Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207471
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8317207471.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: U. M., S., G. XXXX, XXX XX
F., V.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Peter Psotka, Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovanej:
W. H., T.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpená JUDr. Zuzana Katkovčinová,
advokátska kancelária, Štefánikova 17, 066 01 Humenné, o nariadenie neodkladného opatrenia, o

odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k.. 5C/42/2017-28 zo dňa 17.7.2017,
takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:
„Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou bytom č.
X, vchod č. XX, na X. poschodí bytového domu so súp. číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele
CKN, s parcelou č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2, podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach v podiele XX/XXXX a spoluvlastníckym podielom k pozemku parcele

CKNč.XXXXvpodieleXX/XXXXvkat.územíR.,okresR.,zapísanénaLVč.XXXXvedenomOkresným
úradom R., odbor katastrálny, ktorá je vo vlastníctve žalovanej, a to najmä previesť vlastnícke právo k
nej na inú osobu, založiť ju, alebo zriadiť k nej vecné bremeno.

Súd nariaďuje žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal žalobu na určenie
neúčinnosti darovacej zmluvy.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal na tamojší súd dňa 3.7.2017 návrh na
vydanie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení, ktorý odôvodnil tým, že sa stal veriteľom
pohľadávky, po postúpení pohľadávky voči dlžníčke V. H. vo výške 1.300,19 eur s prísl., ktorá bola

priznaná pôvodnému veriteľovi správcovi konkurznej podstaty úpadcu Y. G., G..M..B.. “. Y., Y. XXXX,
G., V.: XXXXXXXX v konaní pred Okresným súdom Humenné rozsudkom č. k. 6C/76/2010-161 zo dňa
7.9.2010, ktorý sa stal právoplatným dňa 14.10.2010. Dlžníčka svoj dlh dobrovoľne nesplnila, preto bolo
začaté aj exekučné konanie, ktoré sa vedie pred Okresným súdom Humenné pod sp. zn. XXEr/XXX/
XXXX. Vykonaním exekúcie bol poverený exekútor N.. G. X., exekútorský úrad G., F., ktorý potom,
čo vydal upovedomenie o začatí exekúcie, toto upovedomenie dňa 23.5.2011 doručil aj dlžníčke a

zároveň vydal upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva vo vzťahu k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto neodkladného nariadenia, a to dňa 3.5.2017, ktoré bolodoručené dlžníčke V. H. dňa 15.5.2017 a jej manželovi, keďže išlo o majetok patriaci do BSM, dňa
18.5.2017. Ďalej uviedol, že po obdŕžaní týchto upovedomení, dlžníčka, ako aj jej manžel formou
notárskej zápisnice uzavreli darovaciu zmluvu, ktorou previedli nehnuteľnosti na G. S., t. j. odporkyňu

W. H.Ú.. Účinky prevodu vlastníckeho práva nastali v súlade s rozhodnutím Okresného úradu R., odbor
katastrálny o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech odporkyne v deň, kedy bol
vklad vlastníckeho práva do Katastra nehnuteľnosti povolený a rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.5.2017. Žalobca odôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že
má voči dlžníkovi indikovanú pohľadávku priznanú exekučným titulom a vymáhanú exekúciu, pričom

dlžníčka, aj napriek doručenému upovedomeniu o začatí exekúcie, do vlastných rúk a následného
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva do vlastných rúk,
previedla spolu s manželom do vlastníctva žalovanej na základe darovacej zmluvy, nehnuteľnosti,
ktoré boli jej majetkom účelovo, čím porušila zákaz súdneho exekútora nakladať s majetkom. Súd
prvej inštancie mal za to, že v danom prípade bola preukázaná dôvodnosť nariadenia neodkladného
opatrenia, nakoľko žalobca preukázal, že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Skutočnosťami, ktoré

