Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010419
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010419.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr.
Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného J.. T. A., pre prečin podielnictva
podľa § 232 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej
prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany (ďalej
len„súdprvéhostupňa")z12.07.2017,sp.zn.1T/58/2016(ďalejlen„napadnutýrozsudok"),naverejnom

zasadnutí konanom v Nitre 26. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci samosudkyňou napadnutým rozsudkom podľa § 285 písmeno a/ Trestného
poriadku oslobodil obžalovaného J.. T. A. (ďalej len „obžalovaný“) spod obžaloby okresného prokurátora
zo 14.12.2016 sp. zn. Pv 218/15/4406 pre skutok v nej právne posúdený ako prečin podielnictva podľa

§ 232 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť
na tom skutkovom základe, že:

ako technik pracoviska kontroly originality číslo XXXX. pod názvom V.. R. V., N. B. XXX, dňa
XX.XX.XXXX vykonal na pracovisku kontroly originality v Nitrianskej Strede kontrolu číslo XXXX na
vozidle zn. T. T. Z. C bielej farby, EČ: XMXXXE "CZ", VIN: B napriek svojej odbornej spôsobilosti,

vyplývajúcej z rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v
Topoľčanoch o udelení osvedčenia technika kontroly originality číslo XXXX/XXXXX, právoplatného
dňa 11.09.2013, umožnil vydanie odborného posudku o kontrole originality vozidla s tým, že vozidlo
je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, keď vyhotovil nekvalitnú fotodokumentáciu,
znemožňujúcu následnú kontrolu VIN čísiel a výrobného štítku, uviedol rok výroby vozidla 2012 a dátum
prvej evidencie 13.08.2012, hoci mal zapísať údaje z predloženého osvedčenia o evidencii, v ktorom

rok výroby nie je uvedený, a teda mal zapísať rok výroby 1900, v úkone "protokol ohliadky" neuviedol
rok výroby plastových súčiastok, neuviedol výsledok vykonaného diagnostického overenia riadiacej
jednotky, nenačítal údaje z palubného počítača, hoci vykonanie týchto úkonov mu ukladá Metodický
pokyn číslo 84/2013 Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, nevykonaním vyššie
uvedených úkonov teda nezistil, že kontrolované VIN číslo nie je originálne, pričom pôvodné bolo
odstránené a nahradené novým, pričom pokiaľ by postupoval v súlade s vyššie uvedeným metodickým

pokynom, nedošlo by k vydaniu odborného posudku o kontrole originality vozidla a týmto konaním
umožnil prevedenie vozidla T. T. Z. C bielej farby, EČ: XMXXXE "CZ", VIN : B v hodnote 27.600,- Eur
na F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX napriek tomu, že išlo o vozidlo, ktoré bolo odcudzené dňa
24.01.2014 v Nových Zámkoch,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Napadnutý rozsudok bol obžalovanému a okresnému prokurátorovi oznámený vyhlásením v ich
prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 12.07.2017, ihneď po ktorom
oznámení, teda včas, okresný prokurátor podal odvolanie smerujúce proti oslobodzujúcemu výroku o

vine napadnutého rozsudku a v neprospech obžalovaného.

Vyššie uvedeným spôsobom riadne a včas podané odvolanie okresný prokurátor odôvodnil písomným
podaním doručeným súdu prvého stupňa 21.08.2017 a to nestotožnením sa s dôvodmi oslobodenia
obžalovanéhospodobžalobyuvedenýmivodôvodnenínapadnutéhorozsudku.Upozornil,žeobžalobav

prejednávanej veci zažalovaný skutok právne posúdila ako nedbanlivostný trestný čin, avšak súd prvého
stupňa oslobodenie obžalovaného spod obžaloby odôvodnil akoby išlo o úmyselný trestný čin, pričom
so zavinením vo forme nevedomej nedbanlivosti sa dostatočne nevysporiadal.

