Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. december 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Csp/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209232
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817209232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,

IČO: 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanej: M. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G.-K., V.
XXX/X, o zaplatenie 1.241,87 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 300,- EUR v splátkach po 30,- EUR mesačne tak, že prvá
splátka bude splatná do konca mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy
do konca príslušného mesiaca s tým, že neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 1.241,87 EUR s úrokom vo výške 28% ročne zo žalovanej sumy od 26.5.2017 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.10.2012 uzavreli účastníci zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
žalobca pre žalovanú zriadil a viedol účet č. SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX2, pričom
súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky. Žalobca bol oprávnený za poskytovanie
produktov a služieb účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov.
Žalovaná bola povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie

požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných
záväzkovvočibanke.Vzhľadomnaporušenieuvedenejzmluvnejpovinnosti sažalovanádostalanaúčte
do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, na čo žalobca zatvoril
účet. Žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 25.5.2017 internú účtovnú transakciu, kedy debetný
zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je
majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok

pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

2. Súd doručil žalovanej žalobu do vlastných rúk. Žalovaná sa k nej písomne nevyjadrila.

3. Súd vo veci nariadil pojednávania. Žalobca sa na pojednávaniach nezúčastnil, svoju neprítomnosť
vopred písomne ospravedlnil. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a na pojednávaniach vykonal
dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi.

4. Žalovaná uviedla, že so žalovanou sumou nesúhlasí. Zobrala si limit len 500,-EUR, 200,-ER už splatila
a 300,-EUR má ešte zaplatiť. Zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Dala si to vyhodnotiť na ministerstve.
Žalobcovi začala splácať po 20,-EUR s tým, že aj napriek splátkam sa jej dlh u žalobcu ešte zvyšoval.Keď si pýtala od žalobcu amortizačnú tabuľku, povedali jej, že musí zaplatiť 20,-EUR aby jej ju mohli
poslať. Keď tento mesiac chcela zase uhradiť platbu žalobcovi, na pobočke zistila, že jej zrušili účet
u žalobcu. Vôbec jej to predtým neoznámili. Dlžných 300,-EUR je schopná uhradiť len v splátkach. V

jej možnostiach je uhradiť splátky 30,- EUR mesačne. Momentálne pracuje v Bratislave, kde opatruje.
Z Rakúska musela odísť, bolo to pre ňu priďaleko. Má nepriaznivý zdravotný stav. Na splátky pôžičiek
mesačne vynaloží okolo 800,- EUR. Zostáva jej akurát na stravu a na lieky, na ktoré mesačne vynaloží
okolo 60 EUR. Suma, ktorú odo nej žiadajú je podľa nej úžera.

5. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: Zmluva zo dňa 23.10.2012 č. l. 4, VOP žalobcu účinné
od 15.9.2012 č. l. 5, sadzobník poplatkov žalobcu č. l. 13, VOP žalobcu účinné od 15.1.2017, výpisy z
účtu č. l. 28-71, doklady o úhradách predložené žalovanou č. l. 95-106

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Dňa 23.10.2012 uzavreli
účastníci Zmluvu o spoluprácu pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa § 708 a nasl.

ustanovení Obchodného zákonníka, obsahom ktorej bolo zriadenie rastového osobného účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa zaviazala
žalovaná dodržiavať. Žalobca predložil súdu výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 1.2.2014 do
25.5.2017. Posledné kreditné položky boli na účte ešte v mesiaci apríl 2014. Potom to boli (do mesiaca
jún 2016) už len debetné položky, pričom od mesiaca august 2014 to boli každý mesiac položky

Úroky a Mesačný poplatok za vedenie účtu 3,90 EUR. Od mesiaca jún 2016 začala žalovaná vkladať
každý mesiac sumu 20,-EUR. Žalobca v mesiaci máj 2017 previedol dlh žalovanej (záporný stav účtu
k 25.5.2017) vo výške 1.241,87 EUR na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Z písomnej špecifikácie
žalovaného nároku obsiahnutej v podaní žalobcu z 29.11.2017 vyplýva, že istina dlhu vo výške
1.241,87 EUR predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi na účte

žalovanej vyplývajúcimi z predloženej platobnej histórie žalovanej vo forme výpisov z jej účtu. Z výpisov
z účtu vyplýva aj reálne čerpanie prostriedkov žalovanou. Žalovanej bolo počas trvania zmluvného
vzťahu poskytnuté povolené prečerpanie, prvýkrát 26.2.2014 vo výške vo výške 500,-EUR. Žalovaná
opakovane prekračovala povolený limit čím porušila zmluvu a dostala sa do omeškania s vyplatením
povoleného prečerpania, preto jej bol znížený limit povoleného prečerpania dňa 1.4.2015 na 0,- eur.

7. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje
banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

8. Podľa § 708 ods. 2 ObZ na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

9. Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah

12. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak žalovaný uzná nárok uplatnený

žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

13. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

14. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.15. Súd posúdil vyjadrenie žalovanej na pojednávaní ako uznanie žalovaného nároku v rozsahu 300,-
EUR. Ohľadom tejto časti žalovaného nároku boli splnené podmienky podľa § 282 CSP a preto v tejto

časti sú rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.

16 Súd zároveň vyhovel žiadosti žalovanej a povolil jej splátky v sume 30,- EUR mesačne a to z dôvodu,
že majetkové a osobné pomery jej momentálne neumožňujú uhradiť žalovanú sumu naraz. Súd zároveň
určil, že omeškanie s plnením čo aj jednej splátky má za následok splatnosť celej žalovanej sumy.

17. Súd sa ďalej zaoberal zvyšnou časťou žalovaného nároku, ktorý bol medzi stranami sporný.
Žalobca v žalobe odvodzoval svoj nárok od uzavretej zmluvy o bežnom účte v spojení s porušením
zmluvných povinnosti žalovanej mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Je nepochybné, že
svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka, žalobca je bankou
a žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide preto zároveň aj o spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle § 52 a nasl., ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná nekonala v
rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení Obchodného zákonníka
a zmluvných dojednaní sa teda na daný vzťah vzťahuje aj právna úprava spotrebiteľských zmlúv
podľa Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu v dôsledku porušenia povinností žalovanou mať dostatok
finančných prostriedkov na účte sa žalovaná dostala do nepovoleného prečerpania a dlhuje

mu žalovanú sumu. Z predloženej zmluvy o bežnom účte nevyplýva dojednanie povoleného a ani
nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte. Žalobca napriek svojmu podaniu zo dňa
29.11.2017 nepreukázal, z čoho konkrétne žalovaná pohľadávka pozostáva, či ide o skutočne vyčerpané
finančné prostriedky a ak áno, na základe akého platne dohodnutého zmluvného vzťahu, resp. či ide
len o príslušenstvo k pohľadávke, t.j. úroky, poplatky a podobne. Hoci žalobca uvádza, že žalovanej

bolo poskytnuté povolené prečerpanie, nepreukázal, že takýto úverový vzťah vznikol platne, za splnenia
podmienok podľa zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu súd žalobu vo
zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.

18. Žalovaná pohľadávka nemôže predstavovať ani tzv. plnenie z nepovoleného prečerpania, a to z

uvedených dôvodov: Podľa čl. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu bolo povinnosťou
žalovanejakoklientamaťnabežnomúčtedostatok peňažnýchprostriedkovpostačujúcichnavykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a
akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že
žalovaná bola už k 28.2.2014 v mínuse, pričom k 30.4.2014 bola v mínuse v sume viac ako 500,-

EUR, čo mal byť podľa vyjadrenia žalobcu limit povoleného prečerpania jej účtu. Z ustanovenia čl. 3.12
Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré upravujú nepovolené prečerpanie účtu vyplýva,
že toto nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie. Nemohlo však ísť o obojstranne dohodnuté
plnenie a to z dôvodu, že je zakotvené vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré jednostranne
určuje žalobca ako banka a kde si jednostranne stanovuje možnosť prekračovať bežný účet klienta bez

akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaná nepochybne
nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Súd považuje uvedené zmluvné dojednanie za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a to z viacerých dôvodov. Banke uvedený režim dovoľuje bez vôle majiteľa účtu
poskytovať mu aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, aj to aj po dlhší čas. Banka aj
v takomto stave, keď na účte nie sú žiadne finančné prostriedky si zabezpečuje právo na úroky a

rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28% tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda
zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca
možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne
v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom
prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky (dokonca i vyššie), právo na

poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, bolo by potom bez významu, či sa
povolené prečerpanie zmluvné dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s
bankou dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým
je informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá
§ 710 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z titulu

nepovoleného prečerpania, pretože evidentne celý zvyšný žalovaný nárok žalobcu vyplýva z takéhoto
prečerpania, ktoré uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28%
od celej žalovanej sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím
a ukončením vedenia účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. bankapožadujeúrokzúrokov,čoje neprijateľné,pretože ideoduplicitnúsankciudlžníka.Súd všakkonštatuje,
že žalobca v konaní ani nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Súd konštatuje, že žalovaná bola v spore úspešnejšia, keďže bude povinná uhradiť žalobcovi len
24% percent žalovanej sumy. Jej čistý úspech v konaní je preto 52%. Vzhľadom na uvedené by mala
nárok na náhradu 52% účelne vynaložených trov konania. Žiadne trovy konania si však neuplatnila a
žiadne jej nevyplývajú ani zo spisu, preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie nie je prípustné v časti výroku, v ktorej súd rozhodol rozsudkom o uznaní časti žalovaného
nároku. Odvolanie v tejto časti možno podať len z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
takého rozhodnutia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.