Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/730/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112237254
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4112237254.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so
sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X., o zaplatenie sumy 399,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Nitra č. k. 12C/164/2014-88 zo dňa 05.11.2014, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
12C/164/2014-70 zo dňa 18.04.2014 a proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 12C/164/2014-105
zo dňa 27.11.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
150,95 eura s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 95,68 eura od 06.03.2010 do zaplatenia, s 9%

úrokom z omeškania zo sumy 26,92 eura od 06.04.2010 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 26,69 eura od 06.05.2010 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy
1,66 eura od 06.06.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na ich náhradu v zmysle § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
s odkazom najmä na ustanovenia § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3, 4, § 488, § 517 ods. 2, §

559 ods. 1, § 524 ods. 1 a 2, § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a §
43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Súd v odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 29.10.2012 domáhal zaplatenia sumy 399,90 eura
s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči žalovanému,
ktorému veriteľ vystavil faktúry na sumu 95,68 eura, 26,92 eura, 26,92 eura, 1,66 eura a 248,95 eura,
ktoré nezaplatil. Žalovaný mal totiž uzavretú zmluvu o pripojení zo dňa 21.12.2009 so spoločnosťou T

Mobile Slovensko, a.s., a k nej bol prijatý dodatok, a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné
zmluvné podmienky. Na základe uzatvorenej zmluvy bol žalovanému poskytnutý mobilný telefón Nokia
6303 a 1 kus SIM karty, ktorej bolo pridelené telefónne číslo 91115966. V tabuľke č. 1 Dodatku bola
dojednaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura. Proti pôvodne vydanému platobnému rozkazu (dňa19.11.2012) podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že zmluvu síce podpísal, ale keď
zistil krádež mobilného telefónu, kontaktoval príslušnú pobočku v Nitre. Zároveň uviedol, že má výhrady
k predloženým dokladom, lebo on do Čiech nevolal, ani na internet, a prečo by volal každé dve minúty

volaného účastníka, ktorý sa neozval. Od 09.07.2012 je vo výkone trestu, pričom nevie, kto teraz na
jeho ukradnutom telefóne telefonuje. Namietal tiež postúpenie pohľadávky.

2. Súd prvej inštancie v dôsledku zrušenia platobného rozkazu podaním odporu vykonal dokazovanie
a konštatoval, že je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnutie

telekomunikačných služieb a za zmluvnú pokutu na základe uzavretej Zmluvy o pripojení spolu s jej
Dodatkom. Žalobe v časti zaplatenia sumy 150,95 eura súd vyhovel, pretože právny predchodca žalobcu
na základe uzatvorenej zmluvy poskytol službu, za čo bol žalovaný povinný zaplatiť vystavené faktúry
na sumu 95,68 eura, 26,92 eura, 26,69 eura a 1,66 eura, čo neurobil, a preto ho k tejto povinnosti
zaviazal súd. Ide o poskytnuté a nezaplatené služby za celkové obdobie od 15.01.2010 do 14.02.2011.
Žalovaný je od 09.07.2012 vo výkone trestu a vystavené faktúry sú za obdobie od januára 2010

do februára 2011, z čoho jednoznačne vyplýva, že v čase využívania služieb žalovaný vo výkone
trestu nebol a pre posúdenie opodstatnenosti žaloby v tejto časti nie je podstatné, kto mobilný telefón
používal. Odcudzenie telefónu a SIM karty žalovaný nepreukázal, a teda súd jeho vyjadrenie v tomto
smere považoval za nedôveryhodné a nepreukázané. Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr do

zaplatenia, čomu súd tiež vyhovel. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa uplatnenej zmluvnej pokuty súd žalobu
zamietol ako nedôvodnú, pretože právo na zmluvnú pokutu sa odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá
ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nešlo teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Veriteľ ako dodávateľ zmluvnú

pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože bola dojednaná za rovnakých
podmienok vo všetkých zmluvách a menila sa len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu
s Dodatkom je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je
výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, tiež s

ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy,
naktorésavzťahujeokreminýchpredpisoviosobitnáúpravavObčianskomzákonníku,atovustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná
absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka. Práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za

neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
namietal postup súdu ako diskriminačný a poškodzujúci jeho záujmy, lebo nerešpektoval jeho návrhy a

pripomienkyanekonaltak,akotoonchcel;následkomtohodošlokpochybeniuvoveciaknesprávnemu
rozhodnutiu. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne zistil skutkový stav a konal tak, aby nevznikli
vyššie náklady, a nie tak ako chcel žalovaný. Doteraz zistený skutkový stav právne neobstojí, pričom
dôvodil ďalšími skutočnosťami alebo inými dôkazmi, ktoré doteraz neboli uplatnené a žalobca musel
vedieť, že v konečnom dôsledku budú použité proti nemu. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Na záver žalovaný požiadal súd, aby čo v najkratšej dobe zabezpečil
minimálne 20 svedkov zo zoznamu volaných osôb, ktorí dosvedčia, kto telefonoval, a uviedol, že žalobca
doteraznepredložilnijaképriamedôkazy,ktorébyhooprávňovalinavymáhaniepredmetnejpohľadávky.

4. V rovnaký deň žalovaný doručil súdu podanie označené ako žaloba, kde uviedol, že na preukázanie

jeho neviny v tomto spore súd nevykonal dôkazy ním navrhované, postupoval aj spolu so žalobcom
účelovoazavádzajúco,konalbezprávneasúddaljednoznačnezapravdužalobcovi.Onanijednuosobu
zo zoznamu volaných osôb nepoznal, a preto je vylúčené, aby im telefonoval. Opätovne preto žiadal
súd o zabezpečenie 20 svedkov v konaní, ktorí dosvedčia, že žalovaného nepoznajú a že im žalovanýnetelefonoval. Žalobca a aj súd prvej inštancie v konaní robia len prieťahy, aby si presadili svoju pravdu,
aj keď ju vôbec nemajú. Vedome porušujú zákon tým, že neakceptujú jeho požiadavky. Žiadal, aby súd
zaviazal žalobcu na také konanie, aby sa bezpodmienečne a v čo najkratšom čase preukázala jeho

beztrestnosť, inak si uplatní odškodnenie vo výške 500.000 eur. S ohľadom na obsah tohto podania išlo
jednoznačne o doplnenie odvolania v tomto konaní.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods.
1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok je vecne správny. Preto predmetné
rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutých rozhodnutí, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutých rozhodnutí, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutých rozhodnutí ďalšie
dôvody. V odvolacom konaní odvolací súd postupoval podľa § 420 ods. 1,2 prvej vety CSP, v zmysle
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie

ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými zákonnými ustanoveniami. Žalovaný v
podanom odvolaní neuviedol žiadne právne významné okolnosti, ktoré by mohli rozhodnutie súdu prvej
inštancie zvrátiť. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

6. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 399,90 eura s príslušenstvom z dôvodu, že medzi žalobcom a
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bola aj pohľadávka voči žalovanému. Táto pohľadávka vznikla za služby čerpané žalovaným v časových
obdobiach určených na faktúrach, ktoré mu boli vystavené. Išlo o faktúry vo výške 95,68 eura za obdobie
od 15.01.2010 do 14.02.2010, vo výške 26,92 eura za obdobie od 15.02.2010 do 14.03.2010, vo výške

26,69 eura za obdobie od 15.03.2010 do 14.04.2010 a vo výške 1,66 eura za obdobie od 15.04.2010 do
14.05.2010, ktoré žalovaný nezaplatil s odôvodnením, že mu bol odcudzený mobilný telefón a on tieto
zaúčtované telefonické hovory neuskutočnil, pričom dané osoby, na ktorých čísla sa volalo, nepozná.
Faktúrami pôvodný veriteľ účtoval žalovanému služby na základe Zmluvy o pripojení spolu s Dodatkom
uzatvorených dňa 21.12.2009. Žalovanému bola k nezaplateným faktúram vyúčtovaná aj zmluvná

pokuta 248,95 eura, ktorú súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú. Námietky žalovaného uvedené
v odvolaní, že on netelefonoval, lebo mu bol mobilný telefón odcudzený, odvolací súd nepovažoval
za právne významné, pretože odcudzenie telefónu, resp. jeho oznámenie polícii aj veriteľovi, v konaní
nepreukázal. Ak by tak bol urobil, nesporne by bola SIM karta zablokovaná a telefónne hovory by
nemohli byť uskutočňované. Keďže si túto svoju povinnosť nesplnil a nepredložil nijaký dôkaz o tom,

že by odcudzenie mobilné telefónu nahlásil, súd nemohol prihliadať na tieto jeho tvrdenia. Žalovaný si
tak nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu v tom čase z ustanovenia §
120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku čoho sa dostal sám do stavu dôkaznej núdze
majúcej za následok neuznanie opodstatnenosti jeho tvrdení. Vzhľadom na to súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vo veci samej vychádzal z listinných dôkazov prezentovaných žalobcom a preukazujúcich

dôvodnosť podanej žaloby v uvedenej časti.

