Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/696/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209223276
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209223276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: A. J. P.
PETRUS spol. s r. o., IČO: 31 342 663, so sídlom Drobného 22, Bratislava, zast. advokátom JUDr.
Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanej: G.. T. M., A.. XX.XX.XXXX, W.
H. X, W., zast. advokátkou JUDr. Dagmar Forbákovou, Veternicová 25, Bratislava, o odporovateľnosť
právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24. júna
2014, č.k. 6C 267/2009-356, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo veci samej p o

t v r d z u j e.

V časti o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa po pripustení jej zmeny
žalobca proti žalovanej domáhal určenia, že zmluva uzatvorená medzi Stavebným bytovým družstvom

Trenčianska Bratislava, IČO: 35 814 021 (ďalej len „družstvo“) a žalovanou, registrovaná na
Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra nehnuteľností hl. mesta SR Bratislavy pod č. Q.-XXXX/
XX,predmetomktorejboli:rozostavanýbytč.XXX/XnaX.poschodírozostavanéhobytovéhodomunaF.
J..Č..XX,súp.č.XXXXX,postavenýnaparc.č.XXXX/XXX,XXXX/XXXY.XXXX/XXX;krozostavanému
bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 175926/2647529;
spoluvlastnícky podiel vo výške 3/14 na rozostavanom nebytovom priestore č. X-A. garáž, nachádzajúci
sa v bytovom dome na F. J.. Č.. XX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. a k priestoru

prislúchajúci podiel na spoločných častiach domu vo veľkosti 360700/2647529 zapísaný na LV č. XXXX
pre k.ú. H. (ďalej len „byt s príslušenstvom“), je voči nemu právne neúčinná. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 664,79 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že v rozhodnom
čase, za ktorý považoval deň 22.12.2006, kedy bolo na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v roku

2006 medzi vyššie uvedeným družstvom - predávajúcim a žalovanou ako členkou tohto družstva
- kupujúcou do katastra nehnuteľností (vkladom) zapísané jej vlastnícke právo k v bode 1 tohto
rozhodnutia špecifikovanému bytu s príslušenstvom, mal voči družstvu vymáhateľnú pohľadávku vo
výške 678.523,20 Sk (22.522,84 eur) s príslušenstvom (na preukázanie ktorej predložil príslušnérozhodnutia Okresného súdu Bratislava II) a v dôsledku tejto kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu
uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky. V danej súvislosti poukázal na ust. § 42a ods. 1 a 4 Obč.
zák.. Uviedol, že pokiaľ žalovaná ako členka družstva (dlžníka) v postavení jeho spoločníka nepreukáže,

ženemohlaaniprináležitejstarostlivostipoznaťúmyseldlžníkaukrátiťsvojhoveriteľa(žalobcu),žalobca
považoval predmetnú kúpnu zmluvu za právny úkon voči nemu neúčinný. Tvrdil, že samotné postavenie
žalovanej ako členky družstva vyvracia preukázanie nemožnosti poznať takýto úmysel dlžníka, pretože
jepovinnosťoučlena,spadajúcourozsahomdopojmunáležitejstarostlivosti,zaujímaťsaovecidružstva
a mať vedomosť o hospodárení družstva, o jeho pohľadávkach a záväzkoch. Ukrátenie uspokojenia

svojej vymáhateľnej pohľadávky videl v tom, že predmetný byt, ktorý bol napadnutou kúpnou zmluvou
prevádzaný, bol vystavaný z členských vkladov žalovanej vložených do družstva, ktoré sa stali jeho
majetkom, a tieto vklady boli žalovanej pri prevode bytu započítané do kúpnej ceny, na základe čoho
žalovaná získala z družstva majetok v hodnote prevádzaného bytu, za ktorý zaplatila iba zlomok jeho
ceny. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 1912/2000 zo dňa 23.05.2001, podľa ktorého
existencia a plnenie záväzku dlžníka voči tretej osobe sama o seba neznamená, že neexistoval úmysel

dlžníka ukrátiť veriteľa.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. V prvom rade dôvodila tým, že ako členka
družstva nemá postavenie spoločníka. Poukázala na ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý striktne
rozlišuje pojem spoločník a člen družstva, nakoľko postavenie, práva a povinnosti spoločníka ako

vlastníka podielu v rôznych typoch obchodných spoločností upravuje v Hlave I a postavenie, práva a
povinnosti člena družstva, ktoré sú rozdielne a vzájomne nezameniteľné, v Hlave II. Z týchto dôvodov
sa na ňu nevzťahuje ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. Uviedla, že dňa 16.03.2004 uzatvorila
s družstvom zmluvu o obstaraní bytu s príslušenstvom, pred uzatvorením ktorej sa stala členkou
družstva. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2004 a byt jej mal byť odovzdaný

dňa 31.05.2005. Celú cenu za byt zaplatila v roku 2004 nasledovne: v marci 2004 sumu 3.969.700
Sk , v máji 2004 sumu 2.396.889 Sk a dňa 27.09.2004
sumu 268.411 Sk , spolu 6.635.000 Sk . Zmluvu o prevode
vlastníctva k bytu s príslušenstvom uzatvárala dňa 02.05.2006. Byt jej bol odovzdaný dňa 31.05.2005
a vklad uskutočnený dňa 22.12.2006. Najskôr uviedla, že dňa 19.04.2005 uzatvárala dodatok č. 1 k

zmluve o obstaraní bytu (k podpisu ktorého boli členovia družstva donútení družstvom z dôvodu jeho
podlžnosti a ktorým bola cena bytov prepočítaná a navýšená) a uhradila sumu, o ktorú bola cena bytu
navýšená. V priebehu konania uviedla, že tento dodatok neuzatvárala, nemá ho k dispozícii a nevie
o tom, že by niekto tento dodatok za ňu uzatváral, pretože nikto nemal také právo a G.. Y.. W. bol
splnomocnený len k nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu, nie k uzatváraniu dodatku č. 1. Až do

apríla 2005 (kedy sa uskutočnila tretia schôdza družstva) nemala vedomosť o tom, že družstvo má
dlhy, nemala vedomosť o dlhoch družstva voči konkrétnym veriteľom, ani voči spoločnosti DANUBIA
TELEKOM REAL, s.r.o. ani voči G.. Y.. T. O. - Compact Interier. O skutočnosti, že na nehnuteľnosti pod
bytovým domom bolo vydané predbežné opatrenie sa dozvedela až z príslušného rozhodnutia správy
katastra. S ostatnými členmi družstva sa o týchto veciach nerozprávala. Poukázala na to, že podľa

stanov družstva mala ako radový člen len jeden hlas, preto nemohla ovplyvniť hospodárenie družstva
a zároveň poukázala na čl. VIII bod 8.3 zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, z ktorého vyplýva, že
za vlastníctvo a bezbremennosť prevádzaného predmetu prevodu ručil prevádzajúci. Konštatovala, že
voči družstvu si v zmysle zmluvy o obstaraní bytu splnila všetky záväzky a uhradila cenu za byt, ktorú
považovala za adekvátnu. V období, keď sa stala členom družstva a keď jej družstvo odovzdalo byt,

jej neboli známe nároky žalobcu voči družstvu, ktoré boli žalované cestou súdu v marci až v auguste
2003 a ukončené rozhodnutiami v prospech žalobcu s nadobudnutím právoplatnosti až v rokoch 2008
a 2009. Poukázala na vyjadrenia svedkov, ktorí potvrdili, že ako členovia družstva neboli informovaní
o účtovníctve družstva, o vykonávanom audite družstva za účelom zistenia pohľadávok a záväzkov
družstva, pretože ku koncu roka 2005 vykazovalo družstvo zisky. V tejto súvislosti poukázala aj na

znalecký posudok G.. X.. Zdôraznila, že družstvo od nej z titulu nedoplatku kúpnej ceny za byt nežiadalo
žiadne finančné prostriedky. V prípade, ak by aj bol dodatok č. 1 k zmluve uzatvorený a družstvo by
malo voči nej pohľadávku vo výške uvedenej v zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 02.05.2006,
uviedla, že zo zmluvy o obstaraní bytu zo dňa 18.03.2004 má voči družstvu nárok na zmluvnú pokutu
za omeškanie vo výške 2.939.305 Sk, ktorý nárok si voči družstvu nikdy neuplatnila a družstvo si nikdy

voči nej neuplatnilo doplatok ceny bytu vyplývajúci z dodatku č. 1. Vzhľadom na uvedené a z dôvodu,
že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi ňou a družstvom nedošlo k zmenšeniu majetku družstva, nemohla
vedieť, ani predpokladať dlhy družstva, kúpnu cenu za byt zaplatila podľa kúpnej zmluvy v plnej výške
a z dôvodu nedostatku jej pasívnej legitimácie, keďže nie je a ani nebola členkou štatutárneho orgánudružstva, žiadala žalobu žalobcu zamietnuť. Žalobca s námietkou žalovanej, že ako členka družstva
nemala a nemá postavenie spoločníka v zmysle ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., nesúhlasil.
Poukázal na to, že aj keď „člen družstva“ má z historického hľadiska svoje pojmové označenie, má

