Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114232466
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Vnuková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114232466.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: TRIER s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 36 817 601,

právne zastúpený PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31, Trnava,
IČO: 36 865 281, proti žalovanému : BREPO, s.r.o., so sídlom Svätoplukovo 184, IČO: 46 141 553, o
zaplatenie 1 136,10 eur s príslušenstvom , sudkyňou JUDr. Veronikou Vnukovou takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti 89,85 Eur s príslušenstvom a v časti príslušenstva: úrokov z omeškania vo výške
0,5% denne zo sumy 6,00 Eur od 01.03.2014 do 24.02.2014 a zo sumy 22,25 Eur od 01.03.2014 do
24.02.2014 zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.046,25 Eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 0,5
% denne zo sumy: 402 Eur od dňa 14.02.2014 do 17.06.2014, 312,15 Eur od dňa 18.06.2014 do
zaplatenia, 456,19 eur od dňa 14.02.2014 do zaplatenia, 162 eur od 15.02.2014 do zaplatenia, 33,64
eur od 15.02.2014 do 24.02.2014, 27,96 eur od 15.02.2014 do 24.02.2014, 43,32 eur od 17.03.2014 do
zaplatenia, 42,38 eur od 17.03.2014 do zaplatenia, 2,2 eur od 17.04.2014 do zaplatenia, 28,01 eur od
17.04.2014 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 84,18 % %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalobou zo dňa 10.11.2014 doručenou
Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“ ) dňa 11.11.2014 požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 1
136,10 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa
23.1.2012 uzatvoril nájomnú zmluvu č . 40 ( ďalej len Zmluva 1 ) , na základe ktorej prenechal nájomcovi
do odplatného užívania nebytové priestory o výmere 221 m2 v sklade postavenom na parcele č. XXXX
L. Š. A. Č.. XX E. L. a dňa 28.3.2013 nájomnú zmluvu č. 46 ( ďalej len Zmluva 2 ) , na základe ktorej

prenechal nájomcovi do odplatného užívania nebytové priestory o výmere 85 m2 v sociálnej budove
postavenej na G. Č.. XXXX L. Š. A. Č.. XX E. L.e. Podľa článku VI. Zmluvy 1 bol žalovaný povinný
uhrádzaťnájomnévovýške456,19eura apodľačlánkuVI.Zmluvy2.bolodohodnutémesačnénájomné
vo výške 402,00 eur, pričom žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi aj náklady za služby spojené
s užívaním nebytových priestorov ( energia, kúrenie, vodné stočné a pod. ) alikvotne podľa užívanej
podlahovej plochy ale. meračov energií , a to na základe faktúr vystavených žalobcom. Žalovaný vystavil
žalobcovi faktúry celkom vo výške 1 136,10 eura , ktoré žalovaný neuhradil .

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý bol zrušený pre odpor podaný zo strany žalovaného .3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že spoločnosť ukončila písomne zmluvy o nájme k 30.12.2013 z
dôvodu nemožnosti podnikať v prenajatých priestoroch, ktoré boli dlhodobého charakteru a prenajímateľ
ich ani po viacerých výzvach neodstránil. Spoločnosť žiadala jasné platobné podmienky za energie, tak

aby bolo jasné koľko stojí 1 kW, koľko spotrebovali a aká je výsledná platba, na ktorú požiadavku žalobca
nereagoval. Spoločnosť ukončila nájom a čerpanie k 30.12.2013, kľúče odovzdali správcovi objektu a
od tohto dátumu nemala firma prístup do priestorov, takže nemohli čerpať energie. V januári 2014 sa
v priestoroch nachádzala iná firma, ktorá už tieto priestory prerábala. V plechovom sklade zatekalo na
6-7 miestach, stropné hranoly boli prehnité a hrozilo zrútenie strechy. Žalobca dal žalovanému plechy

s tým, aby si to opravili samy, pričom prenajímateľ mal povinnosť udržiavať priestory v dobom stave. V
sociálnejbudovetiekolpolrokaradiátornadrevenúpodlahu,ktoráhnilaazapáchala,nedalasavyužívať.
V druhej budove sa ani 10.12.2013 nekúrilo , bolo tam 14 stupňov. Keďže žalobca odmietal komunikovať
a odstrániť tieto nedostatky, ktoré žalovanému bránili v riadnom užívaní priestorov ukončil žalovaný
zmluvu okamžitým odstúpením. K odporu priložil výzvu zo dňa 23.11.2013 adresovanú žalovanému,
ktorou žalobcu žiadal ,aby ku dňu 1.12.2013 boli namontované na radiátory merače tepla, a aby bol

žalovanémuzaslanývýmerplatiebzaenergie,zktoréhobybolojasné,koľkospotrebovalielektriny,tepla.
Predmetná výzva bola žalobcovi odoslaná dňa 25.11.2013. Ďalej priložil odstúpenie od zmluvy č.46 zo
dňa 30.12.2013 spolu s podacím lístkom, odstúpenie od zmluvy č. 40 zo dňa 30.12.2013 s podaním
lístkom a podania zo dňa 10.2.2014, zo dňa 20.2.2014, zo dňa 25.9.2014, zo dňa 4.11.2014 adresované
žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi. Dňa 8.1.2016 žalovaný doplnil svoj odpor, v ktorom uviedol, že

spoločnosť považuje zmluvy za neplatné, nakoľko nemala prenajaté priestory na Š. XX, L. ale na Š. XX
E. L.. K podaniu priložil listinu - odsúhlasenie zostatku, ktorý bol žalovanému doručený žalobcom. Dňa
11.4.2016 doručil žalovaný ďalšie podanie, v ktorom uviedol, že žalobca mu nedoručil licenciu od URSO
- úradu pre reguláciu sieťových odvetví, či má licenciu na predaj energií ako sú plyn, voda, elektrina, o
ktorý žalobcu viackrát žiadali. Ak žalobca takúto licenciu nemá nemôže predávať energiu zo ziskom.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odporu dňa 1.4.2016 uviedol, že skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný
v odpore považuje za nepravdivé. Žalovaný zaslal žalobcovi listy zo dňa 27.10.2013 nazvané ako
ukončenie nájomnej zmluvy, v ktorom nevytýkal žiadne vady prenajatých priestorov a ako dôvod
skončenia uviedol ekonomickú krízu a nedostatok financií. Až následne, keď mu žalobca zaslal list "