Okresný prokurátor mal za to, že nedbanlivostným konaním (nevedomou nedbanlivosťou) bolo
zapríčinené, že vozidlo - „dvojička“ dostalo osvedčenie o kontrole originality (ďalej len „KO“) hoci

pochádzalo z trestnej činnosti. Pokiaľ by technik KO vykonal všetky úkony vyplývajúce mu z príslušnej
metodiky obsiahnutej v spise a tiež z časti citovanej v napadnutom rozsudku, nedošlo by k vydaniu
osvedčenia a k zápisu vozidla do evidencie a teda k jeho zlegalizovaniu. Vozidlo „dvojička“ aj vizuálne
nebolo totožné s pôvodným vozidlom, odlišnosti boli vo farbe, jedno z nich malo tzv. „šiber“ - otváraciu
strechu a rozdiely boli aj v prevodovke, keď jedno malo manuálnu a druhé automatickú, čo sú už

odlišnosti, ktoré si mal technik všimnúť, nie sú však identifikačnými znakmi v zmysle metodiky, preto
neboli uvedené ako porušenia v skutku obžaloby, ale bolo vychádzané z pochybení, ktoré v prípravnom
konaní uvádzali pracovníci spoločnosti Iris Ident s.r.o. zabezpečujúcej na území Slovenskej republiky
metodiku a celý softvér v súvislosti s KO. Pokiaľ odborníci poukázali na konkrétne pochybenia technika
KO vedúce k tomu, že vozidlu bolo vydané osvedčenie, nebol dôvod týmto tvrdeniam neveriť a ich

označenie na hlavnom pojednávaní za „administratívne“ nemal súd prvého stupňa brať do úvahy,
nakoľko toto bolo už posúdením právnej otázky. V tejto súvislosti okresný prokurátor poukázal na
výpoveď svedka Q. na hlavnom pojednávaní s poukazom na ktorú neobstojí argumentácie súdu prvého
stupňa a pochybenie obžalovaného súvisiace s nenačítaním riadiacej jednotky viedlo k okolnostiam
majúcim za následok vydanie osvedčenia a navyše jednak ani neboli vyhotovené kvalitné fotografie,

jednak povinnosť načítať riadiacu jednotku z palubného počítača (na čo slúžia štyri jednoduché kroky
popísané policajtom, ktorý vozidlo následne zaistil a ihneď zistil, že nie je totožné s deklarovaným, ale
ide o „dvojičku“), tiež vyplýva z metodiky, konkrétne z článku 66 bod 541, ktorý súd prvého stupňa v
napadnutom rozsudku citoval avšak nesprávne vyhodnotil. Argumentácia, že na tento typ vozidla neboli
technici školení neobstojí, pretože pri množstve typov a druhov vozidiel na trhu to ani nie je možné a

technik sa o takýto krok zrejme ani nepokúsil, hoci išlo o úplne jednoduchý postup zrejmý aj laikovi - v
tomto prípade príslušníkovi PZ.

Podľa názoru okresného prokurátora technici KO by mali byť odborníkmi postupujúcimi výhradne v
zmysle platnej metodiky, ktorú považuje za dostatočne presnú a adresnú, pričom úkony, ktoré vedia

s vozidlom vykonať laici, by mali byť pre nich samozrejmosťou. Pokiaľ vozidlo nekomunikovalo s
diagnostickým zariadením a nenačítalo údaje o VIN čísle, mal technik zbystriť pozornosť a vykonať
ďalšie potrebné úkony v zmysle metodiky, ktoré však neurobil, resp. urobil v nedostatočnom rozsahu,
čo malo za následok vydanie osvedčenia o KO na vozidlo pochádzajúce z trestnej činnosti. Pracoviská
KO boli zriadené práve na účel zisťovania, či vozidlá nepochádzajú z trestnej činnosti, občan, ktorý si

