Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111231799
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5111231799.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne - Q. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX S. K. Q., v zastúpení právne: AK JUDr. Andrea
Vladárová, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 47 256 389, proti žalovanému: B. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX S. K. Q., v zastúpení právne: JUDr. Juraj Ďurajda, so
sídlom Kukučínova 12, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 6C/228/2011-509 zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (vo výroku I.) okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal: a.) nehnuteľnosti v k.ú.
S. K. Q., evidované na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym
odborom, ako stavba rodinného domu súp.č. XXXX s príslušenstvom na parc. KN-C č. 2436/33 v
hodnote 100.110,58 eur a stavba garáže súp.č. XXXX postavená na parc. KN-C č. 2436/34 v hodnote
17.945,02 eur, b.) nákladný príves EČ: KM 830 YA, VIN: TKBKEMM0N5473 v hodnote 0,- eur, c.)
zostatok peňažných prostriedkov ku dňu 30.12.2011 na bankovom účte č. XXXXXXXXXX vedenom u

V. O. W., a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 v sume 303,03 eur. Za preberateľa dlhu ku
dňu 30.06.2016 voči veriteľovi V. O. W., a. s., W.., titulom vrátenia úverovej istiny v sume 10.184,88 eur
vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 99/334/05 uzavretej medzi veriteľom V. O. W., a. s. a účastníkmi ako
dlžníkmi dňa 29.06.2005, určil žalovaného. Žalovanému uložil súd zároveň povinnosť zaplatiť žalobkyni
na vyrovnanie podielov z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 55.328,65
eur do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k.ú. S. K. Q., evidovaným na LV XXXX vedeným Okresným úradom Kysucké Nové
Mesto, katastrálnym odborom ako: parcela KN-C č. 2436/20 - orná pôda o výmere 535 m2, parcela KN-
C č. 2436/21 - orná pôda o výmere 296 m2, parcela KN-C č. 2436/22 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 52 m2, parcela KN-C č. 2436/23 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2, parcela KN-
C č. 2436/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2 a parcela KN-C č. 2436/34 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 43 m2. Podielové spoluvlastníctvo k uvádzaným pozemkom vyporiadal súd

tak, že ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a ho zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni
titulom vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva primeranú náhradu vo výške 21.619,29 eur do
90 dní od právoplatnosti rozsudku.3. Vo výroku III. okresný súd rozhodovanie o trovách konania vyhradil do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku.

4. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo
uzavretím ich manželstva dňa 23.06.2001 a zaniklo rozhodnutím súdu o zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 13C/158/2010-22 zo dňa 11.11.2010
(právoplatnosť rozsudok nadobudol dňa 30.12.2010) podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka,
keďže žalobkyňa získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

5. Účastníci sa nedohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Návrh na vyporiadanie BSM bol na súd podaný 5.10.2011, stalo sa tak v
lehote podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd tak konštatoval, že sú splnené podmienky pre
meritórne prejednanie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

6. Súd zisťoval majetok (vrátane spoločných záväzkov) ktorý účastníci žiadali vyporiadať.

7. Súd za nesporne preukázané vyhodnotil, že do zaniknutého BSM patria nehnuteľnosti evidované na
LV č. XXXX v k.ú. S. K. Q. a stavba rodinného domu súp. č. XXXX s príslušenstvom (odkaz na bod 25
rozhodnutia) na parc. KN-C č. 2436/33, b/ stavba garáže súp. č. XXXX na parc. KN-C č. 2436/34.

8. Do BSM patrí aj hnuteľná vec - nákladný príves EČ: KM 830 YA, RV: 1994. Žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že nákladný príves nadobudol pred uzavretím manželstva od
rodičov (darom), práve naopak, podľa oznámenia ORPZ ODI KNM zo dňa 22.10.2013 bol žalovaný
evidovaný ako vlastník tejto veci od 23.05.2005, k jeho zaevidovaniu došlo počas trvania manželstva.

Obsah listinných dôkazov nasvedčuje len tomu, že predmetná hnuteľná vec bola v roku 1994 zrejme
vo vlastníctve B. O., nar. XX.XX.XXXX, nijako však nepreukazuje spôsob, akým táto hnuteľná vec bola
prevedená na žalovaného.

9. Do majetku patriaceho do BSM zaradil súd aj majetkovú hodnotu peňažných prostriedkov na

bankovom účte žalovaného č. XXXXXXXXXX (u P. O. W. a.s., aktuálne V. O., a.s.) ku dňu zániku BSM
- 30.12.2010 vo výške 303,03 eur.

10. Žalobkyňa žiadala vyporiadať obchodný podiel žalovaného v obchodnej spoločnosti: 1/ BVG,
s.r.o. 2/ hodnotu podielu žalovaného ako fyzickej osoby podnikajúcej pod obchodným menom B.

O. s miestom podnikania D. XXXX/X, Kysucké Nové Mesto. Súd pri riešení tejto vecnej otázky
vychádzal a postupoval podľa právneho záveru Najvyššieho súdu SR prijatého v rozsudku sp.zn. 2
Cdo/168/2005 zo dňa 31.03.2006 (publikované v Zbierke stanovísk NS SR pod č. R 27/2007), v zmysle
ktorého „obchodný podiel spoločnosti s.r.o. nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva
zo spoločných prostriedkov sa stáva súčasťou BSM. Súd rozhodujúci o jeho vyporiadaní neprikazuje

hodnotuobchodnéhopodielu,aleobchodnýpodiel,ktorýmôžebyťprikázanýlenspoločníkoviobchodnej
spoločnosti. Ak žalovaný, za trvania manželstva a BSM so žalobkyňou nadobudol zo spoločných
prostriedkov obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným, stal sa tento majetok súčasťou ich
BSM a ako taký musí byť vyporiadaný podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka".
Pri ocenení obchodného podielu patriaceho do BSM manželov dovolací súd ( vo vyššie uvádzanom

rozhodnutí ) zotrváva na zaužívanej rozhodovacej praxi, podľa ktorej sa vychádza z jeho stavu (ktorý je
určený jeho kvalitou a kvantitou v danom čase) v dobe zániku BSM, avšak z jeho ceny či z cenových
relácií platných v dobe vyporiadania, podobne ako sa vychádza aj pri oceňovaní členského podielu
v bytovom družstve, teda zo stavu tohto podielu v dobe zániku BSM, avšak z ceny zodpovedajúcej
dobe, kedy sa vyporiada. Nemožno však opomenúť, že cena obchodného podielu v spoločnosti s

ručením obmedzeným, ktorý je prevoditeľný, by mala byť stanovená tzv. „obvyklou cenou (trhovou
alebo všeobecnou)". Súd poukazuje aj na aplikovateľné závery (vzhľadom k totožnosti dotknutej právnej
úpravy v Českej republike s právnou úpravou v SR) rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyslovené v
rozsudku sp.zn. 22Cdo/2545/2003 zo dňa 24.02.2005, podľa ktorého: výnos z podnikania, rovnako ako
mzda z pracovného pomeru jedného z manželov je najčastejším zdrojom BSM, z ktorého je potom

