Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 25XECdo/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306201635
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2306201635.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnej: O. D., narodená X. S. XXXX., naposledy bytom v T., v konaní
zastúpená opatrovníkom JUDr. N.V., zamestnancom Okresného súdu Galanta, o vymoženie 836,49 €

s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Galanta pod sp.zn. 15Er/122/2006, o dovolaní oprávnenej
proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. mája 2014, č.k. 6CoE/313/2013-41, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) poveril 14. februára 2006 súdneho exekútora
Mgr. Vladimíra Cipára vykonaním exekúcie na vymoženie sumy 836,49 € s príslušenstvom (t.č. 25
200,- Sk) v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov na základe exekučného

titulu, ktorým bola Notárska zápisnica z 10. septembra 2005, N 4343/2005, NZ 41950/2005, NCRLs
41386/2005 (ďalej len „notárska zápisnica“).

2. Uznesením z 22. júna 2012, č.k. 15Er/122/2006-12, vyhlásil súd prvej inštancie exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie si ponechal na čas po právoplatnosti
predmetného rozhodnutia. Mal preukázané, že notársku zápisnicu za povinnú podpísal Mgr. Tomáš

Kušnír, a to na základe plnomocenstva obsiahnutého v Zmluve o úvere uzatvorenej dňa 7. januára
2005, číslo 1660062. Splnomocnený zástupca povinnej v notárskej zápisnici uznal dlh voči oprávnenej
a zároveň v prípade jeho nesplnenia súhlasil s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Exekučný súd považoval plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi za neplatné, pretože povinná
sa vopred vzdala práva na uznanie, prípadne neuznanie dlhu v čase, kedy dlh neexistoval a nebola
známa ani jeho výška. Na základe týchto skutočností považoval notársku zápisnicu za nevykonateľný

exekučný titul.

3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podala oprávnená odvolanie. Krajský súd v Trnave
(ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. mája 2014, č.k. 6CoE/313/2013-4,1 o odvolaní oprávnenej
rozhodol tak, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Potvrdenie uznesenia
odôvodnil jeho vecnou správnosťou (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“).

Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi
povinnou priamo v zmluve o úvere je neplatným právnym úkonom pre rozpor medzi záujmami povinneja záujmami ňou splnomocneného zástupcu. Notárska zápisnica preto nemá vlastnosť materiálnej
vykonateľnosti a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. V ďalších výrokových častiach odvolací
súd zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ OSP.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacími
dôvodmi uvedenými v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ OSP. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. a/ OSP konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. a/, b/, d/ a f/ OSP (t.j., že sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, a že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).
Ďalšie dovolacie dôvody odôvodnila tým, že nižšie súdy sa v konaní dopustili aj inej vady majúcej za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP), keď nesprávne zistili skutkový stav
a nevykonali dokazovanie a napokon napádané rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení

veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP); zároveň navrhla, aby dovolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny
dvor Európskej únie o výklad v dovolaní špecifikovaných prejudiciálnych otázok.

5. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto

veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa
ktorého,akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajeho
účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. júlom 2016,
podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania
dovolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné

účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj
po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného
sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho
konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1 a 2 CSP a princípu

ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom
ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 OSP, § 35 CSP i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku,

teda v zákone č. 161/2015 Z.z.), po zistení, že dovolanie bolo podané k tomu oprávneným subjektom,
zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, skúmal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. V danom prípade najvyšší súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou
oprávnenou - dovolateľkou - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 ECdo 6/2013, 6 ECdo
11/2013, 1 ECdo 35/2013, 2 ECdo 12/2013, 3 ECdo 199/2013, 4 ECdo 111/2013, 5 ECdo 238/2013,
7 ECdo 34/2013, 8 ECdo 8/2013. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v
týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj vo vzťahu k

odmietnutiu dovolania) v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 452 ods.
1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.

8. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie oprávnenej podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP
ako neprípustné odmietol.

9. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP, tak že povinnej
náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva, pretože povinnej žiadne trovy dovolacieho konania
preukázateľné nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.