Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616205630
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616205630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia a.s., Teplická
7434/147, Piešťany, IČO 36234176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín , IČO 47 234 679, proti žalovanej: E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
C. O. XXX, o zaplatenie 386,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 18. októbra 2016 č.k. 4Csp/30/2016-49, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 150 eur, rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto časti ruší a konanie z a s t a v u j e .

II.Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 236,84 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 686,84 eura od 15. 01. 2016 do 19.
01. 2016, zo sumy 586,84 eura od 20. 01. 2016 do 11. 02. 2016, zo sumy 486,84 eura od 12. 02. 2016
do 16. 02. 2016, zo sumy 386,84 eura od 17. 02. 2016 do 14. 10. 2016 a zo sumy 236,84 eura od 15.
10. 2016 do zaplatenia.

III. Žalobu žalobcu v časti prevyšujúcej úrok z omeškania nad výšku 5,05% ročne, zamieta.

IV. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní voči
žalovanej, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej
zaplatenia sumy 386,84 eura s úrokom z omeškania a náhrady trov konania z titulu nesplateného úveru.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, podľa ktorého strany sporu dňa 04. 11. 2011 uzavreli úverovú

zmluvu číslo 6111006111 (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bol bezúčelový revolvingový
úver vo výške úverového rámca 1 190 eur, úroková sadzba bola vo výške 26,28%, výška mesačnej
splátky bola vo výške 4% z dlžnej čiastky a termín splatnosti bol vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaná
na úvere vyčerpala sumu 1 672,22 eura, uhradila spolu sumu 2 516,20 eura. Žalobca výzvou zo dňa
29. 12. 2015 vyzval žalovanú k splateniu celého úveru vo výške 1 087,84 eura a výzvou zo dňa 27. 04.
2016 žiadal zaplatenie sumy 397,32 eura.
1.2.Po právnej stránke napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, §

39, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, ods. 11 Občianskeho zákonníka (zákon číslo
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 9 ods. 1, ods. 2 písm. i/, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).1.3. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 386,84 eura
s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že strany uzavreli
úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom 1 190

eur. Ročná úroková sadzba pri revolvingovom úvere bola dohodnutá vo výške 26,28%, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko v čase uzatvárania zmluvy sa poskytovali spotrebiteľské úvery na dobu
viac ako päť rokov pri úrokovej sadzbe 14 % ročne a teda úroková sadzba pri tomto revolvingu je
podstatne vyššia, čo je možné považovať za rozpor s dobrými mravmi a preto v tejto časti súd podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka považoval úverovú zmluvu za neplatnú. V prípade neplatnosti zmluvy

v časti úrokovej sadzby, je potom potrebné samotný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov,
nakoľko úverová zmluva neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe tak, ako to vyžaduje zákon. Ak žalovanej
bol poskytnutý úver spolu vo výške 1 672,22 eura, tak žalovaná bola povinná vrátiť peňažné prostriedky
v tejto výške a z prehľadu splátok vyplýva, že táto celkovo zaplatila sumu 2 516,20 eura, teda podstatne
viac, ako vyčerpala a preto súd žalobu na zaplatenie sumy 386,84 eura s príslušenstvom ako nedôvodnú
zamietol. Údaje o výške pohľadávky úplne absentujú v žalobe a okrem toho podľa názoru súdu úverová

zmluva neobsahovala ani ďalšie podstatné náležitosti ustanovené § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
a preto takýto úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Pokiaľ teda žalovaná zaplatila na poskytnutom úvere viac ako vyčerpala, tak potom
žaloba zo strany žalobcu nie je dôvodná a súd ju musel v celom rozsahu zamietnuť.
1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo

160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) tak, žalovanej nepriznal náhradu trov konania, i keď mala vo veci plný
úspech a teda v zásade by mala nárok na náhradu trov konania v plnej výške, avšak v súvislosti s týmto
konaním náhradu trov nepožadovala a ani jej žiadne trovy nevznikli.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.1. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o neprimeranej výške úrokovej sadzby, ktorá

bola v zmluve o úvere medzi stranami sporu, dohodnutá. Pri porovnaní priemernej úrokovej miery
vo výške 14% a ročnej úrokovej sadzbe dohodnutej v zmluve (26,28%) je nepochybné, že ročná
úroková sadzba dohodnutá v zmluve neprevyšuje priemerné úrokové miery zo spotrebiteľských úverov
o viac ako 100%. Ročná úroková sadzba dohodnutá v zmluve preto nie je v rozpore s ustanovením
§ 39 Občianskeho zákonníka a ani sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že
výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100%, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú
taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Z uvedeného je nepochybné,