vytvorený spoločný majetok manželov. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že
spoločným majetkom by mal byť len zisk chápaný ako rozdiel medzi výnosom z podnikania a nákladmi
na podnikanie v súvislosti s ním vynaloženými. Nie je žiadny zákonný dôvod, aby akýkoľvek výnos
z podnikania manželov bol vylučovaný z režimu BSM. Podľa štandardnej judikatúry ( R 42/1972 Zb.Súdnych rozhodnutí a stanovísk str. 243) aj výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria
do BSM. Ak sú však z výnosu z podnikania obstarávané veci slúžiace podnikaniu, stávajú sa výlučným
vlastníctvom podnikateľa manžela, lebo tak ustanovuje zákon v § 143 OZ. Ak sú potom výnosy vložené

späť do podnikania (napr. na nákup materiálu, mzdy zamestnancov, platenie daní a pod.), ide o použitie
prostriedkov BSM na oddelený majetok jedného z manželov, ktorý by mal na požiadanie druhého z
manželov do BSM nahradiť. Ku dňu zániku manželstva by tak podnikajúci manžel mal podľa § 150
OZ vrátiť, čo zo spoločného bolo na tieto jeho veci (poprípade na jeho podnikanie) vynaložené. Pritom
nemožno opomenúť, že vec, ktorá slúži len podnikaniu jedného z manželov, slúži aj k vytváraniu ďalších

výnosov, ktorými je BSM účastníkov obohacované, ak sú tieto výnosy použité na spoločné účely (napr.
príspevok na spoločnú domácnosť, obstaranie vecí slúžiacich obom manželom, zaplatenie dovolenky
atď.). Rovnako by nemalo byť prehliadané, že cena veci slúžiacej podnikaniu sa jej používaním (aj
vytváraním výnosov, ktoré patria do BSM), znižuje. Podnikanie je tak nutné chápať ako činnosť, z ktorej
výnosy patria obom manželom a ktorá zvyčajne slúži aj na získavanie hodnôt patriacich do BSM. Potom
však nemožno opomenúť ani výdavky a záväzky podnikateľa manžela, ktoré mu vzniknú v súvislosti

s jeho podnikaním, pretože ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech aj druhý
manžel. Z vyššie uvedených záverov vyplýva značná obtiažnosť vyčíslenia toho, čo by mal podnikajúci
manželnahradiťvprospechBSMvzmysle§150vetydruhejOZ.ZosporuovyporiadanieBSMnemožno
robiť vyúčtovací spor v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy a výdavky s ich účelovým určením
spravidla bez možnosti dospieť k spoľahlivým záverom. Rozhodovacia prax sa prikláňa k riešeniu,

kedy by podnikajúci manžel bol povinný nahradiť do BSM takú sumu, ktorá by sa rovnala pozitívnemu
(kladnému) rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku BSM, čo spravidla bude
predstavovaťcenupodniku(pokiaľnebolvytvorenýajvynaloženímoddelenýchprostriedkovpodnikateľa
manžela). V prípade, že by výsledná hodnota bola záporná (napr. v dôsledku zadĺženia), nie je čo do
BSM nahrádzať a tiež nie je žiadne opodstatnenie k takejto strate v rámci konania o vyporiadanie BSM

prihliadať inak než v rámci eventuálnych úvah o nerovnostiach podielov (s ohľadom napr. na to, ako sa
podnikajúci manžel zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí - § 150 veta tretia OZ).

11. Vzhľadom na uvádzané závery prijaté v obdobnej problematike Najvyšším súdom SR, ako aj NS
ČR v rozhodnutí sp.zn. 22 Cdo/2545/2003 zo dňa 24.02.2005 okresný súd v rámci vyporiadania BSM

účastníkov u obchodnej spoločnosti zohľadnil skutočnosť, že: žalovaný bol ku dňu zániku BSM jediným
spoločníkom obchodnej spoločnosti vzniknutej dňa 9.01.2004, na nadobudnutie tohto obchodného
podielu boli použité finančné prostriedky v sume 200.000,- Sk (6.639 eur) patriace do BSM účastníkov,
keďže ku vzniku tejto obchodnej spoločnosti došlo už za jeho trvania. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
podiel v obchodnej spoločnosti BVG, s.r.o. po zániku BSM previedol na tretiu osobu (Mgr. P. O.), nebolo

už možné v rámci vyporiadania BSM účastníkov tento obchodný podiel riešiť a prikázať ho do výlučného
vlastníctva žalovaného ako spoločníka tejto obchodnej spoločnosti. Avšak v dôsledku prevodu tohto
obchodného podielu po zániku BSM vznikla žalovanému povinnosť nahradiť do BSM majetkovú hodnotu
zodpovedajúcu hodnote obchodného podielu v čase zániku BSM, teda, zodpovedajúcu všeobecnej
hodnote obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti BVG, s.r.o. určenej znaleckým

posudkom súdom ustanoveným znalcom (Experta, s.r.o.) vo výške 17.800 eur.

12. V prípade ďalšieho podniku - žalovaný podnikajúci ako fyzická osoba v čase zániku BSM, - hodnota
majetku podľa znaleckého posudku Experta, s.r.o. bola mínusová - mínus 29.000 eur, nie je preto čo
zo strany žalovaného do BSM nahrádzať.

13. Ďalšie majetkové hodnoty: zostatok peňazí na bankovom účte žalovaného - T. O., osobné motorové
vozidlo - VW Sharan ( boli aktívami podniku žalovaného - fyzickej osoby podnikajúcej pod obchodným
menom B. O.) nebolo možné vyporiadať samostatne, ale iba v rámci náhrady žalovaného, ktorú by mal
v rámci kladnej hodnoty jeho podniku do BSM vrátiť.

14. Súd ako spoločný záväzok titulom Úverovej zmluvy č. 99/334/05 uzavretej 29.6.2005 voči V. O.
zaradil zostatok dlhu ku dňu rozhodnutia súdu vo výške 10.415,81 eur ( ku dňu 30.06.2016).

15. Žalovaný navrhoval zaradiť do pasív BSM zostatok na tzv. kontokorentnom úvere. Nepreukázal však,

že by takýto záväzok účastníkov počas trvania ich BSM vznikol a napokon neuviedol ani to, voči akému
veriteľovi. Ide o záväzok nepreukázaný, preto ho súd do vyporiadania BSM účastníkov nepoňal.16. Pokiaľ žalobkyňa v podaní zo dňa 30.12.2013 navrhovala zaradiť do masy BSM všetky finančné
prostriedky, vkladové produkty, vkladné knižky, cenné papiere a podobne tak, ako budú zistené súdom
vo všetkých peňažných ústavoch, a žalovaný zo dňa 04.03.2014 navrhoval, aby bola v konaní určená

hodnota podniku žalobkyne podnikajúcej ako fyzická osoba pod obchodným menom Q. O., Kaderníctvo
MIMI, s miestom podnikania Lipová 816/6, Kysucké Nové Mesto, IČO: 34 358 731 a jej súdom určená
povinnosť predložiť výpisy z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v W. W., a.s.,- súd na tieto
návrhy neprihliadal, nepoňal tieto nimi označené majetkové hodnoty do BSM najmä z dôvodu, že
tak žalobkyňa, ako aj žalovaný v tomto rozsahu neurobili predmetom sporu určitý, presne vymedzený

majetok - konkretizované veci, majetkové práva, resp. záväzky v lehote podľa § 149 ods. 4 OZ,
t.j. v lehote do 3 rokov od zániku ich BSM, ktorá uplynula dňom 30.12.2013. Po uplynutí trojročnej
lehoty vychádzajúc z § 149 ods. 4 OZ došlo k transformácii BSM k majetkovým hodnotám navrhnutým
účastníkmi do vyporiadania na spoluvlastníctvo podielové. Za takýto návrh nemožno považovať ani
žalobkyňou produkované značne všeobecné, nekonkrétne označenie majetku (majetkových práv)
žalovaného v akomkoľvek peňažnom ústave. Nie je zároveň možné akceptovať procesnú iniciatívu

žalobkyne spočívajúcu v tom, že by až na základe súdom zabezpečených dôkazov vyvodzovala
skutkové tvrdenia o konkrétnom majetku, ktorý by v ďalšom chcela (nechcela) urobiť predmetom
vyporiadania BSM účastníkov. Inak povedané, nie je možné, aby dôkazná povinnosť podľa § 120 ods.
1 OSP predchádzala povinnosť tvrdenia účastníka podľa § 101 ods. 1 OSP). Pokiaľ ide o podanie
žalovaného zo dňa 04.03.2014, ten svoj návrh produkoval zjavne po uplynutí lehoty podľa § 159 ods.