spoločnépodstatnéznakyrovnakoakospoločníciobchodnýchspoločnostíavovzťahukdružstvu,kjeho
vedeniu, majetku, či záväzkom, má také charakteristiky, aké sa objavujú aj u jednotlivých spoločníkov
obchodných spoločností. S poukazom na ust. § 260 Obch. zák. mal za to, že postavenie družstva
je obdobné s postavením obchodných spoločností. V súvislosti s výkladom pojmu „spoločník“ podľa
ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. uviedol, že zmyslom a cieľom ustanovení o odporovateľnosti

právnych úkonov je ochrana veriteľa a jeho oprávneného záujmu na úhrade dlhov zo strany dlžníka proti
právnym úkonom dlžníka, ktorými je uspokojenie pohľadávok veriteľov ohrozené a poukázal pritom na
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo 2192/2001 zo dňa 01.08.2000, z ktorého vyvodil záver, že postavenie
spoločníka voči spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť sa ničím nelíši od postavenia člena družstva k
tomuto družstvu. Predmetnú kúpnu zmluvu považuje za právny úkon voči nemu neúčinný aj z dôvodu,
že žalovaná je ako členka družstva v zmysle uvedeného rozhodnutia blízkou osobou dlžníka. Poukázal

tiež na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo 560/2001 zo dňa 25.03.2003, ktoré podporuje jeho názor, že
v prípade družstva zostávajú zachované tie podstatné náležitosti typické pre spoločníkov obchodných
spoločností,kvôliktorýmjepotrebnépovažovaťichnaúčelyodporovateľnostiprávnychúkonovzaosoby
spriaznené s dlžníkom - právnickou osobou. Pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť pohľadávku veriteľa,
ktorý žalovaná popiera, mal za to, že tento je daný objektívnym stavom, ku ktorému hospodárenie

družstva dospelo, a v dôsledku ktorého v súčasnosti družstvo nevlastní okrem pozemkov pod bytovým
domom žiaden majetok a nijako sa nepokúša súdom priznané záväzky voči nemu uhradiť. Poukázal
tiež na rozpor vo výpovediach žalovanej ohľadom uzatvorenia dodatku č. 1 k zmluve o obstaraní bytu
a na obsah dodatku k obdobnej zmluve, uzatvorenej inou fyzickou osobou. Voči posudku G.. X. mal
výhrady. Nesúhlasil s tým, že vychádzala len z niektorých predložených dôkazov, a tiež s tým, že

posúdenie nebolo urobené k rozhodnému dátumu, za ktorý považoval deň vkladu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností a ani k dátumu uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy.
Ďalej poukázal na hospodárenie družstva, keď v roku 2003 z družstva vystúpila F.. Y. P., pri ktorej mene
aj po vystúpení z družstva bola vedená v dokladoch a v účtovníctve družstva v súvahe suma 200.000
Sk, pričom takýchto osôb bolo v listinách družstva viac. Zastával názor, že každý člen družstva sa

má zaujímať o družstvo a jeho hospodárenie, teda je vo vzťahu k družstvu povinný vynaložiť náležitú
starostlivosť. Uviedol, že zo strany žalovanej takáto starostlivosť vynaložená nebola, nakoľko uzavrela
s družstvom zmluvu o prevode nehnuteľností s vedomím, že družstvu je dlžná sumu 1.241.762 Sk,
uzavretím ktorej ho ako veriteľa družstva poškodila. Zdôraznil, že časť kúpnej ceny nehnuteľnosti vo
výške 1.241.762 Sk, ktorá v tom čase pokrývala výšku jeho pohľadávok, nebola žalovanou uhradená.

V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka G.. Y.. W., ktorý mal potvrdiť, že po podpise zmluvy
neplatil titulom kúpnej ceny žiadne finančné prostriedky, čiže ani sumu 1.241.762 Sk. Okrem uvedeného
poukázal aj na ďalšie rozhodnutia okresných a krajských súdov v obdobných sporoch.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy o sprostredkovaní a

reklame zo dňa 06.08.2001 a dodatku k tejto zmluve sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal, že
pre družstvo ako záujemcu zabezpečí reklamnú činnosť na jeho služby formou inzercie vo verejných
informačných prostriedkoch na obdobie do 30.07.2002 a sprostredkovanie uzavretia zmlúv o obstaraní
bytu s tretími osobami, ktorých predmetom je obstaranie výstavby bytov na F. ulici v Bratislave.
Predloženými rozsudkami Okresného súdu Bratislava II, ktoré nadobudli právoplatnosť v rokoch 2007

až 2009, boli žalobcovi voči družstvu priznané pohľadávky v celkovej výške 22.522,84 eur. Okrem
uvedených rozhodnutí bolo družstvo v postavení žalovaného zaviazané k zaplateniu ďalších súm voči
iným žalobcom (rôznym právnickým a fyzickým osobám) aj ďalšími rozhodnutiami (platobnými rozkazmi
a rozsudkami) Okresného súdu Bratislava II. Z prihlášky uchádzačov o člena družstva zistil, že žalovaná
potvrdilasvojimpodpisomauhradenímsumy14.895Sknaúčetdružstvaskutočnosť,

že bola oboznámená so stanovami družstva a predstavenstvo družstva vyslovilo súhlas s jej prijatím
za člena družstva. Z výpisu z obchodného registra družstva mal preukázané, že žalovaná nie je a
nikdy nebola štatutárnym orgánom, členom predstavenstva alebo konateľom družstva. Podľa stanov
družstva (z februára 2001) je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom
obstarávania výstavby bytov a nebytových priestorov spoločnou činnosťou a spoločnými prostriedkami

s cieľom uspokojovania bytových potrieb svojich členov a vykonávania správy a údržby obytných domov
a nebytových priestorov. Predmetom činnosti družstva je okrem iného zabezpečenie výstavby bytov a
nebytových priestorov do vlastníctva alebo nájmu svojim členom. Podľa čl. 7a bod 7a.4 je člen družstva,
ktorý uzavrel zmluvu o obstaraní bytu a nebytového priestoru, povinný zaplatiť ďalší vklad vo výške,v lehotách a za podmienok uvedených v zmluve o obstaraní bytu a nebytového priestoru. Podľa čl.
7a.7 má člen právo nadobudnúť vlastníctvo ku konkrétne určenému bytu a nebytovému priestoru, ak
zaplatil ďalší členský vklad (cenu obstarania bytu) vo výške, v lehote a podľa podmienok uvedených

v zmluve o obstaraní bytu a nebytového priestoru uzavretej medzi členom družstva a družstvom. Dňa
18.03.2004 uzatvorilo družstvo so žalovanou zmluvu o obstaraní bytu s príslušenstvom, podľa ktorej sa
družstvo zaviazalo obstarať pre žalovanú ako členku družstva výstavbu bytu s príslušenstvom (t.j. bytu
č. XXX/X - prečíslený na č. XXX/X - v polyfunkčnom bytovom dome na F. J. Č.. XX v Bratislave), spolu
s nadobudnutím vlastníckeho práva k tomuto bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,

spoločných zariadeniach bytového domu, pozemku a garážového státia. Podľa zmluvy bralo družstvo na
vedomie, že bude realizovať pre svojich členov výstavbu „Polyfunkčného bytového domu Bratislava - F.“
vBratislavenaF.ulici.Podľačl.I.bod6.zmluvysačlenzaviazalbytprevziaťauhradiťdružstvucenubytu
s príslušenstvom (ďalší členský vklad). Podľa čl. II bod 1 zmluvy sa družstvo zaviazalo obstarať výstavbu
bytu v lehote do 31.05.2004. V čl. IV. bod 2 písm. b) zmluvy sa žalovaná zaviazala byt s príslušenstvom
prevziať a uhradiť družstvu cenu bytu a garážového státia (ďalší členský vklad). Podľa čl. V. uvedenej

zmluvy bola cena bytu (v ktorej je zahrnutá aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach obytného domu a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku) a cena
garážových státí určená dohodou zmluvných strán vo výške 5.340.125 Sk . Podľa
čl. IV bod 5. zmluvy je člen povinný pred podpisom zmluvy podpísať prihlášku za člena družstva. Podľa
čl. VI zmluvy je cena za byt (ďalší členský vklad) splatná a) 3.981.000 Sk do 10 dní

od podpisu zmluvy na účet družstva alebo v hotovosti, b) 2.654.000 Sk najneskôr
do 15.04.2004. Dňa 02.05.2006 uzatvorilo družstvo a žalovaná zastúpená na základe plnomocenstva
zo dňa 23.01.2006 G.. Y.. Q. W., I.. zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k už vyššie
špecifikovanémubytuspríslušenstvom.Vzmyslečl.VI.bodIItejtozmluvypredávajúcipodpisomzmluvy
potvrdil, že nadobúdateľ (žalovaná) mu pred uzatvorením tejto zmluvy uhradila cenu predmetu prevodu