že zmluva obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a preto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namieta tiež,
že súd prvej inštancie porovnával úrokovú sadzbu pri rozdielnych produktoch. Priemerná úroková miera
zo spotrebiteľských úverov vo výške 14% ročne, je výsledkom úrokových sadieb uplatňovaných za

spotrebiteľské úvery na kúpu tovaru alebo služieb, či hotovostné pôžičky. V danom prípade však bol
poskytnutý tzv. revolvingový úver, t.j. úver formou povoleného prečerpania, pri ktorom klient čerpá
finančné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty. Pri tomto type úveru aj samotné bankové inštitúcie
uplatňujú vyššie úrokové sadzby. A to v rozpätí od 10,9% do 23,76% ročne. Súd prvej inštancie
porovnával úrokovú sadzbu pri rozdielnych produktoch, čím zaťažil svoje rozhodnutie vadami v zmysle

vyššie uvedených odvolacích dôvodov.
2.2. Odvolateľ tiež namieta, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úverová
zmluva neobsahovala ani ďalšie požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, pričom neuviedol, ktoré konkrétne náležitosti zmluva neobsahuje, ale
sa iba obmedzil na citované všeobecné tvrdenie o absencii podstatných náležitostí zmluvu. Takéto

odôvodnenie považuje žalobca za nedostatočné a nemohol k nemu ani zaujať relevantné stanovisko,
nakoľko mu súd prvej inštancie svojim postupom znemožnil vyjadriť sa k absencii konkrétnych náležitostí
zmluvy. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie za arbitrárne, čím porušil práva žalobcu na spravodlivý
proces.2.3. Súd prvej inštancie mal v uvedenej veci aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. do 30. 11. 2011. Na to, aby sa poskytnutý
spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, museli by byť kumulatívne splnené

podmienky uvedené v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
2.4. Namieta tiež výrok o náhrade trov konania, keďže podľa neho žalobca mal mať v spore plný úspech.
2.5. Žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie
nárokov v zmysle žalobného návrhu, resp. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti
na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Žalobca v rámci odvolacieho konania doručil odvolaciemu súdu dňa 13. 11. 2017 čiastočné späťvzatie
žaloby dôvodiac, že žalovaná uhradila čiastočne svoj dlhu vo výške 150 eur dňa 14. 10. 2016, teda
síce pred vyhlásením rozhodnutia súdu prvej inštancie (18. 10. 2016), avšak táto suma pri vyhlásení

rozhodnutia zohľadnená nebola. Z tohto dôvodu berie žalobcu v tejto časti späť a žiada, aby odvolací
súd zaviazal žalovanú uhradiť sumu 236,84 eura s 8,05% úkorom z omeškania ročne zo sumy 686,84
eura od 15. 01. 2016 do 19. 01. 2016, zo sumy 586,84 eura od 20. 01. 2016 do 11. 02. 2016, zo sumy
486,84 eura od 12. 02. 2016 do 16. 02. 2016, zo sumy 386,84 eura od 17. 02. 2016 do 14. 10. 2016
a zo sumy 236,84 eura od 15. 10. 2016 do zaplatenia.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, na nariadenom

odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené
a dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe
žalobcu vyhovel, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Zároveň
pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 150 eur, konanie v tejto časti zastavil.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 386,84 eura
s úrokom z omeškania z titulu nesplateného, poskytnutého revolvingového úveru žalobcom žalobkyni.

7.Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalobcu, ako aj
konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v danej
veci vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dokonca i správne v danej veci aplikoval právny
predpis, a to tak ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.),

ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak v konečnom dôsledku sa týmito zákonmi neriadil,
nesprávne jednotlivé ustanovenia tohto zákona aplikoval a teda vec nesprávne právne posúdil. Zároveň
súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil i zistený skutkový stav, keď dohodnutú výšku úrokovej sadzby
(26,28% ročne) považoval za neprimeranú. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej
inštancie, že zmluva neobsahovala ani ďalšie podstatné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch, ktoré zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá požiadavkám
dostatočného a riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 CSP a napadnutý rozsudok je v tejto časti
nepreskúmateľný.Ibasamotnékonštatovanieoabsenciipodstatnýchnáležitostí,bezuvedeniaabsencie
jednotlivých konkrétnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, je absolútne
nedostatočné a arbitrárne.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd nariadil odvolacie pojednávanie za účelom zopakovania
dokazovania, a to predovšetkým úverovou zmluvou (č.l. 21 spisu), úverovými podmienkami, výzvou
k splateniu celého dlhu, predžalobnou výzvou a doplnil dokazovanie čiastočným späťvzatím žaloby a
prehľadom porovnania úrokových sadzieb pri kreditných kartách.

