Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17Csp/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817209175
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817209175.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD v právnej veci žalobkyne: X. Q.,

narodená X.X.XXXX, bytom L. P. XXX, zastúpená: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenecprotižalovanému:Všeobecnáúverovábanka,a.s.,sosídlomMlynskénivy1,82990Bratislava,
IČO: 31 320 155, zastúpený ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava,
o zaplatenie 888,89 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Konanie sa sčasti o zaplatenie 739,12 eur s úrokom s omeškania z tejto sumy v sadzbe 5 % ročne od
27.5.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti o zaplatenie 149,77 eur s úrokom s omeškania z tejto sumy v sadzbe 5 % ročne od

27.5.2017 do zaplatenia a o zaplatenie 1 003,41 eur sa žaloba z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 1.6.2017 proti žalovanému domáhala zaplatenia 888,89 eur
s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne z tejto sumy od 27.5.2017, pričom túto žalobu zobrala
sčasti o zaplatenie 739,12 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5 % ročne od 27.5.2017
do zaplatenia späť, a to z dôvodu, že jej žalovaný, ktorý so späťvzatím žaloby súhlasil, po podaní
žaloby takto uplatnenú čiastku zaplatil. Preto súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
Žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným uzavrela zmluvu o úvere, no úver poskytnutý na základe tejto zmluvy

treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom úver čerpala v sume nižšej ako v sume, ktorú
na základe tejto zmluvy žalovanému zaplatila. Domáhala sa vrátenia všetkých svojich úhrad za obdobie
troch rokov spred podania žaloby. Zmenenou žalobou sa okrem toho proti žalovanému domáhala
zaplatenia 1 003,41 eur, keď tvrdila, že bolo porušené jej právo spotrebiteľa, a preto má právo na
primerané finančné zadosťučinenie.
2. Žalovaný žiadal žalobu po jej čiastočnom späťvzatí a rozšírení o zaplatenie 1 003,41 eur zamietnuť,
pričom tvrdil, že poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov a uzavretú zmluvu

trebapovažovaťzaplatnú.Okremtohonamietolpremlčanienárokužalobkynesčastiozaplatenie149,77
eur. Nárok sčasti o zaplatenie 1 003,41 eur považoval za predčasne uplatnený tvrdiac, že tento nárok
si možno uplatniť až po právoplatne konštatovanom porušení práva spotrebiteľa.
3. Z vykonaného dokazovania stranami predloženými listinami, a to výzvou na plnenie (čl. 6), výpismi z
karty (čl. 14 - 29) a výzvou na úhradu (čl. 128), mal súd zistené nasledovné, medzi stranami nesporné,
skutočnosti: Žalobkyňa 4.12.2016 podpísala žalovaným predpripravený formulár žiadosti o aktiváciu
nákupnej karty, v ktorej okrem jej osobných údajov boli vypísané časti formulára žalobkyňou žiadanej

prvej mesačnej splátky v rozmedzí od 100 do 3.400,- Sk, pričom žalobkyňa si zvolila splátku 1.000,- Sk,
čomu nasledoval text vyjadrujúci násobok tejto čiastky predformulovanou sumou 30, z čoho formulár
dochádzal k záveru, že úverový rámec (maximálna výška pôžičky) predstavuje 30.000,- Sk. Na rube
tejto listiny sa nachádzali obchodné podmienky, ktoré obsahovali v spodnej časti predformulované, premalosť ťažko čitateľné údaje o úrokovej sadzbe 22,8 % ročne a o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Taktožalobkyňouvyplnenýapodpísanýformulárbolžalobcompodpísaný11.12.2006.Nazákladetýchto
listín žalovaný poskytol žalobkyni úverovú kartu, z ktorej žalovaná čerpala 1 923,83 eur a žalovanému

uhradila 3 950,65 eur, pričom žalovanému v posledných splátkach od 1.6.2014 do 1.6.2015 zaplatila
149,77 eur a následne od 17.7.2015 do 23.3.2017 719,12 eur.
4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami mala byť uzavretá zmluva o úvere, ktorej
obligatórnymi náležitosťami sú podľa § 497 Obchodného zákonníka dojednania o tom, že dlžníkovi budú
veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky, pričom dlžník za poskytnutie týchto peňažných prostriedkov

zaplatí veriteľovi dohodnutý úrok. Neformulárovým a individuálnym spôsobom však medzi stranami bolo
dohodnuté len to, že žalobkyňa žiada o pevne určenú výšku splátky 1 000 Sk, a preto sa jej poskytuje
úverový rámec 30 000 Sk, pričom tento vzťah bol všeobecne označený ako nákupná karta. Dojednania o
tom, že tieto peňažné prostriedky sa poskytujú za úrok v individuálne dohodnutých podmienkach zmluvy
absentujú, pričom výška úrokovej sadzby je vyjadrená len vo všeobecných zmluvných podmienkach.
Z textu formulára vôbec nie je badateľný záväzok o tom, že žalobkyni majú byť poskytované peňažné

