Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110203567
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7110203567.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátuJUDr.DianySolčányovejaJUDr.LudvikyBodnárovejvovecistarostlivostisúduomaloletédetiF.:
N. nar. X.XX.XXXX, F. nar. X.X.XXXX a C. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v K. detí rodičov V. F. nar. X.X.XXXX bývajúcej na K. ul. č. XX v K. a
R. F. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na V. ul. č. X v K. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Košice I z 5.10.2016 č.k. 11C/17/2010-330 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na výživu mal. N. 30% zo sumy

životného minima za obdobie od 31.3.2012 do 31.5.2013 a 90 Eur mesačne od 1.6.2013 do budúcna, na
výživu mal. C. 30% zo sumy životného minima za obdobie od 31.3.2012 do 31.5.2013 a 70 Eur mesačne
od 1.6.2013 do budúcna a na výživu mal. F. 30% zo sumy životného minima za obdobie od 31.3.2012 do
31.5.2013 a 80 Eur mesačne od 1.6.2013 do budúcna, ktoré je otec povinný zaplatiť matke maloletých
vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 2.645,32 Eur pre mal. N., 1.445,32 Eur pre mal.
C. a 2.245,32 Eur pre mal. F. za obdobie od 31.3.2012 do 30.9.2016 je otec povinný zaplatiť matke
maloletých do 90 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru
sakonajúcisúddôsledneneriadilpovinnosťou,ktorúmuuložilodvolacísúdaopätovnenevykonalriadne
dokazovanie a náležite nezistil skutočný stav veci. Konajúci súd porušil jeho právo na spravodlivý
proces, pretože ho riadne nevypočul a zaoberal sa len jeho daňovými priznaniami. Vytkol súdu prvej
inštancie, že pri rozhodovaní vo veci samej sa riadne nevysporiadla s jeho vážnym zdravotným stavom,
v dôsledku ktorého má zvýšené mesačné výdavky na lieky a zníženú pracovnú schopnosť. Zdôraznil,

že určené výživné nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam ani majetkovým pomerom, pretože v
dôsledku svojho zdravotného stavu, s ktorým sú spojené časté hospitalizácie v nemocnici sa nemôže
riadne zamestnať, preto je odkázaný len na prácu na živnosť, ktorá mu umožňuje pracovať vtedy, keď
mu to zdravotný stav dovolí. Invalidný dôchodok mu nebol priznaný z dôvodu, že nebol operovaný a
operovaný nebol preto, že jeho pankreas je v takom zlom stave, že by operáciu neprežil. Poukázal na
to, že určené výživné výrazne presahuje jeho príjem. Nesúhlasil ani s dlžným výživným a zdôraznil,
že tak vysoké dlžné výživné nedokáže zaplatiť, a už vôbec nie v súdom určenej lehote 90 dní. Len na

samotné lieky mesačne vynaloží približne 100 - 150 Eur, ktoré si však často krát nemôže pre nedostatok
peňažných prostriedkov zabezpečiť. Uviedol, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý
by mohol predať ani nemá možnosť požičať si peniaze a vyplatiť tak dlžné výživné, preto v prípade
ak odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdí, vystaví ho hrozbe trestného stíhania, prípadne pobytuvo väzení, čo taktiež vážne ohrozí jeho život a zdravie. Na základe lekárskych odporúčaní by nemal
vykonávať ani prácu, ktorou sa živí, nemal by byť vystavený stresovým situáciám, pretože všetky tieto
okolnosti zhoršujú jeho zdravotný stav a vážne ohrozujú jeho život. Konštatoval, že konajúci súd mal

