Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. december 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 19C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117251739
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Sopková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117251739.1

Uznesenie

Okresný súd C. Bystrica v právnej veci žalobcu S. Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. cesta XXXX/
XX, T., v konaní zastúpenom V. & S. s. r. o., so sídlom K. XX, Banská Bystrica, ČO: 36 646 181, proti
žalovanému v 1. rade A. E., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. K., K., žalovanému v 2. rade A. E.,
rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. K., K., a žalovanému 3. rade A. Z., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom E. XXXX/X, C. C., adresa pre doručovanie: H.. K. 2, C. C., o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade
z a m i e t a.

Súd konanie voči žalovanému v 3. rade z a s t a v u j e.

Súd žalovaným n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 01. 12. 2017 o 14:14:14 h sa žalobca domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným zakázal vstupovať do nehnuteľností evidovaných
Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K.
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele

registra „C“ par. č. XXX, vo výlučnom vlastníctve žalobcu (ďalej len ako „rodinný dom“) a zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra „C“ par. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o
výmere XXX m2, v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele X (ďalej len ako „pozemok“). V návrhu
žalobca uviedol, že všetci žalovaní neoprávnene vstúpili do jeho domu a porušili domovú slobodu ako
aj najvyššie vecné právo - vlastnícke právo. O tom informoval žalovaný v 3. rade a aj žalovaný v 1.
rade žalobcu telefonicky a uvedený postup potvrdil aj starosta obce K., ktorého prizvali žalovaní, avšak

aktívne sa na ňom nepodieľal. Žalobca sa dozvedel, že Okresným súdom Banská Bystrica bol vydaný
rozsudok sp. zn. XXc/XXX/XXXX v právnej veci žalobcu A. E., žalovaného v 1. rade voči žalovanému
A. E., žalovaného v 2. rade ohľadne určenia trvania vecného bremena, ktorý by sa mal týkať rodinného
domu vo vlastníctve žalobcu, voči ktorému však uvedený rozsudok nesmeruje a nie je voči nemu právne
záväzný. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu a pozemku originárnym spôsobom -
schválením príklepu v rámci exekučného konania. Žalobca namietol aj vykonanie záznamu do katastra,

pretože nebol stranou v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Vecné bremeno je obmedzením vlastníckeho
práva, ktoré môže nastať jedine na základe zákona. Znamená to, že v záznamovom konaní na katastri
nemožno zapísať žiadne vecné právo, o ktorom by rozhodol súd v konaní, ktorého žalobca nie je stranou
sporu ako vlastník. Konanie sp. zn. XXC/XXX/XXXX nie je ani konaním o neplatnosť právneho úkonu a
je záväzný výlučne pre žalovaného v 1. a 2. rade, z ktorých ale ani jeden nie je vlastníkom rodinného
domu a pozemku. Nakoľko neexistuje žiadny právny dôvod zásahov žalovaných do vlastníckeho práva

žalobcu, musí správanie žalovaných žalobca ústiace okrem telefonických vyhrážok o vstupe do/na
nehnuteľnosti žalobcu do opakovaného reálneho vstupu do zamknutej nehnuteľnosti zamedziť súdnymrozhodnutím. K návrhu priložil listinné dôkazy - notársku zápisnicu č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX a
H. XXXXX/XXXX, vyjadrenie k záznamovému konaniu, výzvu na vyjadrenie k záznamovému konaniu,
listy vlastníctva č. XXX a XXXX a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XXX/XXXX

zo dňa XX. XX. XXXX.

2. Súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalovaný v 3. rade A. Z. sa v
evidencii nenachádza a žalobcom uvedeným údajom nevyhovuje žiadny záznam v registri, t. j. osoba
s týmito údajmi neexistuje.

3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

4. Podľa § 161 ods. 2 C. s. p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

5. Podľa § 7 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť
zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu,

ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky
okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

6. Medzi podmienky konania na strane sporových strán patria také ich vlastnosti, ktoré im umožňujú
vystupovať v konaní v postavení strán a ktoré im zároveň umožňujú mať subjektívne procesné práva a

povinnosti a tieto práva a povinnosti svojimi úkonmi nadobúdať. Ide o procesnú subjektivitu (§ 61 C. s.
p.) a o procesnú spôsobilosť (§ 67 C. s. p.).

7. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je skrátením
konaním,kedysúdaninevyzývanaodstránenievádpodania(§327C.s.p.),súdkonaniebezakejkoľvek

výzvy na správne označenie žalovaného v 3. rade zastavil, pretože u neho nemal preukázanú ani
procesnú subjektivitu, ani procesnú spôsobilosť, keďže ide o osobu, ktorá neexistuje. V ďalšom texte
odôvodnenia tohto rozhodnutia preto súd nebude žalovaného v 3. rade vôbec uvádzať (s výnimkou
rozhodnutia o trovách konania).
8. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11.Podľa§325ods.2písm.e)C.s.p.neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

12. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúma, či tvrdený nárok
vyplýva podľa zákonných predpisov zo skutkových okolností žalobcom uvedených a osvedčených.
Účelom neodkladného opatrenia je najmä potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Strana
domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia musí aspoň osvedčiť dôvody na jeho nariadenie.

Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnenie potreby neodkladnej úpravy
pomerov.

13. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má neodkladný

charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou
jej riešenia.14. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného
opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených

listín.

15. Vzhľadom na formulovaný petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zákaz vstupu) súd
posudzoval žalobcom doručený návrh aj v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) C. s. p. - nevstupovanie
do domu alebo bytu pri dôvodnom podozrení z násilia. V tomto prípade by však súd musel mať za

osvedčené (dôkazné bremeno by zaťažovalo žalobcu) dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi.
Súčasne by musel žalobca hodnoverne osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického
alebo psychického násilia. Keďže z návrhu a aj z listín tieto skutočnosti súd nemal ani za preukázané,
a v dôsledku toho ani za osvedčené, posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. d) C. s. p., kedy sa žalobca domáhal toho, aby žalovaní niečo konali, niečoho sa zdržali
alebo niečo znášali.

16. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom rodinného domu,
vlastnícke právo ku ktorému je zapísané na liste vlastníctva č. 353 a ktoré nadobudol žalobca uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XEr/XXXX/XXXX o schválení príklepu. Na základe tej istej
skutočnosti je žalobca aj podielovým spoluvlastníkom pozemku zapísaného na liste vlastníctva č.

XXXX. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXC/XXX/XXXX mal súd za
preukázané, že žalovanému v 2. rade (spolu s jeho manželkou ) už bola uložená povinnosť vypratať
rodinný dom.

17. Notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX a H. XXXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX

osvedčuje právne významnú skutočnosť, ktorou je vstup (otvorenie) do rodinného domu, ktorého sa
zúčastnili žalovaní v 1. a 2. rade, A.. A. Z. a A. E.. Vstup do rodinného domu sprístupnil dňa XX.
XX. XXXX o X.XX h žalovaný v 1. rade dverami do kotolne domu, ktorá je priechodná s ostatnými
miestnosťami domu. Úkon bol ukončený o XX.XX h a stalo sa tak z dôvodu, že vlastník domu (žalobca)
nereagoval na výzvy osoby oprávnenej z vecného bremena - žalovaného v 1. rade, ktorého obsahom je

bezplatné doživotné užívanie a bývanie k nehnuteľnosti, ktoré malo byť potvrdené opravným uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX.

18.OkresnýsúdBanskáBystricarozsudkomč.k.XXC/XXX/XXXX-XXXzodňaXX.XX.XXXXvspojení
s opravným uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX určil, že „vecné bremeno -

právo bezplatného doživotného užívania a bývania k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade, odbor
katastrálny, Banská Bystrica, katastrálne územie K., na parcele č. E. XXX rodinný dom, súpisné číslo
XX, orientačné číslo XX, N. v celosti, prevádzkové stavby v celosti, vonkajšie úpravy v celosti, na LV č.
XXX, parcela č. L. XXX zastavané plochy vo výmere XXX m2, parcela č. KN XXX/X trvalý trávny porast
vo výmere XXX m2, parcela č. E. XXX/X trvalé trávne porasty vo výmere X XXX m2 v prospech žalobcu

je platné a naďalej trvá“. Žalobcom v tomto konaní bol A. E., nar. XX. XX. XXXX, t. j. žalovaný v 1. rade
v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Stranou sporu na strane žalovaného bol aj
S.. Z. S., avšak konanie bolo voči nemu uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa XX. XX. XXXX
zastavené.

19. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že nariadeniu
neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

20. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Rozlišujeme vecné
bremená spojené s nehnuteľnosťou (in rem) alebo spojené s oprávnenou osobou, ktorej slúžia (in

personam). Aj keď je vecné bremeno spojené len s oprávnenou osobou, vždy sa vzťahuje na určitú
nehnuteľnosťalebojejčasť.Akhovorímekonkrétneoprávebezplatnéhodoživotnéhoužívaniaabývania
žalovaného v 1. rade, toto sa vzťahuje výlučne na rodinný dom, ktorého vlastníkom je v súčasnej dobe
žalobca. Nemôže žalovaný v 1. rade ako oprávnená osoba z vecného bremena toto vykonávať na
inej nehnuteľnosti. A teda aj vecné bremená zriadené in personam sú v konečnom dôsledku spojené