osvedčujú, že by výkon rozhodnutia bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorým možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo
iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. V súčasnej dobe
je vlastníkom nehnuteľnosti dcéra, t. j. žalovaná, treba súhlasiť aj s názorom žalobcu v tom, že v prípade
ďalšiehoprevodupredmetnýchnehnuteľnostínainúosobu,bysazmarilamožnosťkonaniaoneúčinnosť

právneho úkonu, preto je splnený aj druhý predpoklad pri nariadení neodkladného opatrenia, a to, že je
na čas konania o neúčinnosť právneho úkonu, potrebné bezodkladne upraviť pomery tak, aby žalovaná
nemohla s týmto nehnuteľným majetkom nakladať v rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia. Keďže išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, súd prvej
inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, žalobu

o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy. Keďže návrhu vyhovel, priznal žalobcovi aj trovy konania v
rozsahu 100 %, ktorý mal v konaní plný úspech.

3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Uviedla, že matka
žalovanej obdŕžala z Mestského úradu R. možnosť odkúpenia bytu zo dňa 3.10.2016, a ak by tento byt

neodkúpila, mohla nastať situácia, že žalovaná spolu s rodičmi prídu o bývanie, keďže v prípade, ak
tento byť v lehote na podanie žiadosti, neodkúpia, bolo by ho možné následne odkúpiť za trhovú cenu
porovnateľného bytu v danej lokalite, ktorá by niekoľkonásobne presahovala zostatkovú hodnotu. Ich
príjmybysitovšaknemohlidovoliť.Navyplateniezostatkovejhodnotybytuspolusovšetkýmipoplatkami
v celkovej sume cca 3.000,- eur, si žalovaná bola nútená požiadať o poskytnutie študentskej pôžičky

vo výške 6.000,- eur, pričom mesačná splátka tohto úveru predstavuje sumu 114,- eur. Z uvedeného
dôvodu sa rodičia žalovanej dohodli previesť nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej, a to
darovacou zmluvou dňa 19.5.2017, keďže rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva v prospech matky
a otca žalovanej im bolo doručené začiatkom apríla 2017, kedy došlo aj k formálnemu odovzdaniu a
prevzatiu uvedenej nehnuteľnosti. Následne sa však zdravotný stav otca žalovanej zhoršil tak, že bol

dlhodobo hospitalizovaný a spísanie a podpísanie darovacej zmluvy bolo možné až v mesiaci máj 2017.
V čase podpisu darovacej zmluvy, ako aj prevodu na tomto byte, nebola žiadna ťarcha, ani poznámka o
vedenomexekučnomkonanísúdnymexekútoromN..G.X..Ďalejžalovanáuviedla,žejenezaopatreným
dieťaťom, študentkou 4. ročníka G. B. Š. D. R., pričom v septembri by mala nastúpiť do 5. ročníka a je
pochopiteľné, že nemá žiadny príjem. Všetky náklady v súvislosti spojené s užívaním bytu, sú pokrývané

iba z príjmov matky žalovanej, ktorá poberá opatrovateľský príspevok 245,- eur mesačne, nakoľko sa
stará o manžela, t. j. otca žalovanej, ktorý prekonal mozgovú príhodu. Žalovaná a jej rodičia sa ocitli
na hranici chudoby, preto je vylúčené, aby žalovaná mohla mať v úmysle prevod tohto majetku na
ďalšie iné osoby. Poukázala, že medzi základné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, patrí
okrem ďalších, aj úmysel ukrátiť veriteľa ako subjektívna stránka odporovateľnosti, pričom pod týmto

pojmom sa rozumie priamy úmysel, t. j. vedomie dlžníka, že svojím právnym úkonom ukracuje veriteľovu
požiadavku a jeho vôľa tak urobiť. Poukázala, že matka žalovanej tento úmysel nemala, a rovnako aj zo
strany žalovanej je vylúčený tento úmysel, pretože o existencii nejakého prebiehajúceho exekučného
konania voči jej matke vedomosť nemala a v dobrej viere, s vedomím, že nadobudla do svojho výlučného
vlastníctva nehnuteľnosť, na ktorej neviazne žiadna ťarcha spočívajúca v prebiehajúcom exekučnom