vovýške6.631.789Skpodľaods.1tohtočlánku,čímzostatokpohľadávkypredstavovalsumu1.241.762
Sk , ktorú sa zaviazal nadobúdateľ uhradiť v lehote 60 dní od uzavretia zmluvy.
Článok VI bod I zmluvy deklaroval, že zmluvné strany uzatvorili dňa 16.03.2004 zmluvu o obstaraní
bytu, ktorú zmenili dodatkom č. 1 zo dňa 19.04.2005, dňa 16.03.2004 uzatvorili zmluvu o obstaraní
nebytového priestoru garážového státia, ktorú zmenili dodatkom č. 1 zo dňa 19.04.2005 a na základe

tejto zmluvy si dohodli cenu predmetu prevodu podľa čl. III ods. 3.1 písm. a) zmluvy vo výške 6.886.503
Sk a podľa čl. III ods. 3.1 písm. b) zmluvy vo výške 987.048 Sk . G.. Y.. Q. W. I.. potvrdil zaplatenie ceny bytu podľa zmluvy o obstaraní bytu a nebytového
priestoru žalovanou vo výške 6.635.000 Sk . Rozhodnutím č. Q.-XXXX/XX zo dňa
22.12.2006 Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu bol žalovanej povolený vklad vlastníckeho práva

k už vyššie špecifikovanému rozostavanému bytu č. XXX/X, k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3/14
na nehnuteľnosti - rozostavanom nebytovom priestore A. na X. nadzemnom podlaží rozostavaného
bytu na F. J.. Č.. XX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Y. XXXX/XXX vrátane 3/14
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového
domu o veľkosti 360700/2647529, ktorý k rozostavanému nebytovému priestoru prislúcha a vklad práva

zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcemu v práve doživotného užívania bytu č. XXX/X a
parkovacích státí č. 10, 11, 12 v Polyfunkčnom dome - F. XX v prospech G.. Y.. Q. W., I.. (na základe
zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 23.05.2005 uzatvorenej medzi žalovanou a G.. Y.. Q.I.
W., I..). Nebol jej povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - spoluvlastníckemu podielu
na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy,

patriacim k predmetnému rozostavanému bytu. Voči zamietajúcej časti rozhodnutia žalovaná podala
dňa 11.02.2007 odvolanie. Z predloženého LV č. XXXX zistil, že žalovaná bola zapísaná ako vlastníčka
bytu č. XXX/X na F. J.. Č.. XX v Bratislave s vecným bremenom zriadeným v prospech G.. Y.. W.
a ako vlastníčka spoluvlastníckeho podielu 3/14 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu. Z pokladničných dokladov a z výpisov z účtov mal preukázané, že žalovaná uhradila

družstvu dňa 22.03.2004 sumu 14.825 Sk (ako úhradu základného členského vkladu, zápisného a
prípravu zmluvy) a prostredníctvom splnomocnenca G.. Y.. Q. W., I.. dňa 26.03.2004 sumu 3.969.700
Sk , dňa 20.05.2004 sumu 2.396.889 Sk a napokon dňa
27.09.2004 uhradila družstvu z titulu doplatku za byt sumu 268.411 Sk. Podľa protokolu o odovzdaní
a prevzatí prác odovzdalo družstvo ako odovzdávajúci dňa 31.05.2005 žalovanej ako preberajúcej

predmetný byt s príslušenstvom. Vo vzťahu k zisteniu existencie sporného dodatku č. 1 k zmluve
o obstaraní bytu zistil, že družstvo takýmto dodatkom ani príslušnými zmluvami uzatvorenými so
žalovanou nedisponuje. V prehľade nákladov družstva za obdobie od jeho vzniku až do 31.12.2005 je
vedená žalovaná ako členka družstva, ktorá nedoplatila časť ceny bytu vo výške 1.241.762 Sk. Z listusúdneho exekútora U.. X. zo dňa 16.02.2008 vyplýva, že vykonaným dokazovaním v exekučnom konaní
č. EX 5996/2007 menovaný súdny exekútor zistil, že družstvo okrem pozemkov: na parc. č. XXXX/XX
- ostatná plocha o výmere 37 m2 (súčasť parkoviska) a na parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 213 m2 (nachádzajúcej sa pod existujúcou stavbou bytového domu) - zapísaných
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre katastrálne územie H., okres Bratislava II, žiaden iný
majetok nemá. Z odborného stanoviska k trhovej cene týchto pozemkov vypracovaného Bratislavskou
bytovou kanceláriou dňa 13.04.2010 vyplýva, že pre účely prevodu na budúcich vlastníkov bytov sa
hodnota týchto pozemkov pohybovala vo výške 80 až 100 eur/m2 a pri pozemku pod parkoviskom

vo výške 150 eur/m2. Listom zo dňa 04.01.2010 družstvo potvrdilo súdnemu exekútorovi U.. X., že
nemá žiaden majetok, ktorý by mohlo označiť na účely exekúcie, pretože nevyvíja žiadnu činnosť.
Predmetomčlenskýchschôdzídružstva,vychádzajúczozápisnícztýchtoschôdzíz02.02.2005azmája
2004, boli informácie o výstavbe bytov, o odovzdávaní bytov, o predpokladaných termínoch dokončenia
stavby a o riešení problémov v súvislosti s výstavbou bytov. Kontrolu nakladania s členskými vkladmi
a kontrolu hospodárenia družstva zo dňa 20.09.2006, vykonanú na základe žiadosti člena družstva E.

O., podľa protokolu vykonali členovia kontrolnej komisie v zložení p. W., p. O. a p. O. a kontrolovanými
dokladmi boli príjmy družstva z členských vkladov členov družstva z titulu zmlúv o obstaraní bytu a
ich dodatkov, ostatné príjmy, výdavky družstva v súvislosti s obstaraním bytov a ďalšie výdavky. Zo
svedeckých výpovedí G.. Y.. Q. W., I.. a členov družstva E. O., F.. B. W., P.. Y. C., P.. Š. a H. Ž. zistil, že
členovia družstva, a teda aj žalovaná, neboli riadne informovaní o komplexnom hospodárení družstva,

jeho finančných transakciách a dlhoch, ani o jeho dlhu voči žalobcovi, ale len v súvislosti s výstavbou
bytov.ZosvedeckýchvýpovedíčlenovdružstvaE.O.aF..B.W.tiežzistil,žedružstvobolovrokoch2004
až 2006 solventné, disponovalo dostatkom finančných prostriedkov, čo potvrdila aj vykonaná kontrola
z roku 2006. Rovnako zo svedeckých výpovedi a znaleckého posudku G.. T. X. č. 6/2010 zistil, že vo
vedení účtovníctva družstva boli zistené viaceré nedostatky, nezrovnalosti a pochybenia. Zo záverov

predmetného znaleckého posudku, v rámci ktorého mala znalkyňa zistiť, či malo družstvo dostatok
finančných prostriedkov v čase vkladu zmlúv o prevode bytov, t.j. v roku 2005, zistil, že kontrola, ktorá
bolavykonanáčlenmidružstva(vroku2006)bolavykonanávpotrebnomrozsahuavsúladesozákonom
o účtovníctve, s tým, že boli zaúčtované všetky doklady, ktoré boli známe v čase, keď sa o nich účtovalo
podľa predložených dokladov a okrem v posudku uvedených faktúr sa v účtovníctve nenachádzali

žiadne záväzky voči žalobcovi a družstvo malo ku dňu 30.06.2005 stav finančných prostriedkov vo
výške 150.405,44 eur (4.531.114,24 Sk). Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala znalkyňa
z účtovných podkladov poskytnutých družstvom, ktorých zoznam je súčasťou znaleckého posudku.
Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne Y. P. a vyžiadanie si kompletného
účtovníctva družstva súd prvej inštancie nepripustil, majúc za preukázané, že družstvo nedisponuje

dokladmi týkajúcimi sa žalovanej, nedostatky vo vedení účtovníctva družstva boli už v konaní dostatočne
preukázané, a výsledky dokazovania postačujú na rozhodnutie vo veci.

5. Na základe zisteného skutkového stavu a po právnom posúdení veci podľa ust. § 42a ods. 1, 4,
§ 42b ods. 1, 2, 4 Obč. zák. dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nakoľko nebolo

preukázané kumulatívne splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok, ktoré sa vyžadujú pre úspešné
odporovanie právnemu úkonu (t.j. existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, právny
úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti,
zachovanie trojročnej prekluzívnej lehoty od vykonania odporovateľného úkonu, úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ktoré sa prezumujú, čo však neplatí ak druhá strana

preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa).
Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že pasívna legitimácia žalovanej v danom konaní vyplýva z ust. § 42a
ods. 4 písm. a) Obč. zák., pretože osoby pasívne legitimované podľa tohto ustanovenia sú v danom
ustanovení taxatívne vymedzené ako a) člen štatutárneho orgánu, b) prokurista, c) likvidátor a d)
spoločník, čo znamená, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka (žalobca)

ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom (družstvom) a členom jeho
štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, nie však členom družstva.
Keďže žalovaná nikdy nebola členom štatutárneho orgánu (členom predstavenstva družstva) a ani
inou osobou taxatívne vymedzenou v uvedenom ustanovení, čo vyplýva z výpisu Obchodného registra
družstva, konštatoval, že nie je pasívne legitimovaná v predmetnom spore v zmysle tohto ustanovenia.

