Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžfk/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200205
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7012200205.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petry Príbelskej,

PhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu:
Mgr. Kristian Tóth - CHRIS, Ruská 74, Ruská, okres Michalovce, IČO: 43 261 116, zastúpený:
Benčík & Partners, advokátska kancelária, s.r.o., Františkánske námestie 4, Prešov, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. I/223/21157-126991/2011/999541-r zo dňa 13. decemba 2011, konajúc o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/23/2012-124 zo dňa 30. júna 2016,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/23/2012-124 zo dňa
30. júna 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.

V odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že neuvedenie titulu „Mgr“ pri fyzickej osobe
podnikateľa nespôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. V dodatočnom platobnom
výmere č. 741/230/7061/11/Ber zo dňa 10.08.2011 správca dane síce neuviedol plný názov fyzickej
osoby, avšak v rozhodnutí žalovaného už bolo opravené sídlo a daňová povinnosť žalobcu sa určila Mgr.
Kristiánovi Tóthovi - CHRIS so sídlom Ruská 74, žalovaný konal v súlade s § 30 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 511/1992 Zb. a teda predmetná námietka nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Krajský súd ďalej uviedol, že bez rozdielu toho, či žalobca je odmeňovaný ako konateľ, alebo subjekt
na základe manažérskej zmluvy zo dňa 08.09.2006, rovnako sa jedná o závislú činnosť. Odmena za
činnosť manažéra spoločnosti VSAT CZECH, s.r.o. bol správcom dane správne posudzovaný ako príjem
zo závislej činnosti bez ohľadu na charakter zmluvy v zmysle § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003
Z.z., pretože tieto príjmy neplynuli z individuálnej činnosti žalobcu ako fyzickej osoby, ale z činnosti
vykonávanej VSAT CZECH, s.r.o., v ktorej bol žalobca konateľom. Správca dane bol oprávnený znížiť

vykázané príjmy, ale aj výdavky s poukazom na to, že žalobca je daňovníkom na území Slovenskej
republikyajehopríjmyplynúcezozdrojovnaúzemíSRpodliehalidanizpríjmupodľazákonač.595/2003
Z.z. Taktiež nie je potrebné prihliadnuť na výslednú daň v súvislosti s výberom dane na území ČR, keďže
žalobca sám uviedol, že nebol ním zaplatená daň na území Českej republiky.Krajský súd ďalej uviedol, že sporná manažérska zmluva podľa jej obsahu nesie znaky závislej činnosti a
obsahčinnostívpredmetnejmanažérskejzmluvespadápodvýkonzávislejčinnosti,ktorésúpredmetom

zdanenia podľa § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb., teda nie je príjmom zo živnosti. Výkon funkcie
štatutárneho orgánu je závislou činnosťou a nie je možné proti tomuto druhu príjmov si uplatniť výdavky
v zmysle vykonávania podnikateľskej činnosti. Výkon štatutárneho orgánu je možné vykonávať osobne,
nie je podmienkou byť podnikateľ. Podľa názoru krajského súdu je manažérska zmluva neurčitá a preto
neplatná, pretože z nej nie je možné rozlíšiť, ktoré činnosti spadajú pod výkon štatutárneho orgánu a

ktoré pod živnostenské oprávnenie. Výkon funkcie konateľa nie je podnikaním podľa zákona č. 455/1991
Zb. K otázke medzinárodnej informácii ako navrhovaného dôkazu krajský súd konštatoval, že správca
dane nemal povinnosť tento dôkaz vykonať, pretože pre dokazovanie pre účely zistených zaúčtovaných
príjmov a výdavkov za kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2007 nemalo žiadny význam, pretože ide
o preplatenie výdavkov na základe vystavených faktúr špecifikovaných na protokole opakovanej daňovej
kontroly. Ďalej krajský súd uviedol, že daňový subjekt preukazuje príjmy a výdavky, ktoré vynaložil

ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia na území Slovenskej republiky
a tieto doklady sa majú nachádzať v účtovníctve žalobcu ako náklady vynaložené z príjmu fyzickej
osoby uplatňujúcej príjmy a výdavky za konkrétne zdaňovacie obdobie, čo v danom prípade splnené
nebolo. Žalobca činnosť, ktorá bola obsahom faktúr ako aj manažérskej zmluvy, nevykonával pre žiadne
subjekty, nepoužíval k činnosti žiadny majetok a VSAT CZECH, s.r.o. výdavky súvisiace s výkonom

manažéra žalobcovi uhrádzala.

