Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221595
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116221595.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. U. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpený JUDr. Mariánom Mackom, advokátom, so sídlom Nitra,
Koceľova 2, a manželky: K.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. XXX/XX, o rozvod manželstva, o
odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. marca 2017 č. k. 16Pc/5/2016-28
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo navrhovateľa a Ing. Y. T., uzatvorené
dňa 06. 02. 1988 pred Matričným úradom v N. a o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak,
že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §. 22
ods. 1, § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Konštatoval, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa
06. 02. 1988, ako manželstvo prvé. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželia nežijú v
spoločnej domácnosti od septembra 2015 a intímne sa nestýkajú od februára 2015. Navrhovateľ žiadal
rozviesť manželstvo dôvodiac jeho trvalým rozvratom, pre ktorý neplní svoj účel a nie je možné spolužitie

obnoviť. Uvádzal, že problémy začali v roku 2007, v čase prestavby domu, keď mal zdravotné a finančné
problémy. Po nasťahovaní do domu bol veľmi zaneprázdnený, pracoval v práci, okolo domu, v záhrade,
manželka sa na domácich prácach nepodieľala, na všetko bol sám, čo spôsobilo citové odcudzenie,
vznik hádok, nakoľko sa neustále finančne zadlžovali. Z uvedených dôvodov sa v septembri 2015 zo
spoločnej domácnosti odsťahoval a nevie si predstaviť obnovenie spolužitia. Manželka s návrhom na
rozvod nesúhlasila. Poukazovala na to, že v máji 2015, po návrate navrhovateľa z Ukrajiny postrehla
u neho psychické problémy. V novembri 2014 mu zomrel otec. Uvádzala, že trávili spolu čas, v

roku 2015 investovali do kúpy auta a pozemku. V septembri 2015 navrhovateľ odišiel zo spoločnej
domácnosti s tým, že si bude riešiť svoje problémy. Chodieval domov v nedeľu na obed, na Vianoce
a všimla si, že sa s ním niečo deje. Zobral si pôžičky, o ktorých nevedela. V novembri 2015 chodili
na párovú terapiu a mala za to, že ich manželstvo je možné obnoviť. Súd prvej inštancie vychádzajúc
z takto zisteného skutkového stavu konštatoval rozvrat manželstva. Uviedol, že obaja manželia mali
zjavne odlišnú predstavu o fungovaní manželstva a vzájomnej pomoci, čo vyústilo k odsťahovaniu
navrhovateľa zo spoločnej domácnosti a citovému odcudzeniu. Za rozporné s tvrdením manželky o

funkčnosti manželstva považoval potrebu párovej terapie, ktorú absolvovali v novembri 2015 a ktorá
potvrdzuje existenciu problémov v ich spolužití, pretože inak by nevznikla potreba vyhľadať odbornú
pomoc. Vzhľadom k tomu, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy a nikoho nemožno nútiť,aby v ňom zotrval, pričom manželstvo neplní svoju biologickú, ekonomickú ani výchovnú funkciu, nevidel
možnosť obnovenia narušených vzťahov a manželstvo rozviedol.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poprela tvrdenia navrhovateľa, že problémy začali v roku
2007. Vytkla súdu, že si účelovo osvojil jeho tvrdenia, dokonca ho prekrútil v tom, že sa málo podieľa na
prácach okolo domu, čo nie je pravdou, pretože sa starala aj o otca, varila, prala, žehlila, upratovala v
domácnosti a podľa možností pomáhala v záhrade. Pred súdom prvej inštancie uvádzala, že problémy v

manželstvezačalivýlučnenazákladepsychickýchproblémovnavrhovateľaasúdnezisťoval,odkiaľtieto
problémy pramenili, či má navrhovateľ k nej citovú väzbu a kde sa zdržiava po odchode zo spoločnej
domácnosti. Poukázala na to, že navrhovateľ sa jej naďalej snaží pomáhať, navštevuje domácnosť,
voláva, píše sms-ky, prišiel na veľkonočné sviatky, chce sa starať o vinicu, ale striedajú sa u neho
normálne stavy so stavmi apatie. Podľa jej vedomostí prerušil aj sociálne kontakty, jej tvrdí, že sa
rozvádza kvôli nej, pretože určite oľutovala, že si ho vzala. Podľa príznakov jeho správania má za to, že

