Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/231/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200876
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8014200876.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SUNELA, s.r.o., so sídlom sv. Mikuláša
16, Stará Ľubovňa, IČO 45 561 192, právne zastúpený: POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., advokátska
kancelária, Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví, so sídlom Bajkalská 27, 820 07 Bratislava, IČO 36 069 841 o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č.0013/2014/E, číslo spisu 8511-2013-BA zo dňa 18.11.2013, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/53/2014 - 112 zo dňa 10. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/53/2014 - 112 zo dňa
10. septembra 2014 potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č. k. 1S/53/2014 - 112 zo dňa 10.9. 2014 zastavil konanie
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej aj
ÚRSO) č. 0013/2014/E, číslo spisu 8511-2013-BA zo dňa 18.11.2013 a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

Žalovaný rozhodnutím č. 0013/2014/E, číslo spisu 8511-2013-BA zo dňa 18.11.2013 podľa § 14 ods. 11

zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len zákon č. 250/2012 Z. z.) v spojení
s § 26 až 28 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje
cenová regulácia v elektroenergetike (ďalej len zákon č. 221/2013 Z. z) rozhodol tak, že pre regulovaný
subjekt Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava schválil na obdobie
od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny
a podmienky ich uplatnenia, a to osobitne tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny

pre užívateľov distribučnej sústavy s výnimkou odberateľov elektriny v domácnostiach a osobitne tarify
za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnostiach.

V podanej žalobe žalobca uviedol, že ako výrobca elektriny prevádzkujúci špecifikované zariadenia na
výrobu elektriny zo slnečnej energie, pripojené do distribučnej sústavy spoločnosti Západoslovenská
distribučná, a.s. mal mať v príslušnom správnom konaní postavenie účastníka konania podľa § 14 ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ďalej len „správny poriadok“, nakoľko
napadnutým rozhodnutím došlo tiež k zásahu do jeho práv, právom chránených záujmov a povinností.
Svoj nárok odôvodňoval tým, že ust. § 41 ods. 2 zák. č. 250/2012 o regulácii sieťových odvetví upravujúci
druhy konaní , na ktoré sa nevzťahuje Správny poriadok, neobsahuje odkaz na cenové konanie, s
účastníctvom upraveným v zmysle § 14 ods. 3 zákona. Na základe tejto skutočnosti a s poukazom
na ustálenú judikatúru v oblasti účastníctva v správnom konaní má za to, že v cenovom konaní mu

nezákonne bolo odňaté postavenie účastníka správneho konania.Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zákon č. 250/2012 Z. z. je v otázke okruhu
účastníkov vo vzťahu k správnemu poriadku lex specialis, nakoľko obsahuje špeciálnu právnu úpravu
ktorou ustanovuje, že účastníkom konania je osoba regulovaného subjektu, ktorá predložila cenový

návrh. V danom prípade je týmto subjektom Západoslovenská distribučná, a.s.. Vo veciach upravených
osobitnými zákonmi je potrebné v konaní postupovať prednostne podľa týchto osobitných predpisov s
tým, že aplikácia ustanovení správneho poriadku je prípustná len v tom prípade, ak by zákon č. 250/2012
Z. z. neobsahoval osobitnú úpravu účastníkov konania. V správnom konaní, ktorého výsledkom bolo
vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, žalobca nemal postavenie účastníka správneho konania

a ani ním nemal byť, z toho titulu mu neprináleží aktívna legitimácia na podanie žaloby v správnom
súdnictve.
Keďže žalobca neboli účastníkom správneho konania (pretože návrh ceny nepodal on ale regulovaný
subjekt),nebolopreukázané,žebymumalobyťpriznanépostavenieopomenutéhoúčastníkasprávneho
konania podľa 250b O.s.p. je naplnená zákonná podmienka pre zastavenie konania v zmysle § 250d
ods. 3 O.s.p. pre podanie žaloby neoprávnenou osobou.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhali, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa
tak, že ho zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. V podanom odvolaní žalobcovia namietali, že
postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Konkrétne vytkol krajskému súdu že sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou
ohľadne dôvodnosti aplikácie ust. § 14 ods. 2 Správneho poriadku na jeho postavenie účastníka
cenového konania, ani s predloženou judikatúrou a následne namietanou ústavnou nekonformitou
postupu žalovaného, čo viedlo k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia, predstavujúcemu procesné
pochybenie spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom. V ďalšej časti odvolania v zásade