zakúpi motorové vozidlo a zaplatí za vykonanie KO by mal mať istotu o jeho pôvode, ktorú by mu malo
garantovaťpracoviskoKO,vprejednávanomprípadevšakdošloktakémusúborupochybení,ktoréviedli
až do trestnoprávneho konania a okresný prokurátor je toho názoru, že boli naplnené zákonné znaky
nedbanlivostného trestného činu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy okresný prokurátor Krajskému súdu
v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku
napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa vyjadril k odvolaniu okresného prokurátora písomným podaním doručeným súdu prvého
stupňa 04.09.2017. Mal za to, že sa nedopustil v prejednávanej veci zažalovaného skutku, o čom
primárne svedčí fakt, že na základe údajov uvedených z vykonanej KO predmetného vozidla a ich
následným posúdením pracoviskom spoločnosti Iris Ident s.r.o. v programovom vybavení, ktorým onna svojom pracovisku KO nedisponoval, bolo zistené, že ide vo odcudzené vozidlo. Jediný problém
bol v tom čase v programovom a počítačovom vybavení a prepojení pracoviska KO, na ktorom ju
vykonal, s pracoviskom spoločnosti Iris Ident s.r.o. čo malo za následok, že až po poskytnutí údajov z

vykonanej KO tejto spoločnosti bolo v jej programovom vybavení odcudzenie vozidla zistené. Samotná
osoba, ktorá vozidlo na vykonanie KO pristavila, sa vyjadrila, že práve pracoviskom KO, na ktoré vozidlo
pristavila, bola prvýkrát vyzvaná na jeho opätovné pristavenie. Zo všetkých týchto dôvodov, s ktorými
sa okresný prokurátor v podanej obžalobe ani v odvolaní nezaoberal, je zrejmé, že neboli naplnené
znaky konania kladené mu za vinu, nakoľko práve jeho aktívnou činnosťou boli vykonané úkony, na

základe ktorých bolo zistené, že vozidlo nebolo z hľadiska KO v poriadku a prípadné administratívne
chyby nepovažuje za spôsobilé posudzovať toto konanie až v trestnoprávnej rovine. Obžalovaný mal
za to, že súd prvého stupňa prejednávanú vec správne posúdil a vyhodnotením vykonaných dôkazov
dospel k správnym právnym záverom minimálne v tom, že nie každé „porušenie“ metodiky spôsobuje
následky až trestnoprávne. Tvrdil, že ani žiadny následok spôsobený nebol, pretože aktívnym konaním
ich pracoviska KO (nevynímajúc jeho osobu) došlo k iným záverom, než k dôsledkom kladeným mu

podanou obžalobou za vinu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov obžalovaný odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

Zástupkyňa krajského prokurátora sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožnila s písomnými
dôvodmi odvolania okresného prokurátora, ktoré žiadnym spôsobom nemodifikovala ani nedoplnila.
V konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku
napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 odsek 1 Trestného priadku vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu z dôvodov obsiahnutých vo svojom písomnom
vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora toto v konečnom návrhu navrhol zamietnuť, pretože
napadnutý rozsudok považuje za správny.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku v
prejednávanej veci, odvolací súd (ktorému ju súd prvého stupňa predložil na rozhodnutie 08.09.2017),
preskúmal oslobodzujúci výrok o vine napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie okresného
prokurátora podané v neprospech obžalovaného (na podanie ktorého bol podľa § 308 odsek 1 veta

prvá Trestného poriadku oprávnenou osobou) smerovalo a konanie tomuto výroku predchádzajúce a to
aj z hľadísk, či nemajú chyby síce odvolaním okresného prokurátora nevytýkané, ktoré by však mohli
odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371odsek 1 Trestného poriadku.

Plnením z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej, prieskumnej povinnosti

odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku vykonal
všetky dostupné dôkazy potrebné na objasnenie všetkých základných skutočností dôležitých pre trestné
stíhanie tak, ako to v prejednávanej veci vyplývalo predovšetkým z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine
obžalovaného.

Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb konania oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzajúceho,
ktoré by boli porušením ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby (§

321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku).