Vyjadrenie k oznámeniu o ukončení nájomných zmlúv" , ktorým bol žalobca vyzvaný na úhradu dlžnej
sumy upozornený na trojmesačnú výpovednú zmluvu ( nie dvojmesačnú), žalovaný začal uvádzať vady
prenajatých priestorov, spochybňovať výpočet energii a poukazovať na odstúpenie od zmlúv. Výpočet
za energie bol dojednaný zmluvnými stranami v nájomných zmluvách, na základe tejto dohody boli
žalovanému žalobcom fakturované a žalovaný ich riadne uhrádzal. Tieto začal spochybňovať až po

skončení nájmu, čo považuje za účelové. Žalobca o vadách priestorov nemal žiadnu vedomosť, o
týchto sa dozvedel až dňa 7.1.2014 z listov " Odstúpenie od zmluvy". Žalobca má za to, že ak by
v minulosti došlo k pochybeniam zo strany žalobcu, napr. priestory neboli funkčné, resp. neschopné
užívania, alebo ak by energie neboli dodané, alebo by boli neoprávnene vystavené faktúry za nájmom
či energie, žalovaný by ich namietal okamžite a nie až pri ukončení nájomného vzťahu. Skutočnosť ,

že žalovaný v januári 2014 priestory neužíval a kľúče od nich odovzdal, neznamená, že nie je za
tento mesiac povinný uhradiť nájomné. List o ukončení nájmu ,ktorý je podľa obsahu výpoveďou z
nájmu, bol žalobcovi doručený dňa 30.10.2013. Výpovedná doba bola v zmysle nájomných zmlúv
dojednaná na 3 mesiace a začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca, po tom, v ktorom
bola žalobcovi výpoveď doručená, t.j. od 1.11.2013. Výpovedná doba uplynula 31.1.2014 a za celé

obdobie bol žalobca oprávnený požadovať úhradu nájomného v zmysle nájomných zmlúv. K podaniu
priložil podania žalovaného zo dňa 27.10.2013 nazvané " Ukončenie nájomnej zmluvy" , vyjadrenie
zo dňa 19.11.2013 adresované žalovanému k oznámeniu o ukončení nájomných zmlúv, výzvu zo dňa
27.11.2013, odstúpenie od zmluvy č. 40 a 46, vyjadrenia žalobcu k odstúpeniu od nájomných zmlúv
zo dňa 28.1.2014.

5. Dňa 20.6.2016 žalovaný doručil podanie, v ktorom opätovne poukázal na účtovanie energie, že z
faktúr sa nikdy nedozvedel, koľko je cena 1kW za elektrinu ,čo podľa URSO je žalobca povinný uvádzať.
K tomu predložil faktúru č.14010092. Tiež poukázal na účtovanie zrážkovej vody, ktorá bola účtovaná
každý mesiac inak. Podľa vodární a kanalizácií sa zrážková voda vypočítava podľa m2 plochy je teda

nemenná . Ďalej tvrdil, že účtovanie plynu je rovnako nejasné, lebo dva radiátory o rozmeroch 100×60
cm nemôžu za mesiac spotrebovať 162 eur. Od žalobcu žiadali merače tepla, na čo žalobca nereagoval
a podľa URSO je povinný. Podľa zmluvy č. 46 bolo u žalovaného kúrené len jeden mesiac a to 4/2013
a nekúrilo sa ani november, ani december, preto mali mať preplatok. K uvedenému tvrdeniu predložildokument URSO- Užitočné informácie pre odberateľov elektriny a plynu v domácnosti z júla 2015. K
vodnému a stočnému uviedol, že v prenajatých priestoroch zmluva č. 40. nemal ani vodu ani kanalizáciu
a na dotaz bolo žalovanému oznámené, že vodné, stočné sa hradí za verejné záchody v areáli a za

dve osoby. Keď si prenajali aj iný priestor zmluva č. 46 bolo im vodné a stočné účtované za tri osoby.
K uvedenému priložil zoznam o účtovaní vodného a stočného u viacerých firiem. Opätovne poukázal
na to, že v januári 2014 žalovaný nemal prístup do prenajatých priestorov, preto ani nemohol čerpať
energie a priložil faktúry č. 14010081,č.14010092,č. 14010135,č. 14010123, č. 14010020. K faktúram
č. 14010028, č.14010039, č. 14010046,č.14010057 tvrdil, že tieto boli uhradené cez banku, k čomu

predložil podací lístok, podanie adresované žalobcovi zo dňa 19.2.2014, platobný príkaz VÚB banky
zo dňa 25.2.2014 na sumu 173,85 eura a knihu záväzkov. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mohol
kedykoľvek odstúpiť od zmlúv bez toho, aby dával výpoveď.

6. Dňa 7.7.2016 žalovaný zaslal súdu podanie označené ako doplnenie údajov, kde uviedol, že ako
dôvod výpovede síce žalovaný uviedol ekonomickú krízu, rátal však s tým, že žalobca sa dovtípi príčinu

tejto krízy. Jej pôvodcom bol práve žalobca, ktorý vo svojom areáli umožnil podnikať dvom firmám v tom
istom odvetví ako žalovaný, t.j. v recyklácií aut. Mal za to, že týmto bol porušená zo strany žalobcu
nájomná zmluva, keďže prenajímateľ je povinný nájomcovi vytvoriť také podmienky, ktoré nebudú
prekážkou v užívaní priestorov a ani v podnikaní. K podaniu priložil rozpis úhrad spojených s nájmom
( elektrina, vodné , stočné, zrážkový voda, réžia ) za obdobie od 1.4.2013 do 30.4.2013, 1.7.2013

do 31.7.2013, od 1.3.2013 do 31.3.2013, od 14.6.2013 do 31.7.2013, od 1.1.2013 do 31.1.2013, od
1.8.2013 do 31.8.2013, od 1.2.2013 do 28.2.2013 a od 1.5.2013 do 31.5.2013, z ktorých niektoré
predložil opakovane. Tiež predložil podania adresované žalobcovi zo dňa 20.2.2014, opätovne predlžil
podací lístok , podanie zo dňa 19.2.2014 , platobný príkaz VÚB banky, knihu záväzkov, podanie zo
dňa 20.6.2016 ( 3×). Ďalej predložil rukou písaný opis energií, prílohu k faktúre č . 1310516, faktúru

č. 14010028 so sumárom energií, faktúru č. 14010057 s prílohou rozpisom energií, č. 14010046 s
prílohou, č. 14010039 so sumárom energií, prílohu k faktúre č. 1310455 , faktúru č. 14010123 s prílohou,
č 14010135 s prílohou, č. 1401001 , č. 14010011.