Žalobcanepodnikalnazákladeobchodnoprávnehozáväzkuakosadomnievalprávnynástupcažalobcu,
ale mal príjmy zo závislej činnosti, ako to vyhodnotil správca dane, preto súd právne uzavrel, že námietky
v celom rozsahu boli neopodstatnené. Postup žalobcu bol obchádzaním zákona o dani z príjmu. Žalobca

nemal vo svojej evidencii príjmy a výdaje evidované v súlade s § 6 ods. 11, 14 zákona č. 595/2003
Z.z.. pretože v účtovníctve žalobcu sa nenachádzali príjmy z jeho individuálnej podnikateľskej činnosti,
vzťahovali sa na VSAT CZECH s.r.o., každý príjem, ktorý žalobca nadobudol sa vzťahoval na túto
obchodnú spoločnosť. Z uvedených dôvodov potom ani výdavky sa nemohli vzťahovať na činnosť
žalobcu vyplývajúcu z jeho podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky, na základe jeho

živnostenského oprávnenia.

II.

Protitomutorozsudkupodalvčasodvolaniežalobcaanavrholnapadnutýrozsudokzmeniťtak,žežalobe

sa vyhovuje a rozhodnutie žalovaného sa zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobca na úvod svojho odvolania poukazuje na skutočnosť, že predmetná vec už bola dvakrát vrátená
na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu a sumarizuje dôvody, pre ktoré daná vec bola vrátená.
Žalobca konkrétne uvádza dve uznesenia Najvyššieho súdu SR - 5Sžf/8/2013, 5Sžf/59/2014, podľa
ktorých sa krajský súd nevysporiadal dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom s námietkami žalobcu,

dokonca na ne nereagoval v odôvodnení rozsudku, ďalej podľa druhého spomínaného uznesenia
NajvyššiehosúduSR,krajskýsúdnepreskúmateľnýmspôsobomprepájastanoviskáúčastníkovkonania
a súdov, pričom nie je možné vyselektovať právny názor súdu a v niektorých prípadoch nie je možné ani
dostatočne identifikovať konkrétnu námietku účastníka konania. Žalobca uvádza, že ak by sa krajský
súd vysporiadal so všetkými námietkami, nedošlo by dvakrát k zrušeniu rozsudkov krajského súdu.

Žalobca nesúhlasí s prekvalifikovaním príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti na
príjmy zo závislej činnosti, pretože správca dane neoprávnene zasiahol do zásady zmluvnej autonómie
a nerešpektoval platnú obchodno-záväzkovú zmluvu uzavretou medzi spoločnosťou VSAT CZECH
s.r.o. a Mgr. Kristiánom Tothom - CHRIS. Išlo o dvojkoľajnosť vzťahov, ktoré treba striktne odlišovať

a ktoré sú vzájomne autonómne. V prvom prípade išlo o vzťah obchodnej spoločnosti a jej konateľa
ako štatutárneho orgánu, avšak v danom prípade bol žalobca odmeňovaný nie ako konateľ spoločnosti
na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa, ale ako podnikateľský subjekt na základe manažérskej
zmluvy zo dňa 08.09.2006. Podľa názoru žalobcu nie je možné prelínať funkciu konateľa spoločnosti
s postavením manažéra.

Žalobca ďalej uvádza, že § 68 zákona č. 511/1992 Zb. mal v praxi správca dane aplikovať a daň z
príjmov predpísať priamo platiteľovi dane VSAT CZECH s.r.o. a nie žalobcovi. Žalobca nesúhlasí s tým,
že správca dane nemal vykonať dokazovanie na účely zistených zaúčtovaných príjmov a výdavkovza kontrolované zdaňovacie obdobie roku 2007, lebo by to nemalo význam. Žalobca navrhol výsluch
svedkov, čím by preukázal reálnosť vynaložených výdavkov, no nevypočutím svedkov podľa názoru
žalobcu správca dane porušil § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého správca dane dbá,

aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie
je pri tom viazaný len návrhmi daňových subjektov. Podľa názoru žalobcu dôkazné bremeno daňového
subjektu nemožno vykladať jednostranne, že zaťažuje výlučne iba daňový subjekt (7Sž 88-89/98) a teda
aj správca dane musí mať všetky podklady k vydaniu objektívneho rozhodnutia.

