Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 15Sd/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200533
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Zaťková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200533.2

Rozhodnutie

D. súd v J. sudkyňou O.. C. Y. v právnej veci navrhovateľky: O. S., bytom A. str. XX, X ST., XXXXX I.,
S. republika E. proti odporkyni: S. poisťovňa, ústredie I., Ul. XX. augusta č. X-XX, XXX XX I. na návrh
navrhovateľky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. marca XXXX v
spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. júla XXXX a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX
X zo dňa XX. júla XXXX o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

D.súd rozhodnutie odporkyne č.XXXXXXXXXXXzodňaXX.marcaXXXXvspojenísrozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. júla XXXX a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. júla XXXX
z r u š u j e podľa § 250j ods.X písm. c), d) O.s.p. účinného do XX. júna XXXX a vec v r a c i
a odporkyni na ďalšie konanie.

E. náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Poznamenáva sa, že od 1. júla 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), ktorý je nahradený tromi procesnými kódexmi, a to
- zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
- zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
- zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje zmenu
splnomocňovacích ustanovení odkazujúcich na O.s.p.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 492 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, vrátane odvolacieho konania a lehôt na
podanie odvolania, ktoré plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

Navrhovateľka sa podanými návrhmi domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X zo dňa XX. marca XXXX, č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. júla XXXX, č. XXX XXX

XXXX X zo dňa XX. júla XXXX z dôvodu, že sú nezákonné, nepreskúmateľné, nesprávne a žiadala ich
zrušiť. Namietala nezhodnotenie rokov a osobný mzdový bod v zmysle § 255 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení (ďalej len zákona) v znení neskorších predpisov za obdobie materskej dovolenky v
období odXX.januáraXXXX,celýrokXXXXaždoXX.februáraXXXX.Taktiežnamietalanezhodnotenie
rokov, ktoré odpracovala v zahraničí a obdobie od X/XXXX-X/XXXX kedy bola SZČO a pravidelne
každý mesiac platila odvody do sociálnej poisťovne. V osobnom liste dôchodkového poistenia vôbec

odporkyňa neuviedla roky 2003-2006, nesprávne uviedla obdobie od XX. novembra .XXXX do XX.januára XXXX, kedy bola vedená ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO - manikúra, pedikúra)
a popri tom zamestnaná aj vo firme D..

Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila dňa XX. augusta 2016. Vo vyjadrení uviedla, že navrhovateľke,
na základe opravného prostriedku proti rozhodnutiu č. XXX XXX XXXX zo dňa XX. marca XXXX,
zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa XX. júla .XXXX vyhovela a preto žiadala nové
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Y. rozhodnutím navrhovateľke priznala invalidný dôchodok od
XX. októbra XXXX podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona v znení neskorších predpisov s mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť( ďalej len MPSVZČ) na 75%.

Krajský súd následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľky, jej ďalšími
písomnými podaniami, napadnutými rozhodnutiami, písomnými vyjadreniami odporkyne, lekárskymi
správami a nálezmi, posudkovým a dávkovým spisom odporkyne, znaleckými posudkami, ostatnými
listinnými dôkazmi. Navrhovateľka vzhľadom k tomu že žije v zahraničí požiadala konajúci súd o

rozhodnutie v jej neprítomnosti, a preto krajský súd postupoval podľa § 250l a nasl. O.s.p. bez
pojednávania s poukazom na § 250f ods.1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že opravnému prostriedku
navrhovateľky treba priznať úspech.

Z obsahu posudkového a dávkového spisu odporkyne bolo zistené, že navrhovateľke bol v októbri

roku 2014 v X. diagnostikovaný karcinóm prsníka vľavo cJ G2 cE MO. Absolvovala chemoterapiu
a rádioterapiu, následne XX. júla XXXX odstránený operačne ľavý prsník. V pooperačnom období
prekonala hlboký zápal žíl dolných končatín. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. marca XXXX
bola uznaná invalidnou od XX. júla XXXX s MPSVZČ na XX%. Navrhovateľka podala voči rozhodnutiu
odvolanie, v ktorom namietala postup posudkovej lekárky, ktorá pri posudzovaní zdravotného stavu

nebrala do úvahy postup liečby v zahraničí, kde v októbri 2014 diagnostikovali karcinóm prsníka. Preto
žiadala o zmenu dátumu vzniku invalidity od októbra 2014. Ďalej namietala nezhodnotenie rokov a
osobný mzdový bod v zmysle § 255 zákona o sociálnom poistení za obdobie materskej dovolenky v
rokoch od XX. januára XXXX, celý rok XXXX, do XX. februára XXXX. Taktiež namietala nezhodnotenie
rokov, ktoré odpracovala v zahraničí a obdobie X/XXXX-X/XXXX, kedy bola vedená ako samostatne