7. Na nariadených pojednávaniach žalobca zotrval na svojich tvrdeniach. K ďalšiemu uviedol, že

strany uzatvorili preberací protokol o prevzatí predmetu nájmu a žalobca žalovanému len preúčtoval
spotrebovanú energiu podľa stavu merača, čo sa týka elektrickej energie a plynu, toto bolo rozúčtované
podľa počtu nájomcov, stočné podľa platieb za odvoz a likvidáciu vôd, a to podľa výmery nájmu, ktorú
nájomcovia užívali. Žalovaný počas nájmu nikdy neuvádzal, že by bol problém s vyúčtovaním platieb
za služby spojené s nájmom, nikdy neoslovil žalobcu s prípadnými vadami predmetu nájmu, stalo sa

tak až po skončení nájmu. Súdu predložil odpoveď URSO na podnet na prešetrenie účtovania energií.
Tiež uviedol, že žalovaný uhradil dňa 26.2.2016 sumu 173,85 eura, ktorú žalobca spolu s finančnou
zábezpekou zaúčtoval na najskôr splatné faktúry č. 1310374, 1310401, 1310417, 1310461, 1310471,
1310481, 14010028, 14010039, 14010046 a 14010057. Žalovaný tiež plnil dňa 17.6.2014 sumu 89,85
eura, preto v zmysle obchodného zákonníka ak plnil čiastočne, znamená to, že uznáva aj celý dlh.

Žalovaný sa snaží tvrdenými vadami v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku ukončiť
nájomné v rozpore s nájomnou zmluvou, pričom svoje tvrdenia o vadách ničím nepreukázal. Ak by sa
tak aj stalo tieto vady neboli vadami, ktoré by odôvodňovali skončenie nájomných vzťahov odstúpením,
nakoľko nebytové priestory by boli napriek takýmto vadám spôsobilé na dohodnuté užívanie. K tomu
poukázal na § 675 , 673 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o zániku práva na odpustenie alebo

poskytnutie zľavy z nájomného , ktorý zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo
ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim. Poukázal na to, že medzi stranami ide o obchodnoprávny
vzťah založený na princípe zmluvnej voľnosti, pričom žalovaný pristúpil k uzatvoreniu zmlúv, k všetkým
podmienkam k zmluvného vzťahu vrátene výšky, splatnosti a aj rozúčtovania peňažných plnení. Žaloba
predložil návrh na zmier zo dňa 1.5.2017 a 27.6.2017, ktorý mu bol adresovaný zo strany žalovaného,

kde žalovaný súhlasil s uhradením sumy 858,19 eura, no následne túto ponuku stiahol.

8. Žalovaný na nariadených pojednávaniach tvrdil, že zaplatil za faktúry č.
140128,140139,140146,140157, nikdy nespotreboval vodné, stočné, plyn , elektriku v mesiaci január
2014 , takže odmieta uhradiť faktúry č. 140120, 140181, 140192, 1010123, 14010135, 14010001,

14010011. Poukázal na to, že žalobca nemôže predávať elektrickú elektrinu a všetky energie so ziskom,
pretože nemá licenciu od URSO. Vedel o trojmesačnej výpovednej dobe a má za to, že vzhľadom
na vady, ktoré oznámil správcovi ( zatekanie, nekúrenie) mal právo odstúpiť od zmlúv. Opätovne
predložil doklady, ktoré boli súdu predložené spolu so svojimi písomnými vyjadreniami. Tvrdil, že žalobcaneprávne účtoval elektrickú energiu a plyn podľa podlahovej plochy , pretože on mal prenajatú miestnosť
o výške stropu 2 metre, kde boli radiátory v cca 10 litrami vody a iní nájomcovia mali budovy o výške
stropu 6až8metrovavradiátorochcca60až100litrovvody,aleboteplovzdušnýfukár.Ďalejuviedol,že

v prenajatých priestoroch sa od 1.1.2014 nachádzala iná osoba, iný nájomca, ktorý spotreboval energie,
ktorej meno nevie uviesť. V ďalšom konaní tvrdil, že žalobcom mu boli zasielané faktúry, ktoré nemali
základné údaje - poradové číslo tovaru, množstvo tovaru a cena za jednotku. Tvrdil, že našiel pani, ktorá
bola v priestoroch od januára 2014 , no odmietla podpísať čestné prehlásenie, že platila od januára.
Predložil súdu fotografie, ktoré majú preukazovať, že si žalobca účtoval osvetlenie 20 eur, hoci nemal,

keďže ide o osvetlenie mesta. Tvrdil, že žalobca mal v čase vystavenia faktúr viac nájomcov, ako uviedol
v zozname, čo preukazoval fotografiami, tiež uviedol, že firma KOVOSPOL je tam len raz a mala tri
prevádzky a aj v plechovom sklade boli nájomcovia, len nevie presne ako sa volali o tom, tiež predložil
fotografiu.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výzvou na úhradu dlžnej sumy spolu

s podaním hárkom, faktúrami spolu s prílohami, nájomnými zmluvami, preberacími protokolmi,
odporom, výzvami žalovaného na žalobcu, odstúpeniami od zmluvy, podania adresovanými žalovaným
žalobcovi, vyjadreniami žalobcu na predmetné podania, odsúhlasením zostatku, vyjadreniami žalobcu
a žalovaného, ukončením nájomnej zmluvy, inštrukciou od ÚRSO, prevodným príkazom od VÚB banky,
odpoveďou od ÚRSO na prešetrenie podnetu, čiastočnými späťvzatiami, predloženými fotografiami,