len s konkrétnou nehnuteľnosťou, avšak ich trvanie je viazané na konkrétnu oprávnenú osobu. Ak by
tomu tak nebolo, stratilo by opodstatnenie a obišiel by sa aj účel vecného bremena in personam, ak by
zmenou povinnej osoby došlo aj k zániku vecného bremena in personam (napr. keby povinná osoba
po jeho zriadení nehnuteľnosť previedla na tretiu osobu alebo by došlo k prevodu vlastníctva inýmspôsobom). Tieto vecné bremená teda nezanikajú ani v prípade, že nehnuteľnosť nadobudol vlastník
schválením príklepu v exekučnom konaní v roku XXXX. Konanie, predmetom ktorého bolo určenie
platnosti(trvania)vecnéhobremena,sazačalovroku2015.Žalobcaopomínaskutočnosť,žeoexistencii

vecného bremena vedel, čo vyplýva aj z konania sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Ďalej predmetom tohto
konania nebolo ani určenie neplatnosti právneho úkonu a ani neplatnosti dobrovoľnej dražby, a teda nie
je vo vzťahu k zápisu záznamu v katastri nehnuteľnosti možné poukazovať na ustanovenie § 34 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon). Aj ustanovenie § 36a katastrálneho zákona podľa dôvodovej správy má za úlohu

riešiť duplicitu evidovania vlastníckych a iných práv k tej istej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že údaje
katastra nehnuteľností sú záväzné pre spisovanie verejných listín a iných listín má ustanovenie zabrániť
tomu, aby správa katastra zapisovala práva k nehnuteľnostiam na základe listín, ktoré nevychádzajú z
platných údajov katastra. Zapisovaním takýchto listín by dochádzalo k duplicitnému vlastníctvu. Zápisom
vecného bremena v prospech žalovaného v 1. rade nedôjde k zápisu duplicitného vlastníctva rodinného
domu. Ak teda žalobca na svoju obranu uvádza, že nebol stranou sporu sp. zn. XXC/XXX/XXXX a

voči nemu nie je rozsudok súdu v zmysle § 228 C. s. p. záväzný, súd konštatuje, že predmetom tohto
konania bolo určenie, že vecné bremeno trvá, pretože v čase od jeho zriadenia na základe osvedčenia
o dedičstve (dedičské konanie bolo na Okresnom súde Banská Bystrica vedené pod sp. zn. XXD/XXX/
XXXX) po rozhodnutie súdu bolo právne postavenie žalovaného v 1. rade neisté a žalobca v čase
zriadenia vecného bremena ani nebol vlastníkom rodinného domu. Navyše vo vzťahu k žalobcovi by

nebolo možné postupovať ani podľa § 228 ods. 2 C. s. p., pretože poznámka v katastri o súdnom konaní
má význam len vtedy, ak dochádza k zmene vlastníckeho práva po jeho začatí. V tomto prípade ale
žalobca nielenže nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu skôr, ako sa konanie začalo, ale navyše
sa tohto konania aj zúčastnil, avšak na základe dispozičného úkonu žalovaným v 1. rade bolo voči nemu
toto konanie zastavené.

21. Ak teda dôvodmi, pre ktoré sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade
spočívajúcej v zákaze vstupu do rodinného domu, sú, že nebol stranou v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX
a podľa neho nie je voči nemu rozsudok vydaný v tomto konaní záväzný v zmysle § 228 C. s. p. a
nesúhlasí ani so zápisom záznamu o trvaní vecného bremena in personam (v prospech žalovaného v 1.

rade) na liste vlastníctva, nie sú tieto skutočnosti samy o sebe postačujúce na to, aby súd vyhovel návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj preto že sa nezakladajú na pravde a sú v rozpore so
skutkovými a právnymi okolnosťami. Vecné bremeno je inštitútom, ktorý je zákonom dovolený, nejedná
sa o nútené obmedzenie vlastníckeho práva a ani o vyvlastnenie. Vecné bremeno ako právo k cudzím
veciam síce vlastníka nehnuteľnosti obmedzuje, ale nejde o obmedzenie nezákonné či v rozpore s

Ústavou Slovenskej republiky.

22. Čo sa týka nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok registra „C“ par. č.
XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele
1, súd nemohol návrhu žalobcu vyhovieť vôbec, pretože z listín priložených k návrhu nebolo preukázané,

že by žalovaní v 1. a 2. rade na tento vstupovali bez vedomia a súhlasu žalobcu a aj notárska zápisnica
č. H NZ XXXXX/XXXX a H. XXXXX/XXXX, záznamové konanie a rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XXC/XXX/XXXX sa týkajú len rodinného domu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči

žalovaným v 1. a 2. rade zamietol, pretože nemal za osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery.

24. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli úspešní žalovaní, a preto

by im súd mal priznať nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd však poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo
dňa XX. XX. XXXX, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne
nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy
konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže žalovaní ani nemajú vedomosť

o podanom návrhu a trovy v takom konaní im doteraz nevznikli, súd rozhodol tak, že im náhradu trov
konania ani nepriznal. Súd však zároveň uvádza, že o výške trov žalovaných v konaní o sťažnosti už
nebude rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie

možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.