sa u neho prejavuje andropauza, ktorá spôsobuje problémy s ubúdaním sebavedomia a niektorí muži sa
uzatvárajú do seba a obmedzujú kontakty s ľuďmi. Tento stav nie je trvalý, ak je druhý manžel ochotný
pomôcť krízu prekonať, čo ona je, a preto by im nemala byť odňatá možnosť zostarnúť v stabilnom
a harmonickom prostredí. Nechcela ubližovať navrhovateľovi a uvádzať informácie o jeho zdravotnom
stave, ale je presvedčená, že ak by súd dôslednejšie zisťoval príčinu rozvratu manželstva, došiel by k

rovnakému záveru. S poukazom na tieto skutočnosti vyslovila, že súd nedostatočne zistil skutkový stav
a jeho rozhodnutie je v rozpore so zásadami Zákona o rodine, keď spoločnosť má chrániť všestranne
všetky formy rodiny.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť. Poukázal na ust. § 1 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ktorý definuje manželstvo ako
dobrovoľný zväzok muža a ženy a manželstvo definuje ako harmonické manželstvo. Ich manželstvo nie
je harmonické, je dlhodobo rozvrátené. Odporkyňa nepreukázala ani počas konania na prvoinštančnom
súde a ani v odvolaní nepredložila dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že manželstvo trpí len krátkodobými
problémami, a že je možné opäť manželstvo prinavrátiť do harmonického stavu. Jej tvrdenia uvádzané v

odvolaní nemajú vplyv na to, či muž a žena sú v manželskom zväzku, ale sa jedná len o priateľov, ktorí si
navzájom pomáhajú a stoja pri sebe aj v kritických chvíľach. Pokiaľ manželka má potrebu pomáhať mu,
môže aj on jej pomáhať s problémami, pričom táto ich pomoc nemusí mať oporu v manželskom zväzku.

4. Manželka v replike k vyjadreniu navrhovateľa zotrvala na odvolaní a jeho dôvodoch. Zdôraznila,

že zmysel citovaného ustanovenia Zákona o rodine má iný význam. Manželstvo je zväzok muža a
ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia, teda nie že je to dobrovoľný
zväzok, ale len vzniká na základe takéhoto rozhodnutia. Keby manželstvo bolo aj po jeho uzavretí
doslovne dobrovoľné, zákon by na rozvod manželstva neustanovoval rozhodnutie súdu. Navrhovateľ
zrejme prehliadol, že účelom manželstva je vytvoriť nielen harmonické, ale aj trvalé životné spoločenstvo

a rovnako opomenul základné zásady Zákona o rodine a to, že spoločnosť tento jedinečný zväzok
muža a ženy všestranne chráni a napomáha v jeho dobro a že rodina založená manželstvom je
základnou bunkou spoločnosti. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie
na odstránenie pochybností, ktoré uviedla v odvolaní, že u navrhovateľa sa jedná o prechodné obdobie
spojené so stratou identity, prípadne andropauzou. Nie je pravdou, že ich zväzok nie je harmonický, aj

keď sa v minulosti dostali do konfliktov, ich vzťahy sa zo dňa na deň sa zlepšujú. Navrhovateľ sa po
vynesení rozsudku začal k nej správať láskavejšie ako predtým a myslí, že ho dobre pozná a domnieva
sa, že potrebuje iba čas na to, aby sa vysporiadal so sebapoznaním, identifikoval so svojim sociálnym
postavením, príslušnosťou k sociálnych skupinám a sociálnej roli. Párovú terapiu ukončili z dôvodu,
že psychológ najskôr odporučil individuálnu terapiu, na ktorej sa navrhovateľ zúčastnil iba raz. Navrhla

súdu odporučiť navrhovateľovi absolvovať terapiu a ak by aj potom na trval na návrhu, nebude sa brániť
rozvodu.

5. Navrhovateľ v duplike navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zotrval
na svojich vyjadreniach uvádzaných aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a vo vyjadrení.