Aj z dôvodu vyššie uvedeného skutkové zistenia, ktoré viedli súd prvého stupňa k oslobodzujúcemu
výroku o vine napadnutého rozsudku, tak mohli vychádzať (a napokon s poukazom na ďalej uvedenéaj vychádzajú) z výsledkov nielen úplného, ale aj zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a
zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 písmeno c/
Trestného poriadku).

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného
poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, s ktorými sa aj odvolací súd
bez výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na úplné a správne poukazuje.

Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam totiž dospel po tom, čo na hlavnom pojednávaní
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12
Trestného poriadku, teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu.

Súd prvého stupňa pri hodnotení ním na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov v prejednávanej
veci tiež, a podľa názoru odvolacieho súdu zjavne a nepochybne opodstatnene rešpektoval aj obe
základné pravidlá vyplývajúce pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek

4 Trestného poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny a ktorými sú jednak pravidlo
„in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorého vyplýva pre súd povinnosť
rozhodnúť v prospech obvineného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno
odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná
vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku

ani povinný dokazovať).

Podľa názoru odvolacieho súdu odvolaním okresného prokurátora súdu prvého stupňa vytýkané
hodnotenie vykonaných dôkazov neobsahuje žiadne také konkrétne a súčasne relevantné skutočnosti
a okolnosti, ktoré by jednotlivo alebo vo svojom súhrne jednak nasvedčovali tomu, že k odvolateľom

namietaným skutkovým zisteniam súd prvého stupňa dospel postupom nezodpovedajúcim zásadám
logického myslenia a uvažovania, jednak spochybňovali opodstatnenosť použitia niektorého z vyššie
uvedených základných pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní zo zásady trestného konania uvedenej v
§ 2 odsek 4 Trestného poriadku, v ktorom je upravená zásada prezumpcie neviny.

V hore uvedenej súvislosti a s poukazom na písomné odôvodnenie okresným prokurátorom proti
napadnutému rozsudku podaného odvolania považuje odvolací súd za potrebné tohto odvolateľa zvlášť
upozorniť, že opodstatneným použitím oboch vyššie uvedených základných pravidiel vyplývajúcich pri
dokazovaní zo zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku súd prvého stupňa
dospel k záveru o tom, že bez dôvodných pochybností nebola preukázaná existencie priamej príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním a nedbanlivostným konaním obžalovaného na strane jednej a
následkom na záujme chránenom skutkovou podstatou prečinu podielnictva podľa § 232 odsek 1, odsek
2, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona a nie existencia samotnej objektívnej (protiprávne konanie)
alebo subjektívnej (nedbanlivostné zavinenie) stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Z dôvodov vyššie uvedených, napokon správne a úplne, ale aj dostatočne zrozumiteľne vyplývajúcich
z odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa k
oslobodzujúcemu výroku o vine obžalovaného v prejednávanej veci dospel nielen opodstatnene, teda
výsledkom v prejednávanej veci vykonaného dokazovania (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), ale aj zákonu zodpovedajúcim spôsobom (§ 321 písmeno d/ Trestného poriadku), pretože

nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok, pre
ktorý bol obžalovaný stíhaný, sa stal (§ 285 písmeno b/ Trestného poriadku), v súvislosti s použitím
ktorého dôvodu oslobodenia obžalovaného spod obžaloby v prejednávanej veci odvolací súd tiež iba
odkazuje na vykonané dôkazy hodnotiace a právne úvahy súdu prvého stupňa obsiahnuté v odôvodnení
napadnutého rozsudku, s ktorými sa ako s v podstate správnymi (vykonanými dôkazmi opodstatnenými

a zákonu zodpovedajúcimi) tiež možno stotožniť.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali zrušenie odvolaním
okresného prokurátora (podaným podľa § 308 odsek 1 Trestného poriadku v neprospech obžalovaného)

napadnutého oslobodzujúceho rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa § 322 odsek 1
Trestného poriadku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, odvolanie okresného
prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).