Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516206804
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7516206804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľa Q. O. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho S. R. č. XX zastúpeného JUDr. Q. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcim S. R. č. XX
proti povinnej H. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. R. Č.. XX toho času v S. na ul. O. č. XX o určenie
výživného o odvolaní povinnej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 16.11.2016 č.k.
14C 446/2016-36 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom
výživnom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinnú prispievať na výživu navrhovateľa 120
€ mesačne od 27.4.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh
zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 27.4.2016 do 30.11.2016 v sume 856 € povolil povinnej splácať
navrhovateľovi v mesačných splátkach po 30 € vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom december
2016 pod následkom straty výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie povinná s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok a zaviazal ju prispievať na výživu navrhovateľa 60 € mesačne od 27.4.2016 do budúcna vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 27.4.2016 do 31.1.2017 v sume 548 €
žiada povoliť splácať v mesačných splátkach po 15 € navrhovateľovi vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc
mesiacom február 2017 pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za nesprávne v tom smere, pokiaľ splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol,
že všetky výdavky, ktoré má navrhovateľ mu hradí výlučne on. Medzi výdavky zahrnul stravu, za ktorú
uhrádza 400 € pre 3 osoby, keďže okrem navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť aj k dcére, ktorá po
rozvode manželstva bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Stravné v sume 400 € pre 3 osoby
považuje za nereálne vysoké, keďže deti sa stravujú v školskej jedálni, kde sa uhrádza približne 25 €
na mesiac. Okrem toho uvádza, že na dcéru už hradí výživné 60 € mesačne a takto prispieva svojím

podielom na stravu maloletej. Poukázala na to, že súd pri určení výživného nezohľadnil jej výdavok
na bývanie u jej matky v 1,5-izbovom byte v sume 160 € mesačne, pretože tieto výdavky považoval
súd za neprimerane vysoké a ničím nepodložené, pretože v byte okrem nej bývajú aj ďalšie dve osoby,
a to matka a brat, teda na ňu pripadá 1/3 nákladov na bývanie v tomto byte. Poukázala na to, žeskutočne uhrádzala na bývanie 160 € mesačne, pretože nemala žiadne výdavky na stravu, ktorú hradili
ostatní členovia domácnosti. Vyslovila názor, že súd nesprávne rozhodol v jej neprospech. Uviedla,
že po doručení rozhodnutia sa dohodla s ostatnými členmi domácnosti, že na výdavky na bývanie

bude v budúcnosti prispievať sumou 60 € mesačne a zároveň na stravu 50 € mesačne. Poukázala
na to, že na prvom mieste sú deti a práve preto až do úplného rozhodnutia súdu uhrádza synovi
60 € + 15 € splátku mesačne. Uviedla, že toto je maximálna suma, ktorá je v jej silách uhrádzať,
pretože jej nezostávajú finančné prostriedky na nepredvídateľné výdavky. Zamestnanie nemôže zmeniť
vzhľadom na jej psychickú liečbu, keďže nie je si istá, či by sa vedela znovu zamestnať, ak by o súčasné

zamestnanie prišla. Uviedla, že na dcéru prispieva 60 €, pričom je len o 2 roky mladšia a rovnako ako syn
navštevuje strednú školu a žije v rovnakej domácnosti. V prípade, že súd ponechá v platnosti pôvodné
rozhodnutie, je viac ako pravdepodobné, že bývalý manžel presvedčí dcéru, aby aj ona žiadala zvýšiť
výživné na 120 € mesačne a v takomto prípade by boli jej výdavky vyššie ako príjmy a s určitosťou by
nezvládla udržať zamestnanie a v konečnom dôsledku by na to doplatili deti.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože ho považuje za správny a
dôvodný. Konštatoval, že súd správne posúdil výdavky aj finančné možnosti jeho matky a správne
určil výšku výživného. Pokiaľ mama opiera svoje odvolanie hlavne o výdavok na stravu v sume 400 €,
uvedená suma je plne primeraná pre trojčlennú rodinu. Z uvedeného dôvodu považuje odvolanie za
nedôvodné a navrhol potvrdiť rozsudok v plnom rozsahu.

4. Výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol
odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (ust. §
367 ods. 2 CSP).

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP s tým, že nie je odvolacími dôvodmi viazaný
podľa § 66 CMP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami povinnej uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jej vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi.

8. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že zo zákonných ustanovení citovaných v

napadnutom rozsudku týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,
schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, ďalej hmotné

potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a
prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne,
športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka
v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho
zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať

primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom
vekuanarovnakomstupnivzdelávaniasúspravidlarovnaké,pokiaľniesúvurčitomkonkrétnomprípade
zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej
činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa,pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne odkazovať. Dokazovať je
potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v
rovnakom veku a na rovnakom stupni vzdelávania. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd

povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných,
rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady
a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné
zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

9. V tomto prejednávanom prípade bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ sa pripravuje na
budúce povolanie štúdiom na strednej škole dennou formou, preto je odkázaný svojou výživou na
rodičov, a teda ich vyživovacia povinnosť k nemu naďalej trvá. Navrhovateľ v konaní neprezentoval
žiadne nadštandardné potreby, ktoré by vybočovali z rámca potrieb iných študentov stredoškolského
štúdia, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Pokiaľ povinná poukazuje na to,
že navrhovateľ má možnosť privyrábať si formou brigádnickej činnosti, je potrebné zdôrazniť, že

táto skutočnosť zásadne nezbavuje rodičov vyživovacej povinnosti k dieťaťu, pretože takto získané
prostriedky môže dieťa použiť na uspokojenie ďalších svojich potrieb, ktoré nie je možné uspokojiť
z výživného poskytovaného mu rodičmi. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie dôvody tvorili obranu
povinnej už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
náležite vysporiadal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvej inštancie

týkajúcim sa pomerov účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie,
že určené výživné zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného rodičov k deťom
vyplývajúcim z citovaných zákonných ustanovení v napadnutom rozsudku a poznamenáva, že povinná
v odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o jej odvolaní,
preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa ust. § 387 ods.

1 CSP ako vecne správny.

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 57 CMP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie
nebol predložený.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).