Rozhodnutie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19C/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116214101
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Bošková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1116214101.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu:
X. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXXX/X, XXX XX W., proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v
konaní o zaplatenie 4 418,62 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 29.06.2016, sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody
vo výške 4 418,62 Eur, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v sume 5 000,- Eur. Náhrada škody a
nemajetková ujma mala podľa žalobcu vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 17Cpr/3/2012, konkrétne porušením
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, resp. vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
prieťahmi v súdnom konaní, nevyhodnotením relevantných dôkazov, popretím skutkových tvrdení
žalobcu a samotnou nečinnosťou súdu, čím došlo k odopretiu práva na súdnu ochranu.

1.1. Žalobca opísal konanie vedené na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 17Cpr/3/2012,

pričom uviedol, že súd pochybil predovšetkým v tom, že nesprávne posúdil vykonateľnosť podkladového
rozhodnutia,pričompostupomsúdu,atoprieťahmivkonaníbolavpodstateodopretámožnosťžalobcovi
konať pred súdom. Zo strany súdu bol nerovný prístup k obidvom účastníkom konania, čím bola
porušená rovnosť účastníkov konania, nesprávne náležité preskúmanie opodstatnenosti nárokov podľa
listinných dokladov, ktoré predložil žalobca za odpracované nadčasové hodiny v zmysle Zákonníka
práce, nesprávne právne posúdenie listinných dokladov. Účastníkovi konania bola nečinnosťou súdu

a nesprávnym postupom súdu v priebehu konania znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré
mu zákon priznáva a v podstate na strane žalobcu došlo k ujme práva a zároveň nečinnosťou súdu
a prieťahmi v konaní voči dlžníkovi Ardents Slovakia, spol. s r. o. bolo spôsobené to, že uznesením
Okresného súdu v Prešove č. k. 4K/4/2015 zo dňa 06.10.2015 bolo začaté konkurzné konanie voči
tomuto subjektu.

1.2. Žalobca sa odvolával na zákon č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánov verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci.

1.3. So zreteľom na skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR koná v mene štátu, ak škoda vznikla

v občiansko-súdnom konaní, žalobca si uplatnil právo na náhradu škody spôsobnej nečinnosťou súdu
nesprávnym postupom súdu, a to prieťahmi v konaní, ako aj z dôvodu, že súd nesprávne posúdilvykonateľnosť podkladového rozhodnutia a ak škoda bola spôsobená orgánom verejnej moci, domáhal
za z hľadiska právnej istoty vydania rozhodnutia, ktorým by súd jeho nároku vyhovel.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.07.2016, uviedol, že
s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci je možnosť poškodeného subjektu obrátiť sa na súd s príslušnou žalobou
podmienenou vyššie citovaným ustanovením, ktoré vylučuje súdne uplatnenie nároku, kým sa nárok
predbežne neprerokuje medzi poškodeným subjektom a príslušným orgánom. Predbežné uplatnenie

práva na náhradu takto vzniknutej škody na príslušnom orgáne je podmienkou, aby toto právo mohlo
byť súdom prejednané v civilnom sporovom konaní. Žalovaný poukázal na to, že žalobca - Ministerstvo
spravodlivosti SR nedoručilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s tým, že
nárok uplatnený žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I teda nebol predbežne
prerokovaný, čo podľa názoru žalovaného zakladá nedostatok podmienok konania, a preto žalovaný
považuje nárok žalobcu za predčasne uplatnený.

2.1. K nesprávnemu úradnému postupu poukázal na § 9 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z. a
uviedol, že hoci žalobca v podanej žalobe obšírnym a vyčerpávajúcim spôsobom opísal priebeh konania
na Okresnom súde Humenné vedenom pod sp. zn. 17Cpr/3/2012, je zrejmé, že žalobcom uvádzané
skutočnosti k priebehu predmetného konania sú pre posúdenie existencie nesprávneho úradného

postupu tohto okresného súdu právne irelevantné. Nečinnosť okresného súdu nemožno podľa názoru
žalobcu subsumovať pod nesprávny úradný postup, nakoľko sa v prevažnej miere týka procesného
postupu, ktorý však nikdy nebol príslušným orgánom vyhodnotený ako nesprávny alebo nezákonný a
skutočnosti uvádzané žalobcom možno v teoretickej rovine považovať za vady zakladajúce existenciu
odvolacích dôvodov v zmysle CSP a nie za nesprávny úradný postup.

2.2. V súvislosti s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov si mal žalobca
uplatniť primerané zadosťučinenie sťažnosťou pred Ústavným súdom SR, nakoľko nie je možné, aby
všeobecný súd v rámci konania o náhrade škody konštatoval porušenie ústavného práva strany sporu
na bezprieťahové konanie. Zároveň žalobca mohol podať sťažnosť na postup súdu v zmysle § 62 ods.