konaní, uzavrela so svojimi rodičmi darovaciu zmluvu. Taktiež poukázala na skutočnosť, že vedené
exekučné konanie č. J. XXX/XX Exekútorským úradom N.. G. X., súdny exekútor, síce bolo začaté v roku
2011, od tej doby sa matka žalovanej snažila splatiť dlh v mesačných splátkach vo výške 5,- eur, nakoľko
ich majetkové pomery im neumožňovali splatiť dlh jednorázovo. Nestotožňuje sa ani s argumentácioužalobcu, že dlžníčka prevodom danej nehnuteľnosti, zmarila možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu,
pretože ak by aj k uvedenému prevodu nehnuteľnosti nedošlo, v zmysle § 63 ods. 2 Exekučného
poriadku, by súdny exekútor exekúciu predajom nehnuteľnosti vykonať nemohol, pretože pohľadávka

oprávneného bez príslušenstva, predstavuje sumu 1.300,19 eur.

4. Žiadala preto, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Humenné zrušil v celom rozsahu a priznal
žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100,- eur.

5. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zo skutočností uvedených žalovanou
v jej odvolaní, nie je úplne zrejmé, na základe akého titulu mala nadobudnúť predmetný byt. Uvedené
dôvody tým, že žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že bola nútená si na kúpu bytu zobrať pôžičku,
následne z ktorej došlo k zaplateniu kúpnej ceny za byt, pričom z toho dôvodu jej bol prevedený byt.
Ak teda žalovaná tvrdí, že jej bol prevedený byt z dôvodu zaplatenia kúpnej ceny za predmetný byt,
tak potom takéto tvrdenie žalovanej smeruje k takému záveru, že titulom nadobudnutia bytu zo strany

žalovanejmalabyťkúpnazmluva,aniedarovacia,ktorájevtomtoprípadereálnymtitulomnadobudnutia
vlastníckeho práva k bytu. Uvedené však, podľa názoru žalobcu, nezodpovedá skutkovému stavu,
medzi žalovanou a jej rodičmi došlo k uzavretiu darovacej zmluvy, predmetná darovacia zmluva bola
uzatvorená písomne a bola dokonca vyhotovená formou notárskej zápisnici notárkou. Podľa názoru
žalobcu, titulom nadobudnutia bytu zo strany žalovanej bola darovacia zmluva a potom akékoľvek

dohody účastníkov predmetnej zmluvy pred jej uzavretím, nemajú akúkoľvek právnu relevanciu pri
posudzovaní titulu nadobudnutia darovacej zmluvy. Je možné uvažovať, že medzi účastníkmi darovacej
zmluvy mohla okamihom zaplatenia kúpnej zmluvy za byt Mestu vzniknúť nová zmluva o pôžičke,
prípadne zmluva o darovaní, avšak tento právny vzťah nemôže mať akýkoľvek právny vplyv na samotnú
darovaciu zmluvu, na podklade ktorej bol byt prevedený do výlučného vlastníctva žalovanej. Dôvody,

ktoré viedli žalovanú, ako aj jej rodičov, k uzavretiu darovacej zmluvy, v tomto konaní sú bez akejkoľvek
právnej relevancie. Taktiež poukázal, že s vlastníctvom nehnuteľností je bežne spojená povinnosť
za takéto vlastníctvo platiť nejaké úhrady, a to či už z pohľadu dane, ako aj nákladov spojených s
udržiavaním nehnuteľností a žalovaná nedisponuje vo vzťahu k plateniu úhrad spojených s užívaním
bytu, žiadnymi finančnými prostriedkami, tak potom nie je úplne zrejmé, že z akého dôvodu bol

