Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716203536
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716203536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobcu: U. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXX
XX, K. XXXX/X, zastúpeného PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01
Košice, IČO: 36 860 930, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 721,63 Eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/97/2016-35 zo dňa 27.5.2016,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 721,63
eur s 5,05 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 20.04.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo
výške 298,92 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť
súdny poplatok vo výške 43,- eur na účet prevádzkovateľa systému Slovenská pošta a.s. do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu 21.04.2016 žalobca žiadal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 721,63 eur s 5,05 %-ným p. a. úrokom z omeškania
od 20.04.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa
25.11.2013 žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mal
žalovaný poskytnúť žalobcovi úverový limit 1.500 eur so splatnosťou úveru v 48 mesačných splátkach vo
výške 77,08 eur s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 3.698,40 eur s predpokladanou

RPMN 70,01 % a ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %. V zmluve bol uvedený poplatok za
poskytnutie služby a to možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 367,49
eur. Z prehľadu splácania úveru je zrejmé, že titulom uzatvorenej zmluvy o úvere žalovaný poskytol
žalobcovi sumu reálne 1.132,51 eur t. j. 1.500 eur po odpočítaní poplatku za poskytnutie služby vo
výške 367,49 eur. Z prehľadu splácania úveru je zrejmá suma, ktorú zaplatil žalobca žalovanému titulom
úveru 1.854,14 eur. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere,
žalobca v konaní uplatnil nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 721,63 eur. Vykonaným

dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Súd sa zaoberal platnosťou
zmluvy o revolvingovom úvere. Mal preukázané, že účastníci konania dňa 21.11.2013 uzatvorili zmluvu
o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500 eur (reálne
po odpočítaní poplatku za poskytnutie služby 367,49 eur žalovaný poskytol žalobcovi sumu 1.132,51eur). Žalobca doposiaľ zaplatil titulom úverového vzťahu sumu 1.132,51 eur. Vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere je formulárová spotrebiteľská zmluva podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa súdu prvej inštancie zmluva neobsahuje viaceré obligatórne

náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinného k 21.11.2013, a to: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; konečnú splatnosť
úveru; určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (nie je zrejmé aká časť
splátky sa započítava za istinu, úroky a iné poplatky). Absencia týchto náležitosti zmluvy v zmysle
§ 11 ods. 1 tohto zákona spôsobuje, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. V zmluve

o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená výška RPMN a to s poukazom na prepočet RPMN
podľa http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php. Pokiaľ zmluva obsahuje
nesprávny údaj o RPMN, uvedené spôsobuje následky ako keby RPMN v zmluve uvedená nebola, a
teda chýba ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 11 ods. 1 zákona č.
129/2010Z.z.,úverjebezúročnýabezpoplatkov.Žalovanýpriuzatvorenízmluvyorevolvingovomúvere
žalobcovi vyplatil úver 1.500 eur po odpočítaní sumy 367,49 eur predstavujúcej poplatok za poskytnutie

služby podľa bodov 8.1. zmluvy. Ustanovenie bodu 8.1. nebolo individuálne dojednané, žalobca ako
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jeho obsah. Dohoda o poskytnutí služby je súčasťou zmluvy o úvere
bez ohľadu na to, že žalobca o služby, ktoré sú obsahom dohody žalovaného nepožiadal, ani iným
spôsobom neprejavil záujem o poskytnutie služby možnosti odkladu splatnosti splátok. Žalovaný teda
dohodu o poskytnutí služby žalobcovi vnútil, a odplatu za poskytnutie služby si započítal už ku dňu

poskytnutia úveru žalobcovi, bez toho aby žalobca využil možnosť odkladu splátok. Výška poplatku
za poskytnutie služby 367,49 eur (25 % zo sumy poskytnutého úveru) je neprimeraná. V zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka takáto neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná. Súd sa stotožnil i
s tvrdením žalobcu o neprimeranosti dohodnutých úrokov v zmluve. Ročná úroková sadzba 70,01 %
je neprimeraná, v rozpore s dobrými mravmi, teda ustanovenie zmluvy o úroku predstavuje absolútne

neplatnú časť právneho úkonu. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, absolútne
neplatnéčastizmluvybod8.1.ačasťtýkajúcusavýškydohodnutéhoúroku,jedôvodnýnároknavydanie
bezdôvodného obohatenie predstavujúceho rozdiel medzi sumou zaplatenou žalobcom žalovanému
1.854,14 eur a sumou poskytnutú zo strany žalovaného žalobcovi 1.132,51 eur, t. j. 721,63 eur. Súd
priznalžalobcoviiuplatnenýúrokzomeškania.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.

a priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 51,45 eur (prevzatie a
príprava, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 27.05.2016), DPH 30,87 eur, 3 krát režijný paušál á 8,58
eur, DPH 5,15 eur; cestovné výdavky za cestu Košice - Poprad a späť 27.05.2016 osobným motorovým
vozidlom BMW 318d x Drive EČ: KE 081 KD spolu vo výške 62,66 eur, z ktorej sumy žalobca uplatnil 1-
icu vzhľadom na účasť i na inom pojednávaní na tunajšom súde, t. j. 31,33 eur (základná náhrada 0,189

eur/1 km krát 225 km t. j. 41,18 eur, náhrada za spotrebované pohonné hmoty 11,04 eur, pričom súd
vychádzal z priemernej spotreby 4,5 l/100 km, ceny pohonných hmôt 1,09 eur/1 liter, DPH 10,44 eur),
náhrada za stratu času v deň 27.05.2016 za 6 polhodín á 14,30 eur spolu 85,80 eur, DPH 17,16 eur,
spolu 102,96 eur, z ktorej si žalobca uplatnil 1-icu vzhľadom na účasť i na inom pojednávaní na tunajšom
súde, t. j. 51,48 eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 298,92 eur.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Tvrdí, že súd dospel k
nesprávnemu záveru o tom, že hodnota RPMN je určená nesprávne, nakoľko zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva, že výpočet RPMN sa určuje podľa kalkulačky na výpočet RPMN uverejnenej
na www.sme.sk, pričom súd ani nemal preukázané, že takýto výpočet je zhodný s tým, ktorý určuje

zákonná úprava v § 19 zákona č. 129/2010 Z. z.. Závery súdu o nesprávne určenej hodnote RPMN
nemajú oporu v žiadnom dôkaze, ktorého obsah by zodpovedal a bol v súlade s ustanoveniami zákona.
Žalovaný napáda rozsudok aj z dôvodu, kedy záver súdu o neplatnosti dohody o úrokoch nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, ani v žiadnom právnom predpise, nakoľko v spore nebol vykonaný žiadny
dôkaz, na základe ktorého by mohol súd prijať záver o neplatnosti celej dohody o výške úrokovej sadzby.

Z rozsudku taktiež nie je možné zistiť, z akého dôvodu súd nepostupoval podľa príslušnej právnej normy,
t. j. § 53 ods. 6 Obč. zák. a § 502 Obch. zák., pričom postup súdu je v rozpore s § 502 ods. 2 Obch.
zák. Podľa žalovaného v zmysle § 502 Obch. zák. a § 53 ods. 6 Obč. zák. nie je možné z dôvodov
týkajúcej sa odplaty rozhodnúť o neplatnosti celej úverovej zmluvy. Podľa žalovaného záver súdu o
neplatnosti celého dojednania o úrokoch je v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené žalovaný

navrhuje rozsudok zrušiť a žalobu zamietnuť alebo vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukazuje na to, že žalovaný odvolaním napadol iba
skutočnosť, že súd pri výpočte RPMN vychádzal z webovej kalkulačky, pričom žalovaný neuviedol, včom je uvedený výpočet RPMN nesprávny a nezdôvodnil, na základe akých dôvodov považuje RPMN
uvedenú v zmluve za správne určenú, pričom dôsledkom nesprávne uvedenej RPMN v zmluve o
úvere je bezúročnosť a bezpoplatkovosť tejto zmluvy, ktorý dôsledok je rovnaký ako v prípade, ak

zmluva o spotrebiteľskom úvere vymedzenie RPMN neobsahuje. Ďalej žalobca poukazuje na to, že
úroková sadzba viacnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu, z ktorého dôvodu je neprimeraná
a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcu, žalovaný nesprávne vychádza zo znenia ust. § 502
ods. 2 Obch. zák. z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah,
na ktorý je potrebné aplikovať právnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane

spotrebiteľa a úpravu Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu, tvrdenie žalovaného je účelové, s cieľom
vyhnúť sa aplikácii právnej úpravy poskytujúcej ochranu slabšej zmluvnej strane, spotrebiteľovi, ktorým
je v tomto spore žalobca, pričom súdy vo všeobecnosti zastávajú v praxi názor, že v prípade absencie
prechodného ustanovenia, je potrebné sporné ustanovenie aplikovať aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. Nesprávne je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca z dôvodu neplatnosti dojednania
úrokovej sadzby, namieta neplatnosť celej úverovej zmluvy, nakoľko dôvodom žalobcom uplatneného

