Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Mária Kašíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce, Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/55/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238145
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113238145.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: C.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - Mgr. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. J. XXX/X, X. a otec
- C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, X., o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu na čas do
rozvodu manželstva, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/328/2013-124
zo dňa 30. mája 2017, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorým bolo konanie v časti zverenia maloletého C. do
osobnej starostlivosti matky do rozvodu manželstva a určenia výživného od júna 2015 do rozvodu
zastavené, a ktorým bol návrh matky čiastočne zamietnutý, p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výživnom m e n í tak, že otec j e p o v i n n
ý prispievať na výživu maloletého C. sumou 100 Eur mesačne od 01.03.2014 do 31.05.2014, pričom
nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie vo výške 1.500 Eur mu p o v o ľ u j e splácať k rukám
matky v mesačných splátkach po 100 Eur, spolu s bežným výživným určeným rozsudkom Okresného
súdu Žilina, č. k. 15P/328/2013-85 zo dňa 15.05.2015 tak, že omeškania s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého nedoplatku.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie stanovil vyživovaciu povinnosti otcovi voči mal. C. na čas
do rozvodu manželstva rodičov, a to od 1.3.2014 do 31.5.2015 mesačne sumou 133,-Eur a zameškané
výživné za uvedené obdobie vo výške 1995,-Eur povolil splácať mesačne sumou 50,-Eur spolu s
bežným výživným. Konanie v časti zverenia mal. do osobnej starostlivosti matky a určenia výživného
od júna 2015 zastavil. Vo zvyšnej časti návrh matky, ohľadne určenia výživného spätne od 1.9.2013
zamietol.
2. Mal za preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom č.k. 15P/328/2013-85 zo dňa
15.05.2015,ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňa24.07.2015.Výživné načasporozvode
bolo stanovené vo výške 100,-Eur mesačne. Vychádzal z príjmových a majetkových pomerov otca, ktorý
je samostatne zárobkovo činná osoba. Z daňových priznaní vyplýva, že v r. 2012 je príjmy predstavovali
15046,-Eur, výdavky 9190,-Eur, rozdiel 5855,-Eur. V r. 2013 príjmy 16223,56 Eur, výdavky 11718,08 Eur
a rozdiel 4505,48 Eur. V r. 2014 mal otec príjmy vo výške 15270,60 Eur, výdavky 10935,01 Eur a základ
dane 4335,59 Eur. V r. 2015 mal príjmy 22908,-Eur, výdavky 19062,22 Eur a základ dane 3845,78 Eur.Z
položiek výdavkov vyplýva, že otec si v rámci nákupu materiálu kúpil zváračku, do prevádzkovej réžiesi dáva pohonné hmoty, keďže často dochádza za prácou, opravy strojov, spotrebný materiál, náradie,
pracovné pomôcky. Ak vychádzame z príjmov zo živnosti, pri zohľadnení nevyhnutných výdavkov, ktorý
sú náklady na odvody do poistných fondov je reálny príjem otca 1400,-Eur, z ktorého si dokáže uhradiť
ďalšie výdavky súvisiace so živnosťou - cestovné 100,-Eur mesačne, pracovné a iné pomôcky - 100,-Eur
mesačne. Preto vychádzal len z týchto výdavkov, ktoré otec je povinný vynaložiť a slúžia na dosiahnutie
jehopríjmuazároveňsúúčelné,určenýchbuďpriamozdaňovýchpriznaníalebozvýsluchuotca,pričom
dokazovanie „položka po položke“ by prekračovalo účelný rámec konania.
3. Matka v rozhodnom období bola zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pričom
jejpríjem zaobdobieod03/2013-02/2014bolvpriemere499,83Eur,zaobdobie01-08/2014vpriemere
510,44 Eur, 10/2014-03/2015 v priemere 564,25 Eur a za obdobie od 04/2015-07/2015 v priemere
542,71 Eur.