Dodal, že jeho správanie k manželke sa nezmenilo a naposledy s ňou bol 04. 06. 2017, keď mala ich
dcéra meniny, sms-kou mu gratulovala ku dňu otcov, pozvala ho na obed, čo odmietol. K manželke sa
správa kamarátsky, samotný rozvod nepovažuje za ukončenie komunikácie s ňou aj vzhľadom k deťom,narodeným z ich manželstva. Uviedol, že jeho vzťah k nej ochladol natoľko, že zotrvanie v manželskom
vzťahu je pre neho nepredstaviteľné.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade
s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z

tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1
CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si
to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie manželky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil.
10. Podľa § 23 ods. 1 zák. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine) súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou
je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť
plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského
spolužitia.Existenciavážnehoatrvaléhorozvratuvzťahovmedzimanželmimusíbyťvpríčinnejsúvislosti
s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu

rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

12. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový

stav veci a vyvodil z neho správny právny záver. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že účastníci
konania, ktorí uzatvorili manželstvo 30. 11. 1988, spolu nežijú a nehospodária, pretože navrhovateľ
v septembri 2015 opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa. Návrh na rozvod manželstva podal
po uplynutí jedného roka po odchode zo spoločnej domácnosti. Ani v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie a ani neskôr účastníci spoločnú domácnosť neobnovili. Napriek nesúhlasu manželky s

rozvodom manželstva a jej snahám o absolvovanie terapie navrhovateľ zotrval na návrhu na rozvod
manželstva a dôvodoch. Jednoznačne odmieta spolužitie s manželkou dôvodiac narušením vzťahov
medzi nimi a aj keď príležitostne navštevuje, resp. navštevoval domácnosť manželky. Odmieta tvrdenia
manželky o existencii zdravotných problémov či už prejavom andropauzy alebo psychických problémov
a tvrdí, že začiatky narušenia vzťahov siahajú do roku 2007 a vyústili v septembri 2015 jeho odchodom

zo spoločnej domácnosti. Aj keď je manželstvo v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z., zväzok
muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo,
ako uvádza manželka, nie je možné nútiť jedného z manželov zotrvať v manželskom zväzku. V
posudzovanej veci vzhľadom aj na dĺžku času, ktorá uplynula od odchodu navrhovateľa zo spoločnej
domácnosti je možné konštatovať, že z jeho strany sa nejedná o unáhlené rozhodnutie. Sám je, tak

ako manželka, vo veku, kedy by mohol pociťovať potrebu spolužitia s ňou, ako osobou, s ktorou spolu
prežili takmer 29 rokov, vychovali dve deti, ale prihliadajúc na jeho konanie a jednoznačnú vôľu rozvodu
tohto manželstva, s dôrazom na ním uvádzané a subjektívne pociťované dôvody takéhoto rozhodnutia
odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné návrhu vyhovieť. Požiadavkamanželky na skúmanie príčiny problémov v správaní navrhovateľa a zisťovanie, kde sa zdržiaval v čase,
keď bol mimo domova sú pre danú vec právne irelevantné. V manželstve účastníkov konania existuje
rozvrat a problémy, ktoré možno manželka nevnímala za narušené do takej miery, aby ich hodnotila

ako vážne, čo však neznamená, že navrhovateľ musí mať na hĺbku týchto problémov rovnaký pohľad.
Je nepochybné, že pokiaľ by nepociťoval problémy v rodine, pričom odvolací súd nevylučuje, že tieto
mohli byť aj dôsledkom jeho zdravotného stavu, nebol by sa z domácnosti odsťahoval. Napriek tvrdeniu
manželky o jeho prechodnom nepriaznivom zdravotnom stave je nesporné, že maximálne za obdobie 2
rokov (september 2015 - september 2017) navrhovateľ neakceptoval jej návrhy na riešenie zdravotného

stavuaanineobnovilispolužitie.To,žepomáhamanželke,sámpovažujezamorálnyzáväzok,vzhľadom
na to, že boli manželmi od roku 1988 a narodili sa im dve, v súčasnosti už plnoleté, deti.
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).