zopakoval argumenty žaloby tákajúce sa zákonnosti napadnutého cenového konania a jeho výsledku
vzhľadom na odňatie práva žalobcu na účasť v tomto konaní. Ako nedôvodnú spochybnil argumentáciu
ohľadne neprípustnosti priznania postavenia účastníka cenového konania s poukazom na dôvodovú
správu zákona o cenovej regulácii a kontraproduktívnosť konania s veľkým počtom účastníkov
správneho konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom Krajskému súdu v Prešove dňa 30.10.2015 žiadal
napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť, poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 3Sžo/4/2011 zo dňa 8.2.2011, v ktorom Najvyšší súd v obdobnej veci vyslovil právny názor, že
zúžený okruh účastníctva v konaní podľa špeciálneho zákona nie je možné rozšíriť a aplikovať naň ešte

ustanovenie § 14 správneho poriadku. Poukázal na judikatúru a ustálenú rozhodovaciu prax v otázke
skúmania základných procesných podmienok pre meritórne prejednanie žaloby v správnom súdnictve
a vzhľadom na to, že žalobca nemal právo byť účastníkom cenového konania a nebolo napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu vydané po riadnom vyčerpaní opravných prostriedkov účastníkom
konania, žalobca nemal ani aktívnu procesnú legitimáciu na podanie žaloby, preto krajský súd správne

konanie zastavil.

Dňom 1.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
SSP) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v

správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§
246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné v danom prípade vyhovieť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2O.s.p.).Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní, je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy (druhá hlava piatej časti), aby išlo o rozhodnutie, ktoré po

vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu
uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť
zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa ustanovenia § 250 ods. 2 O.s.p., žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo
ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Podľa § 250 ods. 4 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť.

Podľa§250bods.2O.s.p.,akžalobupodániekto,ktotvrdí,žemurozhodnutiesprávnehoorgánunebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a
uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho

vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správnyorgánspisysúdunarozhodnutieožalobe.Aksavrámcisprávnehokonaniapovykonanípokynu
súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom
súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 250/2012 Z. z. účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý
predložil návrh ceny. Ak sa začalo cenové konanie na podnet úradu, je účastníkom konania regulovaný
subjekt, ktorého má úrad v úmysle cenovo regulovať.

Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu vydaného v prvom stupni, voči ktorému je prípustné podanie riadneho
opravného prostriedku. Nakoľko však žalobca nebol účastníkom správneho konania, pretože návrh
ceny nepodal on, ale regulovaný subjekt, právo podať odvolanie patrilo regulovanému subjektu a nie
žalobcom.

V danom prípade regulovaným subjektom bola Západoslovenská distribučná a.s., od ktorej žalovaný
obdržal dňa 27.9.2013 návrh ceny za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok 2014.
Týmto dňom sa začalo konanie o cenovej regulácii. Návrh neobsahoval všetky podstatné náležitosti,
preto žalovaný vyzval regulovaný subjekt na doplnenie návrhu. Po jeho doplnení žalovaný rozhodnutím
č. 0013/2014/E, číslo spisu 8511-2013-BA zo dňa 18.11.2013 podľa § 14 ods. 11 zákona č. 250/2012

Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len zákon č. 250/2012 Z. z.) v spojení s § 26 až
28 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová
regulácia v elektroenergetike (ďalej len zákon č. 221/2013 Z. z.) rozhodol tak, že pre regulovaný subjekt
Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava schválil na obdobie od 1.
januára 2014 do 31. decembra 2014 tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a

podmienky ich uplatnenia, a to osobitne tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny
pre užívateľov distribučnej sústavy s výnimkou odberateľov elektriny v domácnostiach a osobitne tarify
za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnostiach.
Proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote 40 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
Rozhodnutie prevzal poverený zástupca navrhovateľa dňa 20.11.2013, po márnom uplynutí odvolacej

lehoty rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.Najvyšší súd konštatuje, že v obdobných veciach, vedených pod sp. zn. 4Sžf/45/2015, 4Sžf/47/2015
rozhodol dňa 5.4.2016 Najvyšší súd, pričom potvrdil rozhodnutia krajských súdov o zastavení konania
pre nesplnenie podmienky aktívnej legitimácie v obdobných veciach.

Zhodne ako v týchto konaniach je zásadnou otázkou pre rozhodnutie v prejednávanej veci posúdenie
správnosti určenia okruhu účastníkov správneho konania o návrhu ceny za prístup do distribučnej
sústavy a distribúciu elektriny, od čoho závisí aj určenie okruhu oprávnených osôb, ktoré majú právo
podať žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného (druhostupňovým) správnym orgánom

a následne posúdiť správnosť záveru krajského súdu, ktorý konanie zastavil z dôvodu, že žaloba bola
podaná neoprávnenými osobami bez aktívnej legitimácie a z dôvodu, že sa domáhali preskúmania
zákonnosti rozhodnutia vydaného správnym orgánom prvého stupňa.
Žalobca naviac v podanom odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie uznesenia krajského súdu o
zastaveníkonaniavzhľadomnanevysporiadaniesadostatočnesargumentáciou,ževzhľadomnazásah
napadnutého rozhodnutia do práv žalovaného mal byť účastníkom konania v zmysle širšieho výkladu

st. § 14 správneho poriadku.