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je neplatnosť úverovej zmluvy, ale jej bezúročnosť
a bezpoplatkovosť. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom
rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 8.11.2016 popiera tvrdenia žalobcu o nezapočítaní odplaty za

poskytnutie služby do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Žalovaný
tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ a nadväzne
na to je po právnej stránke vylúčený záver o započítaní do výšky RPMN. Popiera aj tvrdenia o
neuvedení dôvodov nesprávnosti výpočtu RPMN predloženého žalobcom, nakoľko v obsahu vyjadrenia
žalovaný k tejto skutočnosti uviedol skutkové tvrdenia, ktoré popierajú tvrdenia žalobcu. Trvá aj na jeho

vyjadreniach pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby. Nie je mu zrejmé, k akej časti vyjadrenia žalobcu
vzťahuje svoje tvrdenie o údajnej nemožnosti aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka. Námietka
žalovaného o aplikácii ustanovení o spotrebiteľských právnych predpisoch sa dotýka iba vzťahu z
bezdôvodného obohatenia, avšak na žiadnom mieste podaného vyjadrenia sa výslovne neuvádza, že
by predmetný zmluvný vzťah nebolo možné posudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Výslovne popiera nepodložené a nepreukázané závery žalobcu
o bezdôvodnom obohatení. Žiada, aby súd vyjadrenia žalobcu odmietol.

6. Žalobca vo vyjadrení z 1.2.2017 odmieta tvrdenia žalovaného o tom, že dohoda o poskytnutí služby
bola žalobcom uzavretá dobrovoľne a nebola podmienkou na získanie úveru. K tvrdeniu žalovaného o

údajnejprimeranostivýškypriemernejúrokovejsadzbyžalobcauvádza,žeúrokovásadzbaviacnásobne
prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu, z ktorého dôvodu je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. S
poukazom na jeho predchádzajúce vyjadrenia v konaní, žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č.
99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.6.2016), tak odvolací súd musel postupovať a
vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016, pričom aplikoval ust. §

470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods.
2 CSP). Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozsudok
súduprvejinštancie,akoajkonaniemupredchádzajúcevzmyslezásadvyplývajúcichzust.§379anasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku

oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi sporovými stranami došlo dňa 25.11.2013 k uzatvoreniu
zmluvy o revolvingovom úvere (zmluva má názov Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva

o revolvingovom úvere), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Mesačná
splátka (vrátane úrokov) bola 77,05 eur. Počet splátok bol určený na 48 splátok. Celková čiastka, ktorú
mal dlžník zaplatiť bola 3.698,40 eur. Ročná úroková sadzba úveru bola určená ako 70,01 %. RPMN za
úver bola určená ako 68,95 %. Priemerná RPMN za úver bola určená ako 45,94 %. V zmluve bola ďalejuvedená poskytnutá čiastka revolvingu, a to 628,73 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú mal dlžník
zaplatiť bola 1.849,20 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola určená ako 70,01
% a ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %. Z prehľadu platieb je zrejmé, že žalobca žalovanému

uhradil celkovo 1.854,14 eur.

9. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 25.11.2013 je spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa,
keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okrem aplikácie
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách sa na predmetný vzťah budú aplikovať
aj ďalšie predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že úroková sadzba bola v danom prípade dohodnutá vo výške 70,01 %

ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu
dobrých mravov (v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je
vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, a ani kontroly podľa generálnej klauzuly

(ustanovenie§53ods.1Občianskehozákonníka).Neprimeranou,apretoodporujúcoudobrýmmravom,
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú, najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní pôžičiek. Pri
nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika
vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.

Výškazmluvnýchúrokov,pokiaľtietoprevýšiapriemerúrokovnatrhupriporovnateľnomúvereoviacako
100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na
webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch s dobou
splatnosti od 1 do 5 rokov v novembri 2013 v sadzbe 15,10 %. Úroková sadzba predmetného úveru
je viac, ako 4-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Odvolací súd v

tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.

Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53
odsek 1 OZ, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (v zmysle ust. § 39
v spojení s ust. § 53 ods. 5).

11. Odvolací súd ďalej poukazuje na článok 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú
povinné neuplatniť nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa. Súd prvej inštancie teda
rozhodol správne keď určil, že v zmluve uvedená ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % je v rozpore

s dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatná.

12. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, presne definuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať. Konkrétne v § 9 ods. 2 písm. f)
a k) Zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať

konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Základné,
zákonom predpísané náležitosti zmluvy o úvere, aj o revolvingovom úvere (ako suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...) teda musia byť priamo obsahom takejto zmluvy (a nie iba
vyvodzované z ďalších k zmluve pridružených dokumentov), pričom priamo v zmluve musia byť uvedené
tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú

obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Za daného stavu je preto nevyhnutné úver považovať,
v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez
poplatkov.13. V ďalšom odvolací súd uvádza, že žalovaný zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 25.11.2013,
vnútil žalobcovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to dohodu o
poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Teda, ak chcel žalobca získať

úver, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemal na výber a
musel podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu.
V tomto prípade sa tak dá usudzovať o nedostatku vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného
zmluvného vzťahu so žalovaným, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu.

14. Zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby
jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede predtlače
formulárazmluvyjepodbodom8spomenutáďalšiazmluva,ato„Dohodaoposkytnutíslužby“.Vprípade
dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine, by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov, túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný
túto pluralitu právnych úkonov nezvýraznil dostatočným spôsobom, naopak vyvolal dojem, ako keby

so žalobcom uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného v bežnej praxi a zvyklostiam
odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi.

15. Tak, ako žalobca tvrdil v priebehu konania a žalovaný tvrdenie žalobcu ani nepopieral, žalovaný si
stiahol pri vyplatení sumy úveru žalobcovi odplatu vo výške 367,49 eur za službu v zmysle článku 8 ods.

8.1 dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaný „nanútil“ žalobcovi možnosť požiadať o odklad
troch splátok. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobca
bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na
takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty
ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie

schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda
neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma dosahuje sumu 4
a pol splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu a preto aj
neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobcu na poskytnutie

úveru.

16. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže
si ju aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jej využívaním za
poplatok), ale je formulované tak, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne

ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 367,49 eur za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnostisplátokúveru,príp.vovýške167,04eurzaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladu
splatnosti splátok revolvingu. Odvolací súd poukazuje na to, že za odklad troch splátok, teda vo výške
231,15 eur, spotrebiteľ mal zaplatiť poplatok, ktorý je o 136,34 eur vyšší ako súčet troch prípadných
odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto nepochybná. Na základe

takéhoto dojednania je možné, že spotrebiteľ nikdy o odklad splátok nepožiada a následkom dojednania
bude len to, že mu bude vyplatená nižšia suma úveru, než akú si dojednal (po započítaní odplaty za
uvedenúslužbu).Jejvšeobecnáformuláciaumožňujevyžadovaťzaplatenieodplatyzaňuajvsituáciách,
kedy spotrebiteľ v budúcnosti nebude mať záujem o takúto službu. Pokiaľ dojednanie umožňuje aj
výklad, ktorý je v neprospech spotrebiteľa, je možné takéto dojednanie vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Dohoda o tejto službe je súčasťou úverovej zmluvy začlenená v kontexte celej zmluvy a ani
grafické odčlenenie textu dohody o poskytnutí služby nespôsobuje jeho samostatnú povahu.

17. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu
u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi.

Dôvod o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý,
ktorý žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na
vznik záväzkovoprávneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia,
ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v
dôsledku právom uznávaných dôvodov.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je dôvodné prijať záver, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.132,51 eur, z ktorého žalobca zaplatil sumu 1.854,14 eur.
Je zrejmé, že žalobca preplatil poskytnutý úver o sumu 721,63 eur, čím došlo na strane žalovaného kbezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ako plnenia prijatého bez právneho
dôvodu.

19. K odvolacej námietke žalovaného, že prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle ust.
§ 52 ods. 2 posledná veta je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti, teda od 1.4.2015,
odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.4.2015 a právny predpis, ktorého je
súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

20. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu, nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami
žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

21. Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok. Keďže dôvody odvolania sa nezmieňujú o tejto časti rozsudku, nemá odvolací súd oprávnenie

preskúmavať správnosť tohto výroku (viazanosť dôvodmi podaného odvolania vyplývajúca z ust. § 380
ods. 1 CSP).

22. To isté sa týka aj výroku o náhrade trov prvoinštančného konania. Aj v tomto prípade bol síce
odvolaním dotknutý tento výrok rozsudku, ale pre nedostatok odôvodnenia musel byť bez ďalšieho

potvrdený.

23. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

25. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).