Ustálil, že nie je možné zamieňať člena družstva s členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti,
prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom a tiež postavenie člena družstva s postavením spoločníka
obchodnej spoločnosti, nakoľko členovia družstva neručia za záväzky družstva. V súvislosti s námietkou
žalobcu, podľa ktorej žalovaná vstupom do družstva uhradila členský vklad a ďalšie platby realizovalaza účelom úhrad ďalších členských vkladov, ktoré sa zaplatením stali majetkom družstva, poukázal
na to, že družstvo bolo založené za účelom výstavby bytového domu, predaja bytov a jeho členmi sa
stali budúci vlastníci bytov, ktorých povinnosťou bolo platby za byt uhrádzať podľa uzatvorenej zmluvy

jednotlivými splátkami odvíjajúcimi sa od jednotlivých etáp výstavby bytového domu a žalovaná bola
jasne uzrozumená so skutočnosťou, že členkou družstva sa stáva len z dôvodu, že kúpa a nadobudnutie
bytu sú podmienené úhradou ceny bytu splátkami a úhradou vstupného vkladu, ktoré platby sú v
zmluve označené v zátvorkách ako „členský vklad“ a „ďalší členský vklad“. V súvislosti so spornosťou
pojmu členský vklad poukázal aj na stanovy družstva a ich doplnok, ktoré jednoznačne definujú ďalší

členský vklad ako „cenu obstarania bytu“. Potom vychádzajúc z výkladového pravidla podľa ust. §
35 ods. 2 Obč. zák. a prihliadajúc aj na všetky listinné dôkazy založené do spisu (najmä na zmluvu
o obstaraní bytu) konštatoval, že vôľou oboch zmluvných strán bolo obstarať pre žalovanú výstavbu
bytu, za ktorý žalovaná po uzatvorení zmluvy o obstaraní bytu zaplatila kúpnu cenu v tejto zmluve
dohodnutú, predstavujúcu protihodnotou za výstavbu a prevod bytu do jej vlastníctva a z toho dôvodu
dospel k záveru, že z dokazovania nevyplynulo, že by kúpna cena predstavovala ďalší členský vklad v

zmysle § 223 a násl. Obch. zák., na zaplatenie ktorého by sa žalovaná ako členka družstva zaviazala
a ktorý by bol zakotvený v stanovách družstva. Zároveň mal za to, že oba právne úkony, t.j. zmluvu o
obstaraní výstavby bytu a zmluvu o prevode vlastníctva rozostavaného bytu je potrebné posudzovať
vo vzájomnej súvislosti, pretože na seba nadväzujú. Pokiaľ ide o podmienku existencie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi (družstvu) a podmienku včasného odporovania právnemu

úkonu v priebehu plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty, tieto považoval za splnené. Konštatoval, že
nebola preukázaná skutočnosť, že uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu
nadväzujúcej na zmluvu o obstaraní bytu, došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu, nakoľko tieto právne úkony boli odplatné, čo znamená, že na jednej strane sa majetok
družstva síce zmenšil o byt, ale na druhej strane družstvo získalo od žalovanej protihodnotu vo forme

finančného ekvivalentu ceny bytu (t.j. sumu 6.631.789 Sk, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi a
vyplýva z obsahu zmluvy o prevode vlastníckeho práva), ktorú s poukazom na informácie dostupné
na verejnej počítačovej sieti, považoval za porovnateľnú s trhovou cenou obdobného bytu v danej
lokalite. V súvislosti so sporným dodatkom č. 1 k zmluve o obstaraní bytu žalovanej uviedol, že
jeho existencia v konaní nebola preukázaná (družstvo a žalovaná ho nepredložili dôvodiac, že ním

nedisponujú) a pokiaľ ide o nedoplatok ceny bytu vo výške 1.241.762 Sk, ktorý je údajne predmetom
tohto dodatku, mal za to, že žalovaná preukázateľne uhradila kúpnu cenu bytu vo výške vyplývajúcej
zo zmluvy o obstaraní bytu (6.631.789 Sk) a družstvo, ktoré viedlo v prehľade nákladov družstva dlh
žalovanej z titulu nedoplatku ceny bytu vo výške 1.241.762 Sk, ak by aj malo takúto pohľadávku voči
žalovanej, má možnosť vymáhať ju od žalovanej súdnou cestou (doposiaľ však od nej žiaden nedoplatok

nevymáhalo). Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa treba posudzovať
ku dňu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti, t.j. ku dňu, kedy nastali
vecnoprávne účinky predmetnej zmluvy. Uviedol, že tento okamih je rozhodný pre začiatok plynutia
prekluzívnej lehoty, avšak nie pre posúdenie existencie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, pretože
ak by dlžník takýto úmysel mal v čase, kedy nastali vecnoprávne účinky zmluvy, mal by ho už aj

v čase uzatvorenia (podpisu) zmluvy, preto tento okamih nemôže byť rozhodný pre dané posúdenie
(rozhodný je okamih uzatvorenia zmlúv). Pokiaľ ide o splnenie podmienky vedomosti žalovanej o úmysle
dlžníka (družstva) ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa (žalobcu), konštatoval,
že žalovaná úspešne vyvrátila domnienku vedomosti o takomto úmysle dlžníka, a to listinnými dôkazmi,
výsledkami vykonaného auditu, znaleckým posudkom G.. T. X. a svedeckými výpoveďami, ktorými

bolo jednoznačne preukázané, že v rozhodnom čase (t.j. v čase uzatvorenia zmlúv) bolo družstvo
solventné, malo dostatok disponibilných peňažných prostriedkov, vo vedení účtovníctva družstva boli
zistené viaceré nedostatky a nezrovnalosti a členovia družstva (t.j. aj žalovaná) nemali vedomosť o
celkovom hospodárení družstva, jeho dlhoch a záväzkoch (ani záväzku voči žalobcovi). Preto dospel k
záveru, že pri spôsobe, akým družstvo viedlo účtovníctvo, ktorý bol nedôsledný, nesvedomitý (keď nie

všetky záväzky boli vedené v účtovníctve), a v rozpore s právnymi predpismi v oblasti daní a účtovníctva,
nemala žalovaná možnosť dozvedieť sa o dlhoch družstva a to ani pri vynaložení všetkej starostlivosti.
Vychádzajúc z uvedených dôvodov žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej a pre
kumulatívne nesplnenie podmienok podľa ust. § 42a Obč. zák. v celom rozsahu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá bola v spore v plnom
rozsahu úspešná, priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 12
úkonov právnej služby vo výške 664,79 eur, a to za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na
pojednávaní dňa 09.06.2011, dňa 10.10.2011 pri sadzbe za jeden úkon právnej služby vo výške 57eur, za účasť na pojednávaní dňa 09.01.2012, 28.06.2012, 24.09.2012 - nemeritórne pojednávanie 1/4
sadzby vo výške 14,67 eur, písomné podanie zo dňa 22.11.2012 pri sadzbe za jeden úkon právnej
služby vo výške 29,34 eur, písomné podanie zo dňa 03.03.2014, účasť na pojednávaní dňa 06.03.2014,

účasť na pojednávaní dňa 20.05.2014 a 24.06.2014 pri sadzbe za jeden úkon právnej služby vo výške
61,87 eur s tým, že základná sadzba za jeden úkon bola priznaná podľa § 11 ods. 1 písm. c) ako
základná sadzba tarifnej odmeny predstavujúca jednu trinástinu výpočtového základu za jeden úkon,
režijné paušály vo výške: 3 x 7,41 eur za úkony právnej služby v roku 2011, 4 x 7,63 eur za úkony právnej
služby v roku 2012, 5 x 8,04 eur za úkony právnej služby v roku 2014. Za odvolanie proti prerušeniu

konania zo dňa 22.11.2012, ktoré je odvolaním voči procesnému rozhodnutiu s poukazom na ust. § 14
ods. 2 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia iba vo výške
1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny. Za písomné podanie protistrane vo veci samej zo dňa 04.04.2014
(zaslanie judikátov) právnemu zástupcovi žalovanej odmenu nepriznal.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie spolu

s prílohami č. 1 až 12 (na ktoré v odvolaní odkázal) a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdil, že súd prvej inštancie pochybil pri zisťovaní
skutkového stavu, hodnotení dôkazov, a tiež pri výklade a aplikácii právnych predpisov, v dôsledku
čoho napadnuté rozhodnutie odporuje zákonným ustanoveniam, ustálenej judikatúre a záverom právnej
teórie. V odvolaní opätovne uviedol argumenty, ktoré už skôr predniesol v konaní pred súdom prvej