čestným prehlásením, vizitkou, žiadosťou o podanie výpovede, návrhmi na zmier a zistil nasledovný
skutkový a právny stav :

10. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 28.3.2013 nájomnú zmluvu č. 46, ktorou prenajímateľ / žalobca
prenechal nájomcovi / žalovanému do odplatného užívania nebytové priestory o výmere 85 m2 na

parcele č. XXXX L. Š.Ú. A. Č.. XX E. L. , za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť riadne a včas nájomné
podľa článku VI. vo výške 402,00 eur s DPH vždy do 5 kalendárneho dňa v mesiaci za aktuálny mesiac.
V článku VI. bod 4. bolo dohodnuté, že ostatné služby budú účtované samostatne. Elektrická energia,
ústredné kúrenie, vodné a stočné , zrážková voda, odvoz odpadu alikvotne podľa užívanej podlahovej
plochy, alebo meračov energií a to na základe faktúr prenajímateľa. Z článku IV. bod 4 vyplýva, že

nájomca je povinný starať sa o predmet nájmu ako dobrý hospodár, pričom sa zaväzuje, že okamžite
po zistení drobných závad ( taká závada , náklady na ktorej odstránenie nepresiahnu 150,00 eur) tieto
sám na vlastný náklad odstráni. Podľa článku IV. bod. 5 nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi
existenciu iných ako drobných závad okamžite po tom, ako ich zistil. V článku VI. bod 6 bolo stranami
dohodnuté, že v prípade omeškania s platením nájomného , alebo za služby spojené s nájmom si

prenajímateľ vyhradzuje právo vyúčtovať úrok z omeškania vo výške 0,5% z dlžnej sumy za každý deň
omeškania. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Skončenie nájmu je upravené v článku XI. kde je
uvedené, že zmluva zaniká výpoveďou , pričom výpovedná doba je 3 mesiace a začína plynúť od prvého
dňa nasledujúceho mesiaca po doručení písomnej výpovede. V článku XI. bod 6 bolo dohodnuté, že
nájomca sa zaväzuje v deň , kedy sa nájom skončí uvoľniť predmet nájmu , vypratať ho a uvoľniť tak,

že priestory predmetu nájmu odovzdá prenajímateľovi čisté a upratané. Prenajímateľ má právo v deň
skončenia nájmu vstúpiť do priestorov predmetu nájmu za účasti zodpovedného zamestnanca nájomcu
a tieto prevziať a prípadne zabezpečiť ich proti poškodeniu . Spolu so zmluvou bol podpísaný preberací
protokol. Dňa 23.1.2012 strany uzatvorili zmluvu o nájme č. 40, ktorou žalobca prenechal žalovanému
doodplatného užívania nebytovépriestoryovýmere221m2naparceleČ..XXXXL.Š.A.Č..XXvNitre,

za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť riadne a včas nájomné podľa článku VI. vo výške 456,19 eur s DPH
vždy do 5 kalendárneho dňa v mesiaci za aktuálny mesiac. Ostatné ustanovenia zmluvy sú rovnaké ako
vyššie uvedené. Spolu so zmluvou bol podpísaný aj preberací protokol. Žalobca žalovanému faktúrou
č. 14010001 splatnou 13.2.2014 fakturoval sumu 402,00 eur predstavujúcu nájomné podľa zmluvy č.
46 za mesiac január 2014, faktúrou č. 14010020 splatnou dňa 14.2.2014 dodanie plynu od 1.1.2014 do

31.1.2014 vo výške 162,00 eur, faktúrou č. 14010123 splatnou dňa 16.4.2014 zrážkovú vodu za obdobie
od 21.1.2014 do 31.1.2014 vo výške 2,20 eura , faktúrou č. 14010081 splatnou dňa 16.3.2014 elektrickú
energiu od 1.1.2014 do 31.1.2014 vo výške 29,77 eura ( bez DPH) , zrážkovú vodu od 1.1.2014 do
201.2014 vo výške 3,32 eura ( bez DPH) spolu vo výške 43,32 eura, faktúrou č. 14010046 splatnou
dňa 28.2.2014 zrážkovú vodu od 1.12.2013 do 31.12.2013, faktúrou č. 14010028 splatnou 14.2.2014

elektrickúenergiuod1.12.2013do31.12.2013vovýške33,64eura;všetkyvovzťahuknájomnejzmluve
č. 46. Faktúrou č. 14010092 splatnou dňa 16.3.2014 si žalobca u žalovaného uplatnil elektrickú energiu
vo výške 20,09 eura ( bez DPH) za obdobie od 1.1.2014 do 31.1.2014, vodné +stočné vo výške 3,60
eura ( bez DPH) za obdobie od 1.1.2014 do 20.1.2014, zrážky vo výške 8,64 eura ( bez DPH) za obdobieod 1.1.2014 do 20.1.2014 a réžiu vo výške 3,00 eura ( bez DPH) celkom v sume 42,38 eura, faktúrou
č. 14010011 splatnou dňa 13.2.2014 nájom nebytového priestoru vo výške 456,19 eura, faktúrou č.
14010039 splatnou dňa 14.2.2014 elektrickú energiu vo výške 20,30 eura ( bez DPH) réžiu vo výške