zohľadniť nie len príjem ich domácnosti, ale aj ich výdavky. Jeho družka bola do októbra 2015 na
rodičovskej dovolenke s ich spoločnou dcérou J., po jej skončení sa zamestnala s príjmom približne 200
Eur a od júna 2016 pracuje ako predavačka s príjmom cca 360 Eur a zároveň poberá daňový bonus
na dve deti. Podrobne vyčíslil ich mesačné výdavky a zdôraznil, že mesačne musí zarobiť aspoň 300
Eur, aby ich dokázali zaplatiť.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s jeho odvolacími námietkami nesúhlasí, pretože na
každom pojednávaní mali obaja možnosť a dostatočný priestor na to, aby sa k veci vyjadrili. Tvrdenia o
porušení jeho práva na spravodlivý proces označila za nepravdivé. Vyslovila presvedčenie, že zdravotný
stav otca nie je tak vážny ako prezentuje, otec svoje tvrdenia nevie riadne preukázať, pretože sa
nezakladajú na pravde. Má vedomosti o tom, že pravidelne každý deň riadne pracuje. Dodala, že už

počas ich spoločného života mal nie len oficiálny, ale aj bočný príjem, preto sú jeho skutočné schopnosti
a možnosti vyššie ako preukázal. K odvolacím námietkam ohľadom dlžného výživného uviedla, že ostala
sama s deťmi bez prostriedkov a zo dňa na deň sa ocitla v krízovom centre. Otec maloletých jej odmietol
vydať detské oblečenie a ostatné ňou nadobudnuté veci a rovnako tak jej doklady. Zdôraznila, že počas
trvania ich manželstva ju pripravil o byt, ktorý mala vo výlučnom vlastníctve, jej ocovi odcudzil peňažné

prostriedky z jeho účtu a zanechal jej množstvo dlžôb.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky opätovne uviedol tie isté skutočnosti, ktoré uviedol, už v priebehu

konania na súde prvej inštancie, a ktoré tvorili obsah ním podaného odvolania. Na podporu svojich
tvrdení o zlom zdravotnom stave predložil časť lekárskych správ. Poukázal na to, že jeho stav je vážny a
nevyliečiteľný. Opätovne uviedol dôvody, pre ktoré mu nebol priznaný invalidný dôchodok ako aj dôvody,
pre ktoré môže pracovať len na živnostenské oprávnenie. Odmietol konštatáciu, že má iný ako ním
preukázaný príjem. Tvrdenia ohľadom nevydania veci maloletých detí a matky označil za nepravdivé a

poukázal na to, že matku viac krát vyzval aby si predmetné veci prevzala. Konštatoval, že s jeho príjmom
mu žiadna banka neposkytne pôžičku na zaplatenie dlžného výživného.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že ďalšie dokazovanie, vzhľadom na dĺžku konania, už
nie je potrebné. Tvrdenia otca označila za účelové a sebecké. Zdôraznila, že počas celého súdneho

konania zabezpečuje nepretržitú starostlivosť o maloleté deti sama, pričom otec si svoju vyživovaciu
povinnosťknimneplnil.Poukázalanato,žezvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeotec neboldlhodobo
hospitalizovaný a jednalo sa len o krátkodobé pobyty v nemocnici, ktoré sú porovnateľné s dĺžkou bežnej
detskej choroby počas roka.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky opätovne poukázal na tie isté skutočnosti, ktoré boli predmetom
podaného odvolania a jeho predchádzajúcich vyjadrení tak v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj
odvolacom konaní, pričom neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. Tvrdenia matky označil za nepravdivé. Opätovne vyčíslil mesačné príjmy a výdavky, poukázal
na svoj zlý zdravotný stav ako aj na neschopnosť prispievať na výživu maloletých určeným výživným.

Odmietol tvrdenia, že jeho zdravotný stav nie je tak vážny ako prezentuje.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca opätovne poukázal na nepravdivosť jeho tvrdení a konštatoval,
že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nerozumie týmto opakovaným možnostiam vyjadriť
sa k veci, nakoľko už uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti.

10. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

11. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

12. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191

CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho

konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací
súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča

súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada
na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri
rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem,
ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Odvolací

súd rovnako ako sú prvej inštancie dôsledne posúdil zistený skutočný stav veci a dospel k rovnakému
právnemu záveru, že určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ktorý vykonáva
podnikateľskú činnosť. Konajúci súd správne vyhodnotil zmenu pomerov povinného rodiča a výživné pre
maloleté deti určil tak, aby zohľadňovalo nie len ich odôvodnené potreby, ale aj schopnosti, možnosti
a majetkové pomery otca so zreteľom na to, že otec bol v období od podania návrhu do 31.5.2013

nezamestnaný a od 1.6.2013 má príjem z podnikateľskej činnosti. Konštatuje, že otec v priebehu
konania riadne nepreukázal, že jeho pracovná schopnosť je znížená v dôsledku jeho zdravotného
stavu, za tým účelom nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia ohľadom nepriznania invalidného
dôchodku. Napriek jeho tvrdeniam otec od júna 2013 nepretržite vykonáva podnikateľskú činnosť na
živnostenské oprávnenie. K odvolacím námietkam ohľadom jeho neschopnosti pracovať na plný úväzok

z dôvodu častých hospitalizácii v nemocnici dodáva, že charakter práce, ktorú otec vykonaná na vlastnú
zodpovednosť a pod vlastným menom mu umožňuje flexibilne reagovať na zmeny jeho zdravotného
stavu a pre prípad potreby zamestnať za seba náhradu, ktorá by mu aspoň z časti kompenzovala
stratu príjmu spôsobenú jeho častými hospitalizáciami tak, aby bol schopný zabezpečovať výživu
maloletých detí aspoň v primeranom rozsahu. Rovnako má otec v prípade práceneschopnosti nárok

na nemocenské dávky, ktoré s časti kompenzujú stratu príjmu v dôsledku choroby, pre ktorú nemôže
pracovať. Poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť otca za obdobie, kedy bol nezamestnaný bola
určené v minimálnom zákonnom rozsahu, ktorú si musí plniť každý rodič bez ohľadu na jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Z určeného výživné od 1.6.2013 t.j. od kedy otec začal pracovať a
dosahovať príjem z podnikateľskej činnosti pripadnú na jeden deň pre mal. N. 3 Eurá, pre mal. F. 2,6

Eurá a pre mal. C. 2,3 Eurá, čo vzhľadom na ich vek a stupeň vývoja postačuje na zabezpečenie stravy.
Z uvedeného je nepochybné, že matka musí dopĺňať zdroj ich výživy nad rámec určeného výživného,
napriek tomu, že si svoju vyživovaciu povinnosť k mal. deťom plní osobnou starostlivosťou o ne. Takto
určenévýživnézodpovedáschopnostiam,možnostiamamajetkovýmpomeromotcasozreteľomnajehozdravotný stav a výdavky s ním spojené ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí v takej miere,
aby boli splnené zákonné podmienky o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa Zákona o rodine.
K odvolacím námietkam ohľadom konfliktnej situácie medzi rodičmi maloletých detí, ich neschopnosti

dohodnúť sa na vydaní namietaných vecí ako aj konfliktov s otcom matky dodáva, že tieto skutočnosti
nemajú vplyv na rozhodnutie súdu o vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, preto na nich odvolací
súd neprihliadal.

15. K odvolacím námietkam otca ohľadom dlžného výživného konštatuje, že vyživovacia povinnosť

rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá bez ohľadu na súdne rozhodnutie, preto
otec mohol dôvodne predpokladať určenie výživného a za tým účelom si odkladať časť príjmu na
zaplatenie vzniknutého dlhu. Poukazuje na to, že počas celého priebehu konania matka v plnej miere
zabezpečovala odôvodnené potreby maloletých bez účasti ich otca, ktorý v rozhodnom období prispel
na ich výživu len minimálne, v dôsledku čoho mal priestor na vytvorenie dostatočnej peňažnej rezervy
pre prípad vzniku dlhu, preto by bolo nespravodlivé aby matka, a maloleté deti znášali za uvedených

okolností splátky dlžného výživného najmä vtedy ak vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery otca musí matka dopĺňať zdroj výživy maloletých nad rámec jej vyživovacej povinnosti. Odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že lehota na plnenie 90 dní so zreteľom na určené
výživné je primeraná pomerom otca a zároveň nad mieru nezaťažuje najlepší záujem maloletých detí.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

17. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania.