Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117010938
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3117010938.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. novembra 2017
prejednal sťažnosť odsúdeného

C. K.,

nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/237/2017 zo dňa 7.8.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

C. K. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu
Poprad sp. zn. 4T/1/2016 zo dňa 11.1.2016 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. vo výmere 18 mesiacov, so zaradením do ústavu so stredným stupňom
stráženia. Trest má predpokladane vykonať dňa 20.3.2018.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 6Pp/237/2017 zo dňa 7.8.2017 bol návrh odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na
§ 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený
sťažnosť.

V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že nesúhlasí s hodnotením ústavu a jeho záverom,

že nespĺňa podmienky podmienečného prepustenia, keďže nevykazuje voľnočasové aktivity. Je
toho názoru, že jeho hodnotenie pre účel podmienečného prepustenia malo byť kladné, pretože
bol disciplinárne odmenený a jeho správanie a vystupovanie k nadriadeným aj spoluväzňom je na
požadovanej úrovni. Preto malo byť doporučené jeho podmienečné prepustenie. Ako dôvod zamietnutia
jeho žiadosti bol ten, že je bezdomovec a teda trvalý pobyt má v meste C. Poukazoval na to, že v
civilnom živote bol riadne zamestnaný na trvalý pracovný pomer ale aj brigádne, a z toho dôvodu nemá

trvalý pobyt na žiadnej adrese, pretože bol za prácou nútený cestovať a bývať v rôznych ubytovniach.
Aj po prepustení z ÚVTOS na slobodu by ďalej takto fungoval a pôsobil pracovne. Žiadal preto, aby
krajský súd prehodnotil jeho žiadosť. Spis bol na rozhodnutie o sťažnosti krajskému súdu predložený
dňa 6.11.2017.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a
dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa je zákonné a správne. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť

na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit.
ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na
výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia §
66ods.1Tr.zák.Citovanéustanoveniepodmieňujepodmienečnéprepusteniesplnenímtrochpodmienok
- preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu; očakávaním,
že v budúcnosti povedie riadny život a vykonaním príslušnej časti uloženého trestu.
V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku

týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj tu krajský súd
ako aj okresný súd dospel k záveru, že odsúdený si plní svoje povinnosti, jeho správanie a vystupovanie
je na požadovanej úrovni, čo vyplýva z hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody tak, ako ho
podrobne konštatoval súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Na druhej strane je v hodnotení
konštatované, že resocializačná prognóza je hodnotená u neho ako menej priaznivá na základe

stredného rizika sociálneho zlyhania a záverom sa konštatuje, že odsúdený iba čiastočne preukazuje
splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúča sa podmienečne prepustiť. V tomto
smere k námietke odsúdeného o neobjektívnosti a nepodloženosti prejudikovania jeho správania v
prípade podmienečného prepustenia krajský súd uvádza, že na hodnotení odsúdených sa podieľajú
erudovaní vychovávatelia, ktorých závery majú podklad v sledovaní správania sa odsúdených a jeho

následnom vyhodnocovaní podľa kritérií určených psychologickými pracovníkmi a súdy nemajú dôvod
takto vypracované závery spochybňovať.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený
za dobré správanie automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na
účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať.

Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie
v budúcnosti i na slobode riadny život. Účelom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je dovŕšenie prevýchovy a nápravy odsúdeného na slobode. Pritom na odsúdeného C. K. už
obdobným spôsobom pôsobené bolo a to uložením trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom,
pričom došlo k jeho premene, pretože odsúdený v tomto procese zlyhal. Vychádzajúc z uvedeného má

preto aj krajský súd dôvodné pochybnosti, že u tohto odsúdeného možno očakávať dovŕšenie jeho
nápravy na slobode v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým bol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietnutý a jeho závery uvedené

v jeho odôvodnení si v celom rozsahu osvojil a s týmito sa stotožnil. Sťažnosť odsúdeného preto
nepovažoval za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.