1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Odkazom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt má žalovaný za
to, že žalobca nevyužil všetky zákonom predpokladané prostriedky na zabezpečenie svojho práva na
prerokovanie veci bez prieťahov. Ďalej žalovaný je toho názoru, že Okresný súd Humenné sa nedopustil
vkonanípodsp.zn.17Cpr/3/2012nečinnosti,resp.zbytočnýchprieťahov,ktorébybolomožnédefinovať
ako nesprávny úradný postup, pričom nie každá nečinnosť, či každý prieťah v konaní majú nevyhnutne

za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný má za to, že
žalobca preukázal existenciu spôsobilého titulu v súvislosti s uplatneným právom na náhradu škody
titulom nesprávneho úradného postupu.

2.3. K existencii majetkovej škody žalovaný uvádza, že konanie pod sp. zn. 17Cpr/3/2012 nebolo

doposiaľ právoplatne skončené, a preto je zrejmé, že žalobcov záver o vzniku škody je predčasný,
nakoľko škoda žalobcovi doposiaľ nevznikla. K existencii nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že
žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno, kedy vôbec nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v
požadovanej výške 5 000,- eur, pričom žalobca si nesplnil ani elementárnu povinnosť tvrdenia o zásahu
do jeho práv v takej intenzite, ktorá by spoľahlivo preukazovala existenciu nemajetkovej ujmy a zároveň

odôvodňovala peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. Súd je pri úvahe o primeranosti výšky finančného
zadosťučinenia povinný vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa úplne konkrétne a
preskúmateľné hľadiská, ktorými sú predovšetkým závažnosť nemajetkovej ujmy a overené okolnosti,
za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo.

2.4. K existencii príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Žalobca sa však tejto podmienke
priznania nároku v žalobnom návrhu nevenuje, a preto žalovaný nemá priamu príčinnú súvislosť medzi
namietaným nesprávnym úradným postupom a škodou za preukázanú.

2.5. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáha, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.3. V replike, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.09.2016, žalobca opätovne podrobne opísal
konanie pred Okresným súdom Humenné a uviedol, že súd je povinný vychádzať z úplne zisteného
skutkového stavu a opierať sa o úplne konkrétne a preskúmateľné hľadiská, ktorými sú predovšetkým

overené okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Právo na
priznanie požadovania peňažnej náhrady vychádza z tvrdeného základu nároku a následky sú takej
intenzity, ktorá zakladá právo žalobcu na priznanie finančnej náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca
uviedol, že konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené - vedené pod sp. zn. 17Cpr/3/2012, ale
uznesením Okresného súdu v Prešove č. k. 4K/4/2015 bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi.

4. Súd v danej veci vykonal dokazovanie, pričom nariadil termín pojednávania, na ktorom sa žalobca
pridržiaval svojich podaní s tým, že sa vyjadril zhodne ako vo svojich podaniach doručených súdu dňa
29.06.2016 a 13.09.2017 s tým, že žiadal, aby súd jeho nároku vyhovel. Žalobca poskytol súdu všetky
dôkazné materiály na preukázanie svojich tvrdení a bol toho názoru, že v danej veci uniesol dôkazné
bremeno. Poverený zástupca žalovaného sa taktiež pridržiaval svojich podaní doručených súdu dňa

27.07.2016 a žiadal žalobu zamietnuť, pričom predložil súdu list, doručený dňa 09.10.2017, označený
ako žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku. Súd poukazuje na to, že žiadosť bola zaslaná
právnym zástupcom žalobcu, ktorý vypovedal žalobcovi plnomocenstvo, taktiež dňa 09.10.2017.

4.1. Žalobca do spisu založil pracovnú zmluvu zamestnanca, zmluvu o dielo č. 06/01/2009, list zo

dňa 11.01.2012 - odpor, list zo dňa 11.04.2012, vyjadrenie a doplnenie návrhu na zmenu, list zo
dňa 16.04.2012, vyjadrenie, výkazy odpracovaných hodín zo stavieb, výplatné listiny, oznámenie o
výsledku prešetrenia podnetu Inšpektorátom práce Prešov zo dňa 06.06.2001, späťvzatie časti návrhu
a predloženie dôkazov, uznesenie 17Cpr/1/2012-103 zo dňa 25.06.2012, záznam 17Cpr/1/2012-102 zo
dňa 26.06.2012, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 03.12.2012, objednávky faktúry spol. Ardents Slovakia

spol. s r. o., vyjadrenie spol. UNIMONT ČAJKOV, s. r. o., rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa
27.05.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.02.2014, žiadosť o zámenu sudcu zo dňa
23.04.2014 a 29.04.2014, zápisnicu zo dňa 16.07.2014, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 08.09.2014,
sťažnosť na textový obsah zápisnice zo dňa 27.09.2014, upozornenie na chýbajúce písomné materiály
zo dňa 05.08.2015, žiadosť o určenie termínu pojednávania zo dňa 22.06.2015 a vyjadrenie JUDr.