inštancie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že člena družstva nemožno stotožňovať
so spoločníkom podľa ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., a nemožnosti aplikácie predmetného
ustanovenia. Mal za to, že člen družstva aj napriek tomu, že má osobitné pojmové označenie, má
podstatné znaky spoločné so spoločníkmi obchodných spoločností a postavenie družstva považoval za
obdobné postaveniu obchodných spoločností. Vychádzajúc z v odvolaní citovanej judikatúry NS Českej

republiky zastával názor, že pod spoločníkom v zmysle ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. je potrebné
rozumieť aj člena družstva ako osobu s majetkovou účasťou v právnickej osobe, a aplikovať ust. §
42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., nakoľko zmyslom a cieľom ustanovení o odporovateľnosti právnych
úkonov je ochrana veriteľov a ich oprávnených záujmov na úhrade dlhov zo strany dlžníka, proti právnym
úkonom dlžníka, ktorými je uspokojenie pohľadávok veriteľa ohrozené. Súčasne poukázal aj na právny

názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 102/99, podľa ktorého „...by aj
súdna prax pri interpretácii citovaného ustanovenia § 42a Obč. zák. mala slúžiť v prospech tých, ktorým
je toto ustanovenie určené, t.j. na ochranu veriteľov...“ a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2Co 53/2011-698 zo dňa 29.06.2012, v ktorom bol vyslovený záver, že ust. § 42a ods. 4 písm.
a) Obč. zák. treba aplikovať aj na člena družstva. Nesúhlasil tiež s právnym posúdením súdu prvej

inštancie, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná. Uviedol, že ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč.
zák. sa nedotýka pasívnej vecnej legitimácie, ale definuje len právne úkony, ktorým možno odporovať
a pasívna legitimácia je upravená iba v ust. § 42b ods. 2 a 3 Obč. zák. Pasívna vecná legitimácia
žalovanej v danom konaní je podľa jeho názoru daná tým, že uzatvorila s družstvom ako dlžníkom
žalobcu zmluvu o prevode rozostavaného bytu, na základe ktorej získala prospech vo forme vlastníctva

rozostavaného bytu a nebytového priestoru v obytnom dome na F. J. Č.. XX. Pokiaľ ide o pojem
prospech používaný v ustanovení § 42b ods. 2 Obč. zák., poukázal na to, že ho nemožno vykladať
ako priamy finančný zisk, preto u žalovanej, ktorá vložila do družstva finančné prostriedky za účelom
nadobudnutia vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, videl prospech v tom, že sa stala vlastníčkou
nehnuteľností bez ohľadu na skutočnosť, akú sumu na ich získanie vynaložila, čo nepochybne vyplynulo

z jeho formulácie „Odporkyňa sa stala vlastníčkou rozostavaného bytu a nebytového priestoru a tým
jej vznikol prospech, aj keby tieto nehnuteľnosti preplatila niekoľkonásobne.“ Na podporu uvedených
tvrdení poukázal na rozhodnutie NS Českej republiky (sp. zn. 21Cdo 2791/99). Nesúhlasil tiež so
zistením súdu prvej inštancie, že žalovaná uhradila družstvu za prevádzané nehnuteľností celú cenu,
predstavujúcu podľa informácií dostupných na verejnej počítačovej sieti hodnotu porovnateľnú s cenou

obdobného bytu v danej lokalite, pretože nebolo zrejmé, ktorú verejnú počítačovú sieť a stránku súd
prvej inštancie použil na zistenie takýchto informácií. Takýto postup považoval za svojvoľný, pretože zo
strany súdu prvej inštancie tak došlo k hodnoteniu dôkazov, ktoré neboli v konaní vykonané. Opätovne,
ako už v konaní pred súdom prvej inštancie, poukázal na rozpor v tvrdeniach žalovanej, týkajúcich sa
uzatvorenia dodatku č. 1 k zmluve o obstaraní bytu, keďže na pojednávaní dňa 17.01.2011 uzatvorenie

dodatku potvrdila a neskôr ho poprela. Argumentoval, že žalovaná tento dodatok uzatvorila, sumu,
k zaplateniu ktorej sa ním zaviazala, družstvu nikdy neuhradila, preto v čase uzatvorenia zmluvy o
prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (ktorá uvedenú sumu presne definovala) mala
voči družstvu dlh vo výške tejto sumy. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktoréhoskutočnosť, že dodatok č. 1 k zmluve o obstaraní bytu nebol uzatvorený, potvrdil i svedok G.. Y.H..
W., nakoľko tento svedok na pojednávaní dňa 24.06.2014 uviedol len to, že sa presne nepamätá, či
uzatváral aj nejaký dodatok k zmluve. Namietal tiež posúdenie právnych vzťahov medzi družstvom a

žalovanou, uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého súd prvej inštancie ustálil,
že právnemu vzťahu družstva a žalovanej zodpovedá rámec zmluvy o obstaraní bytu, v zmysle ktorej
žalovaná uhrádzala družstvu cenu bytu a nie ďalšie členské vklady do imania družstva. Zastával názor,
že správne treba vykladať ich právny vzťah tak, že žalovaná vkladala do družstva ďalšie členské vklady
až do takej výšky, aby nadobudla nárok na vyrovnací podiel v hodnote bytu, ktorý by získala pri vystúpení

z družstva do vlastníctva. Poukázal na to, že výška vyrovnacieho podielu sa zisťuje podľa výšky čistého
obchodného imania, teda so zohľadnením záväzkov družstva a keďže tieto neboli v čase prevodu bytov
vysporiadané (a v budúcnosti ani nemohli byť vysporiadané bez navýšenia členských vkladov členov),
družstvoajehočlenovia(vrámcinichajžalovaná)pristúpilikprevodurozostavanéhobytu,ktorýzmluvou
o obstaraní bytu ani nebol dohodnutý a ku ktorému v zmysle uvedenej zmluvy ani družstvo nebolo
povinné, v dôsledku čoho sa družstvo ukracujúcim právnym úkonom zbavilo všetkého majetku, čím

došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky. Za deň rozhodujúci pre posúdenie existencie úmyslu
družstva ako dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a vedomosti žalovanej
o tomto úmysle považoval, popierajúc právny názor súdu prvej inštancie vyslovený v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, deň, kedy odporovaný právny úkon nadobudol vecnoprávne účinky, ktorým je
v danom prípade deň povolenia vkladu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam do katastra

nehnuteľností a nie deň uzatvorenia zmlúv (o obstaraní bytu s príslušenstvom a o prevode týchto
nehnuteľností). Uvedený okamih považoval za rozhodujúci aj vo vzťahu k posudzovaniu solventnosti
družstva, preto namietal aj procesný postup (vykonávanie dokazovania), v rámci ktorého súd prvej
inštancie zisťoval solventnosť družstva ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv so žalovanou (od vzniku
družstva do roku 2005) a zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania účtovníctvom družstva

za (podľa neho rozhodné) obdobie rokov 2006 a 2007, čím znemožnil riadne zistenie skutkového
stavu. Znalecký posudok G.. X. č. 6/2010, podľa jeho názoru, posudzuje iba finančné prostriedky
družstva ku dňu 30.06.2005 (nie za rozhodné obdobie - rok 2006) a neposudzuje aj dlhy družstva,
preto z neho nevyplýva, že ku dňu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu
a nebytovému priestoru bolo družstvo solventné a malo dostatok majetku na uspokojenie všetkých

svojichveriteľov.Namietal,žeztohtoposudkunevyplýva,nazákladeakýchpodkladovznalkyňaskúmala
priebeh a výsledky kontroly kontrolnej komisie a vychádzajúc z posudku mal za to, že znalkyňa skúmala
účtovníctvo družstva bez toho, aby mala k dispozícii všetky doklady. Preto hodnotenie účtovníctva
družstva znalkyňou nepovažoval za riadne vykonané. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že
žalovaná nevedela a nemohla vedieť o úmysle družstva ukrátiť ho ako svojho veriteľa, pretože z jej

výpovede na pojednávaní dňa 17.01.2011 vyplýva, že o dlhoch družstva sa spolu s ostatnými členmi
družstva dozvedela na tretej schôdzi členov družstva v apríli 2005 a svedkyňa Y. C. vo svojej výpovedi
dňa 19.10.2010 v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 58C 224/2009 výslovne uviedla,
že v apríli 2006 im G.. O. doručil listy, v ktorých ich oboznámil s jeho pohľadávkou voči družstvu.
Taktiež namietal, že predmetom kontroly nakladania s členskými vkladmi družstva a hospodárenia

družstva vykonanej v roku 2006 nebolo hospodárenie družstva v rozhodnom období, t.j. v roku 2006.
Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná vynaložila náležitú starostlivosť za účelom
zistenia ukracujúceho úmyslu družstva, s týmto nesúhlasil z dôvodu, že žalovaná podľa jeho názoru
v rozhodnom období (za ktoré považoval obdobie vzniku vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode
rozostavaného bytu a nebytového priestoru) nevyvinula dostatočnú aktivitu, aby zistila úmysel dlžníka

ukrátiť veriteľa, pretože sa žiadnym spôsobom podrobne nezaujímala, z akého dôvodu a v prospech
koho bolo proti družstvu vedené exekučné konanie, nijako nereagovala na skutočnosť, že družstvo má
dlhodobo neuhradené záväzky ešte z roku 2003 a 2004 a neurobila žiadne kroky pre zistenie dôvodov,
prektorébolanaLVtýkajúcehosapredmetnýchpozemkov,zapísanánazákladepredbežnéhoopatrenia
ťarcha v dôsledku dlhov družstva voči G.. O.. Keďže podľa jeho názoru boli kumulatívne splnené všetky

podmienkyodporovateľnostiprávnemuúkonu,malzato,žesúdprvejinštanciepochybil,keďjehožalobu
zamietol.