3,00 eura ( bez DPH) za obdobie od 1.12.2013 do 31.12.2013 celkom 27,96 eura , faktúrou č. 14010057
splatnou dňa 28.2.2014 vodné a stočné vo výške 5,53 eura ( bez DPH) za obdobie od 1.12.2013 do
31.12.2013, zrážky vo výške 13,01 eura ( bez DPH) od 1.12.2013 do 31.12.2013 celkom vo výške
22,25 eura, faktúrou č. 14010135 splatnou dňa 16.4.2014 vodné a stočné vo výške 3,49 eura ( bez
DPH) za obdobie od 21.1.2014 do 28.2.2014, zrážky vo výške 16,85 eura ( bez DPH) od 21.1.2014

do 28.2.2014 , réžiu vo výške 3,00 eura ,t.j. celkom vo výške 28,01 eura; všetky vo vzťahu k nájomnej
zmluve č. 40. Výzvu zo dňa 12.9.2014 bolo žalovanému zo strany žalobcu oznámené, že na základe listu
zo dňa 27.10.2013 - ukončenie nájmu, ktorý vyhodnotil podľa obsahu ako výpoveď, skončil nájomný
vzťah ku dňu 31.1.2014, a na základe uvedeného je povinný uhradiť nájomné a služby s tým spojené do
31.1.2014, ktoré si u žalovaného uplatnil vyššie uvedeným faktúrami, t.j. spolu vo výške 1219,44 eura.
Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 25.9.2014.

11. Z výzvy zo dňa 25.11.2013 vyplýva, že žalovaný vyzval žalobcu , aby mu boli namontované na
radiátory merače tepla a zaslaný výmer platieb za energie, tak aby bolo jasné koľko stojí 1kw elektrickej
energie a koľko stojí tepelná energia v areáli. Výzva bola žalobcovi zaslaná dňa 25.11.2013. Žalovaný
dňa 30.12.2013 zaslal žalobcovi odstúpenie od zmluvy č. 46 sociálna budova, kde uviedol, že z

dôvoduzávažnýchnedostatkovodstupujesokamžitouplatnosťoukudňu30.12.2013odzmluvy,pretože
radiátorysústudenéavpriestorochsanekúri,desaťmesiacovtečieradiátorapáchnetamhnijúcedrevo,
žalobca si nesplnil výzvu na namontovanie meračov tepla a účtovanie platieb za energie. V rovnaký
deň zaslal žalovaný odstúpenie od zmluvy a č. 40 plechový sklad , v ktorom uviedol, že do plechového
skladu prší, zateká voda na šiestich miestach, o čom žalobca vie a k oprave neprichádza, do areálu

má prístup hocikto aj v nočných hodinách a prichádza k odcudzeniu majetku žalovaného, a žalobca si
nesplnil výzvu n a účtovanie platieb za energie . Z podania žalovaného zo dňa 10.2.2014 vyplýva, že
kľúče a prenajaté priestory boli riadne odovzdané správcovi objektu dňa 30.12.2013 a všetko bolo v
poriadku v takom stave v akom to prevzal žalovaný a od 30.12.2013 firma už nemala prístup do týchto
priestorov, nevyužívala ani nečerpala energie, keďže dňa 30.12.2013 odovzdali správcovi kľúče, tento si

priestoryprezrelaprevzalbeznámietok.Zlistiny-odsúhlaseniezostatku -návratkavyplýva,žezáväzok
žalovaného ku dňu 31.12.2013 mal byť vo výške 1861,98 eura. Listina nebola podpísaná. Zo žalobcom
predložených listín žalovaného zo dňa 27.10.2013, ktoré boli žalobcovi doručené dňa 30.10.2013 a ktoré
boli označené ako ukončenie nájomnej zmluvy vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že z dôvodu
ekonomickej krízy teda nedostatku peňazí je žalovaný nútený končiť nájom v nebytových priestoroch

Š.Ú. XX, L. a to sociálna budova ku dňu 30.11.2013 a nájom v nebytových priestoroch plechový sklad ku
dňu 31.12.2013. Podaním zo dňa 19.11.2013 žalobca oznámil žalovanému, že výpovedná doba začína
plynúť dňa 1.11.2013 a oznámil mu výšku evidovaných neuhradených záväzkov vo výške 1995,80 eur.
Z podania žalobcu zo dňa 28.1.2014 ( čl. 74) vyplýva, že žalobca sa dozvedel o nedostatkoch na
predmete nájmu a v prípade ak ide o nedostatky, ktoré sú nad rámec povinnosti nájomcu zaháji alebo

zabezpečí opravu do 60 dní. Z knihy záväzkov opatrených pečiatkou žalovaného ( čl . 100) vyplýva,
že žalovaný mal voči žalobcovi neuhradené záväzky vo výške 1890,23 eura ( spotreba plynu 9/13,
nájomné 10/13, spotreba plynu 10/13, nájomné 12/13, nájomné 12/13, spotreba plynu 12/13, spotreba
energie 12/13, spotreba energie 12/13, spotreba vodné stočné 12/13, spotreba vodné stočné 12/13 ),
ktoré akceptoval a žiadal uhradiť z finančnej zábezpeky vo výške 1716,38 eura a rozdiel 173,85 eura sa

zaviazal žalobcovi uhradiť na účet. Z prevodného príkazu z VÚB banky vyplýva, že žalovaný poukázal
žalobcovi sumu 173,85 eura dňa 25.2.2014. Z predložených predpisov služieb za predložené obdobia
vyplýva, že žalobca okrem žalovaného fakturoval služby ďalším 17-tim firmám, každému v inej sume
a u každého v inej sume podľa príslušného obdobia. Z odpovedi ÚRSO na podnet na prešetrenie
dodržiavania zákonov ( čl. 157) vyplýva, že za rok 2013 a od 1.1.2014 do 31.1.2014 žalobca dodával

elektrinu na základe nájomných zmlúv na 19 odberných miest 16tim odberateľom. Úrad skonštatoval , že
žalobca v prešetrovanom období dodával nakúpenú elektrinu zmluvným dodávateľom za nákupné ceny
bez akéhokoľvek ďalšieho zvýšenia a tým nepodnikal v energetike. Rovnaký záver ÚRSO konštatoval
pri odbere zemného plynu, ktorý zmluvným odberateľom preúčtovával za nákupné ceny bez ďalšieho
zvýšenia, tým podľa § 4 ods.2 zákona č. 251/2012 Z.z. nepodnikal v energetike. Úrad tiež uviedol, že

za obdobie od 19.5.2013 do 31.12.2013 vznikol žalovanému preplatok za odber na zemnom plyne vo
výške 237,52 eura a za obdobie od 1.1.2014 do 31.1.2014 nedoplatok vo výške 244,65 eura, rozdiel
7,13 eura si prešetrovaný subjekt ( žalobca ) z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu neuplatňoval.12. Žalobca podaním zo dňa 2.5.2017 vzal žalobu v sume 89,85 eura späť, nakoľko žalovaný dňa
25.2.2014 uhradil sumu 173,85 eura, ktorú žalobca zaúčtoval na faktúru č. 14010028,č. 14010039, č.
14010046 a č. 14010057. Vo zvyšnej časti na svojej žalobe zotrval. Na pojednávaní zo dňa 27.11.2017

