Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011009
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116011009.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Márie

Bagovej a Edity Proksovej na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 30. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. U., nar. XX.XX.XXXX v E.,
trvale bytom C. - H. Z., A. XXXX/XX,

sa uznáva za vinného, že

s úmyslom neoprávnene získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
predstieraním obchodnej činnosti s rozličnými komoditami v rámci obchodných vzťahov so
spoločnosťami A. s.r.o., C. - MA s.r.o. a K. D. s.r.o. ako konateľ daňového subjektu - spoločnosti G. XXX
s.r.o., so sídlom R., Z. 8, IČO: XXXXXXXX, ktorá bola štvrťročným platcom dane z pridanej hodnoty,
podal v mene uvedenej spoločnosti dňa 25.10.2012 sa Daňovom úrade Trnava, so sídlom Hlboká 8/1,
Trnava, nepravdivé daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie
3. štvrťrok 2012, v ktorom si formou simulácie splnenia zákonných podmienok účelovo uplatnil nadmerný

odpočet M. na základe dodávateľských faktúr:
- faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 30.07.2012, vystavenej dodávateľom - spoločnosťou A. s.r.o., so sídlom
Ul.1.májaXX,Z.,P.:XXXXXXXX,spredmetomfaktúrácie:štartovacíbalíček,vypínačvýsuvný,vypínač,
frekvenčnýmenič,releprekontrolufází,ovládacíspínač,zakončovacíodpor,softstarter,priamazásuvka
k LSI a čelný štítok núdzového vypínača v celkovej výške 1.063.212,01 €, z toho M. vo výške 177.202,01
€anáslednesuplatnenýmdobropisomč.XXXXXXXXXzodňa19.09.2012vcelkovejvýške-343.210,93
€, z toho DPH vo výške -57.201,84 €, t.j. po oprave základu dane DPH vo výške 120.000,16 €,
- faktúry č. XXXXXXX zo dňa 18.09.2012, vystavenej dodávateľom - spoločnosťou C. - MA s.r.o., so

sídlom E. 52, Bratislava, P.: XXXXXXXX, s predmetom fakturácie: hranoly a výrezy v celkovej výške
193.631,47 €, z toho DPH vo výške 32.271,91 €,
- faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 25.09.2012, vystavenej dodávateľom - spoločnosťou K. D. s.r.o., so
sídlom R. XXXX/XX, C., P.: XXXXXXXX, s predmetom fakturácie: betonárska oceľ, delta taco, guľatina
borovicová, hranoly, jeansy, rohovník, košele, bundy, krátke nohavice, mikiny, tričká, vesty, šaty, legíny,
sukne, vypínač, vypínač výsuvný a frekvenčný menič v celkovej výške XXX.XXX,XX €, z toho DPH vo
výške 144.000,00 €,

napriek tomu, že zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili tak, ako boli tieto deklarované, obchody reálne
neprebehli a nárok na odpočítanie DPH vo výške 187.383,36 € zákonne nevznikol, čím obvinený C. U.
konal v rozpore s § 19, § 25 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2, § 51 a § 53 ods. 1, ods. 2 Zák. č. 222/2004
Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a neoprávnene si uplatnil nárok na vrátenie
dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 187.383,36 €,

teda

neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnotyv úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

čím spáchal

zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s
použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 58 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutého majetku stáva štát.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať

funkciu člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností vo výmere 5 (päť) rokov, 6
(šesť) mesiacov a 1 (jeden) deň.

o d ô v o d n e n i e :

Po prednese obžaloby prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18.07.2017 bol obžalovaný C. U. poučený o tom, že ku skutku, ktoré sa mu kladie za vinu, môže urobiť

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Po tomto poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia
podľa§257ods.1písm.b/aleboc/Tr.por.,atovrozsahupodľa§257ods.5aods.8Tr.por.,obžalovaný
C. U. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Následne súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.07.2017 vypočul obžalovaného C. U. a svedkov Ing. P.