predmetný byt na ňu vlastne prevedený a logickým záverom je potom len ten záver, že tento prevod
sa udial len s cieľom znížiť pravdepodobnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu, nakoľko účastníci
darovacej zmluvy nemohli mať pri zohľadnení vyššie uvedenej skutočnosti, reálne iný dôvod k vykonaniu
prevodu vlastníckeho práva k bytu. Taktiež uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že predmetný úver
na zaplatenie kúpnej ceny bytu, si musela zobrať žalovaná z dôvodu, že jej rodičom by banky úver

neschválili, nakoľko sa voči matke žalovanej viedlo exekučné konanie, a to všetko odôvodňuje potom aj
fakt, že ak by rodičom žalovanej umožnili zobrať si úver, tak by si ho s najväčšou pravdepodobnosťou
aj zobrali, nakoľko žalovaná nemá zatiaľ stály príjem. Žalovaná nemá teda stály príjem a je vysoko
pravdepodobné, že splátky úveru uhrádzajú jej rodičia. Uviedol, že žalovaná musela mať vedomosť o
zlej finančnej situácii svojich rodičov, ako aj o tom, že sa voči nim vedie exekučné konanie, pretože už v

samotnej darovacej zmluve je uvedené, že darujúci prehlasujú, že na prevádzaných nehnuteľnostiach
neviaznu žiadne ťarchy, vecné bremená, ani iné dlhy, okrem záložného práva k bytu, ktorá vznikla
zo zákona v prospech vlastníkov bytov v bytovom dome č. súp. XXXX - exekučné záložné právo na
nehnuteľnosť J. XXX/XXXX od J. Ú.M. R. G. J. N.. Ľ. K. v prospech I..B..T.. Q. G..M..B.., Ž. X, R. T.
U. na byt č. X na druhom poschodí, vchod č. XX v bytovom dome č. súp. XXXX a pre parc. CKN

XXXX a na podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkov vo veľkosti XX/
XXXX. Tu je potom názor žalobcu, že žalovaná musela vedieť o prebiehajúcej exekúcii svojej matky
z dôvodu obavy, aby nedošlo k prípadnému predaju bytu, bolo na ňu prevedené vlastnícke právo k
bytu. Taktiež uviedol, že aj keď vymáhaná suma istiny nedosahuje sumu 2.000,- eur, nedokázal by
súdny exekútor pri vykonaní exekúcie zriadiť exekučné záložné práva, oprávnený by získal poradie

pri prípadnom výkone exekučného záložného práva zo strany iného prípadného veriteľa a následnom
prípadnomrozvrhuzvykonanejdražby,čímbymohlodôjsťkuspokojeniujehovymáhateľnejpohľadávky.
V prípade, ak by oprávnený nemal na nehnuteľnosť zriadené exekučné záložné právo, tak by potom
nebol pri rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti uspokojený a predmetný prevod bytu teda zmaril
potencionálne uspokojenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky, nakoľko si už nemôže prostredníctvom

súdneho exekútora na byte zriadiť exekučné záložné právo. Súčasne zriadenie exekučného záložného
práva pôsobí v rámci exekúcie na povinného aj nepriamo, a to tým, že ak je na nehnuteľnosť, ktorú
by chcel povinný predať, zriadené exekučné záložné právo, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľnosti,
tak potenciálny kupujúci si pozrie list vlastníctva a nájde tam zápis o exekučnom záložnom práve, atak s vysokou pravdepodobnosťou takúto nehnuteľnosť nekúpi. Nakoľko však došlo k prevodu bytu
na žalovanú ešte predtým, ako mohlo dôjsť k zápisu exekučného záložného práva na byt do katastra
nehnuteľnosti, tak podstatným spôsobom sa znížila pravdepodobnosť vymoženia pohľadávky žalobcu

v exekučnom konaní, a žalobca má za to, že uvedeným konaním tak matka žalovanej, ako aj žalovaná
spôsobila to, že došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhanej pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní.
Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil.