4 OZ.

17. Pri vyporiadaní BSM účastníkov súd postupoval podľa § 150 Občianskeho zákonníka.

18. V prípade vyporiadania nehnuteľností uvedených v časti I. výroku rozsudku, žalobkyňa takmer
počas celého konania zásadne deklarovala, že nemá záujem o ich nadobudnutie do svojho výlučného
vlastníctva, žalovaný deklaroval svoj záujem, aby tieto nehnuteľnosti mu boli prikázané do jeho
výlučného vlastníctva. Súd rešpektujúc zhodné stanoviská účastníkov konania, prikázal nehnuteľnosti
konkrétne vymedzené v časti I. výroku (aj s ich príslušenstvom špecifikovaným v znaleckom posudku

znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu č. 67/2015) rozsudku do výlučného vlastníctva žalovaného.

19. Hnuteľnú vec - nákladný príves EČ 830YA, VIN: TKBKEMM0N5473, rok výroby 1994 súd zahrnul do
BSM účastníkov, nesporne sa táto hnuteľná vec nachádza v držbe žalovaného, ktorý aj spotrebovával
naďalej po zániku BSM jej úžitkovú hodnotu, z tohto dôvodu súd predmetnú vec prikázal do výlučného

vlastníctva žalovaného.

20. Zostatok peňažných prostriedkov na bankovom účte č. XXXXXXXXXX vedenom v P. O. W. a.s. (v
súčasnosti V. O. W., a.s.) na meno žalovaného, ku dňu zániku BSM, t.j. 30.12.2010 vo výške 303,03
eur súd s poukazom na to, že tieto boli po zániku BSM účastníkov vo výlučnej dispozícii žalovaného

(keďže nebolo preukázané a tvrdené, že zo strany žalovaného došlo k ich spotrebovaniu), prikázal do
jeho výlučného vlastníctva.

21.SúdzvyporiadanýchaktívBSMúčastníkov(nehnuteľnéhoahnuteľnéhomajetku,akoajmajetkových
práv účastníkov) prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného celý majetok v zostatkovej hodnote ( v

cene) pre účely vyporiadania v celkovej výške 118.358,63 eur a hodnotu pridaného majetku vo výške
303,03 eur.

22. V prípade spoločného peňažného záväzku ( dlh titulom úverovej zmluvy uzavretej 29.06.2005)
rešpektujúc návrhy účastníkov, súd určil za preberateľa peňažného záväzku vo výške 10.184,88 eur

žalovaného. Za bezvýznamnú hodnotil súd skutočnosť, že na nehnuteľnostiach uvedených v časti I.
výroku rozsudku ( prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného ) viazne záložné právo V. O. W.,
a.s. ( podľa obsahu LV č. XXXX /časť C/ vedené u KÚ S. K. Q. záložné právo V. banky W., a.s. je
evidované pod číslom V 745/05 zo dňa 19.07.2005 ). Podľa názoru súdu, ak nehnuteľnosti zaťažené
záložnýmprávomV.O.W.a.s.zabezpečujúcimsplneniespoločnéhozáväzkuúčastníkov,súprikázanév

rámci vyporiadania BSM do výlučného vlastníctva žalovaného, niet logického dôvodu, aby preberateľom
tohto spoločného záväzku bola žalobkyňa, keďže v prípade neplnenia záväzku by sa mohol veriteľ
uspokojiť práve z majetku prikázaného v rámci vyporiadania BSM účastníkov do výlučného vlastníctva
žalovaného.23. Z vyporiadavaného majetku v BSM, nenadobudla žalobkyňa žiadne aktíva, ani žiadne pasíva.
Žalovaný nadobudol majetok v celkovej hodnote 118.358,63 eur, pasíva v celkovej hodnote 10.184,88

eur, teda majetok v čistej hodnote 108.173,75 eur (118.358,63 eur - 10.184,88 eur). Žalovaný je
povinný v rámci vyporiadania zaniknutého BSM nahradiť majetkovú hodnotu zodpovedajúcu hodnote
obchodného podielu žalovaného v obchodnej spoločnosti BVG, s.r.o. (v čase zániku BSM účastníkov)
vo výške 17.800 eur. Bolo nesporné, že po zániku BSM účastníkov (dňa 30.12.2010) uhradil žalovaný na
spoločný peňažný záväzok (vyplývajúci z predmetnej Úverovej zmluvy č. 99/334/05 zo dňa 29.06.2005

do rozhodnutia súdu vo veci - 30.06.2016) celkovú sumu 15.316,45 eur, pričom uvedené plnenie
žalovaného žiadali obaja účastníci zohľadniť pri vyporiadaní, túto ich požiadavku súd aj akceptoval.
Žalovaný žiadal zohľadniť vo svoj prospech tú okolnosť, že finančné prostriedky vo výške pôvodne
758.000,- slovenských korún získané z odpredaja majetku v jeho výlučnom vlastníctve počas trvania
manželstva vložil do majetku BSM. Žalovaný sa ale vôbec nevedel vyjadriť k účelovému použitiu
peňažných prostriedkov, teda na aký účel tieto finančné prostriedky do BSM boli vynaložené.

Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutkových tvrdení, tie žalovaný nepodložil
žiadny dôkazmi. Ním predložené listinné dôkazy - kúpne zmluvy zo dňa 06.05.2005 a 06.11.2006 boli
spôsobilépreukázaťlentúskutočnosť,žežalovanýmalobdŕžaťpredajomnehnuteľnostivjehovýlučnom
vlastníctve celkovo peňažnú sumu 758.000,- slovenských korún, avšak za akým účelom boli vložené
do majetku BSM, účel použitia týchto finančných prostriedkov nešpecifikoval, neuviedol. Z tohto dôvodu

súd nemohol vyporiadavanú hodnotu majetku BSM znížiť o sumu 25.160,99 eur (758.000,- slovenských
korún) podľa § 150 Občianskeho zákonníka titulom vrátenia majetkovej hodnoty v uvádzanej výške
žalovanému.

24. Po zohľadnení plnenia žalovaného po zániku BSM účastníkov na ich spoločný záväzok vo výške

15.316,45 eur, ďalej vychádzajúc z hodnoty majetku prikázaného do výlučného vlastníctva žalovanému
vo výške 118.358,63 eur, ďalej, že žalovaný sa stane preberateľom spoločného záväzku účastníkov v
celkovej výške 10.184,88 eur, ďalej že žalovaný bol povinný nahradiť do BSM hodnotu zodpovedajúcu
hodnoteobchodnéhopodieluvobchodnejspoločnostiBVG,s.r.o.vovýške17.800eur,zaviazalhopodľa
§ 150 Občianskeho zákonníka na vyrovnanie podielov z vyporiadavaného BSM zaplatiť žalobkyni sumu

55.328,65 eur.