S., P.. G. E., G. A. a P.. Z. N. a hlavné pojednávaní odročil na ďalší termín.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2017 následne obžalovaný C. U. požiadal prostredníctvom obhajcu
o to, aby mohol vyhlásiť, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne bol
obžalovaný C. U. opätovne poučený o tom, že ku skutku, ktoré sa mu kladie za vinu, môže urobiť

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. s tým, že pred vyhlásením sa môže radiť so svojím obhajcom.
Po tomto poučení a po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo c/ Tr. por.,
a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por., obžalovaný C. U. vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný následne zdôvodnil zmenu tohto svojho postoja tým, že na
predošlom pojednávaní sa radil ešte s iným právnym zástupcom, ktorý mu odporučil, aby povedal, že je

nevinný. Až neskôr sa stretol s obhajcom, ktorý v tejto veci prevzal jeho zastúpenie, s ktorým sa pozná
už dlhé roky. Prešli si celú vzniknutú situáciu a dospel k záveru, že najlepšia cesta bude priznať vinu. To,
čo navrhol na predošlom pojednávaní, mu bolo poradené inou osobou a či už sú tu veci, ktoré svedčia
v prospech jeho neviny, cíti sa byť vinný.

*** Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine ***

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na
všetky položené otázky obžalovaný C. U. odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril
súhlas s tým, aby súd prijal jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného

o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti,
keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe a ako to vyplýva z výrokovej
časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu, t.j.
subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal, nakoľko
na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní (a čiastočne už i na hlavnompojednávaní) nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom
pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

Z pohľadu takejto procesnej situácie bol súd takého názoru, že i keď je povinnosťou súdu umožniť urobiť
obžalovanému vyhlásenie o vine ihneď po tom, ako prokurátor prednesie na hlavnom pojednávaní ob-
žalobu, t.j. ešte pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní, nie je takýto postup vylúčený ani v
priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Táto skutočnosť vyplýva zo znenia ustanovenia § 257
ods. 5 Tr. por. („Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skut-

ku...“). Podľa citovaného ustanovenia obžalovaný môže vyhlásiť vinu na hlavnom pojednávaní, t.j.
počas celého konania hlavného pojednávania, teda aj počas dokazovania, pričom je na úvahe súdu,
či zmenu vyhlásenia obžalovanému umožní alebo nie. V zásade ale neexistuje relevantný dôvod, kto-
rý by súdu mal bránil pristúpiť k takejto zmene vyhlásenia obžalovaného, pretože dôkazné bremeno oh-
ľadne otázky viny ťaží v konaní pred súdom iba prokurátora a ak obžalovaný počas dokazova-
nia na hlavnom pojednávaní v podstate uvedie, že chce uznať svoju vinu, dáva tým najavo, že prokurá-

tor toto dôkazné bremeno uniesol a nie je nevyhnutné pokračovať vo vykonávaní dokazovania.

*** Výrok o treste ***

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe bolo na hlavnom

pojednávaní vykonané dokazovanie oboznámením týchto listinných dôkazov: odpis RT (č.l. 879),
lustrácia v STA (č.l. 881), register priestupkov (č.l. 882), podstatný obsah spisu OS Bratislava II sp. zn.
5T/225/2015 , rodný list (č.l. 883) a čestné prehlásenie (č.l. 884).

Z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:

Obžalovaný C. U. bol v minulosti súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa
08.11.2016 sp. zn. 5T/225/2015, právoplatným dňa 24.11.2016, pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 1.000,00 €, ktorý zaplatil dňa
09.02.2017, ako aj na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 1 (jeden)

rok, ktorý vykonal dňa 24.11.2017. Preto v rámci posúdenia predbežnej otázky súd ustálil, že predmetné
odsúdenie je už aktuálne zahladené z dôvodu, že obžalovaný už vykonal tresty, ktoré mu boli uložené.
Voči obžalovanému sa aktuálne nevedú žiadne iné trestné konania. V registri priestupkov má 2 záznamy
za porušenie pravidiel cestnej premávky, v jednom prípade išlo o blokovú pokutu vo výške 10,00 € a v
druhom prípade mu boli v správnom konané uložené sankcie - pokuta vo výške 60,00 € a zákaz činnosti

do 19.12.2016. Z rodného listu mal. dieťaťa Z. U., nar. XX.XX.XXXX, vyplynulo, že obžalovaný je ako
jeho otec zapísaný v matrike narodení, pričom matkou mal. dieťaťa je R. C. - družka obžalovaného,
ktoré čestne prehlásila, že obžalovaný sa vzorne stará o syna, žije s ním v spoločnej domácnosti a ona
je živiteľkou rodiny.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd preto po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného
zistil dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,

keď bral do úvahy to, že predošlé jeho postihy - trestné i priestupkové sa týkali iného okruhu chránených
spoločenských hodnôt, resp. pravidiel; (§ 36 písm. l/ Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a
tento úprimne oľutoval) a naopak žiadne priťažujúce okolnosti (odsúdenie má už zahladené, ako bolo
uvedené vyššie), ako aj k tomu, že mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody s poukazom na § 34
ods. 6 Tr. zák., dospel k záveru, že obžalovanému C. U. je možné aj mimoriadne znížiť trest na výmeru