Odvolací súd sa stotožňuje s obsahom skôr vydaných rozhodnutí a v nich vysloveným záverom, že
zákonom č. 250/2012 Z. z. zákonodarca špeciálne pre tento konkrátny druh konania upravil status
účastníctva v konaní o cenovej regulácii, ako aj podmienky na vydanie cenového rozhodnutia. V zmysle

§ 14 zákona č. 250/2012 Z. z. (ods. 3), je účastníkom cenového konania regulovaný subjekt, ktorý
predložil návrh ceny, teda Západoslovenská distribučná, a.s., Bratislava, pričom zákonodarca v § 14
ods. 3 účastníctvo inému subjektu ako regulovanému subjektu v konaní o cenovej regulácii nepriznáva.
Z tohto dôvodu nie je možné rozšíriť zákonnú úpravu účastníctva v konaní o cenovej regulácii.

Zákon o správnom konaní je všeobecnou normou verejného práva, ktorá v § 14 upravuje status
účastníka správneho konania. Tento všeobecný predpis verejného práva o účastníctve v konaní, je
možno aplikovať iba v prípade, ak v osobitných právnych predpisoch nie je status účastníctva pre určitý
druh správneho konania špeciálne zákonodarcom upravený. Pri opačnom výklade by sa negoval účinok
špeciálneho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 250/2012 Z. z. a ktorý má prioritu a prednosť pred

úpravou všeobecnou, ktorá sa použije iba v prípade, ak špeciálny - osobitný zákon takúto úpravu nemá.
Pri ponímaní a výklade účastníctva tak, ako uviedli žalobcovia, by potom v konečnom dôsledku nebolo
potrebné osobitne upravovať okruh účastníkov konkrétneho správneho konania (v osobitnom predpise),
pretože existuje všeobecný predpis, ktorý účastníctvo upravuje, ktorým je zákon o správnom konaní
(správny poriadok) a poprel by sa akýkoľvek špeciálny - osobitný účinok právnej úpravy. Ak osobitný

zákon č. 250/2012 Z. z. stanovuje okruh účastníkov konania o cenovej regulácii zo zákona, logicky tým
vylučuje žalobcov z účastníctva v konaní o cenovej regulácii podľa § 14 zákona č. 250/2012 Z. z. a
rovnako na základe toho žalobcovia nenaplnili zákonnú požiadavku § 250 ods. 2 O.s.p. na to, aby mohli
byť žalobcami v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.

Aj keď sa žalobca snažili spochybniť vyslovený právny názor o dôvodnosti aplikácie § 14 ods. 3 zákona
č. 250/2012 Z. z. prednostne pred aplikáciou § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku, nepreukázal svoje
tvrdenie, že mal byť účastníkom správneho konania a že v dôsledku pochybenia správneho orgánu
sa s ním nekonalo a cenové rozhodnutie sa mu nedoručovalo. Neosvedčil teda status účastníctva
v správnom konaní ani podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, keď nepreukázal konkrétny zásah do

svojich práv nadobudnutých rozhodnutím. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žaloba je podaná
žalobcom bez aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve.

Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd postupoval vecne správne, keď aplikoval § 250d ods. 3
O.s.p. a konanie o žalobe zastavil, keďže zistil, že žalobcovia účastníkmi cenového konania neboli zo

zákona.

K námietke žalobcu, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými v žalobe
odvolací súd konštatuje, že krajský súd sa primárne zaoberal procesnými podmienkami pre vedenie
konania, teda tým, či žaloba obsahuje podstatné náležitosti žaloby, či je preukázaná aktívna legitimácia

žalobcov, miestna a vecná príslušnosť, či bola žaloba podaná včas a iné aspekty ustanovené v O.s.p. Ak
súd vyhodnotil, že žalobcovia po procesnej stránke nie sú aktívne legitimovanými osobami oprávnenými
na podanie žaloby, nie je dôvod na zaoberanie sa meritom veci a správne konanie zastavil podľa §
250d ods. 3 O.s.p.Na záver najvyšší súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. síce prelamuje úpravu
obsiahnutú v § 247 a § 250 ods. 2 O.s.p. v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, komu

administratívne rozhodnutie nebolo doručené, avšak až po splnení zákonom stanovených podmienok,
a vo svojej podstate pripúšťa citované ustanovenie i podanie žaloby aj proti neprávoplatnému
(prvostupňovému) rozhodnutiu. a to, v záujme dôslednej ochrany práv fyzických i právnických osôb.
Predmetné predpoklady v danom prípade z vyššie uvedených dôvodov neboli naplnené.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p. s poukazom
na § 146 ods. 1 písmeno c/ O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.