25. Suma majetku BSM bola v celkovej výške 118.358,63 eur, žalovanému boli prikázané aktíva o
118.358,63 eur vyššie ako žalobkyni, preto by ju mal vyplatiť na vyrovnanie podielov sumou 59.179,32
eur (jedna polovica zo sumy 118.358,63 eur). Žalovaný prevzal pasíva v celkovej výške 10.184,88 eur

(peňažný záväzok účastníkov vrátiť V. O. W. zostatok úverovej istiny vyplývajúci z Úverovej zmluvy
č. 99/334/05 zo dňa 29.06.2005), preto by mu mala žalobkyňa na vyrovnanie podielu nahradiť sumu
5.092,44 eur (jedna polovica zo sumy 10.184,88 eur). Žalovaný po zániku BSM na úhradu spoločného
záväzku zaplatil 15.316,45 eur, preto by mu mala žalobkyňa nahradiť sumu 7.658,23 eur (jedna polovica
zo sumy 15.316,45 eur). Titulom tzv. „náhradovej pohľadávky" z dôvodu povinnosti žalovaného nahradiť

do BSM hodnotu zodpovedajúcu hodnote obchodného podielu v obchodnej spoločnosti BVG, s.r.o. vo
výške 17.800 eur, 1 tejto hodnoty, teda na sumu 8.900 eur patrí žalobkyni. V súhrnne žalobkyňa by
mala žalovanému nahradiť 12.750,67 eur (5.092,44 eur + 7.658,23 eur), žalovaný by mal žalobkyni
nahradiť 68.079,32 eur (59.179,32 eur + 8.900 eur), po zápočte týchto záväzkov výsledná suma plnenia
žalovaného voči žalobkyni titulom výplatku na vyrovnanie podielu vyporiadavaného BSM je vo výške

55.328,65 eur (68.079,32 eur - 12.750,67 eur). V zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
( v znení účinnom do 30.6.2016 - poznámka odvolacieho súdu ) okresný súd povolil žalovanému zaplatiť
sumu 55.328,65 eur žalobkyni v dlhšej lehote ako 3-dňovej, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

26. V ďalšej časti rozhodnutia okresný súd rozhodoval podľa § 142 Občianskeho zákonníka o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam.

27. Z vykonaného dokazovania mal nesporne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom
Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor Kysucké Nové Mesto. Súd podrobne rozoberá z pohľadu

ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka jednotlivé alternatívy a spôsoby zrušenia a vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva.28. V konkrétne súdenej veci účastníci ako podieloví spoluvlastníci o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka mimosúdne sa nedohodli.

29. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX v k.ú. S. K. Q., ako aj z kópie katastrálnej mapy
zo dňa 21.09.2015 (súd poukazuje na znalecký posudok znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu, č. 067/2015
str. 75) vyplýva, že pozemky KN-C: č. 2436/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2 a č.
2436/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2 sú zastavané stavbami - rodinný dom súp.č.
XXXX a garáž súp.č. XXXX, uvedené stavby v rámci vyporiadania zaniknutého BSM súd prikázal do

výlučného vlastníctva žalovaného. Vzhľadom k tejto skutočnosti by nebolo účelné (z hľadiska ďalšieho
využitia pozemkov) vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k týmto pozemkom ich reálnym rozdelením
podľa veľkosti podielov účastníkov, pretože stavby vo vlastníctve žalovaného by stáli čiastočne na
pozemkoch v jeho vlastníctve a čiastočne na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa by v
prípade nadobudnutia reálne vydelenej časti parc. KN-C: č. 2436/33 a č. 2436/34 do svojho výlučného
vlastníctva by nemala možnosť predmet svojho vlastníctva užívať, keďže by boli zastavané stavbami

vo vlastníctve žalovaného. Reálnym rozdelením týchto pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov účastníkov by vznikli pozemky s veľmi malou výmerou (22,5 m2 rozdelením pozemku parc. KN-
C č. 2436/33 ) a ( 21,5 m2 rozdelením pozemku parc. KN-C č. 2436/34), ktoré by z hľadiska účelovosti
boli reálne nevyužiteľné. Na tomto základe súd uzavrel, že tieto pozemky reálne deliteľné nie sú.

30. Obdobne konštatoval reálnu nedeliteľnosť aj u pozemkov : parcele KN-C č. 2436/22 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 52 m2 a KN-C č. 2436/23 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2. Z
obsahuznaleckéhoposudkuznalcaIng.ĽubomíraBobuľuč.067/2015bolozrejmé,ženapozemkuparc.
KN-C č. 2436/22 sa nachádza prístupový chodník z ulice do rodinného domu súp.č. XXXX a na pozemku
parc.KN-Cč.2436/23sanachádzapríjazdovácestazulicekugarážisúp.č.XXXX,tedanapredmetných

pozemkoch sa nachádzajú prístupové komunikácie ku stavbám, ktoré súd v rámci vyporiadania BSM
účastníkov prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

31. V prípade pozemku KN-C č. 2436/20 - orná pôda o výmere 535 m2 súd konštatuje jeho nepravidelný
tvar, do neho pritom súčasne svojou polohou zachádzajú pozemky - parcele KN-C: č. 2436/22, č.

2436/23, č. 2436/33 a č. 2436/34. Zároveň tento pozemok vytvára bezprostredné okolie stavieb -
rodinného domu súp.č. XXXX a garáže súp.č. XXXX, bez prístupu na tento pozemok nie je možné
na stavbách vykonávať údržbu a opravy. Aj týmto spôsobom je pozemok parc. KN-C 2436/20 funkčne
prepojený s užívaním uvádzaných stavieb, v prípade jeho reálneho rozdelenia, by došlo k oddeleniu
vlastníctva časti tohto pozemku od vlastníctva stavieb a došlo by s určitosťou k poklesu ich majetkovej

hodnoty. Na tomto základe súd konštatoval reálnu nedeliteľnosť aj v prípade tohto pozemku.

32. Na pozemku parc. KN-C č. 2436/21 - orná pôda o výmere 296 m2 sa nachádza záhradné jazierko
(vyplýva to aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu č. 067/2015), ktoré spolu so
záhradnými úpravami a výsadbami v okolí samotnej stavby rodinného domu súp.č. XXXX vytvára

funkčne prepojenú oddychovú zónu k tejto stavbe. Zohľadniac túto skutočnosť, ako aj veľkosť výmery
pozemkuparc.č.2436/21-296m2,navyšekeďreálnoudeľboutohtopozemkubysavytvorilizohľadniac
veľkosť spoluvlastníckych podielov účastníkov dva pozemky o výmere 148 m2, pričom takto reálne
vydelený a osamotený pozemok s tak malou výmerou 148 m2 vo vlastníctve žalobkyne by bol z hľadiska
účelového ňou prakticky nevyužiteľný,- súd obdobne prijal záver o reálnej nedeliteľnosti parc. KN-C

č. 2436/21.