zárobkovo činná osoba ( SZČO) a pravidelne každý mesiac platila odvody do sociálnej poisťovne.
V osobnom liste dôchodkového poistenia odporkyňa vôbec neuviedla roky XXXX-XXXX, nesprávne
uviedla obdobie od XX. novembra XXXX do XX. januára XXXX, kedy bola navrhovateľka zamestnaná
vo firme D., čím jej skrátila dobu na výpočet invalidného dôchodku.

Odporkyňa v doplňujúcom vyjadrení zo dňa XX. februára 2017 k námietkam navrhovateľky uviedla,
že v období rokov XXXX a XXXX mala navrhovateľka preplatenú dovolenku a teda bola v pracovnom
pomere.Vsúvislostisozamestnanímvzahraničísaodporkyňaodvolalanačl.57nariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia s tým, že inštitúcia
štátu nemusí poskytovať dávky vo vzťahu k osobám, ktoré získali dobu poistenia kratšiu ako jeden rok.

Tieto doby zohľadní na výpočet dávky členský štát, ktorého bola oprávnená osoba naposledy poistená.
V doplňujúcom vyjadrení zo dňa XX. mája XXXX odporkyňa uviedla, že navrhovateľka nebola v roku
XXXX dôchodkovo poistená ako SZČO, od 8. septembra XXXX do XX. júla XXXX bola dobrovoľne
poistená a táto doba jej bola zhodnotená.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

Podľa § 72 ods. 1 zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka vychovala dve deti a žiadala o priznanie invalidného dôchodku
od októbra 2014. Rozhodujúcim obdobím pre rozhodnutie o nároku navrhovateľky sú v súlade s
ustanovením § 63 ods. 7 zákona kalendárne roky 1984 až 2014.Za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania
získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí

osobný mzdový bod vo výške 0,3 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí
osobný mzdový bod vo výške 0,3, v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť
kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu
a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu
patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto

doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 60 ods. 1 zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového
poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených
v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové

poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje
za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo
zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50%
účasť na majetku zamestnávateľa, alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50% účasť na majetku zamestnávateľa.

Podľa § 60 ods. 8 zákona obdobie riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o
dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do 18 rokov jeho veku sa započítava ako obdobie
dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) a d) zákona.

VosobnomlistedôchodkovéhopoisteniaodporkyňaurčilaobdobieodXX.jW.doXX.februáraXXXXako
0 dní zamestnania a ako obdobie nároku na peňažnú pomoc v materstve 365 dní, zároveň toto obdobie
vylúčila z dôb poistenia. Za poistenkyne na materskej dovolenke štát odvádzal poistné na dôchodkové
poistenie. Vylúčenie doby poistenia z obdobia poberania materského príspevku sa preto prieči plneniu z
poistného systému, pri ktorom nemožno akceptovať prijatie poistného za obdobie poberania materského

príspevku a bez poskytovania zodpovedajúceho plnenia zo strany poisťovne. Za uvedené obdobie
navrhovateľke nezaniklo dôchodkové poistenie. K tvrdeniu odporkyne, že navrhovateľke bola preplatená
dovolenka počas materskej dovolenky, nemení nič na fakte, že aj počas dovolenky sa odvádza poistné
na dôchodkové poistenie, za ktorú patrí osobný mzdový bod a je potrebné ju zahrnúť do výpočtu sumy
na dôchodok.

E. súd S. republiky v obdobnom prípade vo svojom rozhodnutí č. XSdo/XX/XXXX poukázal aj na § 10
zákona, ak sa kryjú doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je pre
občana výhodnejší. To isté platí ak sa kryjú doby zamestnania alebo náhradné doby. Odporkyňa však
uvedeným spôsobom pri rozhodovaní o sume invalidného dôchodku navrhovateľky nepostupovala, čím

jej mohla dôvodne spôsobiť ujmu na jej právach.

Podľa § 63 ods. 6 zákona rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú
kalendárnerokypredrokom,vktorombolisplnenépodmienkynárokunadôchodkovúdávku,svýnimkou
kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia

sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods.
3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak
tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

Podľa § 63 ods. 8 zákona , ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete

alebo § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.

