Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416202632
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416202632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Barborou
Korenecovou, so sídlom H., R. XXX/X, adresa pre doručovanie L., J. XX, proti žalovanému E. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J., o zaplatenie 908,16 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7Csp/9/2016-45 zo dňa 23. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že medzi
účastníkmi/stranami bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá „bezpochyby“ je spotrebiteľskou zmluvou a
žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody má základ v tejto (spotrebiteľskej) zmluve. Konštatoval,
že v súlade s princípmi ochrany slabšej strany (spotrebiteľa) je potrebné v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov v Občianskom zákonníku a aj v Obchodnom zákonníku aplikovať právnu
úpravuObčianskehozákonníka;atoajpredúčinnosťou§52ods.2vetatretiaObč.zák.(bližšierozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2014). Následne okresný súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007

Z.z. i bez návrhu prihliadol na oslabenie nároku žalobcu z dôvodu jeho premlčania.
2. Žalobca musel mať vedomosť o tom, kto mu spôsobil škodu a v akej výške, už v rámci
trestného stíhania žalovaného, v ktorom konaní si uplatňoval nárok na náhradu škody. Právoplatnosťou
predmetného rozhodnutia - 22.3.2012, ktorým bol žalobca (v pozícii poškodeného) odkázaný s nárokom
na náhradu škody na občianskoprávne konanie, začala (opäť) plynúť premlčacia doba. Tá je v zmysle
§ 106 ods. 1 Obč. zák. dvojročná, pričom žalobca podal žalobu až dňa 5.8.2016; čiže po jej uplynutí.
Okresný súd nadväzne uzavrel, že z úradnej moci musel žalobu zamietnuť. Dodal, že je zrejmé,

že uplynula „ďaleko dlhšia“ lehota, lebo plynula už aj pred právoplatným odsúdením žalovaného (od
obdobia, kedy nesplácal dohodnuté splátky).
3. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal. Ten bol
síce v spore úspešnou stranou, ale v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. „Razantne odmietal postavenie povinného“ ako spotrebiteľa.

Poukazoval na to, že zmluvu o úvere uzavrel so žalovaným 18.5.2006 podľa Obchodného zákonníka,
ktorý právny predpis sa použije na všetky ich právne vzťahy. Do pozornosti dával subsidiárny/“podporný“
charakter Občianskeho zákonníka k Obchodnému zákonníku. Tvrdil, že dotknutú zmluvu o úvere
nemožno považovať za spotrebiteľskú.5. Odvolateľ ďalej uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy zákon nestanovil „maximálne možnú prípustnú
výšku odplaty“. Obmedzenie výšky odplaty sa na prejednávaný vzťah teda nebude aplikovať. Doplnil,
že „klient“ uzatvoril zmluvu o úvere slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni a ani za nápadne

nevýhodných podmienok.
6. Žalobca taktiež nesúhlasil so záverom okresného súdu o premlčaní uplatňovaného nároku.
Poukazoval na § 106 ods. 2 Obč. zák., v zmysle ktorého sa právo na náhradu škody premlčí najneskôr
za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného trestného rozkazu
pritom jasne vyplýva, že k udalosti došlo 18.5.2006 a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe.

7. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP.

9. Je nepochybné, že žalobca je (právnickou) osobou, ktorá dlhodobo poskytuje (nebankové) úvery, t.j.
koná pri uzatváraní a plnení zmlúv v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Z daného titulu jednoznačne spĺňa charakteristiku dodávateľa (§ 52 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy so žalovaným, resp. § 52 ods. 3 Obč. zák. v aktuálnom znení). O uvedenom svedčí

- okrem iného - tiež vymedzenie predmetu činnosti, ktorý má žalobca zapísaný v obchodnom registri
(poskytovanie úverov z vlastných zdrojov; resp. od 19.12.2015 už v dôsledku zákonných povinností
výslovne poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úverov). Napokon zo skutočností nielen známych konajúcim súdom z ich rozhodovacej praxe, ale aj zo
všeobecne známych skutočností (§ 186 ods. 1 CSP) je prioritný predmet činnosti žalobcu preukázaný

bez najmenších pochybností. Nadväzne je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným ide o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu.
10. Skutočnosť, či predmetná zmluva bola podľa formulárového textu pripraveného výlučne žalobcom
uzavretá v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka na uvedenom konštatovaní nič nemení. Len pre
úplnosť krajský súd dodáva, že spotrebiteľskými zmluvami sú/boli zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je,
že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy medzi stranami sporu). Je nepochybné, že sa nejedná o vzťahy medzi dvoma
podnikateľskými subjektmi, ale o vzťahy podnikateľa (v pozícii dodávateľa) a fyzickej osoby mimo rámec

výkonujejpodnikania,čipovolania(vužšomvýznameslova).Spotrebiteľsképrávnevzťahysútaksvojim
charakterom typickými občianskoprávnymi vzťahmi, z ktorého dôvodu (aj) na otázky premlčania je nutné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11. Odvolateľ úplne prehliada (zrejme i účelovo a tendenčne), že v prípade premlčania práva na náhradu

škody sa uplatňuje tak subjektívna, ako i objektívna lehota. Ním zdôrazňovaná objektívna lehota (§ 106
ods. 2 Obč. zák.; „najneskôr...desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla“) je
významná len za situácie, že je dodržaná i subjektívna dvojročná lehota. Táto v zmysle § 106 ods. 1 Obč.
zák. začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený (v súdenej veci žalobca) dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá. Predmetnú (kvalifikovanú) vedomosť žalobca nadobudol najneskôr právoplatnosťou

trestného rozkazu, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu úverového podvodu podľa §
222 ods. 1 Tr. zák. Keďže týmto dňom bol 22. marec 2012, žaloba podaná až dňa 5. augusta 2016 je
nepochybne žalobou podanou po uplynutí (dokonca viac ako dvojnásobnom) subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby. Nadväzne je vecne správnym záver okresného súdu o premlčaní uplatneného nároku,
ktorý viedol k zamietnutiu žaloby.

12. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne výšky odplaty úverovej
zmluvy medzi stranami je úplne mimo predmet posúdenia prejednávaného prípadu. Ide tak o zjavné
zlyhanie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov.

13. Keďže odvolacie námietky žalobcu, ktorými je odvolací súd viazaný, boli neopodstatnené a krajský
súd nezistil ani vady konania, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý
rozsudok vo veci samej potvrdil ako vecne správny.14. Okresný súd vecne správne rozhodol i o nároku na náhradu prvoinštančných trov, keď vychádzal
zo zásady úspechu v spore a zo skutočností, že žalovanému žiadne trovy nevznikli. Totožná procesná
situácia nastala i v odvolacom štádiu konania (žalobca bol neúspešný v celom rozsahu a protistrane

nijaké trovy nevznikli), z ktorého titulu odvolací súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a §
251 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.