4. Maloletý v čase podania návrhu bol žiakom 5.ročníka základnej školy. Jeho mesačné výdavky
predstavovali celkovo 265,-Eur mesačne (strana 150 Eur, lieky 5 Eur, oblečenie 30 eur, mobil 5 Eur,
poistenie 25 Eur, škola 20 eur, kultúra 10 eur, hygiena 5 Eur, okuliare 5 eur, ošetrenie zubov 10 eur).
Maloletý je dispenzarizovaný u logopéda, očného a zubného lekára.
5. Výživné stanovil vo výške 50% výdavkov maloletého. V danom čase otec zabezpečoval bytové
potreby dieťaťa, pričom matka zabezpečovala jeho osobnú starostlivosť. Necítil sa byť viazaný
rozsudkom o stanovení výživného na čas po rozvode, nakoľko súd v tomto rozhodnutí nemal k dispozícii
daňové priznanie za rok 2015.
6.Vzákonomstanovenejlehoteprotirozsudkupodalodvolanieotec,čodovýškyvyživovacejpovinnosti.
Namietal, že od 1.3.2014 až do predaja spoločného bytu v marci 2015 sa zdržiaval v spoločnej
domácnosti s matkou, hradil výdavky na bývanie približne 300,-Eur mesačne. Okrem toho platil internet
približne 16,-Eur, káblovú TV ročne 100,-Eur. Synovi dával vreckové do ruky, prerobil mu detskú izbu v
novembri 2014 v hodnote cca 1000,-Eur. . Navštevoval ho aj v J., strávil s prázdniny počas týždňa v r.
2014, brával ho na výlety. Preto nesúhlasí s akýmkoľvek určením výživného. Jeho príjem bol nesprávne
vyhodnotený. jeho výdavku sú 180,-Eur mesačne na odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, 150,-
Eur na cestovanie. Všetky výdavky z podnikateľského príjmu má riadne zdokumentované v daňových
priznaniach, predovšetkým spláca zváračku ročne 1600,-Eur. Jeho reálny príjem je 500,-Eur. Pokiaľ mal
súd pochybnosti o jeho príjme, v zmysle Zákona rodine mal možnosť žiadať o predloženie dokladov
(peňažnýdenník,faktúry,dokladyovýdavkoch)čomubysanebolbránilataktobysabolzoobjektivizoval
jeho skutočný príjem. Napáda aj to, že v rozvodovom konaní mu bolo stanovené nižšie výživné, ako
pred rozvodom, kedy hradil aj výdavky na bývanie. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, resp. zmeniť
tak že návrh na určenie výživného na čas do rozvodu zamietne.
7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá nesúhlasí s vyjadrením, že sa otec o maloletého syna staral.
Je pravda že výdavky na bývanie hradil, ale v byte býval aj on. Detskú izbu prerobil až v r. 2014, ale býval
v izbe on, a maloletý spal a písal si úlohy u nej v spálni. Syn ho v J. navštívil len raz na týždeň, a z toho 5
pracovných dní (keď bol v zamestnaná) ho nechal u vtedy svojej priateľky, v súčasnosti manželky. Okrem
pár jogurtov mu nekúpil nič. Počas jej dlhodobej práceneschopnosti bola nútená si zobrať pôžičku, ktorú
splácala 3 roky. Pri kúpe bytu, v ktorom teraz so synom žije, jej otec odmietol podpísať BSM, pokiaľ
nevyplatí 750,-Eur (polovicu zameškanej platby za byt), pričom on pri podpise kúpy jeho bytu nerobila
problémy. Navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Kolízny opatrovník sa nevyjadril k odvolaniu otca, ani k vyjadreniu matky.
9. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie
(§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, §
177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia ust. § 65, § 66 a
§ 67 CMP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 388 CSP vo výroku o výživnom zmenil tak,
že na čas do rozvodu stanovil otcovi vyživovaciu povinnosť mesačne sumou 100,-Eur a v zmysle tejto
zmenil stanovil i zameškané výživné, ktoré otcovi povolil splácať mesačnými splátkami spolu s bežným
výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené a
čiastočne návrh matky zamietnutý, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.10. Prioritne odvolací súd zvýrazňuje, že v rámci odvolacieho prieskumu vychádzal v celom rozsahu zo
skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.