žalobca vzal žalobu späť v časti úroku z omeškania 0,5% denne zo sumy 6 eur od 1.3.2014 do 24.2.2014
a zo sumy 22.25 eura od 1.3.2014 do 24.2.2014. S oboma čiastočnými späťvzatiami žalovaný súhlasil.

13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z . Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „CSP“) môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti , súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Keďže žalobca zobral žalobu svojím podaním zo dňa 2.5.2017 v časti istiny 89,85 eur späť, nakoľko
došlo k úhrade pohľadávky v tejto časti a podaním zo dňa 27.11.2017 vzal späť žalobu v časti
uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 6,00 eur od 1.3.2014 do 24.2.2014 a

zo sumy 22,25 eura od 1.3.2014 do 24.2.2014, pričom žalovaný so zastavením konania v tejto časti
súhlasil, súd akceptoval dispozičné oprávnenie žalobcu a konanie v tejto časti zastavil.

17. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník ( ďalej len " ObZ") táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky

okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 261 ods. 9 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

19. Podľa § 720 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ( ďalej
len "OZ" ) nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon

č. 116/1990 Zb.“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len
„nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“).

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré
sú stavebne určené.

22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať
predmet a účel nájmu, výšku, splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na
neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými
hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť

najdlhšie na 2 roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná.

24. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená

všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

25. Podľa § 10 zákona č. 116/1990 Zb., ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca
oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

26. Podľa § 12 zákona č. 116/1990 Zb., výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak;
počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.27. Podľa § 5 ods. 1 a 2. zákona č. 116/1990 Zb. ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný
odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v
tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie

je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu
dohodnutom v zmluve.

28. Podľa § 8 zákona č. 116/1990 Zb. ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto,
že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má

nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného; toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom.

29. Podľa § 679 OZ nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec
odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa stane neskôr - bez
toho, aby nájomca porušil svoju povinnosť - nespôsobilou na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, ak sa
stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel zmluvy.

30. Podľa § 365 ods. 1,2 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

31. Podľa § 369 ods. 1,2 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

32. Podľa § 369c ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj
právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.

33. Podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky z 23. januára 2013, č. 21/2013, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

34. Na základe vykonaného dokazovania má súd za nesporne preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným vznikol záväzkovo právny vzťah, na základe zmluvy o nájme č.40 zo dňa 23.1.2012,
ktorou žalobca prenechal žalovanému do odplatného užívania nebytové priestory o výmere 221
m2 na parcele č. XXXX L. Š. A. Č.. XX E. L. , za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť riadne a včas
nájomné podľa článku VI. vo výške 456,19 eur s DPH vždy do 5 kalendárneho dňa v mesiaci za

aktuálny mesiac a na základe zmluvy o nájme č. 46 zo dňa 28.3.2013, ktorou žalobca prenechal
žalovanému do odplatného užívania nebytové priestory o výmere 85 m2 na parcele č. XXXX L.
Š. A. Č.. XX E. L. , za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť riadne a včas nájomné podľa článku VI. vo
výške 402,00 eur s DPH vždy do 5 kalendárneho dňa v mesiaci za aktuálny mesiac. Tieto skutočnosti
neboli medzi stranami sporné. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že na základe zmlúv bola

dohodnutá výpovedná doba 3 mesiace, ktorá začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po
doručení písomnej výpovede ani výška nájomného. Je tiež nesporné, že v danej veci vzhľadom na
to, že obaja účastníci zmluvy boli podnikatelia, je obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom, riadiacim
sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. V spore bolo ako základnú otázku potrebné vyriešiť otázku,
akým spôsobom došlo ku skočeniu nájomného vzťahu, keďže žalovaný tvrdil, že nájomný vzťah skončil

odstúpením od nájomných zmlúv ku dňu 30.12.2013 a naopak žalobca tvrdil, že nájomný vzťah skončil
uplynutím 3-mesačnej výpovednej doby ku dňu 31.1.2014, na základe výpovede zo dňa 27.10.2013,
ktorá bola žalobcovi doručená dňa 30.10.2013. Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje
zákon o nájme nebytových priestorov, pričom ustanovenia tohto zákona sú vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniam § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, špeciálne. Na základe vykonaného dokazovania

má súd za to, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou č. 40 a č. 46 zanikol v zmysle článku
XI. zmlúv o nájme výpoveďou zo dňa 27.10.2013, uplynutím trojmesačnej výpovednej doby, t.j. dňa
31.1.2014. Žalovaným predložené odstúpenie od zmlúv zo dňa 30.12.2013 súd vyhodnotil ako neplatné,
nakoľko žalovaný nepreukázal také skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na odstúpenie od nájomnýchzmlúv podľa § 679 Občianskeho zákonníka, keďže podpísaním preberacích protokolov prehlásil, že
predmet nájmu plne vyhovuje účelu na ktorý bol prenajatý, teda vec mu bola odovzdaná v stave
spôsobilom na dohodnuté užívanie, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný nájomný vzťah skončil až