33. Súd akcentujúc zhodné návrhy účastníkov (s výnimkou pozemku parc. KN-C č. 2436/21) v
rámci vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva účastníkov prikázal pozemky parcele KN-
C č. 2436/20, 2436/22, 2436/23, 2436/33, 2436/34 v k.ú. S. do výlučného vlastníctva žalovaného

vychádzajúc z ich funkčnej prepojenosti so stavbami rodinného domu súp.č. XXXX a jeho príslušenstva
a garáže súp.č. XXXX, prikázané žalovanému v rámci vyporiadania BSM do výlučného vlastníctva.
Uvedené kritérium bolo určujúce aj pri rozhodovaní o prikázaní pozemku parc. KN-C č. 2436/21 do
výlučného vlastníctva žalovaného, pričom súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že tento
pozemok netvorí funkčný systém rodinného domu súp.č. XXXX a nemusí tak zdieľať osud vlastníctva

tohto rodinného domu ,- práve naopak, aj tento pozemok spolu s ostatnými pozemkami v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov tvoriace predmet konania vytvára podľa názoru súdu funkčne prepojenú
oddychovú zónu rodinného domu súp.č. XXXX (na tomto spornom pozemku sa nachádzajú záhradné
jazierko, prístupový chodník k nemu, záhradné úpravy a výsadby).34. Keďže sporné nehnuteľnosti po zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov súd prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného, zaviazal ho zároveň na poskytnutie primeranej náhrady žalobkyni

( podielovému spoluvlastníkovi ) vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty sporných pozemkových
nehnuteľností v celkovej sume 43.238,58 eur určenej súdom ustanoveným znalcom Ing. Ľubomírom
Bobuľom v znaleckom posudku č. 067/2015 a súčasne vychádzajúc z veľkosti spoluvlastníckych
podielov účastníkov vo výške 1 z hodnoty sporných nehnuteľností, t.j. v sume 21.619,29 eur (43.238,58
eur : 2).

35. Pri stanovení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne súd za určujúce považoval
závery znaleckého posudku č. 067/2015 znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu, pričom za podklad pre svoje
rozhodnutienezobralžalovanýmprodukovaný(akolistinnýdôkaz)znaleckýposudokč.147/2016znalca
Ing. Mariána Pilku, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu sporných pozemkov v celkovej sume 38.269 eur,
t.j. v sume o 4.969,58 eur nižšej ako túto všeobecnú hodnotu stanovil znalec Ing. Ľubomír Bobuľa.

Súd argumentuje tým, že znalec Ing. Ľubomír Bobuľa stanovil všeobecnú hodnotu sporných pozemkov
nielen metódou polohovej diferenciácie, ale aj metódou porovnávacou, pričom rozdiel všeobecnej
hodnoty sporných pozemkov určenej obomi metódami bol len vo výške 183,26 eur, t.j. v prepočte
na m2 len vo výške 0,17 eur. Naproti tomu znalec Ing. Marián Pilka stanovil všeobecnú hodnotu
sporných pozemkov len metódou polohovej diferenciácie. Verifikácie záverov znalca Ing. Ľubomíra

Bobuľu o výslednej všeobecnej hodnote sporných pozemkov obdobnými metódami sa súdu javila ako
objektívnejšia oproti verifikácii znalca Ing. Mariána Pilku len za použitia metódy polohovej diferenciácie.
Súd poukazuje na rozdiely v konkrétnych ukazovateľoch z ktorých vychádzal Ing. Ľubomír Bobuľa
a Ing. Marián Pilka v znaleckých posudkoch, v ktorých ukazovateľoch, koeficientoch sa rozchádzali,
napr. rozchádzali sa v prípade koeficientov všeobecnej situácie, obchodnej a priemyselnej polohy,

technickej infraštruktúry pozemku a koeficientu povyšujúcich faktorov. Úvahy však oboch znalcov pri
určovaní čiastkových koeficientov nebolo možné preskúmať, keďže tie sú vyvodené z odborných
skúseností oboch znalcov, pričom možno konštatovať, že obaja hodnotili predmetné pozemky pri
určovaní čiastkových koeficientoch v rovnakých triedach, avšak s inou výslednou hodnotou, - avšak,
obaja v rámci rozpätia daného prílohou E3.1 Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej

hodnoty majetku. Súd nezobral do úvahy pre účely verifikácie správnosti záverov ani určenie koeficientu
polohovej diferenciácie znalkyňou Ing. Júliou Sýkorovou v znaleckom posudku č. 37/2007 zo dňa
04.07.2007 (dôkaz produkovaný žalovaným) jednak z dôvodu, že znalecký posudok bol ku dňu
rozhodovania súdu podaný pred takmer 9 rokmi, zatiaľ čo posudok Ing. Svrčka bol podaný pred 4 a 3
rokom, napokon aj z dôvodu, že znalkyňa Ing. Júlia Sýkorová určila koeficient polohovej diferenciácie

vo výslednej hodnote diametrálne odlišne ako všetci traja zvyšní znalci - Ing. Bobuľa, Ing. Pilka aj Ing.
Svrček.

36. Vzhľadom na výšku peňažného záväzku žalovaného zaplatiť žalobkyni primeranú náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel na sporných pozemkoch, určil súd na plnenie peňažného záväzku podľa § 160

ods. 1 dlhšiu lehotu, 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

37. Rozhodovanie o trovách konania súd vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
( § 151 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30.06.2016 - pozn. odvolacieho súdu). Zohľadnil zložitosť
prejednávanej veci danú dvomi predmetmi konania : o vyporiadanie BSM účastníkov, o vyporiadanie aj

ich podielového spoluvlastníctva a súčasne zohľadnil rozsah dokazovania aj za účasti znalca.

38. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Domáhal sa zrušenia rozsudku, žiadal
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bol názoru, že súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

39. Argumentoval najmä výsledkom vykonaného dokazovania, ktoré preukázalo, že odpredal ako
výlučný vlastník kúpnou zmluvou zo dňa 06.05.2005 nehnuteľnosti na LV č. XXXX v k.ú. S. K. Q.
za kúpnu cenu 58.000,- Sk (1.925,25 eur), kúpnou zmluvou zo dňa 06.11.2006 odpredal ako výlučný

vlastník nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v k.ú. S. za kúpnu cenu 700.000,- Sk (23.235,74 eur).
Celková suma za odpredané nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve predstavovala 25.160,99 eur,
túto sumu ( hoc žiadal zohľadniť ) súd nezapočítal do spoločného majetku, ktorý sa mohol takýmto
spôsobom zhodnotiť. Na základe Úverovej zmluvy č. 99/334/05 uzavretej s veriteľom V. O. W., a.s.poskytnutýúversplácalzacelýčasodjehovznikuonzoddelenéhomajetkuzískanéhoanadobudnutého
predajom svojich nehnuteľností. Dňom 30.12.2010 došlo k zrušeniu BSM za trvania manželstva, on
však ďalej pokračoval v splácaní úveru, za obdobie od zrušenia BSM do rozhodnutia súdu takto uhradil

na splátkach úveru 15.316,45 eur, čo súd zohľadnil započítaním podielu vo výške 7.658,23 eur v
neprospech žalobkyne. Podľa odvolateľa je preukázané, že on z oddeleného majetku uhrádzal úverové
splátky od vzniku úveru, preto mal súd započítať v prospech jeho peňažnú sumu úverových splátok aj
za obdobie od 30.12.2010.

40. Odvolateľ namieta ďalej záver súdu o hodnote nehnuteľností pre účely vyporiadania BSM, a to
rodinného domu súp. č. XXXX s príslušenstvom a garáže súp. č. XXXX evidované na LV č. XXXX.
Súd vychádzal z ocenenia nehnuteľností v znaleckom posudku č. 67/2015 znalca Ing. Bobuľu, ktorý
ocenil nehnuteľnosti vo výške 100.110,58 eur, z toho rodinný dom s príslušenstvom vo výške 75.400
eur a garáž vo výške 17.945,02 eur. On namietal v priebehu konania ocenenie nehnuteľností, svoje
argumenty opieral o listinný dôkaz - vyjadrenie Technického a medicínskeho znaleckého ústavu, a.s.