9.1.Žalobcapísomneospravedlnilsvojuneúčasťnapojednávanístým,ževdanejvecinemákdispozícii
žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy a súhlasil stým, aby odvolací súd pojednával a rozhodol v jeho
neprítomnosti.9.2.Žalovanásapojednávanianaodvolacomsúdeuviedla,žezmluvuoúverepodpísala,bolasivedomá
úroku z úveru vo výške 26,28%, finančné prostriedky čerpala a aj ich riadne zo začiatku splácala. Neskôr
sa dostala do omeškania z dôvodu nedostatku príjmu pre nezamestnanosť a následne iba sporadicky

uhradila sumu, na ktorej sa telefonicky dohodla so žalobcom. Naposledy uhradila sumu 150 eur, odvtedy
žiadnusumuneuhradila.Nesúhlasilasozaplatenímdlžnejsumy,nakoľkosadomnieva,žeúrokjevysoký
a keďže ona vyčerpala sumu 1190 eur, zaplatila 2500 eur, splatila všetko, čo si požičala. So späťvzatím
žaloby v časti o zaplatenie sumy 150 eur súhlasila.

10. V danej veci je predmetom konania, po čiastočnom späťvzatí žaloby, zaplatenie sumy 236,84 eura s
úrokom z omeškania. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že strany sporu uzavreli
dňa 04. 11. 2011 úverovú zmluvu Clubcard kreditná karta, predmetom ktorej bol bezúčelový revolvingový
úver, s výškou kreditného limitu 1190 eur. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá vo výške 4% z dlžnej
čiastky, ročná úroková sadzba vo výške 26,28%, so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci. Taktiež nebolo
sporné, že žalovaná vyčerpala z predmetného úveru celkom sumu 1672,22 eura a žalovaná vrátila

žalobcovi celkom sumu 2 516,20 eura a sumu 150 eura dňa 14. 10. 2016. Z prehľadu splátok a čerpania
úveru, ktorý žalobca pripojil k žalobe je zrejmé, že žalovaná nesplatila žalobcovi žalovanú sumu.
10.1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu dôvodiac neprimeranosťou výšky dohodnutej úrokovej
sadzby (26,28% ročne). Na odvolacom pojednávaní odvolací súd oboznámil strany sporu s prehľadom
porovnania úrokových sadzieb pri kreditných kartách, z ktorého vyplýva, že úroková sadzba pri

kreditných kartách poskytovaných bankami v uvedenom období bola od 9,90% ročne po 23,76%
ročne. Vzhľadom k tomu, že v danej veci bezúčelový úver poskytla v tom čase nebanková inštitúcia, je
možné vyhodnotiť, že ročná úroková sadzba, dohodnutá v predmetnej zmluve (26,28% ročne), nie je
neprimeraná a je porovnateľná s úrokovými sadzbami (pri tomto produkte), poskytovanými bankovými
inštitúciami. Z tohto dôvodu odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie a úrok, ktorý si

zmluvné strany dohodli v predmetnej zmluve o úvere, vyhodnotil ako primeraný a opodstatnený.
10.2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku tiež zhodnotil, že zmluva neobsahuje ani ďalšie
podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a preto je
potrebné úver podľa § 11 ods. 1 písm. a/ tohto zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Súd prvej inštancie však nekonkretizoval a neuviedol ktoré podstatné náležitosti v zmluve absentujú.