po takmer dvoch rokoch od uzatvorenia nájomných zmlúv. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmet nájmu sa
neskôrstalnespôsobilýmnadohodnutéužívaniebolpovinnýtietoskutočnostipreukázať.Žalovanýtvrdil,
že do plechového skladu prší, zateká voda na šiestich miestach, o čom žalobca vie a k oprave neprišlo,
do areálu má prístup hocikto aj v nočných hodinách a prichádza k odcudzeniu majetku žalovaného, tieto
skutočnosti však žiadnym spôsobom nepreukázal. Čo sa týka sociálnej budovy hlavným dôvodom , ktorý

podľa žalovaného ho oprávňoval na odstúpenie od zmluvy bola skutočnosť, že radiátory boli studené
a v priestoroch sa nekúrilo, desať mesiacov tečie radiátor a páchne tam hnijúce drevo a tiež , že si
žalobca nesplnil výzvu na namontovanie meračov tepla a účtovanie platieb za energie. Rovnako ani
tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na uvedené nemá súd za preukázané,
že boli splnené podmienky, ktoré by žalovaného oprávňovali odstúpiť od predmetných zmlúv, žalovaný
v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Ak by aj zo strany žalovaného došlo k preukázaniu vyššie

uvedených skutočností nemá súd za to, že ide o skutočnosti, ktoré by robili predmet nájmu nespôsobilý
na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, najmä zo situácie, že žalovaný uviedol, že stav je dlhodobejší
( 10 mesiacov tečie voda...) a napriek tomu od zmluvy odstupoval až so značným časovým odstupom, z
čoho je možné predpokladať, že priestory napriek tejto vade boli spôsobilé na dohodnuté alebo obvyklé
užívanie. V takomto prípade by do úvahy by prichádzal postup podľa článku IV. bod. 4 , 5 nájomnej

zmluvy, žalovaný však nepredložil ( okrem predmetných odstúpení) žiadne dôkazy o tom, že by žalobcu
vyzýval na odstránenie vytýkaných vád predmetu nájmu ( zatekajúce miesta, hnijúce drevo, pokazené
radiátory...). Odstúpenie od nájomných zmlúv zo strany žalovaného sa javí ako účelové, s cieľom
končiť nájomný vzťah ku dňu 30.12.2013, a to hlavne na základe skutočnosti, že žalovaný počas trvania
nájomného vzťahu žiadnym spôsobom nevytýkal vady predmetu nájmu, v nájomnom vzťahu zotrval po

čas obdobia takmer dvoch rokov a všetky pripomienky začal produkovať až po tom , ako mu bol zo
strany žalobcu zaslaný list, že nájomný vzťah skončí uplynutím výpovednej lehoty ku dňu 31.1.2014. Z
vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh žalovaného na výsluch svedka E. J., ktorý mal preukázať
skutočnosť, že sa v sociálnej budove nekúrilo, navyše tento dôkaz bol žalovaným navrhnutý až po tom ,
čo bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania ( čl. 154). Tvrdenie žalovaného, že nájomné zmluvy

považuje za neplatné ( čl. 48) , nakoľko žalobca mu nikdy neprenajal priestory na Š. A. Č..XX , ale na č.
XX , považoval súd za bezpredmetné, nakoľko v prípade, ak by žalovaný aj túto skutočnosť preukázal
( čo však neurobil), nespôsobovala by neplatnosť právneho úkonu. Sám žalovaný v podaní nazvanom
Ukončenie nájomnej zmluvy ( čl. 68) uvádza, že ide o priestory na Š. Č.. XX , L.. Z uvedeného sa javí,
že v danom prípade ( ak vôbec) by mohlo ísť len o chybu v písaní, ktorá nespôsobuje neplatnosť tohto

právneho úkonu. Iba tá skutočnosť, že účastníci zmlúv označili nepresne predmet zmluvy, nespôsobuje
jej neplatnosť a ide iba o formálny nedostatok.

35. Žalovaný v konaní namietal, že predmet nájmu odovzdal správcovi dňa 30.12.2013, ktorý si predmet
prevzalbeznámietok,pričomnebolpodpísanýodovzdávacíprotokol.Vzhľadomkuvedenému,užnemal

mať prístup do predmetu nájmu, preto ani nemá platiť nájomné a služby s tým spojené za mesiac
január 2014. Na pojednávaní dňa 27.11.2017 žalovaný predložil výzvu, ktorú adresoval p. C. J., aby vo
veci vypovedal , pričom z výpovede žalovaného vyplynulo, že má ísť o správcu, ktorému mal predmet
nájmu odovzdať. Žalovaný však jeho výsluch nenavrhol. Zo žiadnych dôkazov predložených v konaní
žalovaným nevyplýva, že predmet nájmu k tomuto dňu spolu s kľúčmi od priestorov reálne odovzdal

správcovi, táto skutočnosť zostala len v rovine tvrdení a nemal ju súd za preukázanú. Súd nemal za
preukázanú ani skutočnosť, že v sklade sa mal v januári 2014 nachádzať iný nájomca, ktorý spotreboval
a mal uhradiť energie, ktoré si žalobca faktúrami uplatnil proti žalovanému. V podaní zo dňa 25.9.2014
( čl. 6) tvrdil, že v sociálnej budove bol nejaký predajca zeleniny a v sklade nejaký chlapci, ktorý
opravovali autá, pričom na pojednávaní predložil vizitku od pani W.. S. J. a tvrdil, že táto sa v januári

2014 mala v priestoroch zdržiavať a na jeho výzvu odmietla podpísať čestné prehlásenie, no jej výsluch
v konaní nenavrhol.