Žilina, v ktorom boli špecifikované nedostatky znaleckého posudku č. 67/2015 znalca Ing. Bobuľu. Na
tento listinný dôkaz súd neprihliadal s odôvodnením, že náležitosti znaleckého úkonu nespĺňa. Nemôže
byť dôvodom odmietnutia vykonať navrhovaný dôkaz, jeho nevieruhodnosť. Z uvádzaného listinného
dôkazu je zrejmé, že síce nejde o znalecký posudok, ale o vyjadrenie odborného ústavu, jeho obsah
ale úzko súvisí s právnym posúdením vyporiadania BSM. Súd nebral v úvahu ani znalecký posudok č.

147/2016 vypracovaný Ing. Mariánom Pilkom, z dôvodu, že bol vypracovaný ku dňu 29.04.2016, pričom
pre účely vyporiadania BSM je rozhodujúci kvalitatívny a kvantitatívny stav majetku ku dňu zániku BSM,
ku dňu 30.12.2010. Podľa ustálenej súdnej praxe pre vyporiadanie BSM sa vychádza zo stavu veci
v čase zániku BSM, avšak pri jej ocenení treba vychádzať z cien platných v čase, keď sa vykonáva
vyporiadanie, t.j. v čase rozhodnutia súdu. Aj podľa záverov rozsudku NS SR č.k. 4Cdo/113/2000

pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny určenej v
závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov vyporiadava. Uvedené kritéria pri rozhodovaní súdom neboli uplatnené,
na ujmu jeho (odvolateľa), nakoľko vzhľadom na narušenú statiku domu podľa statického posudku č.
12/2011 a možného zhoršenia prevádzkových podmienok rodinného domu, spolu s ďalšími okolnosťami

na trhu nehnuteľností by to znamenalo nezáujem o kúpu takéhoto rodinného domu s cenou určenou
podľa znaleckého posudku znalca Ing. Bobuľu. Znaleckému posudku znalca Ing. Ľubomíra Bobuľu
predchádzal znalecký posudok č. 37/2007 znalkyne Ing. Sýkorovej, podľa ktorého hodnota rodinného
domu predstavuje sumu 50.979,21 eur a znalecký posudok č. 31/2011 znalca Ing. Svrčka s hodnotou
rodinného domu 80.394,98 eur, teda s podstatnými rozdielmi oproti znal. posudku Ing. Bobuľu vo výške

118.358,64 eur. Pre vypracovanie znaleckého posudku znalec Ing. Bobuľa použil metódu polohovej
diferenciácie. Použitá metóda polohovej diferenciácie však nevyjadruje všeobecnú (trhovú) hodnotu
nehnuteľnosti, ktorá je daná vzťahom medzi ponukou a dopytom. Aj znalecký posudok č. 147/2016
znalca Ing. Mariána Pilku (súd nebral do úvahy z dôvodu, že vychádza z hodnoty nehnuteľnosti a potom
stavu ku dňu 29.04.2016) vychádza z metódy polohovej diferenciácie, jednotlivé kritéria v rámci použitia

tejto metódy sú trvale existujúce a časový rozdiel medzi zánikom BSM a vypracovaním znaleckého
posudku ku dňu 29.04.2016 nemá vplyv na hodnotu nehnuteľnosti pri metóde polohovej diferenciácie.
Rozdiely medzi oboma posudkami nesúvisia s časom ohodnotenia nehnuteľností, ale s rozdielnym
určením koeficientu polohovej diferenciácie oboma znalcami.

41. Aj v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pri stanovení náhrady za
spoluvlastnícky podiel súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Bobuľu, ktorý metódou
polohovej diferenciácie stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov v sume 43.238,58 eur. Ako vyplýva z
rozsudku, súd za podklad pre svoje rozhodnutie neuznal znalecký posudok č. 147/2016 Ing. Mariána
Pilku, ktorý stanovil cenu pozemkov v sume 38.269 eur, čo je hodnota nižšia o 4.969,58 eur. Aj

v tomto prípade, ako pri určení hodnoty rodinného domu a garáže, rozdielnosť oboch znaleckých
posudkov spočívala v rozdielnom určení koeficientu polohovej diferenciácie oboma znalcami. Súd
nemohol prihliadať ani na posudok znalca Ing. Svrčka, keďže na základe námietky a nesúhlasu jeho
(odvolateľa) so znaleckým posudkom bol k vypracovaniu znaleckého posudku ustanovený znalec Ing.
Bobuľa, z jeho znaleckého posudku súd aj vychádzal pri vyporiadaní BSM.

42. Odvolateľ v závere odvolania tvrdil, že súd pochybil pri určení jeho povinnosti zaplatiť žalobkyni na
vyrovnanie podielu z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 55.328,65 eur a
titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 21.619,29 eur.43. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiada rozsudok potvrdiť pre vecnú

správnosť.Rozhodnutiesúdupodľajejnázoruvychádzazrozsiahlehodokazovania,čobolopremietnuté
(správne) aj do výroku rozhodnutia. Označila námietky žalovaného, ktorým vytýka súdu nezohľadnenie
jeho výlučných finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností v sume 58.000,- Sk (1.925,25 eur) a
700.000,- Sk (23.235,74 eur), spolu 25.160,99 eur za nemiestne. Sama skutočnosť, že tieto finančné
prostriedky by mal, nepreukazuje, že boli vynaložené do spoločného majetku, neprodukoval v tomto

smere žalovaný žiadne dôkazy, okrem predloženia kúpnych zmlúv.

44. Podľa žalobkyne sa súd správne vysporiadal aj s hodnotou nehnuteľností, či už patriacich do
BSM účastníkov, či do ich podielového spoluvlastníctva. Závery súdu, že vyjadrenie Technického a
medicínskehoústavuvŽilinenespĺňanáležitostiznaleckéhoúkonuaďalej,že zvyjadrenianiejezrejmé,
či je subjekt znalcom z odboru stavebníctva, sú správne. Ona pri podanej žalobe predložila na ocenenie

nehnuteľností znalecký posudok č. 33/2011 znalca Ing. Mariána Svrčka. Tento znalec ocenil predmetné
nehnuteľnosti spolu na sumu 158.000 eur. Žalovaný tento znalecký posudok namietal, preto súd vo
veci nariadil znalecké dokazovanie, kde znalec Ing. Ľubomír Bobuľa v znaleckom posudku 067/2015
stanovil sumu na 161.000 eur. Znalec bol podrobne na pojednávaní vypočutý k námietkam vzneseným
k oceneniu nehnuteľností, svoje závery erudovane a vierohodne obhájil, a ako to dôvodí súd, znalec

sa s nimi logicky a koherentne vysporiadal.