8. Žalovaná odvolanie nepodala a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu ho navrhla zamietnuť
a uplatnila si trovy odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovala vo

výrokovej časti, ako aj v časti odôvodnenia za správny. Pridržala sa písomných a ústnych vyjadrení
prednesenýchvkonanípredsúdomprvejinštancie.Vzáverevyjadreniauviedla,ženesúhlasístvrdením
žalobcu, uvedeným v odvolaní, podľa ktorého je možné aplikovať na dané konanie legislatívu Českej
republiky a s ňou súvisiace rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré tvoria prílohu odvolaniač. 2, 3, 5, 6, 8, 10 a 11, pretože právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku Českej republiky v
platnom znení v rozhodnom čase je odlišná od znenia Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky a
odlišne definuje blízku osobu. Preto aj odvolávanie sa žalobcu na ustanovenia týkajúce sa príbuzných

a osôb v obdobnom postavení, nepovažovala za správne, nakoľko tieto ustanovenia nie je možné
aplikovať na vzťah medzi družstvom a členom družstva. Pokiaľ ide o okruh osôb uvedených v ust. § 42a
ods. 4 Obč. zák. mala za to, že tento okruh nemožno extenzívne rozširovať, preto v danom prípade nie
je daná jej pasívna legitimácia.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

10. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby vo veci samej nie je dôvodné. Podľa ust. §
219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,

ktorým bola žaloba zamietnutá, ako vecne správny potvrdil a vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o
náhrade trov konania, ako nepreskúmateľný zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12.Vzmysleprechodnéhoustanovenia§470C.s.p.,podľaktoréhoprávneúčinkyúkonov,ktorévkonaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na

skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu spadajú pod režim
procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací
súd odvolanie žalobcu, napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo podľa v tom čase
účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a rozhodol podľa aktuálnej úpravy Civilného

sporového poriadku.

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

14. S poukazom na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a
z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie
žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa

odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej tak,
že žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska
žalobcom uplatneného nároku, ktorého výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným
ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s

ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 odôvodnil. V rámci odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia sa náležite vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami a argumentmi strán sporu
i so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a
rozhodnutie podstatné. Podrobne vyhodnotil, ktoré stranami tvrdené skutočnosti mal za preukázané,
a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo vzťahu
k výroku, ktorým bolo rozhodnuté o merite veci, bol vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú
príslušný záver o kumulatívnom nenaplnení jednotlivých hmotnoprávnych podmienok úspešného
odporovania právnemu úkonu a o nedôvodnosti žaloby. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premísdospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a tiež spravodlivé. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie týkajúcim sa merita veci
a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už

vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

15. Odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre
rozhodnutie relevantné (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 238/2008 z
30.11.2009). Odvolacími námietkami žalobcu, ním uplatnenými už v konaní pred súdom prvej inštancie,

ktorý sa s nimi náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa už stotožňujúc sa s
vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie nepovažoval za potrebné sa opätovne zaoberať.
Žalobca sa v postavení veriteľa domáhal proti žalovanej odporovacou žalobou vyhlásenia právnej
neúčinnosti zmluvy, uzatvorenej medzi družstvom (ako dlžníkom žalobcu) a žalovanou dňa 02.05.2006,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu s príslušenstvom, z dôvodu,
že takýto právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky voči družstvu. Na to,

aby bol žalobca v konaní o odporovacej žalobe úspešný, musia byť splnené základné predpoklady
odporovateľnosti (t.j. existencia platného právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa a
ktorý bol urobený v posledných troch rokoch; vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa; ukrátenie veriteľa
ako objektívna stránka odporovateľnosti; úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ako subjektívna stránka
odporovateľnosti; vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa). Preskúmaním

odvolania žalobcu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že žalobca nesúhlasil s
právnym posúdením, hodnotením dôkazov, a záverom súdu prvej inštancie o kumulatívnom nesplnení
jednotlivých hmotnoprávnych podmienok úspešného odporovania právnemu úkonu, teda že nie je
daná pasívna vecná legitimácia žalovanej podľa ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., že nebolo
preukázané ukrátenie veriteľa (žalobcu), a že žalovaná preukázala svoju nevedomosť o úmysle

družstva ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu). V tejto súvislosti a s prihliadnutím na odvolacie námietky
žalobcu považuje odvolací súd za potrebné v prvom rade vyriešiť spornú otázku, a to, či možno na
daný prípad aplikovať ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák., podľa ktorého možno odporovať tiež
právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom,

likvidátorom alebo spoločníkom. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej treba
žalovanú ako členku družstva považovať v zmysle cit. ustanovenia za spoločníka a to ani s poukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 44/01, sp. zn. 3Cdo 102/1999, z ktorého
takýto výklad absolútne nevyplýva. S prihliadnutím na odlišné systematické začlenenie právnej úpravy
obchodných spoločností a družstva v Obchodnom zákonníku (jednotlivé obchodné spoločností sú

začlenené v prvej hlave druhej časti Obchodného zákonníka a družstvo samostatne v druhej hlave
druhej časti Obchodného zákonníka) je neprípustné prehliadať rozdielnosť základných charakteristík
týchto právnických osôb a zamieňať pojem spoločník (obchodných spoločností) s pojmom člen družstva,
pretože majú odlišné práva a povinnosti, postavenie a odlišný je aj ich vnútorný vzťah s príslušnou
právnickou osobou (obchodnou spoločnosťou alebo družstvom), pretože sú buď spoločníkmi tej

ktorej obchodnej spoločnosti alebo členmi družstva a ich zodpovednosť a ručenie za záväzky tejto
právnickej osoby sú úplne odlišné v závislosti od toho, či sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti alebo
členom družstva, pričom člen družstva ako jediný vôbec neručí za záväzky svojho družstva. Uvedené
ustanovenie § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák. vymenúva okruh osôb taxatívne, jednoznačne, nepochybne
a nezameniteľne, preto ho nemožno svojvoľným výkladom rozširovať a označenie jednotlivých osôb

účelovo navzájom zamieňať. Nesprávny je tiež výklad žalobcu týkajúci sa ust. § 42a ods. 4 Obč.
zák., podľa ktorého toto ustanovenie neupravuje okruh pasívne vecne legitimovaných osôb v konaní
o odporovateľnosti právnych úkonov, pretože novelou Občianskeho zákonníka (zákonom č. 211/1997
Z.z.) sa rozšíril nielen okruh právnych úkonov, ktorým možno odporovať, ale tiež okruh pasívne
legitimovaných osôb, ku ktorým za splnenia zákonných predpokladov patria aj právnické osoby, čo

vyplýva zo samotnej právnej teórie týkajúcej sa tejto problematiky. Ustanovenie § 42b ods. 2 Obč.
zák., podľa znenia ktorého sa právo odporovať právnemu úkonu uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, upravuje pasívnu legitimáciu všeobecne. Súd prvej
inštancie potom správne ustálil, že žalovanú ako členku družstva nemožno považovať za spoločníka a
zároveň postupoval správne, keď po vykonaní lustrácie družstva v Obchodnom registri a po zistení, že

žalovaná nebola členom štatutárneho orgánu družstva ustálil, že ust. § 42a ods. 4 písm. a) Obč. zák.
nemožno na daný prípad aplikovať. Ak potom dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovanej v zmysle tohto ustanovenia, je jeho záver správny.16. Odvolací súd konštatuje, že na daný prípad sa vzťahuje ust. § 42a ods. 2 prvá časť tohto
ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno odporovať právnemu úkonu, ktorý dlžník
urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej

strane známy, ktoré predstavuje vo vzťahu k špeciálnym ust. § 42a ods. 2 - jeho druhá časť, 3, 4 a 5 Obč.
zák. všeobecné ustanovenie, ktoré sa aplikuje v prípade, ak sa na súdený prípad nevzťahuje uvedené
špeciálne ustanovenie, keď druhá strana právneho úkonu nie je osobou blízkou alebo osobou z okruhu
osôb podľa ust. § 42a ods. 3, 4 Obč. zák., čo je aj prípad posudzovanej veci. Odvolací súd uvádza, že
v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 42a ods. 1 a 2 - jeho prvá časť (t.j. časť končiaca čiarkou pred

slovným spojením „a právnemu úkonu“) Obč. zák., potom žalobca ako veriteľ domáhajúci sa ochrany
uspokojenia svojej vymáhateľnej pohľadávky nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že
jeho pohľadávka je vymáhateľná (čo v danom prípade splnil a tiež bola zachovaná trojročná prekluzívna
lehota, ako správne konštatoval súd prvej inštancie) a tiež o tom, že dlžníkove právne úkony skracujú jej
uspokojenie. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že ukrátenie veriteľa (alebo objektívne kvalifikované
zmenšenie majetku dlžníka), ako základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti, treba chápať

ako skutočné ukrátenie veriteľa (v danom prípade žalobcu), ktorým je mu odňatá možnosť reálne
uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku z majetku dlžníka, teda nestačí, že v dôsledku odporovaného
právneho úkonu sa zmenší majetok dlžníka, ale je potrebné, aby takéto zmenšenie majetku malo
súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, prípadne jej časti
z majetku dlžníka, hoci nebyť tohto úkonu, by mohol svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K

ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok
dlžníka, ak však dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom vlastní taký
majetok, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. K ukráteniu uspokojenia
veriteľa nemôže dôjsť ani v prípade, ak dlžníkov právny úkon nemal za následok zmenšenie jeho
majetku, lebo za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dostal ich obvyklú cenu (bola mu

poskytnutá primeraná/ rovnocenná náhrada) - Rc 30/2009. Preto aj keď má dlžník dlhy, v dôsledku
ekvivalentného právneho úkonu nedôjde k zmenšeniu jeho majetku a na uspokojenie pohľadávky
veriteľa môže slúžiť majetok dlžníka v zmenenej štruktúre jeho aktív v rovnakej hodnote (cene),
ako keby k tomuto právnemu úkonu nedošlo. Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na obsah
spisu a vykonané dokazovanie sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa

ktorého žalobca v konaní nepreukázal, že uzatvorením zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému
bytu s príslušenstvom dňa 02.05.2006 nadväzujúcej na zmluvu o obstaraní bytu zo dňa 18.03.2004,
došlo ku kvalifikovanému objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka, v dôsledku ktorého nebolo možné
uspokojiť pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, prípadne v časti, čím došlo k ukráteniu uspokojenia jeho
pohľadávky. Odvolací súd konštatuje, že žalobca pokiaľ chcel byť v konaní pred súdom prvej inštancie

úspešný, mal nielen všeobecne tvrdiť, že došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky
(ktorej existenciu a výšku síce v konaní pred súdom prvej inštancie nesporne preukázal), ale toto
ukrátenie a jemu zodpovedajúce kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka aj konkretizovať a preukázať,
t.j. preukázať, že nebyť zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu s príslušenstvom zo dňa
02.05.2006 (uzatvorenej medzi družstvom a žalovanou) bolo by možné jeho pohľadávku uspokojiť v

celom prípadne určitom rozsahu z majetku dlžníka a zároveň preukázať rozsah v akom ju v dôsledku
odporovaného právneho úkonu nebolo možné uspokojiť. Žalobca v konaní namietal len skutočnosť, že
žalovaná neuhradila celú kúpnu cenu bytu s príslušenstvom, konkrétne sumu vyplývajúcu z dodatku
č. 1 k zmluve o obstaraní bytu zo dňa 18.03.2004, ktorého existencia v konaní nesporne preukázaná
nebola ako správne konštatoval súd prvej inštancie, vo výške 1.241.762 Sk, ktorá je vedená v zozname

pohľadávok družstva ako dlh žalovanej, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal a v konaní ani nenavrhol
vykonať dokazovanie za účelom zistenia, že výška kúpnej ceny bytu s príslušenstvom dohodnutá
medzi družstvom a žalovanou v zmluve o obstaraní bytu zo dňa 18.03.2004 ako odplata za byt s
príslušenstvom a teda aj žalovanou uhradená suma, viedla ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku
družstva a súčasnému ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu (v určitom konkrétnom rozsahu), ani

neuviedol a nepreukázal rozsah ukrátenia uspokojenia jeho pohľadávky (t.j. či bolo uspokojenie jeho
pohľadávky ukrátené v celom rozsahu alebo len v určitej časti). Žalobca v konaní nepreukázal ani to,
že obdobné byty s príslušenstvom sa v rozhodnom období v danej lokalite predávali za iné, prípadne
vyššie ceny a tiež nepreukázal, že by kúpna cena týchto nehnuteľností bola podstatne nižšia ako je cena
obvyklá, porovnateľná, teda ekvivalentná, preukázaním čoho by bolo možné hovoriť o kvalifikovanom

zmenšení majetku družstva a o nadobudnutí prospechu žalovanou. Pokiaľ ide o výklad pojmu prospech,
ktorý pojem je použitý v ust. § 42b ods. 2 Obč. zák., ktoré definuje osobu pasívne legitimovanú v konaní o
odporovacej žalobe, ako osobu, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech, treba
ho chápať ako akúkoľvek majetkovú výhodu bez ohľadu na to, či bola dosiahnutá na základe odplatnéhoalebo bezodplatného právneho úkonu. Majetkový prospech získa tretia osoba najmä vtedy, keď ide o
bezodplatný prevod majetku alebo prevod za výrazne nižšiu cenu, než je jeho skutočná hodnota, preto
sa predpokladá, že na základe ekvivalentného právneho úkonu nemožno získať majetkový prospech.

Nie je preto správny výklad tohto pojmu uvedený žalobcom v odvolaní. Odvolací súd považuje za
dôležité uviesť tiež, že pokiaľ by aj družstvo malo voči žalovanej určitú pohľadávku z predaja bytu,
má možnosť si ju uplatniť v základnom súdnom konaní. V danom prípade však žalobca relevantným
spôsobom nepreukázal existenciu takejto pohľadávky, a ani to, že výška tejto údajnej pohľadávky mala
vplyv na ukrátenie uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky a spôsobila kvalifikované zmenšenie

majetku družstva. Podstatná pre zistenie ukrátenia žalobcu je výška kúpnej ceny dohodnutá medzi
dlžníkom a žalovanou v preskúmavanom právnom úkone. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu,
týkajúcou sa posúdenia právneho vzťahu družstva a žalovanej odvolací súd odkazuje na právny názor
súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a zdôrazňuje, že oba právne úkony, t.j.
zmluvu o obstaraní výstavby bytu a zmluvu o prevode vlastníctva tohto bytu je potrebné posudzovať vo
vzájomnej súvislosti, nakoľko na seba nadväzujú.

17. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, na základe ktorej za deň rozhodujúci pre posúdenie
existencie úmyslu družstva ako dlžníka ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a
vedomosti žalovanej o tomto úmysle, považuje deň, kedy odporovaný právny úkon nadobudol
vecnoprávne účinky, t.j. deň povolenia vkladu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam do

katastra nehnuteľností, túto považuje odvolací súd za nedôvodnú a stotožňujúc sa v tejto otázke s
právnym názorom súdu prvej inštancie pre doplnenie uvádza, že rozhodujúcim obdobím pre posúdenie
existencie takéhoto úmyslu dlžníka a vedomosti žalovanej o takom úmysle je deň uzatvorenia zmluvy o
obstaraní bytu s príslušenstvom, t.j. deň 18.03.2004, pretože už pri uzatvorení tejto zmluvy sa sformoval
úmyseldružstvaažalovanej,ktorýichviedolkuzatvoreniutejtozmluvy,naktorúvychádzajúczjejznenia

obsahovo nadväzovala zmluva o prevode vlastníctva týchto nehnuteľností zo dňa 02.05.2006. Úmysel a
záväzok družstva obstarať pre žalovanú výstavbu bytu s príslušenstvom a následne previesť vlastníctvo
k týmto nehnuteľnostiam na žalovanú, vyplýval už zo zmluvy o obstaraní bytu zo dňa 18.03.2004 a na
základe zmluvy o prevode týchto nehnuteľností zo dňa 02.05.2006 sa záväzok previesť ich vlastníctvo
na žalovanú len realizoval, čiže úmysel družstva týkajúci sa prevodu týchto nehnuteľností existoval už

v roku 2004 a v roku 2006 sa len realizoval, preto rozhodným obdobím pre posudzovanie tvrdeného
úmyslu družstva ukrátiť veriteľa je obdobie roku 2004 a nie obdobie, kedy zmluva zo dňa 02.05.2006
nadobudla vecnoprávne účinky. Nakoľko na daný prípad sa vzťahuje ust. § 42a ods. 2 prvá časť tohto
ustanovenia Obč. zák. (ako je už vyššie vysvetlené, a nie odsek 4 písm. a), prípadne odseky - 2 - jeho
druhá časť, odsek 3 a 5 tohto ustanovenia), vzhľadom na znenie tohto ustanovenia a jeho ustálený