Odvolací súd preto podrobil prieskumnej činnosti predmetnú zmluvu a skonštatoval, že zmluva
obsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže v danom prípade ide o revolvingový úver (úver formou povoleného prečerpania) a nie o
klasický hotovostný spotrebiteľský úver podľa § 9 tohto zákona. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom
revolvingovom úvere obsahuje všetky náležitosti uvedené v tomto ustanovení a preto nie je možné

aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľskom úvere a poskytnutý úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere obsahuje druh spotrebiteľského úveru - bezúčelový
revolvingový (písm. a/ § 9 ods. 2), údaje veriteľa, údaje spotrebiteľa (písm. b/, d/ § 9 ods. 2), výšku úveru
- 1190 eur (písm. g/ § 9 ods. 2), úrokovú sadzbu - 26,28% ročne (písm. i/ § 9 ods. 2), právo na odstúpenie
od zmluvy (písm. w/ § 9 ods. 2) je upravené v úverových podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy, a to

v § 11, hlavy 15 týchto podmienok. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil splnenie podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, vyhlásiť predmetný úver
za bezúročný a bez poplatkov, žalobe žalobcu o zaplatenie istiny vo výške 236,84 eura vyhovel. V tejto
súvislosti odvolací súd iba poznamenáva, že žalovaná dlžnú sumu žiadnym spôsobom nerozporovala
a dokonca po začatí konania uhradila žalobcovi sumu 150 eur, z ktorého jej konania je možné vyvodiť

záver o jej vedomosti a stotožnení sa so základom nároku a jeho výškou.

11. Žalobca si uplatnil podanou žalobou i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne
zo sumy 686,84 eura od 15. 01. 2016 do 19. 01. 2016, zo sumy 586,84 eura od 20. 01. 2016 do 11. 02.
2016, zo sumy 486,84 eura od 12. 02. 2016 do 16. 02. 2016, zo sumy 386,84 eura od 17. 02. 2016 do

14. 10. 2016 a zo sumy 236,84 eura od 15. 10. 2016 do zaplatenia.
11.1.Podľa§517ods.2Občianskehozákonníka(zákončíslo40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov),
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Zb., ktorou sa upravujú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“), výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.12.Odvolací súd, majúc vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom na
pojednávaní, zapreukázanúopodstatnenosťadôvodnosťpodanejžalobyzostranyžalobcu,popriznaní

nároku žalobcovi na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 236,84 eura, dospel k záveru i o opodstatnenosti
a dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru písomným podaním zo dňa 29. 12. 2016 s tým, že žalovaná mala dlžnú sumu uhradil najneskôr do
15 dní od odoslania výzvy, výzva bola odoslaná dňa 30. 12. 2016. Žalovaná sa dostala do omeškania
s plnením dlžnej sumy žalobcovi dňom 15. 01. 2016. Keďže žalovaná postupne hradila dlžnú sumu,

odvolací súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm, a to
zo sumy 686,84 eura od 15. 01. 2016 do 19. 01. 2016, zo sumy 586,84 eura od 20. 01. 2016 do 11. 02.
2016, zo sumy 486,84 eura od 12. 02. 2016 do 16. 02. 2016, zo sumy 386,84 eura od 17. 02. 2016 do
14. 10. 2016 a zo sumy 236,84 eura od 15. 10. 2016 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania - 5,05%
ročne je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia, keďže výška úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky bola ku dňu 15. 01. 2016 vo výške 0,05%, zvýšenie o päť percentuálnych bodov predstavuje

výšku 5,05% ročne.
12.1. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne. Z ustanovenia § 3 Nariadenia
však jednoznačne vyplýva, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Keďže k prvému dňu omeškania bola výška úrokovej sadzby ECB 0,05%, navýšenie o

päť percentuálnych bodov predstavuje výšku 5,05% ročne. Z tohto dôvodu nárok žalobcu v časti úroku
z omeškania, prevyšujúci výšku 5,05% ročne, ako nezákonný zamietol.

13.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396
ods. 2 v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP v zastavujúcej časti a v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP vo vyhovujúcej časti. Žalobca bol úspešným v zastavujúcej časti (späťvzatie žaloby v
časti o zaplatenie 150 eur), nakoľko žalovaná sumu 150 eur na predmetnom úvere zaplatila po začatí

konania, dňa 14. 10. 2016 (konanie začalo dňa 05. 08. 2016), čím zavinila zastavenie konania. Žalobca
bol taktiež úspešný aj vo zvyšnej žalovanej časti, v časti o zaplatenie sumy 236,84 eura, neúspešným
bol iba v časti časti úrokov z omeškania nad výšku 5,05% ročne, ktoré rozhodnutie však nemá vplyv
na úspešnosť žalobcu v konaní, nakoľko ide iba o príslušenstvo k istine. Žalobcovi tak vzniklo právo na
náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne podľa § 262

ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).