Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Csp/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117203237
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117203237.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205 proti žalovanému L. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, O.,
štátnemu občanovi SR, o zaplatenie X.XXX,XX Q. s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Z. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 1.172,54 Eur od 20.4.2014 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 40 Eur,
zročných vždy do 20-teho dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku,
až do úplného vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,22%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa XX.X.XXXX požiadal súd,
aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu X.XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX
% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanému na základe zmluvy
o pôžičke ev. č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX pôžičku v sume X.XXX,XX Eur na kúpu spotrebného

tovaru.Pôžičkusažalovanýzaviazalveriteľovisplatiťv60mesačnýchsplátkachpoXX,XXEur.Žalovaný
do podania žaloby uhradil len sumu 243,56 Eur. Žalovaný svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas
porušil, preto žalobca listom zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok
s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo žalobca
dňa XX.X.XXXX úver zosplatnil. Žalobca zmluvnú pokutu proti žalovanému neuplatňuje. Dlh žalovaný
dobrovoľne nesplnil, preto sa žalobca obrátil na súd.
2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti

Intrum Justitia Slovakia s.r.o., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd
uznesením č.k. 20Csp 34/2017-26 zo dňa 21.7.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho
žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

3. Žalobca v podaní zo dňa XX.XX.XXXX trval na podanej žalobe v plnom rozsahu, pretože žalovaný
neuhradil žiadnu sumu dlhu od podania žaloby. Uviedol, že predložená zmluva o pôžičke obsahuje
všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z..

Odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biroóvej.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.5. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý neprítomnosť svoju a žalobcu

ospravedlnil, súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žaloby, zmluvy o pôžičke ev.
č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX , listu zo dňa XX.X.XXXX - predžalobnej upomienky, fotokópie
doručenky od žalovaného, prehľadu splátok a úhrad ohľadom zmluvy o pôžičke, podania žalobcu zo dňa

XX.XX.XXXX, návrhu na zmenu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, prílohy č. X k rámcovej zmluve o postúpení
pohľadávok, oznámenia zo dňa XX.X.XXXX o postúpení pohľadávky, poštového podacieho hárku, a
zistil nasledujúci skutkový stav:

7. J. XX.X.XXXX uzavrel Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške X.XXX Eur

žalovanému, s tým, že žalovaný sa zaviazal uhradiť veriteľovi XX mesačných splátok pôžičky po 46,78
Eur, teda celkovú čiastku vo výške 2.806,80 Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 32%,
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 32%, priemerná hodnota RPMN vo výške 48,52%,
celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1306,80 Eur. V zmluve chýbajú údaje o výške, počte, termínoch
splátok istiny, úrokov, iných poplatkov a termín konečnej splatnosti je vymedzený: 6/2018. V čl. IX

zmluvy o pôžičke sú obsiahnuté zmluvné podmienky. Podľa bodu 6.1. zmluvných podmienok je klient
povinný splácať riadne a včas pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch
určených splátkovým kalendárom, inak v sume uvedenej v zmluve a v termíne podľa bodu 6.2. týchto
podmienok. V zmysle bodu 6.2. zmluvných podmienok pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v
zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu

6.3. zmluvných podmienok prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, alebo po
dni prevzatia tovaru v prípade ak klient súhlas s neskorším dodaním tovaru. Podľa bodu 12.4. zmluvných
podmienok spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade , ak je klient
v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na
uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Podľa bodu 15.2. veta druhá a tretia zmluvných podmienok

oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient
príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať, alebo
sa príslušné oznámenie zasielané spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti
ako nedoručené, a to aj v prípade ak sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné
písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží , inak piatym

dňom, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú prepravu na posledne známu
adresu klienta.

8. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca žalobcu
predpísal žalovanému 9 mesačné splátky po XX,XX Q. zročné od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a dňa

XX.X.XXXX splátku v sume X.XXX,XX Q.. Z. uhradil veriteľovi X x splátku po XX,XX Q. v dňoch XX.X.E.
a XX.X.XXXX a dňa 25.XX.XXXX sumu XXX Eur.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.X.XXXX S. finance holding, a.s., vyzval žalovaného k úhrade
nesplatených splátok pôžičky v sume XXX,XX Q. bezodkladne na označený účet s tým, že ak nebudú

uhradené do X.X.XXXX, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Z fotokópie doručenky vyplýva, že
upomienka bola žalovanému doporučenou poštou odoslaná na adresu uvedenú v zmluve o pôžičke,
pričom matka žalovaného zásielku prevzala dňa X.X.XXXX.

10. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že si od spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vzal pôžičku

vo výške X.XXX Eur na základe zmluvy, ktorá bola predložená žalobcom súdu. Úver žalovaný použil
na finančnú výpomoc pre rodičov, ktorí sú invalidní dôchodcovia a na zakúpenie vecí do domácnosti.
Úver žalovaný prestal splácať, pretože mal iné neuhradené dlhy titulom úverov voči nebankovým
spoločnostiam a dostal sa do nepriaznivej finančnej situácie. Žiadal o možnosť splácať dlh v splátkach
po 30 Eur mesačne so zročnosťou každej splátky do 20-teho dňa v mesiaci. Uviedol, že je nemajetný,

nezamestnaný. Príjem nemá žiadny, prácu si hľadá a v januára 2018 by už mal pracovať. Býva u
rodičov. Má aj iné neuhradené dlhy voči nebankovým a bankovým spoločnostiam a iným veriteľom ako
to uvádzal na predchádzajúcom pojednávaní. Vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
20Csp 27/2017 žalovaný na pojednávaní dňa 29.11.2017 uviedol, že má dlhy, a to voči U. O. a.s. vovýške X.XXX,- Q., voči spoločnosti L. S. U. a.s. titulom úveru v nesplatenej výške X.XXX,- Q. a voči
spoločnosti L. s.r.o. titulom úveru v neuhradenej výške XXX,- Q.. O. dlhy v súčasnej dobe nespláca,
pretože mu to finančne nevychádza. P. povinnosť žalovaný nemá.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y),

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov

svojej domácnosti.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od
1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia

predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle §
657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol
žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 1.500 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu

s úrokmi, a to zaplatením 60 mesačných splátok po 46,78 Eur.

13. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy a formulárových zmluvných
podmienokpredjejpodpisompodstatnýmspôsobomnemoholovplyvniť.Súdujezrozhodovacejčinnosti

známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok
používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol
pôžičku veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ,
čo je zrejmé aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho

preukazu,adresoutrvaléhopobytuazvyjadreniažalovaného,ktorýzpôžičkyzakúpilvecidodomácnosti
pre svoju potrebu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a
žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1

ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti

žalovanému na základe predmetnej zmluvy o pôžičke, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou
spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 18.5.2017, čo bolo preukázané z prílohy č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj z
oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa 23.5.2017 o postúpení pohľadávky adresovaného žalovanému
poštou, ako vyplýva z podacieho hárku.

15. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere
súd zistil, že zmluva neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve

o termíne konečnej splatnosti vymedzený 6/2018. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi
dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v
zmluveuvedené.Zákonodarcapožiadavkunauvádzaniekonkrétnehodátumukonečnejsplatnostiúveru
zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o

dátume /deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti
úveru. Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy. Povinnosť
uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014
zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016).
V zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010
Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj,
pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok.
Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Nutnosť
špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v
Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje
o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú
informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.

16. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci

Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že
1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v
tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky

náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,
musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.

2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme

amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.
Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má
súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/
Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o
úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva

o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto
rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok
smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský
štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie(prípadyMarshall,C-152/84,FacciniDori,C-91/92aPfeiffer,C-397/01).Priamepoužitiesmernicejeteda
neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická
osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona,

teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného
výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami
smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického
výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec

Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil
v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z
dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli
účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených
zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore

so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad
contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor
spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť
vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení

vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na
výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483,
bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/92/2017-63 zo
dňa 20.9.2017 tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn.
C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami a aj po

zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov.

17. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a

zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré
sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie
§ 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v zmluve tak, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z.
účinného od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je
za použitia gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje

prechodné ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť.
Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných
osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj
po časovo neprimeranej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na

základe zmluvy o pôžičke, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku a zároveň
je spotrebiteľskou zmluvou, premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
upravujúcich premlčanie práva. Akékoľvek ustanovenia zmluvných podmienok, v zmysle ktorých sa
zmluva o pôžičke a vzťahy na základe nej vzniknuté majú riadiť Obchodným zákonníkom je absolútne
neplatné pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na premlčanie nároku z typicky

občianskoprávneho vzťahu sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného
práva, ktorý má vlastnú úpravu premlčania, a tá je pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
výhodnejšia než ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd potom zastáva názor, že
vzhľadomnaúčelinštitútupremlčaniadlhšiapremlčaciadobavzmysleObchodnéhozákonníka/4ročná/
zhoršuje postavenie spotrebiteľa v pozícii dlžníka, pretože predlžuje stav právnej neistoty spotrebiteľa,keď podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba na uplatnenie nesplatenej pôžičky kratšia, a to
3 ročná.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 60 splátok pôžičky bolo splatných vždy do 20. dňa v
príslušnomkalendárnommesiaciaprvásplátkabolasplatnávmesiacinasledujúcompouzavretízmluvy.
KeďžezmluvabolauzavretáXX.X.XXXX,zročnosťprvejsplátkynastalaXX.X.XXXX.Vdanomprípadez
listín vyplynulo, že zmluva bola predčasne ukončená, a to vyhlásením okamžitej splatnosti úveru ku dňu
XX.X.XXXX podľa bodu 12.4. zmluvných podmienok zmluvy o pôžičke zo strany právneho predchodcu

žalobcu, čo nespochybňoval žalovaný. Z prehľadu splátok vyplynulo, že žalovaný bol v tom čase v
omeškaní s úhradou splátok pôžičky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, čo nerozporoval ani žalovaný.
Predtým právny predchodca žalobcu žalovanému zaslal písomnú výzvu zo dňa XX.X.XXXX na úhradu
omeškaných splátok úveru s upozornením na možnosť zosplatniť celý úver. Na premlčanie je potrebné
použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmena v osobe veriteľa nemá podľa § 111 Občianskeho zákonníka

vplyv na plynutie premlčacej doby. Jednotlivé splátky zročné do zosplatnenia úveru sa potom premlčujú
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo dňa zročnosti každej zo splátok a
zvyšné splátky, ktoré mali pôvodne neskorší dátum zročnosti sa stávajú zročnými deň po zosplatnení
pôžičky.

20. Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa XX.X.XXXX a preto vzhľadom na trojročnú premlčaciu
dobu premlčanie sa môže vzťahovať na splátky splatné pred XX.X.XXXX, t.j. na X splátky istiny pôžičky
po XX,XX Q. zročných od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, ktoré mali byť uhradené v celkovej sume XXX,XX
Eur. Z predloženého splátkového kalendára bolo preukázané, že žalovaný v tomto období uhradil
veriteľovi splátky úveru spolu v sume XXX,XX Q., ktoré súd započítal na najskôr splatné splátky, t.j. 1.

až 5. splátku po XX,XX Q. a na časť šiestej splátky splatnej dňa 20.12.2013 v sume X,XX Eur. Keďže
zo zmluvy o pôžičke nebolo zistiteľné, v akom rozsahu sa mali v rámci jednotlivých splátok započítavať
úhrady na istinu a na úroky, súd mal za to, že spravodlivé bude pokiaľ sa zakaždým celá splátka započíta
na istinu úveru, pretože úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Trojročná premlčacia doba
ohľadom riadne neuhradenej časti 6. splátky splatnej XX.XX.XXXX v sume XX,XX Q. začala plynúť