45. Námietky odvolateľa ohľadne narušenej statiky nemali vplyv na ocenenie nehnuteľnosti. Znalec sa
vyjadril, že roztrhnutie stavebnej mriežky a trhliny neprešli celým múrom až do interiéru a vyjadroval
sa k veku stavby. Pri vyhodnotení doby životnosti predmetnej stavby znalec vychádzal aj z rozsahu

samotných trhlín a znížil životnosť predmetnej stavby o 10 rokov. Takisto logicky sa vysporiadal s
určeným koeficientom vo výške 0,55, čo znalec odôvodnil, že je výlučne na posúdení znalca, ako tento
koeficient určil. Tento koeficient sa určuje v rozmedzí od 0,40 do 0,50, môže sa zvyšovať o 0,15, čiže
môže ísť o rozmedzia od 0,55 do 0,65. Znalec týmto koeficientom nie je viazaný podľa metodickej
príručkyamôžejuzvýšiťajnadhodnotu0,65.Koeficientvhodnote0,55stanovilvmedziachmetodických

tabuliek ako aj odborných skúseností. Znalecký posudok Ing. Svrčka č. 31/2011 súd posudzuje a
vyhodnocuje ako písomný dôkaz v kontexte s ďalším znaleckým dokazovaním nariadeným súdom - v
kontexte s podaným znaleckým posudkom Ing. Bobuľu.

46. V zmysle hore uvedených skutočností neobstojí odvolací argument žalovaného o nesprávnom

právnom posúdení veci, nevykonaní navrhnutých dôkazov a nesprávnom procesnom postupe súdu,
ktorým malo dôjsť k znemožneniu mu uskutočňovať procesné práva a k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

47. V priebehu odvolacieho konania žalovaný doplnil odvolanie podaním zo dňa 28.04.2017, vytýka v

ňom súdu, že neprihliadal na znalecký úkon Technického a medicínskeho znaleckého ústavu, a.s. Žilina,
vktoromsúšpecifikovanénedostatkyznaleckéhoposudkuč.67/2015znalcaIng.Bobuľu.Ideoznaleckú
organizáciu s oprávnením podať aj znalecký úkon, znalecké posudky, túto skutočnosť mohol súd sám
overiť z dostupného Obchodného registra, resp. z evidencie znaleckej organizácie. Súd neprihliadal ani
na tú okolnosť, že kúpna cena získaná z predaja nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve v sume

25.160,99 eur počas trvania BSM bola použitá. Súd konštatuje v bode 69 rozsudku, že on (odvolateľ)
neuniesol dôkazné bremeno o tom, že uvádzaná suma bola použitá do masy BSM. Podľa rozhodovacej
činnosti súdov nebolo potrebné vo vzťahu k tejto sume identifikovať, na čo konkrétne bola použitá, keď
jednoznačne bolo preukázané, že boli nadobudnuté výlučne ním ( odvolateľom ) počas trvania BSM
a boli preverované všetky skutočnosti vo vzťahu k jeho aktívam. Tieto finančné prostriedky sa nemohli

stratiť z procesu ustálenia masy BSM, preto ich bolo potrebné zohľadniť pri konečnom vyporiadaní v jeho
prospech. Podľa názoru žalovaného súd komplexné vyporiadanie masy BSM strán sporu nevykonal,
napriek návrhu dokazovania ohľadom aktív na strane žalobkyne z podnikateľskej činnosti, zostatkov na
bankových účtoch. Súd zisťoval iba aktíva voči nemu, tak aj predčasne rozhodol, odňal stranám sporu
možnosť konať pred súdom, tento postup zakladá dôvod na zrušenie rozsudku. Súd pri ustálení hodnoty

vyporiadavaných nehnuteľností vychádzal len zo znaleckého posudku Ing. Bobuľu napriek výhradám,
ktoré znalec nevedel odstrániť ani vo svojej ústnej výpovedi na pojednávaní. Návrh na vyporiadanie BSM
bol podaný do 3 rokov od zániku BSM, preto bolo potrebné zisťovať komplexnú masu BSM, požiadavku
skúmania aktív žalobkyne po obdobie 3 rokov od zániku BSM ( 30.12.2010 ) on konkretizoval. Súdnesprávne v bode 69 rozsudku interpretuje zásadu tzv. neunesenia dôkazného bremena na jeho strane
vo vzťahu k sume 25.160,99 eur. Nesprávne zohľadnil obdobia splátok prevzatého úveru ním od V. O.
W., a.s. a nesprávne nezahrnul do pasív BSM plnenia na základe zmluvy o kontokorentnom úvere.

48. Žalovaná v písomnej reakcii na predchádzajúce písomné podanie (doplnenie odvolania žalovaného)
zotrvávala v celom rozsahu na argumentáciách, ktoré uviedla v písomnom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného, žiadala potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. Zdôraznila, že na doplnené odvolanie
žalovaného odvolací súd nemôže prihliadať, a to s poukazom na § 365 ods. 3 CSP. Skutočnosti, ktoré

sú v doplnení odvolania namietané, napr. čo sa týka neúplného zistenia masy BSM, namietania aktív
žalobkyne, ako aj nezohľadnenie sumy 25.160,99 eur údajne vloženej zo strany žalovaného do masy
BSM, neobstoja. Žalovaný žiadne dôkazy v tomto smere neprodukoval. Samotná skutočnosť, že niečo
vlastnil a predal ako svoje výlučné vlastníctvo neznamená, že bolo aj do masy BSM vložené. Čo sa
týka aktív na strane žalobkyne, obdobne, v zákonom stanovenej lehote 3 rokov, neučinil ich predmetom
konania a neurobil tak ani pred vyhlásením dokazovania za skončené, iba argumentácia „je logické,

že inde ako do BSM tieto prostriedky neboli a nemohli byť použité", neobstojí. V konaní nestačí iba
tvrdiť, strana sporu je zaťažená aj bremenom dôkazu. V znaleckom posudku Ing. Ľubomír Bobuľa, z
jeho záverov súd správne vychádzal, ocenil predmetné nehnuteľnosti na sumu 161.000 eur, výška ním
stanovená korešpondovala s cenou, ktorú ustanovil znalec Ing. Martin Svrček v posudku č. 31/2011 v
sume 158.000 eur. Znalec sa podrobne vyjadril v rámci svojho výsluchu k položeným otázkam a svoje

závery erudovane, vierohodne obhájil. Vyjadrenie Technického a medicínskeho znaleckého ústavu, a.s.
Žilina predložené do konania nemôže mať takú právnu silu ako vyčerpávajúce znalecké posudky oboch
znalcov, navyše s podporou osobného vysvetlenia na pojednávaní.

49. S poukazom na obsah zápisnice z 30.06.2016 je zrejmé, že strany sporu odsúhlasili aj zostatky

záväzkov, pojednávanie bolo odročené práve z dôvodu predloženia potvrdení z peňažných ústavov. Čo
sa týka námietok vo vzťahu k nesprávneho zohľadneniu obdobia splátok v bode 65, ako aj 58 rozsudku,
doplnenie odvolania opätovne neobsahuje bližšiu špecifikáciu v čom je rozsudok nesprávny.

50. Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP") po zistení,

že odvolanie podal na to oprávnený účastník sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362
ods. 1 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti. V zmysle § 387 ods. 2 CSP sa krajský súd v celom rozsahu
stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie jeho vecnej správnosti

považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným (vecným) odvolacím argumentáciám žalovaného.

51. Krajský súd dáva do pozornosti odvolateľovi, že v posudzovanej veci okresný súd vykonal
rozsiahle, komplexné dokazovanie. V dôvodoch rozhodnutia dal stranám sporu jednoznačné, jasné
a podrobné odpovede, z akých úvah pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

a pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov vychádzal. Aplikoval správne
súvisiace predpisy hmotného práva (ustanovenia Občianskeho zákonníka), tie v rozhodnutí aj citoval,
vyargumentoval prečo z nich vychádzal, premietol do rozhodovania závery konkrétne uvádzaných
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR prijaté v obdobných vecných otázkach ako tomu bolo v tejto konkrétne
súdenej veci.

52. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že BSM účastníkov zanikol rozhodnutím súdu, z dôvodu, že
žalobkyňa získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, strany sporu mimosúdne usporiadanie nedosiahli. Okresný
súd právny význam ust. § 150 Občianskeho zákonníka premietol v celom rozsahu do prejednávanej veci

a v súlade s označeným ustanovením právne vzťahy medzi účastníkmi aj usporiadal.

53. Žalovaný aj v odvolaní zotrváva na tom, aby voči majetku do BSM boli započítané pasíva titulom
vynaložených finančných prostriedkov vo výške 25.160,99 eur ( pôvodne 758.000,- slovenských korún ),
získané z odpredaja nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve. Správne vyargumentoval okresný súd,

prečo a z akých dôvodov uvedenú námietku, resp. uvedený návrh žalovaného neakceptoval. Bolo na
žalovanom, aby preukázal, na aký konkrétny účel predmetné finančné prostriedky (vlastné finančné
prostriedky) do majetku BSM vynaložil a až následne mohol súd vyhodnotiť či je možné dotknuté
finančné prostriedky v rámci pasív voči majetku v BSM zohľadniť. Žalovaný neuniesol dôkazné bremenona svoje tvrdenie, že finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve
pôvodne v sume 758.000,- slovenských korún vynaložil (ako prostriedky zo svojho výlučného majetku)
do spoločného majetku. Iba existencia takýchto finančných prostriedkov ešte neznamená, že tie boli aj

použité na zaobstaranie nejakej veci, príp. na plnenie nejakej finančnej povinnosti počas trvania BSM.

54. Ďalšou podstatnou vecnou argumentáciou žalovaného bol jeho nesúhlas s postupom okresného
súdu, keď pri hodnotení všeobecnej hodnoty vyporiadaného nehnuteľného majetku patriaceho do
BSM vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Bobuľu. Ako preukazuje obsah spisu, bolo

snahou aj strán sporu na svoje tvrdenie o všeobecnej hodnote nehnuteľností predkladať listinné
dôkazy. Žalobca predložil znalecký posudok Ing. Júlie Sýkorovej, žalobkyňa predložila znalecký
posudok Ing. Svrčka. Strany sporu nedosiahli v prípade týchto listinných dôkazov zhodu o všeobecnej
cene oceňovaných nehnuteľností, pritom znalecké posudky v tejto otázke sa diametrálne odlišovali.
Správne konštatoval okresný súd, že znalecký posudok Ing. Sýkorovej vypracovaný v roku 2007
nezohľadňuje stav (kvantitatívny a kvalitatívny) vyporiadaného majetku ku dňu zániku ich BSM. Z

tohto dôvodu závery znaleckého posudku Ing. Júlie Sýkorovej nemohli byť podkladom pre rozhodnutie
súdu. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu nevykonanie dôkazu formou znaleckého úkonu znaleckého ústavu
technického a medicínskeho, krajský súd zdôrazňuje význam dôkaznej sily znaleckého posudku Ing.
Bobuľu ustanoveného znalca súdom zároveň povereného vypracovaním znaleckého posudku pre účely
súdneho konania. Okresný súd rozoberal v komplexnej podrobnej rovine, z akého dôvodu za určujúci

a podstatný pre prijatý záver o všeobecnej hodnote vyporiadaných nehnuteľností patriacich do BSM
vychádzal zo záverov znalca Ing. Bobuľu. Súd argumentuje nielen v právnej, ale aj v rovine odbornej,
porovnávajúc jednotlivé používané metódy, či už v znaleckom posudku Ing. Bobuľu, v znaleckom
posudku znalca Ing. Svrčka. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Bobuľu, nebolo možné súhlasiť s
odvolacou argumentáciou odvolateľa, že by tento znalec použil iba metódu polohovú, práve naopak,

závery tohto znalca vystihli najrozsiahlejšie a najkomplexnejšie riešený stav nehnuteľností, ako aj
cenové otázky. Tento znalec vychádzal nielen z polohovej, ale aj z porovnávacej metódy. Cenové
rozdiely ( prečo, z akých dôvodov vznikli ) v otázke všeobecnej hodnoty nehnuteľností v znaleckých
posudkoch okresný súd vyargumentoval, navyše uvedené otázky podrobne a vecne zodpovedal aj
znalec Ing. Bobuľa vo svojom výsluchu pred okresným súdom. Znalecký posudok Ing. Bobuľu ( jeho

závery ) jednoznačne vychádzajú zo základnej zásady, že nehnuteľnosti patriace do zaniknutého BSM
sa oceňujú v stave v akom existovali ku dňu zániku BSM, avšak v cenovej relácii ku dňu vyporiadania
BSM. Napokon podľa názoru krajského súdu je oprávnením súdu v prípade sporu ako je tomu v súdenej
veci, aby voľnou úvahou si vybral jednu z tých alternatív oceňovania nehnuteľností, ktoré najreálnejšie
a najspravodlivejšie odzrkadľujú riešenú problematiku a vedú k objektívnemu usporiadaniu veci.

55. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, pokiaľ v odvolaní vytýka, že znalecký posudok Ing. Bobuľu
nezohľadňuje narušenú statiku, resp. vplyv narušenej statiky rodinného domu na jeho predajnosť.
Ing. Bobuľa tak v znaleckom posudku, ale aj vo svojom výsluchu túto otázku zodpovedal ( rozoberal
konkrétne technické problémy súvisiace s narušenou statikou ) a vyriešil tak, že životnosť nehnuteľnosti

(rodinného domu ) znížil o 10 rokov, čo následne sa prejavilo v stanovení nižšej ceny pri konečnom
závere o všeobecnej hodnote vyporiadanej nehnuteľnosti.

56. Žalovaný doplnenie odvolania predložil odvolaciemu súdu v dobe už po uplynutí odvolacej lehoty, z
tohto dôvodu na ďalšie, iné vecné otázky v ňom uvedené nebolo možné prihliadnuť ( § 365 ods.3 CSP).

57.Vďalšejčastipredmetukonania- ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkov
sporu okresný súd dôsledne ustálil skutkový stav veci, podrobne vyargumentoval prečo si osvojil
v riešených otázkach závery znaleckého posudku ustanoveného znalca Ing. Bobuľu, prečo znalecký
posudok tohto znalca sa stal základom pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Krajský súd v

tejto časti poukazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v ktorom okresný súd správne
a vyčerpávajúco zodpovedal všetky riešené vecné otázky a nad tento rámec už ani odvolací súd nemá
čo dodať.

58. Konštatovaná výška aktív BSM, pasív BSM, záver súdu o povinnosti žalovaného vyplatiť

žalobkyni na vyrovnanie podielov z vyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu
55.328,65 eur a záver súdu o povinnosti žalovaného titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
účastníkovknehnuteľnostiamvyplatiťžalobkynináhraduvsume 21.619,29eurmáoporuvovykonanom
dokazovaní a z hľadiska matematického výpočtu zákonný rámec.59. Uvedené dôvody viedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie a k záveru, že nebolo
možné odvolaniu žalovaného vyhovieť.

60. Keďže okresný súd vyhradil rozhodovanie o trovách prvoinštančného konania na samostatné
uznesenie, rozhodne aj o náhrade trov (nároku na ich náhradu) tohto odvolacieho konania.

61. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.