36. Žalovaný v konaní ďalej tvrdil, že žalobca si vo vzťahu k nemu nesprávne účtoval elektrickú energiu a
zemný plyn, nakoľko účtoval viac a každému nájomcovi bola účtovaná iná cena. Uvedené tvrdenie sa v

konanínepreukázalo,čopotvrdilajÚradprereguláciusieťovýchodvetvívosvojejodpovedinapodnetna
prešetrenie dodržiavania zákonov ( čl. 157 a nasl. čl. 169 a nasl.), kde uviedol, že prešetrovaný subjekt
( žalobca) v prešetrovanom období ( r. 2013, január 2014) dodával nakúpenú elektrinu a zemný plyn
zmluvným odberateľom za nákupné ceny bez akéhokoľvek navýšenia, teda nepodnikal v energetike,a z uvedeného dôvodu nie je potrebné aby mal udelenú licenciu, na ktorú žalovaný v konaní viackrát
poukazoval. Žalovaný na pojednávaní dňa 13.9.2016 navrhol, aby súd vypočul, konateľa spoločnosti
Autoservis Quatro, konateľa Kovospolu, ktorí mali preukázať , že oni uhrádzali inú sumu za spotrebu

energií ako žalovaný, ich mená však neuviedol, preto súd návrh na vypočutie týchto svedkov zamietol.
Vo vzťahu k vyššie uvedeným tvrdeniam žalovaného z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
účtoval žalovanému služby podľa vopred v zmluve dohodnutých pravidiel v súlade s článkom IV. bod
4. nájomných zmlúv, s ktorými žalovaný súhlasil a ktoré takmer dva roky akceptoval. Nejasnosti vo
vyúčtovaní začal tvrdiť až po doručení oznámenia žalobcu, že jeho podanie zo dňa 27.10.2013 považuje

za výpoveď zo zmlúv o nájme a nájomný vzťah sa skončí k 31.1.2014. Námietku žalovaného, že žalobca
mu nejasne účtoval služby spojené s nájmom považuje súd za tendenčnú, nakoľko žalovaný toto
vyúčtovanie akceptoval v období od uzatvorenia nájomných zmlúv až do októbra 2013 a žiadnym
spôsobom ho nenamietal. Námietka žalovaného, že mu účtoval vodné a stočné na tri osoby a až po jeho
upozornení mu začal účtovať vodné a stočné za dve osoby, nebola v konaní dostatočne relevantným
spôsobom preukázaná . Na jej preukázanie žalovaný predložil zoznam firiem, ktorým boli účtované

jednotlivéslužbyzaobdobieod1.4.2013do30.4.2013a1.5.2013do31.5.2013(čl.91-92).Zuvedených
listín však nevyplýva, že žalovanému bolo v mesiaci apríl 2013 účtované vodné a stočné za tri osoby
a v mesiaci máj 2013. Je z nej možné len vyvodiť, že žalovaný v apríli 2013 bol vyzvaný na zaplatenie
vodného a stočného v nižšej sume ako v mesiaci máj 2013, no rovnako boli aj ostatným subjektom tam
uvedeným účtované v mesiaci apríl 2013 nižšie sumy ako v máji 2013. Navyše z listín založených v

súdnom spise ( čl. 100, 107) vyplýva, že žalovaný bez námietok uhradil faktúry za úhrady energie, plynu,
spotrebyvodnéhoastočného,pretovšetkyjehonámietkykfakturáciivyššieuvedenýchslužiebpovažuje
súd za účelové. Žalovaný predložil aj fotografie, že ktorých malo byť zrejmé, že v areáli sa okrem v
zozname uvedených firiem mali nachádzať aj iné firmy ( čl. 210, 213) , ktorým žaloba energie neúčtoval,
z predložených fotografií však iba vyplýva, že na ohrade a plechovom sklade sa nachádzajú označenia

firiem , nie je z nich však možné konštatovať, že tieto firmy sa v priestoroch aj reálne nachádzali.

37. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že uplatnený nárok žalobcu je v rozsahu čiastočných
späťvzatí zo dňa 2.5.2017 a dňa 27.11.2017 dôvodný. Žalovaný v konaní nepreukázal, že boli splnené
podmienky na odstúpenie od nájomných zmlúv v zmysle § 679 Občianskeho zákonníka, preto jeho

odstúpenie od nájomných zmlúv považoval súd za neplatné a tvrdenia o vádách predmetu nájmu
za účelové. Na základe uvedeného nájomný vzťah zanikol uplynutím 3 mesačnej výpovednej lehoty,
ktorá začala plynúť 1.11.2013, keďže výpoveď ( ukončenie nájomných zmlúv zo dňa 27.10.2013) bola
žalovaným žalobcovi doručená dňa 30.10.2013, a na základe uvedené nájomný vzťah zanikol ku
dňu 31.1.2014. Žalobca tak má nárok na zaplatenie nájomného a služieb s tým spojených podľa

uzatvorených nájomných zmlúv aj za mesiac január 2014, počas ktorého nájomný vzťah stále trval.
Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že tieto priestory v januári 2014 neužíval,
resp. že by ich užívala iná osoba. Žalobu súd považoval za dôvodnú aj v časti uplatnených služieb
spojených s nájomným, ktoré boli v súlade so zmluvou žalovanému fakturované samostatne, podľa
vopred dohodnutých podmienok, ktoré boli dohodnuté v súlade s princípom zmluvnej voľnosti, keďže

medzi stranami sporu ide o obchodnoprávny vzťah. Hoci žalovaný spochybňoval nárok žalobcu na
zaplatenie jednotlivých služieb spojených s nájmom nebytových priestorov aj ich výšku, svoje tvrdenia
žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal . Nárok žalobcu považoval súd za dôvodný aj v časti
uplatneného úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil od splatnosti jednotlivých faktúr, nakoľko ako
bolo i vyššie uvedené, ide o obchodnoprávny vzťah, v ktorom si strany môžu zmluvne dohodnúť výšku

úroku z omeškania, a táto bola v nájomnej zmluve dohodnutá vo výške 0,5% denne ( článok VI. bod
6), preto žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z jednotlivých uplatnených súm tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.42. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP
majúc za to, že žalobca bol v konaní úspešnejší ( v rozsahu 92,09% ), keď v zastavujúcej časti ( vo výške

89,85 eura s príslušenstvom ) procesne zavinil zastavenie konania žalobca, keďže k späťvzatiu nedošlo
pre správanie žalovaného po začatí konania, nakoľko predmetná suma bola žalobcovi uhradená pred
začatím konania a teda v tejto časti bola žaloba podaná nedôvodne, čo je možné považovať za úspech
žalovaného v rozsahu 7,91 %. Miera úspechu žalobcu tak predstavuje rozsah 84,18% ( 92,09 - 7,91),
čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania

práve takýmto percentom, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.