Žalobca k neuznaniu cestovných náhrad vyplývajúcich z pracovných ciest podotýka, že nákup PHM
uplatnildosvojichdaňovýchvýdavkovanáslednehorefakturovalspoločnosti,čopovažujezadovolenéa
vsúladesčlánkomV.manažérskejzmluvy.Žalobcauvádzakmanažérskejzmluveto,žeišloomandátnu
zmluvu, v ktorej spoločnosť vystupovala ako mandant a žalobca ako mandatár, resp. o nepomenovanú
zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby podľa § 266 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu ak chcel krajský súd rozhodnúť

spravodlivo, mal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, avšak krajský súd
trvá na svojom mylnom názore a preto žalobca žiada, aby Najvyšší súd SR nevracal vec krajskému
súdu na ďalšie konanie.

Žalobca po právnej stránke odôvodnil svoje odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a podľa § 205

ods. 2 písm. f/ O.s.p.

III.

Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a uvádza, že z obsahu jednotlivých ustanovení manažérskej

zmluvy vyplýva, že hlavnou úlohou manažéra bolo v menovanej spoločnosti vykonávať funkciu konateľa,
ako štatutárneho orgánu, pri plnení úloh v súvislosti s obchodným vedením spoločnosti, ktoré majú
charakter závislej činnosti, čo potvrdzuje článok III. bod 2 zmluvy, podľa ktorého platnosť zmluvy končí
dňom odvolania manažéra z funkcie konateľa spoločnosti. To, že bol žalobca podnikateľom - fyzickou
osobou v roku 2007 ešte neznamená, že nemohol poberať príjmy zo závislej činnosti.

Žalovaný ďalej uvádza, že dokazovanie podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. vykonáva správca
dane, čo znamená, že je v kompetencii správcu dane určiť spôsob dokazovania a je na jeho uvážení,
či považuje niektoré skutočnosti za preukázané, a aké dôkazy bude akceptovať, dôkazné bremeno
je však na žalobcovi. Správca dane posudzoval v rámci kontroly, či vykázané výdavky žalobcu boli

vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003
Z.z. a tieto príjmy a výdavky posudzoval v nadväznosti na obsah manažérskej zmluvy uzatvorenej
s menovanou spoločnosťou a reálnu činnosť žalobcu. Svedecké výpovede navrhovaných svedkov -
aktuálnych konateľov a spoločníkov spoločnosti, ktorí neboli účastníkmi tohto právneho vzťahu, nemohli
ovplyvniť výsledky vykonaného dokazovania. Žalovaný uvádza, že v prípade žalobcu ide o daňovníka s

neobmedzenou daňovou povinnosťou (trvalý pobyt na území SR), čo znamená, že predmetom dane sú
jeho príjmy plynúce zo zdrojov na území SR, ako aj príjmy vyplatené spoločnosťou VAST CZECH, s.r.o.,
z čoho vyplýva, že za uhradenie dane je zodpovedný žalobca. Vzhľadom k tomu, že u žalobcu nebola
zaplatená daň v Českej republike, čo potvrdil žalobca v odvolaní ako aj v žalobe, nebolo možné na
výslednú daň započítať daň, ktorá mala byť vybraná z príjmov vyplatených zo zdrojov v Českej republike.

Žalovaný navrhuje rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.

IV

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné
vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk
<., ak
tento zákon neustanovuje inak.
Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. I/223/21157-126991/2011/999541-r zo
dňa 13.12.2011, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom vo Veľkých

Kapušanoch č. 741/230/7061/11/Ber zo dňa 10.08.2011, ktorým bolo žalobcovi vyrubený rozdiel dane
z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2007 v sume 2 378,04 € podľa § 44 ods. 6 písm.
b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského

súdu, musí reagovať na skutočnosť, že v danej veci už bol dvakrát zrušený rozsudok krajského súdu a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, najmä z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, pretože
krajský súd nereagoval takmer vôbec na námietky žalovaného, odôvodnenie rozsudku bolo nejasné a
nedalo sa odlíšiť názor žalovaného a súdu resp. námietky žalobcu.

