Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/200/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613208615
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5613208615.7

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne M. O., nar. XX. X. XXXX, bytom L. M., L.Á. XXX/
X, zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695,
proti žalovanej M. E., nar. XX. X. XXXX, bytom L. I., V. XXX, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Kokavcom,
advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ul. 1. mája 12, v spore o náhradu škody vo výške 12090,90
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie s a z a s t a v u j e .

Žalovanej sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 8. 2013, po pripustení zmeny žaloby
uznesením zo dňa 2. 10. 2017, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej náhrady škody spôsobenej na

zdraví vo výške 12.090,90 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 7.074
eur od 4. 5. 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 5.016,90 eura
od 20. 6. 2012 do zaplatenia.

2. Podaním, doručeným súdu elektronicky dňa 23. 11. 2017, doplneným v listinnej podobe dňa 24.
11. 2017, vzala žalobkyňa podanú žalobu v celom rozsahu späť, z dôvodu vysloveného predbežného

právneho posúdenia veci súdom pri predbežnom prejednaní sporu. Navrhla, aby súd konanie zastavil
a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Návrh na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania odôvodnila tým, že vo veci prebiehalo konanie vedené pod sp. zn. 1T/131/2012,
v ktorom bola žalovaná oslobodená spod obžaloby, pričom konanie vo veci samej bolo prerušené z
dôvodu hospodárnosti konania do skončenia uvedenej trestnej veci, ktorej výsledok sa nedal predvídať.
V trestnej veci pritom žalovaná bola najskôr odsúdená a bola jej uložená povinnosť nahradiť škodu.

Z vykonaného dokazovania v trestnej veci vyplýva, že jej bola spôsobená, okrem iného, aj škoda na
zdraví značného rozsahu, s doživotnými následkami, tým, že žalovaná viedla psa a tohto nezabezpečila
spôsobom, aby nespôsobil kolíziu. Je preto dôvod na aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 CSP,
keďže sa jedná o výnimočný prípad. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu by priznanie trov konania
žalovanej bolo neprimerane tvrdým rozhodnutím.

3.Žalovanásospäťvzatímžalobysúhlasila.Snávrhomnarozhodnutieonárokunanáhradutrovkonania
nesúhlasila, nakoľko žalobkyňa zavinila zastavenie konania.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

5.Podľa§145ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.6. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

7. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie vo veci zastavil, nakoľko žalobkyňa
vzala podanú žalobu späť, pričom uvedený dispozitívny úkon jej prislúchal. Žalovaná so späťvzatím
žaloby súhlasila.

8. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Žalobkyňa nepreukázala,
že procesne zavinila zastavenie konania žalovaná, a to vzhľadom na tvrdený dôvod späťvzatia žaloby.
Preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej. Súd však o trovách konania rozhodol v súlade so
zákonným ustanovením § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré umožňuje súdu výnimočne nepriznať

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa ustálenej judikatúry, napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 67/2010: „V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne
v danom prípade konania o vrátenie daru) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov
konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Zo slovného znenia
uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť,
aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej

veci. Ustanovenie § 150 O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na
základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi
konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné

vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad
takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska
aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
účastníkov v priebehu konania a pod.“ Prihliadajúc ku citovaným právnym záverom mal súd preukázané
splnenie kritérií, ktoré odôvodňujú aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku

(predtým § 150 Občianskeho súdneho poriadku), teda predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa
pre neprizananie nároku na náhradu trov konania žalovanej, ktorej by inak, keďže zastavenie konania
nezavinila, prislúchal. Žalobkyňa podala žalobu v čase, keď prebiehalo trestné konanie voči žalovanej
vo vzťahu ku skutku, pri ktorom bola spôsobená žalobkyni škoda na zdraví (žaloba bola podaná na
súde dňa 20. 8. 2013 a obžaloba vo veci sp. zn. 1T/131/2012 dňa 28. 9. 2012). V dôsledku toho bolo aj

konanie do právoplatného skončenia konania v trestnej veci prerušené. Z listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou spisu, vyplynulo, že žalobkyňa utrpela ujmu na zdraví, pričom zranenia mali za následok aj
vznik sťaženia spoločenského uplatnenia, spočívajúceho v obmedzenej pohyblivosti kolenného zhybu
stredne ťažkého, kývavosti kolenného zhybu a vybočenia kolena po vnútrokĺbnej zlomenine (lekársky
posudok M.. M. C. zo dňa 29. 10. 2012). V dôsledku spôsobených zranení bola žalobkyňa dlhodobo

práceneschopná, s dopadom na jej príjmy. V súvislosti s úrazom žalobkyňa vynaložila aj náklady na
lekársku a rehabilitačnú starostlivosť a nákup liekov. Žalobkyňa po právoplatnom skončení konania v
trestnej veci síce rozšírila žalobu o ďalšie nároky, avšak, po vyslovení predbežného právneho názoru
súdom pri predbežnom prejednaní sporu, vzala podanú žalobu späť. Vzhľadom na okolnosti, ktoré viedli
k uplatneniu nároku žalobou na súde (v tom čase prebiehajúce trestné konanie voči žalovanej), ako aj

postoj strán sporu v priebehu konania (späťvzatie žaloby po vyslovení predbežného právneho názoru vo
veci) a osobné pomery žalobkyne, s dôrazom na utrpenú ujmu na zdraví, so sťažením spoločenského
uplatnenia, mal súd za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na
náhradu trov konania žalovanej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.