Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/296/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212887
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912212887.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 14C/177/2012,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/513/2015-97 z 19.

novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 14C/177/2012-71 z 25.

júna 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok vo
výške20,-eurzaodvolanieprotirozsudkustým,žepoplatokjevyrubenýpodľapoložkyč.7aSadzobníka
súdnych poplatkov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
43Co/513/2015-97 z 19. novembra 2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „OSP“). Ako nedôvodné posúdil námietky žalobkyne týkajúce sa nedostatočného
odôvodnenia napadnutého uznesenia s poukazom na to, že uznesenie predstavuje jednoduchšiu
procesnú formu rozhodovania súdu a náležitosti písomného vyhotovenia uznesenia sú upravené v
§ 169 ods. 1 OSP, pričom napadnuté uznesenie tieto náležitosti spĺňa. Je z neho zrejmé, že ide o
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, ďalej suma súdneho

poplatku 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
súdnych poplatkoch“) a súd v ňom stanovil aj lehotu na splnenie uloženej povinnosti.

3. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne, že zo zákona o súdnych poplatkoch jej
nevyplýva povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zdôraznil, že aj
keď je v položke č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov stanovená sadzba poplatku zo žaloby, neznamená
to, že žalobkyňa nie je povinná zaplatiť súdny poplatok aj za podanie odvolania. Poplatková povinnosť
vzniká nielen podaním žaloby, ale aj podaním odvolania, keďže každý stupeň konania sa spoplatňuje
samostatne, pričom zákon o súdnych poplatkoch stanovuje rovnakú sadzbu poplatku pre konanie na
prvom stupni aj pre odvolacie konanie. Nedôvodná je tiež námietka, že žalobkyni nemohla vzniknúť

poplatková povinnosť za podanie odvolania, pretože v čase začatia konania bolo konanie zo zákona
od súdnych poplatkov oslobodené. K uvedenému odvolací súd poznamenal, že vznik poplatkovejpovinnosti za jednotlivé poplatkové úkony (žaloba, odvolanie, dovolanie) je potrebné posúdiť podľa
právnej úpravy účinnej v čase vykonania príslušného úkonu. Žalobkyni vznikla poplatková povinnosť
podaním odvolania po 30. septembri 2012, preto sa na ňu nevzťahuje prechodné ustanovenie § 18ca

zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, aj keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie

označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť
vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadala preto
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 15. februára 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473

zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného
dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po
zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v
mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods.
2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

7. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.

OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

8. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky

- viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/21/2015,
14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016, 14XCdo/51/2016. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).

9. Vzhľadom k tomu, že sa v dovolacom konaní nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej
dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods.
1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/
CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej
rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.