Možno konštatovať, že krajský súd v súčasnom rozhodnutí už dostatočným spôsobom reaguje na
námietky žalobcu a možno považovať odôvodnenie rozsudku krajského súdu za vyčerpávajúce.
Najvyšší súd SR si však dovoľuje vysloviť názor, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu,
napriek vyššiemu vyslovenému názoru, má znaky miernej neprehľadnosti, čo však nespôsobuje jeho
nezákonnosť, len je potrebné, aby krajský súd do budúcnosti ešte viac dbal na prehľadnosť svojich

rozhodnutí.

Najvyšší súd SR považuje za potrebné sa vyjadriť k otázke manažérskej zmluvy ako možného
obchádzania zákona o dani z príjmu. Niet pochýb o tom, že pri posudzovaní právnych úkonov, teda vdanom prípade manažérskej zmluvy, okrem príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 266 ods.
1 a 2) treba vychádzať aj z ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný zákonník iba dopĺňa
právnu úpravu právnych úkonov v Občianskom zákonníku (§ 34 a § 37). Treba však tiež vychádzať zo

skutočného obsahu právneho úkonu a nemožno odhliadnuť ani od skutočnosti, aká činnosť bola fakticky
vykonávaná, ktorú možno posúdiť ako inú skutočnosť rozhodujúcu pre určenie alebo vybratie dane (§ 2
ods.6zákonaosprávedaní).VtomtosmerepodľanázoruNajvyššiehosúduSRbolovadministratívnom
daňovom konaní vykonané dostatočné dokazovanie, z ktorého daňové orgány vyvodili aj správny právny
záver, že odmenu za činnosť, ktorú vykonával žalobca kvalifikovali ako príjem zo závislej činnosti.

Vychádzajúc aj z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z 31. augusta 2004 sp.zn. II. ÚS 69/03, že
„zákon nestanoví, nakoľko podrobné a konkrétne musí byť vymedzenie činnosti, ktorú má mandatár
vykonávať, a tuto nedefinovanou množinu nemožno obmedzovať bez zákonné opory“, že „ak je
obchodná záležitosť definovaná určito, môže jej realizácia spočívať v zariadení jednotlivej konkrétnej
záležitosti (spracovanie daňového priznania za určitý rok, zastupovanie vo veci žaloby, spísanie zmluvy
apod.), a rovnako tak i v zabezpečení opakujúcej sa činnosti či dohodnutí trvalej a opakovanej skupiny

záležitostí (vybavovanie všetkej právnej agendy, vedenie účtovníctva, poskytovanie ekonomického
poradenstva apod.)“ a že „moderná ekonomika je založená na vytesňovaní činností, ktoré nie sú
predmetom činnosti príslušného podnikateľa formou tzv. outsourcingu, a že týmto spôsobom je možno
zamerať činnosť spoločnosti cielene na hlavní náplň, bez plytvania energiou na činnosti priamo
nesúvisiace s predmetom podnikania“, je v danej veci nesporné, že činnosť, ktorú žalobca vykonával

podľa manažérskej zmluvy, bola činnosťou vo všetkých úkonov týkajúcich sa riadenia spoločnosti VSAT
CZECH, s.r.o., a nie je tak možné rozlíšiť, ktoré činnosti boli vykonávané v súvislosti s postavením
konateľa a ktoré v súvislosti so živnostenským oprávnením. Najvyšší súd SR uvádza, že nepochybne
je skúmanie vôle imanentným faktorom pri určovaní platnosti/neplatnosti právnych úkonov resp. ich
obsahu, no aj vôľa subjektov práva má svoje hranice a nemôže byť obchádzanie zákona ospravedlnené

vôľou účastníkov právneho úkonu, pretože inštitút obchádzania zákona by stratil zmysel a prakticky by
sa už nikto nemohol dopustiť obchádzania zákona.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd
dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so

všetkými námietkami žalobcu.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, s ktorým
sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a žalovanému trovy konania nevznikli.
Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.