Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201901
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201901.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.,
v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalovaný): Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, proti žalobcovi: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie, Tulčík 310, Tulčík, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20,
Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sťažovateľa č. 7064/2014-1.10 (13/2014 - rozkl.) zo dňa
27.08.2014,okasačnejsťažnostisťažovateľaprotiprávoplatnémurozsudkuKrajskéhosúduvBratislave
č. k. 2S/240/2014-85 zo dňa 1. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Sťažovateľ rozhodnutím č. 4061/2014-2.3 zo dňa 29.05.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)
povolil Poľovníckemu združeniu Vrátna so sídlom v Terchovej (ďalej len „žiadateľ“) výnimku zo zákazov

ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej
len „zákon č. 543/2002 Z.z.“)- usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vrátna -
Terchová, držať ho a prepravovať v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Rozhodnutím č. 7064/2014-1.10 (13/2014 - rozkl.) zo
dňa 27.08.2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) sťažovateľ rozklad zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočností, že dňa 23.01.2014 bola sťažovateľovi doručená
žiadosť o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.
spočívajúcej v usmrtení jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vrátna - Terchová v roku
2014. Žiadateľ odôvodnil žiadosť premnožením medvedej populácie a veľkými škodami na poľovnej
zveri. Listom zo dňa 05.02.2014 doplnil žiadosť o potvrdenie Štátnej ochrany prírody Slovenskej
republiky (ďalej aj len „ŠOP SR“), Správy Národného parku Malá Fatra o škodách spôsobených
medveďom v katastrálnom území U. a v katastrálnom území H..

3. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko č. ŠOPSR/974/2013 zo dňa
26.02.2014, v ktorom navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého.
Zároveň zaslala formulár vypracovaný Správou Národného parku Malá Fatra. Sťažovateľ listom zodňa 11.03.2014 požiadal ŠOP SR o prepracovanie stanoviska, nakoľko neobsahovalo zápisy z terénu,
fotografický materiál, zápisy o vypočutí svedkov nebezpečného pohybu medveďa hnedého a škôd
spôsobených medveďom a podklady získané od miestnej samosprávy, iných verejných inštitúcií,

prípadne médií. ŠOP SR listom č. ŠOPSR/1288/2014 zo dňa 17.03.2014 zaslala sťažovateľovi
stanovisko k žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky, ktorého prílohou bol doplnený formulár vypracovaný
Správou Národného parku Malá Fatra obsahujúci doklady z úradného šetrenia škôd spôsobených
medveďom hnedým v dotknutých lokalitách. Na základe uvedeného bolo vydané prvostupňové
rozhodnutie.

4. Na základe rozkladu podaného žalobcom sťažovateľ vydal preskúmavané rozhodnutie, v ktorom sa
stotožnil s vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom a so stanoviskom ŠOP SR zo
dňa 17.03.2014, v ktorom bolo konštatované, že realizáciou výnimky nedôjde k významnému vplyvu na
populáciu medveďa hnedého v dotknutom území európskeho významu.

II.
Konanie na krajskom súde

5. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave v zákonnej lehote
žalobu dôvodiac tým, že:

- v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán nezaujal stanovisko k tomu, že poľovný revír, v ktorom
bola výnimka povolená, zasahuje do územia Malej Fatry, kde je predmetom ochrany aj medveď hnedý
a že poľovný revír sa nachádza v 5. stupni územnej ochrany,
- nie je možné posudzovať obsah ochrany medveďa hnedého podľa ustanovení zákona č. 543/2002 Z.

z. z rozdielnych hľadísk ako sú tie, ktoré sú vyjadrené v Smernici o biotopoch,
- žalovaný nezohľadnil čl. 3 ods. 1 Smernice o biotopoch,
- udelenie výnimky usmrtením medveďa hnedého identifikovateľným spôsobom nezabezpečí naplnenie
sledovaného cieľa, pokiaľ nebudú žiadne opatrenia, ktoré by zabezpečili jeho ochranu v prirodzenom
biotope,

- správne orgány oboch stupňov nedali v odôvodneniach svojich rozhodnutí uspokojivú odpoveď na
otázku, aké skutočnosti zistené v správnom konaní odôvodňujú predpoklad, že povolenie výnimky je
spôsobilé viesť k dosiahnutiu sledovaného cieľa a
- správne orgány si neobstarali dostatočné podklady pre rozhodnutie.

6. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie ako aj
prvostupňové rozhodnutie je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. - Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a
vec vrátiť sťažovateľovi na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:

- zo stanoviska č. ŠOPSR/1288/2014 zo dňa 17.03.2014 ŠOP SR vyplýva, že v tomto prípade nemožno
hovoriť o situácii, kedy dochádza k rozširovaniu areálu a postupu do oblastí zasiahnutých ľudskou
činnosťou, k častejšiemu vyrušovaniu medveďom, ktoré je preukázané hláseniami o zvýšenom počte
medveďov aj v pôvodných miestach výskytu,
- s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013 v danej

veci absentujú jednotlivé hlásenia, ktoré by dostatočne preukázali, že v dotknutej lokalite dochádza k
nebezpečnýmstretomčlovekasmedveďomvatypickomúzemí,t.j.vúzemímimojehoprirodzenývýskyt
(intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí). Aj ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1288/2014
zo dňa 17.03.2014 uviedla, že doposiaľ nie je známy prípad konfliktu medzi človekom a medveďom v
tejto lokalite,

- nebolo preukázané prijatie akýchkoľvek preventívnych opatrení ani odôvodnenosť zrealizovania
povolenej výnimky,
- nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže byť podkladom pre
vydanie napadnutého rozhodnutia,
- nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru o splnení zákonných podmienok pre povolenie výnimky

podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.,
- v súvislosti s názorom týkajúcim sa zastavenia konania z dôvodu neplatnosti povolenia výnimky na
odstrel, súd poukázal na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 zo dňa
24.06.2014 a uviedol, že zo stanoviska vyplýva povinnosť správneho orgánu zastaviť konanie, a niepovinnosť súdu zastaviť konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. V čase začatia konania a
podľa názoru súdu aj neskôr, išlo o spôsobilý predmet súdneho prieskumu, ktorý zákon z prieskumu
nevylučuje.

III.
Konanie na kasačnom súde
A)
7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu

uvedeného v
-§440ods.1písm.g)S.s.p.,t.j.krajskýsúdrozhodolnazákladenesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

8. Sťažovateľ v sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä namietal, že:
- v dotknutom správnom konaní bola dostatočne naplnená potreba povolenia výnimky na usmrtenie
medveďa hnedého podľa § 40 ods. 3 písm. b) a c) zákona č. 543/2002 Z. z. v odôvodnení napadnutého

prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia,
- je rozporuplný záver Krajského súdu v Bratislave uvedený na strane 8 bod 41. rozsudku, a následne
na strane 10 bod 54. rozsudku,
- ŠOP SR a Správa NP Malá Fatra v závere svojich stanovísk odporučili povoliť výnimku; uvedené
skutočnosti však konajúci súd nevzal do úvahy,

- konajúci súd nevzal do úvahy ani posúdenie preventívnych opatrení,
- Krajský súd v Bratislave neprihliadal na početnosť spôsobených škôd medveďom hnedým, na ktoré
okrem žiadateľa odkazuje aj ŠOP SR, ako ani na tú skutočnosť, že cca k polovici škôd došlo v
blízkosti obývaných domov, ako aj obývaných častí obcí a ich osád, čím sa bezpochyby zvyšuje riziko
nebezpečenstva stretov medveďa hnedého s človekom,

- súd nie je kompetentný spochybňovať alebo hodnotiť údaje odborných organizácií ŠOP SR, nejde o
otázky skutkové ani právne, ale výlučne odborné,
- Krajský súd v Bratislave uvedeným postupom ignoroval činnosť správneho orgánu v predmetnom
správnom konaní, predovšetkým komplexne nevyhodnotil stanovisko ŠOP SR a formulár ŠOP SR,
Správy NP Malá Fatra a hodnotenie dôkazov zo strany správneho orgánu,

- správny súd síce aplikoval správny právny predpis, ale došlo k jeho nesprávnej interpretácii.

9. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na
ďalšie konanie alebo konanie zastavil.
B)

Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu

10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení že kasačnú sťažnosť podal
sťažovateľvčas(§443ods.1S.s.p.)azozákonnýchdôvodov,preskúmalnapadnutýrozsudokkrajského

súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol
bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na
úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
13. decembra 2017 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu

orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
chráneného živočícha je zakázané
a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli,

b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli,
c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy
mláďat, zimného spánku alebo migrácie,
d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov,
e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných

škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,

d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

11. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na
zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,
že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný
sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci,

t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený faktický skutkový stav
vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade
ako nesprávny výber právneho predpisu.

12. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a
riadnosťfaktickyzistenéhoskutkovéhostavu.Totojezákladnýmposlanímsprávnehosúdupriprieskume
zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom súd je viazaný ustálenou rozhodovaciou praxou
kasačného súdu ako relevantného precedensu.

13. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri
rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci. Sťažovateľ v
tejto súvislosti namietal nesprávnu interpretáciu právneho predpisu ako aj nekomplexné zhodnotenie
podkladov a dôkazov zo strany správneho súdu. Tieto námietky vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné.

14. Zmyslom § 40, ktorý je transpozíciou čl. 16 smernice o biotopoch, je dosiahnutie vyššej úrovne
ochrany a prísnejších kritérií pre budúce zásahy do biotopov zvlášť chránených rastlín a živočíchov než
je tomu u všeobecnej druhovej ochrany. Žiadateľ o výnimku bude úspešný, len ak splní každú z tam
uvedených podmienok. Podľa § 40 sa povoľujú činnosti a zásahy, ktoré sú zákonom a priori zakázané.
Na začatie konania o povolení výnimky postačuje samotná eventualita zásahu do prirodzeného vývoja

obzvlášť chráneného živočícha, a práve pravdepodobnosť poškodenia a miera škodlivosti zásahu
sú hľadiskami, s ktorými sa musí orgán ochrany prírody v konaní o výnimke zo zákazu primerane
vysporiadať.15. Ustanovenie § 40 odsek 3 obsahuje výpočet konkrétnych dôvodov, ktorých existencia pre daný
prípad musí byť zrejmá a preukázaná. Ďalšími skutočnosťami, ktoré je nevyhnutné v každom správnom
konaní o výnimke zo základných ochranných podmienok osobitne chránených živočíchov a rastlín

preukázať, je neexistencia iného uspokojivého riešenia a skutočnosť, že populácia druhu, ktorý je
predmetom žiadosti, bude udržaná v stave priaznivom z hľadiska ochrany. Z odôvodnenia rozhodnutia
musí byť zrejmé, ako boli splnené všetky podmienky pre povolenie výnimky. Ak nie sú splnené všetky tri
(konkrétny dôvod podľa § 40 ods. 3, absencia iného uspokojivého riešenia a udržanie populácie daného
druhu v priaznivom stave ochrany), nemožno výnimku povoliť. V prípade, že splnené sú, mal by sa orgán

ochrany prírody ďalej zaoberať aj možnosťami eliminácie negatívnych dopadov na jedinca a populáciu
druhov, ktoré sú predmetom žiadosti o povolenie výnimky.

16. Orgán ochrany prírody nesmie konať ľubovoľne a jeho úvahy musia byť preskúmateľné. Udelenie
alebo neudelenie výnimky je totiž vecou správneho uváženia orgánu ochrany prírody na základe
posúdenia kritérií stanovených zákonom. Všeobecne platí, že aj tam, kde svedčí správnemu orgánu také

uváženie, musí byť jeho postup a rozhodnutie preskúmateľné a musí byť zrejmé, že z medzí a hľadísk
správneho uváženia nevybočil. Je preto nevyhnutné vychádzať z individuálnych osobitostí každého
jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na určitých skutkových okolnostiach. Pri takto širokom priestore
pre úvahy správneho orgánu je však o to viac potrebné trvať na podrobnom a najmä presvedčivom
odôvodnení každého vydaného rozhodnutia.

