Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/242/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615203971
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615203971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému: V. O., bytom O., Z. okružná 1029/34, o zaplatenie
874,57 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa
3. februára 2017, č.k. 2C/52/2015-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov
dospel k záveru, že dňa 09.12.2011 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k
uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň súd vyhodnotil
predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere upravenú v zákone o spotrebiteľských

úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v
pomere špeciality. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere napĺňa znaky aj zmluvy o pôžičke (čo je aj
daný prípad) podľa Občianskeho zákonníka, je potrebné použiť Občiansky zákonník ako všeobecný
predpis voči zákonu o spotrebiteľských úveroch. Právna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v
zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka
sa navzájom nevylučujú. Predmetná zmluva má taktiež charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa §
52 Občianskeho zákonníka, keďže právny predchodca žalobcu zmluvu uzatváral v rámci svojej

podnikateľskej činnosti a žalovaný je v nej identifikovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom
a priezviskom, bydliskom a rodným číslom, zo zmluvy nevyplýva a žalobca v konaní ani netvrdil,
že by bola zmluva uzatváraná zo strany žalovaného na účely výkonu jej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v
Občianskomzákonníkupomenovaná),alemožnojuoznačiťakodruhzmluvy,prektorúnajmäObčiansky
zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva
musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej

zmluvnej strany. V prípade vyhodnotenia zmluvou založeného právneho vzťahu ako spotrebiteľského
je irelevantné, podľa akého právneho predpisu bola zmluva uzavretá alebo napríklad to, či si účastníci
zvolili režim Obchodného zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na daný právny
vzťah použije prednostne to ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšieoproti úprave v inom právnom predpise a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnými sú
také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktoré obchádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách výhodnejšie pre spotrebiteľa. Skutočnosť, že žalobca následne nadobudol

pohľadávku nemení spotrebiteľský charakter zmluvy.

3. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke
zo dňa 09.12.2011 bola uzavretá aj dohoda, v zmysle ktorej mohol žalobca pre nezaplatenie niektorej
zo splátok včas a v plnej výške vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu a žiadať zaplatenie celej

pohľadávky.Totoskutkovézistenienebolomedziúčastníkmikonaniasporné,keďžalobcombolotvrdené
a žalovaným nepopreté. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný neuhradil
splátku splatnú 20.02.2012, a už počnúc dňom 21.02.2012 bol v omeškaní, zaplatil ešte dňa 23.03.2012
sumu 48,23 €, no v tom čase už bol v omeškaní aj so splátkou splatnou 20.03.2012, do zosplatnenia už
neuhradil žiadnu ďalšiu sumu. Právny predchodca žalovaného zosplatnil úver listom zo dňa 24.07.2012.
Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z ustanovenia § 101, § 103 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,

má súd za to, že premlčacia doba ohľadom celého dlhu začala plynúť 21.02.2012, t. j. odo dňa
nasledujúceho po splatnosti prvej nesplnenej splátky, pre ktorú mohol žalobca vyhlásiť predčasnú
splatnosť celého dlhu (hoci zosplatniť dlh mohol až po troch mesiacoch omeškania 21.05.2012. Začiatok
plynutia premlčacej doby zákon stanovuje objektívne, t. j. odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz, nezávisí teda od subjektívnych okolností, teda od toho, či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o

svojom práve. Keďže premlčacia doba uplynula najneskôr 21.02.2015 a žaloba bola doručená súdu až
13.07.2015, súd dospel k záveru, že celý nárok žalobcu je premlčaný, a preto návrh zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, no trovy konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s právnym posúdením danej veci súdom a
vyhodnotením otázky premlčania. Okresný súd pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal
z nepreukázaných údajov, a to z dátumu poslednej neuhradenej splátky. Nemôže súhlasiť s týmto
posúdením, nakoľko predmetný údaj nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením

predčasnej splatnosti úveru. Má za to, že súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádzal z
nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými
nie je možné spájať ukončenie zmluvy, príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Podľa názoru žalobcu
súd svoje odôvodnenie nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach. Poukázal na skutočnosť,
že listom zo dňa 24.07.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 3

dní od jej doručenia. Žalovaný predmetnú upomienku prevzal dňa 03.08.2012. Poskytnutá lehota teda
uplynula dňa 06.08.2012, pričom dňom nasledujúcim, teda 07.08.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej
sumy. Zároveň je od tohto dátumu (07.08.2012) potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej
doby. Keďže žalobný návrh bol podaný dňa 13.07.2015, premlčacia doba k predmetnému dátumu
neuplynula. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Nitra zo dňa 23.03.2016, sp. zn. 5Co/934/2015,

zo dňa 25.08.2016, sp. zn. 9Co/895/2015 a Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.12.2017, sp. zn.
6Co/578/2016. V prípade ak by súd vychádzal zo splatnosti tej ktorej splátky, ku dňu podania žalobného
návrhu, boli nepremlčané splátky splatné od 20.07.2012 do 20.01.2014, spolu 19 splátok. Na základe
vyššie uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle
ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobnému návrhu, resp. v zmysle ustanovenia § 389

ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň
si uplatnil náhradu trov konania.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
s ktorým sa stotožňuje.
8. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody

napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím
námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
9. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci
spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľskýúver, ktorý sa žalovaný podľa uzatvorenej zmluvy zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach, splatných
k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, do 12/2013. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný si neplnil svoje
zmluvné povinnosti riadne a včas, keď celkovo uhradil len akontáciu 124,95 € a dve splátky po 48,23 €

naposledy dňa 23.03.2012. Prvýkrát sa dostal do omeškania so splátkou splatnou 20.02.2012. Právny
predchodca žalobcu ako veriteľ výzvou z 24.07.2012 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v
dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru riadne a včas.
10. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku
súdom prvej inštancie, že dlh žalovaného na úvere sa stal splatným po tom, čo právny predchodca

žalobcu uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania splátok riadne a včas, a
to výzvou zo dňa 24.07.2012. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným,
splatným celý dlh stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok
plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka
ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu

sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako
veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac február 2012 /
§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/, ktorá bola splatná dňa 20.02.2012, začala
plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa nasledujúceho po

splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 21.02.2012 a uplynula 21.02.2015. Svoje právo na zaplatenie
zosplatneného dlhu žalovaného z úveru si žalobca uplatnil až návrhom na začatie konania podaným na
súde dňa 13.07.2015, teda po márnom uplynutí premlčacej doby.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za
dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).