Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7Csp/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716204881
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2716204881.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaný v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly
s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanému: V. B., K.. XX.XX.XXXX, O. Z. XXX/
XX, XXX XX Z., o zaplatenie 255,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet číslo: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, B.:

XXXXXXXXXX sumu 176,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 176,40 eur od
16.3.2015 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 38 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 255,00 eur spolu s úrokom vo výške 23,56 % ročne zo sumy 193,79 eur od
16.03.2015 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 216,30 eur od
16.03.2015 do zaplatenia z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02.05.2014 a náhradu trov konania.

2. Právny zástupca žalobcu sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho

neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročiť
termín pojednávania, na pojednávanie nebol písomne predvolaný, nakoľko ho súd predvolal na
predchádzajúcom pojednávaní dňa 14.09.2017.

3. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.

4. Súd vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra na žalobcu, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 02.05.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 15.04.2015, kartou klienta, písomným
vyjadrením žalobcu zo dňa 28.10.2016, potvrdením o prijatí splátok a odfinancovaní peňažných
prostriedkov zo dňa 19.10.2016, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:5. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 02.05.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní

platobných služieb (ďalej len „zmluva“) podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“). V zmysle predmetnej
zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 269,10 eur a dohodli sa na mesačných splátkach po
30,90 eur, počte mesačných splátok 10, RPMN vo výške 26,28 %, fixnej ročnej úrokovej sadzbe 23,56
%, splatnosti prvej splátky: 15.06.2014, dátume konečnej splatnosti úveru: 15.03.2015. Splatnosť bola

určená na 15. deň v mesiaci. Úver bol reálne odfinancovaný dňa 05.05.2014.

6. Zo zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je určená sumou 30,90 eur, čiže nie je
presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy (02.05.2014).

7. Z priloženej karty klienta mal súd preukázané, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu vo výške 269,10
eur a zaplatil celkovo sumu vo výške 92,70 eur. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas, čím sa dostal do
omeškania a preto dňa 15.03.2015 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa stal fakticky
splatný celý dlh, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Uvedené vyplýva z bodu 4.2. časti 3.
zmluvy, podľa ktorého žalobca je oprávnený v prípade porušenia povinností klienta (žalovaného) splácať

poskytnutý úver riadne a včas požadovať od neho zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej
výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta (žalovaného) so splácaním úveru
a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient
(žalovaný) je povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť.

8. Žalobca v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 19.10.2016 vyčíslil pohľadávku z titulu nesplateného
spotrebiteľského úveru v sume 255,00 eur. Uviedol, že žalovaná suma pozostáva zo zvyšku dlžnej
úverovej istiny o výške 193,79 eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 15,51 eur, z dlžného poistného z
úveru vo výške 7,00 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,80 eur.

9. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (02.05.2014), záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (02.05.2014),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy (02.05.2014), zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy (02.05.2014),
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy

(02.05.2014), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

14. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti
zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazypod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie
od zmluvy § 48 Občianskeho zákonníka, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
(02.05.2014), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
(02.05.2014), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, tá mu bola riadne doručená dňa 27.12.2016.

18. Na pojednávaní dňa 14.09.2017 žalovaný uviedol, že úver spočiatku platil, nakoľko bol zamestnaný
a neskôr prišiel o prácu, tak prestal úver splácať. Ďalej uviedol, že nie je schopný zaplatiť dlh naraz
a žiadal splácať pohľadávku po 15 eur mesačne. Žalovaný však ani do nasledujúceho pojednávania
nedoručil súdu potvrdenia preukazujúce jeho majetkové a zárobkové pomery, na základe ktorých by
mohol súd posúdiť aktuálnu situáciu žalovaného a tak následne určiť výšku splátky.

19. Predmetom konania je zaplatenie sumy 255,00 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného
spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy.
20.Zvykonanéhodokazovaniaazistenéhostavuvecisúdvyvodilzáver,žežalobabolapodanádôvodne
len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom súd tieto vyhodnotil vo vzájomných
súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v
preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné
úvahy. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 269,10 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky (10x) v sume

30,90 eur splatné vždy k 15. dňu v mesiaci, celková čiastka k zaplateniu 299,00 eur. Zmluvné strany si
ďalej dohodli RPMN vo výške 26,28 %, ročnú úrokovú sadzbu 23,56 %, konečnú splatnosť: 15.03.2015.
Žalovaný nezaplatil splátky riadne a včas, dostal sa do omeškania a celkovo uhradil sumu vo výške
92,70 eur, ktorá predstavuje úhradu za tri riadne mesačné splátky.
21. Z obsahu predmetnej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.

129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená
len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010
Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa
ktorýchzmluvamusíobsahovaťvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné

vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné
zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno
požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola
pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9

ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je
potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ je
jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka
pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoci by mala zmluva i o dve či tri strany viac. Každý dlžník

ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma zo splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky.
22. Súd odčítaním zaplatenej sumy 92,70 eur od celkovej výšky poskytnutého úveru 269,10 eur zistil,
že žalovaný doposiaľ neuhradil istinu vo výške 176,40 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne
prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov a žalovaný preukázateľne neuhradil z poskytnutého úveru
sumu 176,40 eur, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť práve sumu vo výške 176,40 eur spolu so

zákonnýmúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy176,40eurod16.03.2015dozaplatenia.
Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
23. Zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994
o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,

29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999
o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá
upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (02.05.2014), neplatný je

právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.
25. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (02.05.2014),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (02.05.2014),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (02.05.2014),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
28. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ
v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie

a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
29. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy (02.05.2014),
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy (02.05.2014), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.
31.Podľa§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvy
(02.05.2014), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji

výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.
32. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd
zistil, že tá je predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva,

musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka)
vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva
nezneužívalizákladnéprincípyCSP).Vtýchtointenciách,aotoviacvprípadoch,keďjezmluvnávoľnosť
niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom
nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého

zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa
nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v
prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.33. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne
len v časti doposiaľ nesplatenej časti úveru. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady

93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods.
2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol
preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a
úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 38 %. K takémuto percentuálnemu

úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 255,00 eur, súd mu priznal sumu
176,40 eur. Teda úspech žalobcu bol 69 % (176,40 x 100/255), úspech žalovaného bol 31 % (100 - 69)
a čistý úspech žalobcu bol 38 % (69 - 31).

38. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške

náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).