17. Z povahy veci je zjavné, že pokiaľ dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä
v dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom
čase situáciu riešiť inak, ako udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Ak má byť dôvodom pre
povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní požadovať

od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v blízkosti
ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné z takýchto
konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov.

18. Kasačnému súdu je zrejmé, že odborníci ŠOP SR, Správy NP Malá Fatra ako aj ďalších orgánov

ochrany prírody a poľovníckych združení majú konkrétne skúsenosti, ktoré ich oprávnene vedú ku
konštatovaniu o premnožení medveďa hnedého nielen na území Slovenskej republiky, ale i v konkrétnej
lokalite, o prípadných útokoch tohto chráneného živočícha na človeka, či majetok. Avšak bez toho, aby
správny orgán - v tomto prípade sťažovateľ - zadovážil do spisu a v správnom konaní za prítomnosti
účastníkov konania vykonal a vyhodnotil podklady, správy, hlásenia o konkrétnych údajoch týkajúcich

sa závažných škôd vrátane fotodokumentácie a zápisy či výpovede svedkov z terénu o stretoch s
medveďom atypických miestom (napr. mestská časť či záhradkárska lokalita, s veľkou migráciou ľudí),
ale aj správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti), čo je možné
nájsť zaevidované či už na obecných úradoch alebo napríklad v miestnej tlači, nie je možné vysloviť
spoľahlivý záver, ktorý je obsiahnutý v preskúmanom rozhodnutí. Podľa názoru kasačného súdu,

stotožňujúc sa s názorom krajského súdu, v predmetnej veci nebolo dostatočne preukázané, že správny
orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

19. V súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku kasačný súd považuje za správny právny
názor krajského súdu týkajúci sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Pre postup podľa §

40 ods. 2, 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. <R. o je v každom konkrétnom prípade nevyhnutné
zistiť nielen neexistenciu inej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa hnedého než len
povolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia, ale najdôležitejšie je
preukázať, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

20. Keďže poľovný revír, ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa
hnedého, nie je podľa názoru kasačného súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto
zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt
jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť
predstavuje reálnu hrozbu pre človeka. V konaní začatom na základe žiadosti žiadateľ uviedol

odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom žiaden dôkaz o pohybe jedincov
medveďa hnedého v blízkosti ľudských sídiel k žiadosti doložený nebol. V tejto súvislosti kasačný
súd obdobne ako súd krajský poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013.21. Súd v zásade nie je kompetentný spochybňovať predložené podklady v správnom konaní, ani
údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na

Slovensku a rovnako súd nie je kompetentný posúdiť ani existenciu inej alternatívy k povoleniu výnimky.
Avšak kasačný súd má rovnako ako krajský súd za to, že zistený skutkový stav zo strany sťažovateľa nie
je postačujúci pre odôvodnenie verejného záujmu výrazne prevyšujúceho záujem na ochrane medveďa
hnedého a že v tomto prípade neboli dostatočne preukázané a zdokumentované ani závažné škody či
strety medveďa s človekom. Podľa názoru kasačného súdu bolo úlohou správneho orgánu - sťažovateľa

pri úplnom a riadnom zistení skutkového stavu zabezpečiť prostredníctvom svojich odborných orgánov
(ŠOP SR) konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme o stave medveďov v jednotlivých lokalitách,
ich výskyte, vyhodnocovaní spôsobených škôd medveďmi i o realizácii udelených výnimiek na ich odlov.

22. Nakoľko preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, z vyššie uvedených
dôvodov má kasačný súd za to, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď rozhodnutie žalovaného

aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z uvedeného
dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

23.OnáhradetrovkasačnéhokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikytak,žesťažovateľovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa §

167 ods. 1 S. s. p.) a žalobcovi ich nepriznal, pretože mu žiadne trovy v kasačnom konaní nevznikli.

24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.