prostriedky z nákupnej karty za odplatu vo forme úroku. Z tejto listiny nie je zrejmé, že peňažné
prostriedky sa poskytujú za úrok v dohodnutej sadzbe. Dojednanie o odplatnosti poskytnutia peňažných
prostriedkov o výške tejto odplaty je základnou náležitosťou nielen spotrebiteľskej zmluvy o úvere,
ale i akejkoľvek inej zmluvy o úvere. Preto treba zmluvu uzavretú medzi stranami považovať za
neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže neobsahuje určité dojednanie o odplatnosti

poskytnutia peňažných prostriedkov a o výške tejto odplaty vo forme úroku. Neurčitosť právneho úkonu
uzavretého medzi stranami je spôsobená celkovou formuláciou stranami podpísaného dotazníka, ktorý
vytvára na strane jednej nadpismi dojem o poskytnutí nákupnej karty, no skryte v rozpore s označením v
nadpise vytvára špecifický úverový vzťah. K tomu treba uviesť, že žalovaný procesom uzavretia zmluvy
obchádzal základný obchodný účel osobitného úverového nástroja - kreditnej karty, ktorý spočíva v

tom, že kreditná karta nie je nástrojom poskytovania úveru, ale nástrojom na zabezpečenie platobného
styku. Túto podstatu aj žalobkyni podsúval formulárom s názvom „žiadosť o poskytnutie nákupnej
karty.“ Podstatou takejto kreditnej karty je to, že dlžník spotrebiteľ využíva kreditnú kartu na uhrádzanie
svojich výdavkov z prostriedkov veriteľa a následne takto veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky
naraz v pravidelných mesačných intervaloch veriteľovi vracia bez toho, aby vôbec okrem poplatku

za takýto platobný nástroj, platil akýkoľvek úrok. Kreditná karta slúži na poskytnutie krátkodobého,
rýchlosplatnéhoneúročenéhoúveru.Zmluvnédojednaniastanovenímpomernenízkejmesačnejsplátky
zásadne vytvárali priestor pre čo najdlhšie poskytnutie peňažných prostriedkov za pomerne vysokú
úrokovú sadzbu. Inak povedené, z podpísaného formuláru nemožno dospieť k záveru, že by žalobkyňa
v procese uzavierania zmluvy pri svojom rozhodnutí, a to najprv pri podpise zmluvy a následne pri

čerpaní peňazí prostredníctvom karty vôbec mala vôľu uzavrieť zmluvu o úvere pri úrokovej sadzbe
22,8 % ročne, čo bolo spôsobené nerešpektovaním požiadavky Obchodného zákonníka a zákona o
spotrebiteľských úveroch na formu a obsah zmluvy. Práve tento nedostatok informácií bol spôsobilý
vyvolať u žalobkyne omyl pri jej ekonomicky zjavne nesprávnom dlhodobom rozhodnutí o priebežnom
čerpaní úveru od žalobcu.

5. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaný v neplatnom vzťahu so žalobkyňou poskytol
žalobkyni peňažné plnenie 1.923,83 eur, pričom žalobkyňa mu zaplatila 3 950,65 eur. Rozdiel medzi
týmito čiastkami treba považovať za bezdôvodné obohatenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka,
keďže išlo o plnenie na základe neplatnej zmluvy. Žalobkyňa si z tejto čiastky uplatnila len 149,77
eur, ktoré zaplatila v splátkach v období od 1.6.2014 do 1.6.2015, a to žalobou doručenou súdu

1.6.2017. Žalovaný proti takto uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania tvrdiac, že k začatiu
plynutia premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, dochádzalo vždy odo dňa kedy
žalobkyňa žalovanému jednotlivé plnenia žalovanému zaplatila. Na strane druhej žalobkyňa tvrdila, že

takto vznesená námietka je nedôvodná, keďže začatie plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby
je viazaná na preukázanie existencie vedomosti veriteľa o existencii jeho nároku; žalobkyňa o svojom
nároku nevedela, keďže ešte 19.4.2017 žalovanému zaslala splátku svojho domnelého dlhu. S týmto
právnym posúdením žalobkyne nemožno súhlasiť, keďže vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia
nemožno viazať na subjektívne právne presvedčenie o tom, že určitý právny úkon je neplatný, ale na

vedomosť o skutočnostiach, ktoré sú rozhodné na zistenie toho, že k bezdôvodnému obohateniu došlo.
Žalobkyňa mala vedomosť o tom, akú zmluvu a s kým uzavrela, a rovnako mala vedomosť o tom,
komu splátky, ktorých vrátenia sa ako bezdôvodného obohatenia domáhala, zasielala. Pod vedomosťou
v zmysle výrazu dozvedieť sa podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba rozumieť vedomosťskutkovú, teda vedomosť o tom, čo sa stalo, a nie vedomosť o právnom posúdení toho, čo sa stalo,
teda vedomosť o tom, aké právne následky inak známe skutočnosti vyvolali. Opačný prístup by bol
nesprávny, keďže by negoval osobitosť kvalifikovaného významu subjektívnej premlčacej doby podľa §