7. Odvolací súd po prejednaní veci urobil záver, že súd prvej inštancie vo veci samej správne rozhodol,
keď žalobcovi priznal vo vyhovujúcom výroku časť uplatnenej istiny s príslušenstvom s tým, že toto svoje
rozhodnutie aj správne odôvodnil. Vzhľadom na to nebol daný dôvod na zmenu napadnutého rozsudku

a zamietnutie žaloby, resp. na zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

8. Napadnutým uznesením č. k. 12C/164/2014-70 zo dňa 18.08.2014 súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor vo výške 23,50 eura do 10 dní od

doručenia uznesenia podľa § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych
poplatkoch“).9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že žiada, aby
predmetný súdny poplatok zaplatil žalobca, resp. jeho právny zástupca, pretože nepredložili žiadne nové
dôkazy a ani iným spôsobom zodpovedne nepreukázali vinu žalovaného, preto žalovaný nevidí dôvod,

aby on platil náklady spojené s konaním. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na skutočnosti ním tvrdené
počaskonaniatýkajúcesapredmetnýchhovorov,krádežetelefónuaporušeniuzákonazostranyžalobcu
aj súdu prvej inštancie.

10.Druhýmnapadnutýmuznesenímč.k.12C/164/2014-105zodňa27.11.2014súdprvejinštancieuložil

žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 23,50 eura do 10 dní od
doručenia uznesenia podľa § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch.

11. Aj proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že v
napadnutom uznesení bola stanovená lehota na zaplatenie súdneho poplatku 10 dní, pričom lehota
na podanie odvolania bola 15 dní. Znenie uplatňovaného zákona si podľa neho odporuje, pretože si

navzájom kolidujú dva termíny, a to lehota 10 dní a lehota 15 dní. Keďže súd a žalobca neakceptovali
a ignorovali jeho pripomienky a požiadavky počas celého konania, žiadal, aby súdny poplatok a všetky
náklady s konaním uhradil žalobca, ktorý porušil zákon v predmetnom spore. Následne opätovne
poukázal na skutočnosti, ktoré už prezentoval v predošlých dvoch odvolaniach a počas konania.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal aj tieto dve odvolania žalovaného, podané proti
uzneseniam súdu prvej inštancie vo veciach vyrubených súdnych poplatkov. Po prejednaní veci urobil
záver, že obe uznesenia sú vecne správne, a preto odvolanie žalovaného posúdil ako nedôvodné a
podľa§387ods.1CSPuzneseniapotvrdil.Prirozhodovaníotýchtoodvolaniachodvolacísúdvychádzal
z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúry (ďalej
len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového
úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

15. Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal

odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

16. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom

navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania zaoberal sa v odvolacom konaní len uloženou
povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor a odvolanie, ktoré žalovaný namietal vo svojich
odvolaniach proti napadnutým uzneseniam. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný podal jednak odpor

protiplatobnémurozkazuajednakajodvolanieprotirozsudkusúduprvejinštancie.Jetedajednoznačné,
že je poplatníkom súdnych poplatkov za obe svoje podania vo výške súdnych poplatkov uvedenej
v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona o súdnych poplatkoch. Podaním odporu
a odvolania z jeho strany nemohla vzniknúť poplatková povinnosť inej strane sporu, teda žalobcovi,
pretože zákon mu takú povinnosť neukladá. Žalovaný nebol oslobodený od súdnych poplatkov ani

osobne podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch a ani na základe rozhodnutia súdu podľa §
138 ods. 1 OSP alebo § 254 ods. 1 CSP. Lehotu na zaplatenie súdneho poplatku stanovuje zákon
o súdnych poplatkoch, preto námietky žalovaného ohľadom nejakých dvoch rozdielnych lehôt neboli
opodstatnené. Žalovaný teda v podaných odvolaniach neuviedol žiadne právne významné dôvody, pre
ktorébyodvolacísúdmalnapadnutéuzneseniazmeniťtak,abyžalovanýnemuselpoplatkovépovinnosti

znášať. Odvolací súd posúdil jeho odvolania ako neopodstatnené a z toho dôvodu obidve uznesenia
ako vecne správne potvrdil.18. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mal úspešný žalobca nárok na náhradu trov konania
(§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol
(§ 396 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).