému podaniu bola žalobcovi doručená
odpoveď (č.l. 33).

4. V ďalších podaniach doručených súdu dňa 29.09.2017 (č.l. 32), 04.10.2017 (č.l. 35-37), 10.10.2017
(č.l. 40-45), 17.10 2017 (čl. 18), 17.10.2017 (č.l. 25), 18.10.2017 (č.l. 29) 27.10.2017 (č.l. 47-48),

10.11.2017 (č.l. 50) doplnil predchádzajúce podanie v tom, že súdu predložil listinné dôkazy - odvolanie
na znalecký posudok zo dňa 05.05.2002 (č.l.22), v ktorom MUDR. Peter Gémeš konštatoval, že v
zdravotnej dokumentácii nie je dostatok záznamov, ktoré by jednoznačne objasňovali súvis s úrazom z
roku 1977 avšak je jednoznačné, že operácie vykonané v rokoch 1980 a 1983 sú v príčinnej súvislosti
so zmenami na chrbtici a platničkách a súčasne, že zdravotné ťažkosti sú ich následkom a výmenný list

- poukaz na odborné vyšetrenie z 15.01.2000 (č.l. 36), v ktorom MUDr. S. potvrdila práceneschopnosť
žalobcu pre recidivujúce ťažkosti chrbtice súvisiace s trvalými následkami po pracovnom úraze z
01.08.1977, s tým, že práceschopný bol od 11.01.2000. V ostatných častiach podaní opakovane napáda
procesný postup a rozhodnutie v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 11C/311/2002 s poukazom na
skutočnosti už uvedené v podanej žalobe na obnovu konania.

5. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebof) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

6. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

7. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od

právoplatnosti rozhodnutia.

8. Podľa § 404 CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, bol neskôr
podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

9.Podľa§405CSP,odpusteniezmeškanialehotynapodaniežalobynaobnovukonanianiejeprípustné.

10. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že ním možno napadnúť
len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej
zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Podmienkou
prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré CSP pre podanie takejto

žaloby predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt, a to subjektívnej, t.j. takej, ktorej začiatok
je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol, vzhľadom na prihliadnutie
na všetky okolnosti a pomery, dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom,
od ktorého sa ohol dôvod obnovy konania uplatniť a objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený
právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej

objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania
je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia.

11. Ako už súd vyššie uviedol, základnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je
dodržanie zákonných lehôt, tak subjektívnej ako aj objektívnej lehoty. Objektívna lehota je zákonom

stanovená na 3 roky, počas ktorých môže strana sporu, za splnenia ostatných zákonom stanovených
podmienok, podať žalobu na obnovu konania. Túto lehotu musí strana podávajúca žalobu dodržať.
Žalobca žalobou napadol rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 11C/311/2002 zo dňa 10.02.2004.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.07.2004
č.k. 23Co/229/2004 (č.l. 53-65), dňa 26.10.2004. Z uvedeného vyplýva, že žabca žalobu na obnovu

konania podal oneskorenie, pretože nedodržal zákonom stanovenú lehotu na podanie takejto žaloby. V
znení § 403 ods. 2 CSP, na to, aby sa žalobca mohol účinne brániť žalobou na obnovu konania, mohol
žalobu podať najneskôr do 26.10.2007.

12. CSP pripúšťa, aby bola žaloba na obnovu konania podaná aj po uplynutí objektívnej lehoty

troch rokov po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia z taxatívnych dôvodov uvedených v § 404
CSP. Jedným z týchto dôvodov je aj v zmysle § 404 písm. c) CSP prípustnosť žaloby podľa § 397
písm. c) až e) CSP. Žalobca dôvodil podanie žaloby na obnovu konania 11C/311/2002 tým, že žalobu
podáva, pretože boli porušené jeho ľudské práva a v jeho žalobe vidí analógiu s podobnými prípadmi
vynesenými v rozhodnutiach ESĽP, kde v podobných namietaných analogických prípadoch išlo o

konštatovanie ESĽP, že súd porušil ľudské práva účastníka konania. K týmto dôvodom prípustnosti
žaloby na obnovu konania súd uvádza, že v prípade prípustnosti podľa písm. d) je existencia
rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, že rozhodnutím súdu alebo
procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim a súvisiacim s rozhodnutím súdu boli porušené
základné ľudské práva alebo slobody strany sporu, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené

priznaným spravodlivým zadosťučinením, t.j išlo by o situáciu, keď došlo ku konštatovaniu porušenia
základného ľudského práva alebo slobody strany sporu, spravidla zo strany Ústavného súdu, a došlo
by aj k priznaniu zadosťučinenia. Ak však napriek tomu Európsky súd pre ľudské práva konštatuje,
že procesné pochybenie súdu či nesprávne rozhodnutie predstavuje taký závažný zásah do ÚstavouSR garantovaných procesných práv strany konania, že ani priznané zadosťučinenie nie je dostatočné,
zakladá existencia takéhoto rozhodnutia právo dotknutej strany sporu podať žalobu na obnovu konania.
V tomto prípade o takúto situáciu nejde, nakoľko súdu nebol predložený rozsudok Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorý by konštatoval porušenie základných ľudských práv žalobcu. V prípade dôvodu na
obnovu konania podľa písm. e) je existencia právoplatného rozsudku, ktorý je v rozpore s rozhodnutím
Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany sporu zároveň
záväzné. V tomto prípade je nutná existencia rozhodnutia niektorého z uvedených súdnych orgánov EU,
ktoré konštatuje rozpornosť vnútroštátneho rozhodnutia súdu s únijným právom. Taktiež o takýto dôvod

obnovy konania v tomto prípade nejde.

13. Po posúdení obsahu žaloby na obnovu konania, ktorou sa žalobca domáha obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Martin pod sn. zn. 11C/311/2002 a právoplatne skončeného dňa
26.10.2004, ako aj ďalších podaní zo strany žalobcu, súd konštatuje, že nebola splnená základná
podmienka prípustnosti žaloby na obnovu konania, a to dodržanie zákonnej trojročnej lehoty na podanie

žaloby. Súd posudzoval dôvodnosť podania žaloby na obnovu konania aj v súvislosti s dôvodmi
uvedenými v samotnej žalobe aj v ďalších podaniach, a to s dôvodmi, ktoré umožňujú podať takúto
žalobu po lehote troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, avšak konštatuje, že v zmysle
§ 397 písm. d) a e) v spojení s § 404 písm. c) CSP nie sú žalobcom splnené predpoklady prípustnosti
podania žaloby na obnovu konania.

14. Preto súd žalobu na obnovu konania odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP, podľa ktorého súd
uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene.

15. Súd priznal náhradu trov konania žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.