107 ods. 1 Občianskeho zákonníka oproti všeobecnému významu objektívnej premlčacej doby podľa
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná o všetkých skutočnostiach potrebných na uplatnenie
jej nároku vedela (uzavretie zmluvy, čerpanie finančných prostriedkov z nákupnej karty, splátky). Na
strane druhej však ignorovala právne následky spojené s takýmto jej konaním. Účelom ustanovenia §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyvolať plynutie kratšej premlčacej doby v závislosti od poznania

rozhodných skutočností, nie od poznania ich právneho posúdenia. Opačný výklad by bol popretím
významu subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pripustením toho,
že osoba, ktorej vzniká nárok na bezdôvodné obohatenie má právo ignorovať následky skutočností,
ktoré sú jej nepochybne známe a ktoré sa bezprostredne spájajú s jej konaním. Preto súd dospel k
záveru že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná, keďže právo žalobkyne uplatniť si
vrátenie splátok zaplatených v období od 1.6.2014 do 1.6.2015 sa podľa § 100 ods. 1 Občianskeho

zákonníka premlčalo a nemožno ho priznať, keďže žaloba na zaplatenie týchto splátok bola podaná až
1.6.2017, teda po uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
6. Žalobkyňa sa ďalej proti žalovanému domáhala zaplatenia 1 003,41 eur, keď tvrdila, že bolo
porušené jej právo spotrebiteľa, a preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie. Svoj nárok
odôvodnila od toho, že žalovanému mala vrátiť len ním poskytnuté plnenie pre neplatnosť, resp.

bezúročnosť zmluvou založeného vzťahu, v ktorom mu o takto uplatnenú čiastku zaplatila viac, ako mu
bola povinná zaplatiť. Svoj nárok oprela o § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Súd tento nárok žalobkyne považoval za právne
nedôvodný, keďže zistené skutočnosti o uzavretí zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil tak,
že uzavretú zmluvu treba považovať za neplatnú. Uzavretím či už neplatnej zmluvy alebo zmluvy,
podľa ktorej treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, nedochádza k porušeniu akéhokoľvek
práva spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa alebo osobitného zákona, v tomto prípade

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Ustanovenia §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení neskorších predpisov nestanovujú jednostranné povinnosti jednej zo zmluvných strán, v tomto
prípade žalovaného, ale povinnosti oboch zmluvných strán, ktoré spočívajú v ich vzájomnej povinnosti
uzavrieť zmluvu určitým spôsobom a v obsahu tak, ako to stanovuje § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Stanovenie obligatórnych náležitostí zmluvy a
tomu zodpovedajúce platné uzavretie zmluvy nemožno stotožniť s právom jednej alebo druhej zmluvnej
strany. Rovnako žalovaný ako aj žalobkyňa uzavreli zmluvu, ktorá je neplatná, resp. ktorá založila
bezúročný a bezpoplatkový úverový vzťah. Obe zmluvné strany z rôznych motívov; žalovaný v snahe
poskytovať peňažné prostriedky za pomerne vysoký úrok a žalobkyňa ignorujúc podstatu dojednaní v

písomne uzavretej zmluve, spôsobili neplatnosť nimi založeného zmluvného vzťahu, pričom nedošlo
k jednostrannému porušeniu práva žalobkyne, ale k obsahovo zhodnému porušeniu povinností oboch
zmluvných strán. Takéto vzájomné porušenie nemožno považovať za porušenie práva alebo povinnosti
podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Opačný výklad by viedol k takej konštrukcii, ktorá by celkom demotivovala spotrebiteľov v tom, aby vôbec

uvažovali o následkoch svojho konania spočívajúceho v neuváženom uzatváraní zmlúv a v bezhlavom
splácaní na prvý pohľad zjavne nevýhodných úverov. Preto súd rozhodol tak, že návrh v tejto časti
zamietol, keďže zistené skutočnosti neodôvodňujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
7. Konanie sčasti o zaplatenie 739,12 eur bolo zastavené, pričom toto zastavenie zavinil žalovaný

zaplatením v žalobe uplatnenej čiastky. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 1 153,18 eur bola žaloba
zamietnutá. Vzhľadom na toto rozhodnutie súd podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP rozhodol
tak, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa

jeho doručenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.