Podľa § 63 ods. 9) zákona, ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 6 a 7 je kratšie ako
jeden kalendárny rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu
dosiahnutého v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia

dôchodkového poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Odsek
5 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je všeobecný vymeriavací
základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.Podľa § 255 ods. 1 zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná
doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon
neustanovuje inak.

D.W. súd v osobnom liste dôchodkového poistenia navrhovateľky zistil ďalšie nezrovnalosti s výstupom
odporkyne zo dňa XX. marca XXXX, v obdobiach od XX. septembra XXXX do XX. júla XXXX, keď bola
vedená ako SZČO, obdobie od XX. augusta XXXX do XX. decembra XXXX u zamestnávateľa
Q. L. M. s.r.o. I., obdobie od XX. novembra XXXX do XX.XX.XXXX u zamestnávateľa

D. I., ktoré v osobnom liste dôchodkového poistenia nie sú hodnotené.

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX priznala navrhovateľke invalidný
dôchodok podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 v sume XXX,XX eur mesačne. V rozhodnutí odporkyňa uviedla, že ku dňu vzniku nároku
na invalidný dôchodok k 30. októbru 2004 získala XXXX dní dôchodkového poistenia, presný rozpis

je uvedený v priloženom osobnom liste. K uvedenému rozhodnutiu sa osobný list dôchodkového
poistenia nenachádza a k tomuto dátume nie je ani v dávkovom spise odporkyne. Sumu invalidného
dôchodku XXX,XX Eur mesačne vypočítala ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty
(0,5664x33,4302x10.2524), ktorú ďalej krátila v pomere 20,9042 rokov v Slovenskej republike k 23,3343

rokov úhrnom = 0,89585717 na sumu XXX Eur mesačne.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú
v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,
s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených

podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.

KtejtoskutočnostinavrhovateľkaodporkynidňaXX.májaXXXXoznámila,žejejnebolpriznanýinvalidný
dôchodokanizjednejzkrajínkdepracovala,tedazČeskejrepubliky,NemeckaanizRakúska,vzhľadom

na skutočnosť, že nedosiahla potrebný počet rokov dôchodkového poistenia v týchto krajinách. To
znamená, že nepoberá inú peňažnú dávku z iného členského štátu.

D. súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne trpia určitými vadami, pretože doterajšie
zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu nemožno prijať záver, ktorý si osvojila odporkyňa.
Námietky, ktoré vzniesla navrhovateľka nie sú odporkyňou v dostatočnom rozsahu akceptované
a primeraným spôsobom vysvetlené. Tvrdenia navrhovateľky neboli žiadnym spôsobom vyvrátené,
resp. preukázaný ich opak. Napadnuté rozhodnutia nezodpovedajú skutočnosti, vzbudzujú rozumné
pochybnosti, čím sa stali nezrozumiteľnými a vo svojej podstate aj nepreskúmateľnými.

D. súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou doplňovať vecnú argumentáciu
rozhodnutia odporkyne, ale dokazovanie smerujúce k určitému zisteniu a z toho vyplývajúcemu záveru,
je úlohou správneho - administratívneho konania. Úlohou odporkyne bude v ďalšom konaní odstrániť
vytýkané nedostatky ( napr. odstrániť rozpory v namietaných započítateľných obdobiach, chýbajúcich
evidenčných listoch a iné vyššie naznačené ), doplniť dokazovanie v potrebnom rozsahu a najmä sa

vyporiadať s námietkami navrhovateľky, ako aj so zisteniami súdu a až potom opätovne rozhodnúť a
svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodniť.

Z uvedeného vyplýva, že doterajší postup odporkyne nezodpovedá zákonu a je v rozpore s ustanovením
§ 195 ods. 1 zákona a nasl. Podľa § 196 zákona - okrem iného- dôkazom je všetko, čo môže

prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia
účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a
potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností

aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie, ak
po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci .Podľa § 250j ods.2 písm. d) O.s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie,
ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že

rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Po vrátení veci na ďalšie konanie bude odporkyňa povinná zrušiť napadnuté rozhodnutia a znovu
rozhodnúť v súlade so zákonom.
Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. V. XXX
V. X zo dňa XX. marca XXXX v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. júla XXXX a

rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. júla XXXX zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250l ods.2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l vety prvej
O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka trovy konania nežiadala, preto jej
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia
odporkyne a vrátení veci na ďalšie konanie, n i e j e podľa § 250s
O.s.p. p r í p u s t n é odvolanie.