XX.XX.XXXX a uplynula XX.XX.XXXX, ohľadom 7. splátky v sume XX,XX Q. splatnej XX.X.XXXX začala
plynúť XX.X.XXXX a uplynula XX.X.XXXX. Uplatnené právo žalobcu je preto premlčané ohľadom týchto
dvoch splátok spolu v sume 83,90 Eur. Premlčané právo nie je možné podľa § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka priznať. Právo na zaplatenie zvyšných neuhradených splátok istiny pôžičky so splatnosťou
od XX.X.XXXX, premlčané nie je, pretože trojročná premlčacia doba ohľadom splátky zročnej 20.2.2014

(ktorá je najskôr splatná z týchto splátok) začala plynúť od 21.2.2014 a uplynula by XX.X.XXXX, no
právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa XX.X.XXXX, t.j. pred uplynutím premlčacej doby.

21. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2010 Z.z.
považujezabezúročnýabezpoplatkov,žalobcaodžalovanéhonemôžepožadovaťžiadenúrokažiadne

poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky. Žalovanému boli
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.500 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok
a úhrad preukázané, že žalovaný uhradil veriteľovi z tejto sumy pôžičky splátky v sume 243,56 Eur, a
preto dlh žalovaného po odpočítaní premlčacnej časti dlhu 83,90 Eur činí 1.172,54 Eur (poskytnutý úver
1.500 Eur - úhrady 243,56 Eur - premlčaná časť dlhu v sume 83,90 Eur).

22. Žalobca uplatnil proti žalovanému aj zákonnú sankciu úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení spotrebiteľského úveru, t.j. od 20.4.2014, kedy bol žalovaný v omeškaní so splnením
celého peňažného dlhu. Žalobca má právo požadovať od žalovaného úrok z omeškania podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. K prvému dňu

omeškania žalovaného (20.4.2014) platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25
%, a po pripočítaní 5 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 5,25 % ročne. Preto
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.172,54 Eur
od 20.4.2014 do zaplatenia.

23. Súd výrokom I. zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi nesplnený peňažný dlh v sume 1.172,54
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.172,54 Eur od 20.4.2014 do zaplatenia a
výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.24. Podľa § 232 ods. 3 CSP súd povolil žalovanému na jeho žiadosť dlh splácať v mesačných splátkach
po 40 Eur za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Prihliadol na osobné, majetkové, príjmové
a výdavkové pomery žalovaného, ktorý je bez pravidelného príjmu, prácu by si mal nájsť podľa jeho

vyjadrenia v januári 2018, je nemajetný, býva u rodičov, má aj iné neuhradené splatné peňažné dlhy voči
iným veriteľom. Preto je zrejmé, že žalovaný nie je schopný uhradiť dlh jednorazovo a ani vo vyšších
mesačných splátkach. Za takéhoto splátkového kalendára bude istina dlhu vyrovnaná v 30 mesačných
splátkach, čo je primeraná doba na plnenie. Žalobca je obchodnou spoločnosť, ktorej predmetom
činnosti je aj poskytovanie úverov, a súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že skupuje pohľadávky

z úverov aj od iných veriteľov vo veľkom rozsahu, pričom zo spisu nevyplýva, žeby bol odkázaný na
splnenie dlhu v kratšej dobe. Súd nemohol určiť splátky vo výške 30 Eur mesačne ako žiadal žalovaný,
pretože v takomto prípade by len istina dlhu bola splácaná 40 mesiacov, čím by bolo zasiahnuté do
práva žalobcu na splnenie dlhu v primeranej lehote.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy X.XXX,XX Q., čo predstavuje XX,XX% zo žalobou
uplatnenej sumy X.XXX,XX Q., a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy XXX,XX Q., čo

predstavuje XX,XX% zo žalobou uplatnenej sumy X.XXX,XX Q.. Prevažne úspešnému žalobcovi vzniklo
právo na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v rozsahu 47,22% (73,61% - 26,39%). Preto
súd výrokom III. vyslovil, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
47,22%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.