11.Jenesporné,ževrozhodnomobdobírodičiapočaspracovnéhotýždňažilismaloletýmvjednombyte,
avšak neviedli spoločnú domácnosť. Starostlivosť o maloletého vykonávala matka, otec iba individuálne
savenovaltejtoosobnejstarostlivosti.Medzirodičminebolosporné,ževtomčaseotecuhrádzalnáklady
spojené s bývaním 295,-Eur, poplatky za internet a TV, že v r. 2014 vykonal rekonštrukciu detskej izby,
ktorú však počas týždňa užíval otec.
12. Pokiaľ ide o príjem otca, je nutné vychádzať z daňových priznaná jednotlivých rokov. Pokiaľ súd
vyhodnotil jeho nevyhnutné výdavky - odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, 100,-Eur na cestovné
a 100,-Eur na pracovné pomôcky, otec v odvolaní namieta nesprávnosť takéhoto posúdenia jeho
nákladov. Odvolací súd dospel k záveru, že tejto námietka otca je nutné prisvedčiť, nakoľko napr. bolo
preukázané, že za účelom podnikania si kúpil zváračku, kúpu ktorej mesačne spláca. V takom prípade
bolo nutné prihliadnúť i na tento náklad, keďže ide o náklad, ktorý bolo nevyhnutné vynaložiť na jeho
podnikanie. V prípade, že súd prvej inštancie mal pochybnosti o výdavkoch otca z podnikania, bolo
jeho povinnosťou postupovať v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, vyžiadať od otca doklady
preukazujúce jeho príjmy z inej než závislej činnosti a tieto náležite vyhodnotiť. V tejto časti bol preto
postup súdu prvej inštancie vadný.
13. Odvolací súd oboznámením sa s obsahom spisu nezistil žiadne pochybnosti o nákladoch otca z
podnikania, ktoré má v daňových priznaniach. Preto vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu
500,-Eur. Pri stanovení výšky výživného prihliadal na to, že v rozhodnom období hradil výdavky spojené
s bývaním, poplatky za internet a TV, ako aj na vek maloletého a jeho potreby. Pokiaľ súd prvej inštancie
ustálilmesačnénákladymaloletéhonasumu265,-Eur,neprihliadalnajehonákladysúvisiacesbývaním,
ktoré v tom čase v celom rozsahu hradil otec. Preto stanovil výšku vyživovacej povinnosti otca na
sumu 100,-Eur mesačne, ktorá suma je podľa názoru odvolacieho súdu v schopnostiach a možnostiach
povinného otca, zohľadňuje potreby maloletého. Matka v rozhodnom období (aj v súčasnej dobe) okrem
iného svoju vyživovaciu povinnosť plní osobnou starostlivosťou o maloletého.
14.Zameškanévýživnévovýške1.500,-Eur (15mesiacov)povolilotcovisplácaťvmesačnýchsplátkach
po 100,-Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s omeškaním čo aj len jednej
splátky. Mesačné splátky stanovil vo vyššej výške ako súd prvej inštancie z dôvodu, že je vhodné, aby
zameškané výživné bolo splatené v čo najkratšej dobe (v danom prípade 15 mesiacov), a v prípade
ponechania splátok 50,-Eur, ako to stanovil súd prvej inštancie by išlo o dobu 30 mesiacov (2,5 roka),
čo by bolo v rozpore so záujmami maloletého.
15. V nesporovom konaní nie je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§
65, § 66 a § 67 CMP). Preto preskúmal aj rozhodnutie, ktorým bolo konanie o zverenie maloletého
do starostlivosti matke a stanovenie výživného od 1.6.2015 zastavené, ako aj zamietnutie návrhu na
stanovenie výživného spätne. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v tejto časti ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil.
Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku ohľadne týchto výrokov zodpovedá kritériám
uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu
sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
16. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiadnemu
z účastníkov konania nepriznal nárok náhradu trov konania, nakoľko CMP v osobitnej časti „Konanie vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých“ - ust. § 111-122 neustanovuje inak.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.