5 (päť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods.
2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu nejavilo
ako potrebné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Súd bol toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a predovšetkým vzhľadom na pomery
obžalovaného by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom (v zmysle § 277a ods. 3 Tr. zák.
išlo o trestnú sadzbu od 7 do 12 rokov a pri zohľadnení prevahy poľahčujúcich okolností o upravenú
trestnú sadzbu od 7 do 10 rokov a 4 mesiace) bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenieochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to najmä s prihliadnutím na zásadu uvedenú v
§ 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorej má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd tak aplikoval ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., ktoré sú jedným z prostriedkov
individualizácie trestu a prejavom depenalizácie trestného zákona. Výnimočnosť použitia citovaných
ustanovení o znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným
zákonom vyplýva už z názvu tohto ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a aj preto

jeho použitie nemôžu odôvodniť len bežne sa vyskytujúce skutočnosti. Tento postup potom umožňuje
riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal
okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu ustanovená v zákone by bola
pociťovaná ako prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu. Okolnosťami prípadu sú všetky
skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane
možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj

okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo
intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov,
a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj
také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej
kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Za takéto okolnosti prípadu súd považoval najmä osobné a

rodinnépomeryobžalovaného,ktorýjeotcommaloletéhodieťaťa,akoajskutočnosť,ženikdyvminulosti
nespáchal úmyselný trestný čin. Tieto úvahy viedli súd k záveru, že náprava obžalovaného je možná aj
uložením „nižšieho“ trestu, aký by súd inak v prípade uznania viny mohol uložiť.

Pri úvahách o výmere tohto „nižšieho“ trestu súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že ak by obžalovaný vyjadril

súhlas s konaním o dohode o vine a treste, prokurátor by mu mohol v takom prípade navrhnúť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (teda
4 roky a 8 mesiacov).

Z uvedených dôvodov tak súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, ktorý

považoval za primeraný okolnostiam prípadu a ktorý podľa názoru súdu celkom iste splní svoj účel v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák., t.j. zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život,
iných odradí od páchania trestných činov (páchateľov daňových trestných činov) a súčasne vyjadrí
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest súd uložil ako nepodmienečný vzhľadom na rozsah

činu, ako aj prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný sa k jeho spáchaniu priznal nie na prvom termíne
hlavného pojednávania, ale až na ďalšom, pričom do tej doby bolo vykonané aj dokazovanie na hlavnom
pojednávaní, ktoré bolo aj v neprospech obžalovaného čo do prvého vyhlásenia, že je nevinný.

V zmysle ustanovení § 58 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., kde sú upravené možnosti obligatórneho uloženia

trestu prepadnutia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, a to páchateľovi okruhu
taxatívne vymenovaných trestných činov (aj zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 3 Tr.
zák.) v takom prípade, ak sa preukáže, že páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu
trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. V danom prípade mal súd za
to, že okolnosti spáchaného trestného činu a pomery obžalovaného nasvedčovali splneniu zákonných

podmienok aj na uloženie tohto druhu trestu, a preto tento obžalovanému aj uložil s tým, že vyslovil, že
vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát (§ 59 ods. 2 Tr. zák.).

Obligatórne bolo potrebné obžalovanému uložiť aj ďalší trest, a to trest zákazu činnosti s poukazom na
ustanovenia § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. Účelom tohto trestu je páchateľa trestného činu dočasne

vyradiť z možnosti vykonávať určité zamestnanie, povolanie alebo funkciu, prípadne vykonávať činnosť,
na výkon ktorej treba osobitné povolenie alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy. Trest zákazu
činnosti však môže súd uložiť, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
Podľa § 61 ods. 6 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin daňového podvodu podľa § 277a
ods. 2 alebo ods. 3, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku

2 § 61 Tr. zák. (od 1 do 10 rokov). Preto súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať
funkciu člena štatutárneho orgánu alebo prokuristu obchodných spoločností vo výmere 5 (päť) rokov, 6
(šesť) mesiacov a 1 (jeden) deň, teda sa samej spodnej hranici trestnej sadzby.Súd zároveň ani nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu pre obžalovaného
či ochranného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.