odborný výklad právnej teórie odvolací súd pre odstránenie spornosti vo výklade tohto ustanovenia
uvádza, že veriteľ musí nielen tvrdiť, ale aj dokázať úmysel dlžníka (družstva) ukrátiť veriteľa a vedomosť
druhej strany právneho úkonu (žalovanej) o tomto úmysle. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za
potrebné tiež uviesť, že vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa predpokladá
(prezumuje) len v prípadoch, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi podľa ust. § 42a ods. 2

druhá časť tohto ustanovenia začínajúca slovným spojením „a právnemu úkonu...“ Obč. zák. alebo
osoby z okruhu osôb podľa ust. § 42a ods. 3, 4 Obč. zák., a len tieto osoby, ak sa chcú v postavení
žalovaného ubrániť odporovacej žalobe musia preukázať, že nevedeli a ani nemohli vedieť o úmysle
dlžníka ukrátiť veriteľa ani napriek tomu, že vyvinuli náležitú starostlivosť. Pokiaľ ide o odvolací argument
žalobcu, že žalovaná ako členka družstva je jeho blízkou osobou, takýto výklad považuje odvolací súd za

neprípustný z dôvodu, že pri blízkej osobe je v ust. § 42a Obč. zák. v zátvorke výslovne uvedený odkaz
na ust. § 116 a § 117 Obč. zák., ktoré definujú len blízku osobu fyzickej osoby (nie právnickej osoby,
akou je družstvo) ako príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela s tým, že iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela
jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, pričom stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa

určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade
obidveodnajbližšiehospoločnéhopredka.Odvolacísúdvychádzajúczdokazovaniavykonanéhosúdom
prvej inštancie, ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci,
potom konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu úmyslu družstva ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky žalobcu v rozhodnom čase, t.j. v deň podpisu zmluvy o obstaraní bytu so žalovanou dňa

18.03.2004,anivedomosťžalovanejoprípadnejexistenciitakéhotoúmysludružstva(tietolennesprávne
prezumoval). V súvislosti so skúmaním úmyslu družstva ukrátiť žalobcu je potrebné uviesť, že už zo
samotných stanov družstva (predmetu jeho činnosti) nepochybne vyplýva, že družstvo bolo zriadené
za účelom zabezpečenia výstavby bytov a nebytových priestorov do vlastníctva alebo nájmu svojichčlenov, preto aj vzhľadom na výsledky hospodárenia družstva v roku 2005 (vyplývajúce z výpovedí
svedkov, vykonanej kontroly hospodárenia družstva v roku 2006 kontrolnou komisiou družstva a na
ňu nadväzujúceho znaleckého posudku G.. X. č. 6/2010) bolo nesporne zistené, že družstvo bolo v

uvedenom čase solventné a disponovalo dostatkom finančných prostriedkov (ku dňu 30.06.2005 bol
stav finančných prostriedkov družstva vo výške 150.405,44 eur - 4.531.114,24 Sk). Odvolaciu námietku
žalobcu smerujúcu proti znaleckému posudku G.. X. č. 6/2010 podľa ktorej znalkyňa posudzovala iba
finančné prostriedky družstva ku dňu 30.06.2005 (nie za rozhodné obdobie - rok 2006) a neposudzovala
aj dlhy družstva, a že z posudku nevyplýva, na základe akých podkladov znalkyňa skúmala priebeh

a výsledky kontroly kontrolnej komisie, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, pretože v uvedenom
posudku, ktorý je obsahom spisu, je jasne uvedené z akých podkladov znalkyňa vychádzala (okrem
iného aj z knihy záväzkov družstva za obdobie rokov 2002-2005), z akých faktúr, a teda je zrejmé, že
okrem finančných prostriedkov posudzovala aj záväzky družstva. Aj z výpovedi členov družstva E. O.
a F.. B. W. vyplynulo, že družstvo bolo v rokoch 2004 až 2006, t.j. aj v rozhodnom čase solventné.
Taktiež zo svedeckých výpovedí G.. Y.. Q. W., I.. a členov družstva E. O., F.. B. W., P.. Y. C., P.. Š.S.

a H. Ž. súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že členovia družstva, a teda aj žalovaná, neboli
riadne informovaní o komplexnom hospodárení družstva, jeho finančných transakciách a dlhoch, ani o
dlhu voči žalobcovi, ale len v súvislosti s výstavbou bytov. Odvolací súd potom vychádzajúc z obsahu
spisu konštatuje, že v roku 2004 žalovaná nemala vedomosť o žiadnych dlhoch družstva, o týchto sa
dozvedela až v roku 2005 a to tiež len na všeobecnej úrovni bez toho, aby jej bola oznámená presná

výška dlhov a presný zoznam veriteľov družstva (ten bol členom družstva predložený až v roku 2006,
ako vyplýva zo zoznamu nákladov družstva od jeho vzniku až do 31.12.2005 zo dňa 08.11.2006). Pokiaľ
ide o námietku žalobcu vyslovenú v odvolaní, v ktorej namieta, že súd prvej inštancie nepripustil jeho
návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne Y. P. a vyžiadanie si kompletného účtovníctva
družstvazaúčelomzisteniahospodáreniadružstvavroku2006,ktorýjepodľanehorozhodnýmobdobím

pre posúdenie úmyslu družstva ukrátiť žalobcu a vedomosti žalovanej o tomto úmysle, túto vyhodnotil
odvolací súd taktiež ako nedôvodnú a to z toho dôvodu, že rozhodným obdobím nie je rok 2006, ale
ako je už vyššie uvedené, obdobie, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní bytu medzi družstvom
a žalovanou dňa 18.03.2004, z ktorej zmluva o prevode vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam zo dňa
02.05.2006 vychádza a na ktorú len nadväzuje a zisťovanie hospodárenia družstva v roku 2006 je

pre posúdenie danej veci nepodstatné. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozhodnutia súdov Českej
republiky odvolací súd uvádza, že nie je právnymi názormi vyslovenými v súdnych rozhodnutiach
iného štátu viazaný, a preto nie je ani povinný z nich vychádzať a ani ich v súdenom prípade
aplikovať. Keďže, ako vyplýva z uvedeného, je nepochybné, že v danom prípade neboli kumulatívne
splnené základné predpoklady odporovateľnosti právnemu úkonu, teda nebolo preukázané ukrátenie

uspokojeniavymáhateľnejpohľadávkyžalobcupreskúmavanýmprávnymúkonom,tomuzodpovedajúce
kvalifikované zmenšenie majetku družstva a majetkový prospech žalovanej, ani úmysel družstva ukrátiť
veriteľa a vedomosť žalovanej o tomto úmysle, je na mieste konštatovanie vecnej správnosti výroku
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá.

18. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o veci samej podľa
ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

19. Nakoľko žalobca podaným odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
preskúmal odvolací súd i závislý výrok o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi

povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 664,79 eur a tomuto výroku zodpovedajúce
odôvodnenie napadnutého rozsudku, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v tejto časti
nepreskúmateľný. V prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že ak súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia, a
žalovanej, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal náhradu trov konania, posúdil vec

po právnej stránke správne. Ako však dospel k priznanej výške trov právneho zastúpenia 664,79 eur
nedokázal odvolací súd preskúmať. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúceho
sa priznaných trov konania za jednotlivé úkony právnej pomoci dospel odvolací súd matematickým
výpočtom (57 x 3 + 3 x 7,41 + 3 x 14,67 + 3 x 7,63 + 29,34 + 7,63 + 4 x 61,87 + 5 x 8,04) k sume odlišnej
(584,78 eur). Súd prvej inštancie tiež nezdôvodnil, prečo bol právnemu zástupcovi žalovanej priznaný

za rok 2014 aj piaty režijný paušál vo výške 8,04 eur, keď jej bola za tento rok priznaná odmena len za
štyri úkony právnej služby (za úkon - zasielanie judikátov dňa 04.04.2014 jej odmena priznaná nebola).20. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania
nepreskúmateľné (nezrozumiteľný a nepreskúmateľný výpočet výšky priznaných trov konania,
neodôvodnene priznaný režijný paušál za rok 2014), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo

výroku o náhrade trov konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil, a vec vrátil súdu prvej
inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení
veci opätovne rozhodnúť, a to najskôr o nároku na náhradu trov konania vzniknutých pred súdom prvej
inštancie (podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.) a po právoplatnosti tohto rozhodnutia aj o výške
náhrady trov samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.), a v ktorom bude

prehľadným spôsobom uvedené za ktoré úkony právnej pomoci sa priznáva odmena (v akej výške),
režijné paušály (v akej výške) s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia a uvedením presného
matematického výpočtu výšky priznaných trov, ktorý bude prehľadný, zrozumiteľný a preskúmateľný.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1C.s.p. a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).