6. Toto vyjadrenie bolo zaslané žalovanej, ku ktorému sa už nevyjadrila.

7.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,vrámcikompetenciípodľa§34Civilnéhosporovéhoporiadku
(ďalejlen„CSP“),beznariadeniapojednávaniaprejednalvecvmedziach,vktorýchsaodvolateľdomáha
preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 379 CSP) a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380
CSP) dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne nerozhodol, ak vydal
návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

8. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd poukazuje, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade

dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho
vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo
strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, okrem osvedčenia návrhu, je
aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné

opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná
obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu a obava, že by vznikol priestor tomu,
aby bol vykonávaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné
opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel, a nesmie ho obmedziť nad
mieru nevyhnutne potrebnú.

10. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený
nárok, a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Z dočasného charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný

formálny postup predpísaný pri dokazovaní. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku
a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť
primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná
musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne s neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri

rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do
stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi
stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté
právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.

11. Z uvedeného potom vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové
konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla
ochrana prerušených, alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva

dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza
iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
ktorý vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto
procesného inštitútu, sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani

zásada rovností strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti)
tak striktne, ako konanie vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania,
súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom, a prípadne niektorých procesných prostriedkov
z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. V prípade niektorýchprocesných prostriedkov dokonca z ich povahy a účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní, ako
je tomu v prípade rovností zbraní, pretože záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrany práv žalobcu,
máprednosťpredprávomžalovanéhovyjadriťsaknavrhovanýmskutočnostiam.Ochranažalovanéhoje

však daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania, a navyše zodpovednosťou žalobcu
za prípadnú ujmu.

12. V prvom rade preto odvolací súd poukazuje, že žalobca neosvedčil, že bez jeho vydania prípadný
budúci výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, a že nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia

bezprostredne a reálne hrozí. Neosvedčil to, že žalovaná vyvíja nejakú konkrétnu činnosť k tomu, aby
takýto prípadný výkon rozhodnutia bol bezprostredne ohrozený, pretože nepredložil súdu žiadnu listinu
jeho nárok osvedčujúcu.

13. Nesprávny je aj výrok uznesenia súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu podať žalobu na určenie
neúčinnosti darovacej zmluvy v určenej lehote, a to pre absenciu všetkých náležitosti vyplývajúcich z

ustanovenia § 336 ods. 2 CSP. Pri ukladaní povinnosti v zmysle uvedeného je súd povinný identifikovať
sporové strany a predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia musí byť zo
súdneho rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať, čoho a proti komu sa má domáhať, aby okrem iného,
predišiel zrušeniu neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP.

14. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP, podľa ktorého neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť pred neodkladným opatrením, a ak
dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. V preskúmavanej veci sa však súd prvej

inštancie tejto otázke vôbec nevenoval, avšak odvolací súd nezistil dôvody pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

15. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov na strane
žalovanej. Nebola osvedčená ani okolnosť, že by prípadná exekúcia voči žalovanej bola ohrozená,

naviac, keď sa javí, že žalovaná ani nie je nositeľkou povinnosti tvrdenej pohľadávky. Súčasne je
potrebné už v tomto štádiu konania, nepriamo prihliadnuť aj na skutočnosť, že vykonať exekúciu
predajom nehnuteľnosti nie je v súčasnej dobe možné, pretože dlh matky žalovanej nepresahuje sumu
2.000 eur ,čo vyplýva z § 63 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok), a čo potvrdzuje vo
svojom vyjadrení k odvolaniu aj samotný žalobca.

16. Z týchto, odvolacím súdom uvádzaných dôvodov, bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť a návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť, pretože odvolací súd nezistil
zákonné dôvody pre jeho nariadenie.

17. V konaní mala úspech žalovaná, ktorá žiadala priznať nárok na náhradu trov konania. Žalovaný
bol v konaní neúspešný. Odvolací súd preto žalovanej v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).