Kelera zo dňa 05.05.2015. Ďalej do spisu založil žalobca zoznam pracovníkov na akciu GR 2009 v
SLOVNAFT, a. s. Bratislava, zoznam pracovníkov na veľké GR 2009 SLOVNAFT, a. s. Bratislava,
odpoveď Inšpektorátu práce Prešov, zmluva o dielo č. 25/08/2009, zmluva o dielo č. 04/01/2010/03,
zmluva o dielo č. 03/06/2010/04, list adresovaný predsedníčke Okresného súdu Humenné, list za
obetavý a tvorivý prínos pre mesto Snina v oblasti športu, list zo dňa 10.08.2017 od spol. UNIMONT

ČAJKOV, s. r. o., ktorá potvrdila, že žalobca vykonával montážne práce v zmysle objednávok.

5. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

5.1. Podľa § 9 ods. 1 druhá veta zákona č. 514/2003 Z. z., za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

5.2. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnéhorozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca podal na súd dňa
29.06.2016 žalobu, v rámci ktorej si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, ktorá
mu mala vzniknúť z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Humenné, a to v konaní

vedenom pod sp. zn. 17Cpr/3/2012, a to porušením povinnosti orgánu verenej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ďalej prieťahmi v súdnom konaní a nevyhodnotením
relevantných dôkazov, či popretím skutkových tvrdení žalobcu a samotnou nečinnosťou súdu. Zo strany
Okresného súdu Humenné podľa názoru žalobcu došlo k odopretiu práva na súdnu ochranu. Žalobca si
v rámci tohto konania uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške 4 418,62 eur a náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 5 000,- eur.

6.1. Žalobca bol v danom spore toho názoru, že nakoľko predložil dostatok dôkazných prostriedkov,
uniesol dôkazné bremeno na preukázanie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Humenné.
Súd však v danej veci musí uviesť, že napriek tomu, že doložil tieto dôkazné prostriedky, tieto
sú irelevantné, nakoľko neboli splnené základné predpoklady zákona č. 514/2003 Z. z., konkrétne

podľa § 15 ods. 1, a to podanie písomnej žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku s
príslušnýmorgánom,t.j.sMinisterstvomspravodlivostiSR.Napojednávanísamotnýpoverenýzástupca
žalovaného uviedol a súdu predložil na nahliadnutie, že dňa 09.10. bola Ministerstvu spravodlivosti SR
doručenážiadosťžalobcuopredbežnéprerokovanienároku.Súdvdanejvecipoukazuje,žetátožiadosť
bola doručená po začatí súdneho konania a nie pred začatím súdneho konania, a teda absentuje v danej

veci možnosť poškodeného subjektu obrátiť sa na súd s príslušnou žalobou, nakoľko nárok žalobcu
predbežne prerokovaný medzi poškodeným subjektom a príslušným orgánom nebol. Súd poukazuje na
to, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, ktorá musí
byť splnená, aby nárok žalobcu mohol byť prejednaný v občianskom súdnom konaní. Účelom platnej
úpravy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je najmä povinnosť príslušného orgánu štátu uplatnený nárok na

náhradu škody predbežne prerokovať z titulu, aby súdy neboli zbytočne zaťažované žalobami o náhradu
škody.

6.2. Na to, aby súd priznal žalobcovi právo na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., musia
byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: 1. existencia škody, 2. nezákonné rozhodnutie alebo

nesprávny úradný postup a 3. kauzálny nexus, t. j. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu, resp. nesprávnym úradným postupom. Ak v danej veci nie je splnená čo i len
jedna podmienka, nedochádza k nesprávnemu úradnému postupu alebo k nezákonnému rozhodnutiu,
či k existencii škody.

6.3. Žalobca v konaní poukazoval na nesprávny úradný postup Okresného súdu Humenné v konaní
vedenom pod sp. zn. 17Cpr/3/2012. Okresný súd Bratislava I však nemôže postup Okresného súdu
Humenné skúmať z hľadiska procesného postupu, ktorý jednak nikdy nebol vyhodnotený ako nesprávny
alebo nezákonný, nakoľko postup súdu, hoci aj nesprávny, ktorý nachádza odraz vo vydanom
rozhodnutí, nemožno považovať za titul pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a teda žalobca si

nesprávne uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu.

6.4. Tak ako už vyššie Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie uviedol, že nemôže preskúmavať
procesný postup iného okresného súdu, poukazuje súd prvej inštancie v tejto veci na to, že v prípade,
ak mal žalobca subjektívny pocit, že Okresný súd Humenné mal prieťahy v konaní, prípadne nekonal v

súlade s zákonom, mal právo podať sťažnosť na Ústavný súd SR podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR s tým,
že v prípade, ak by ústavný súd sťažnosti žalobcu vyhovel, mohol by zároveň v súlade s § 56 ods. 4
zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR a konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
priznať žalobcovi aj primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň žalobca mohol podať aj sťažnosť na
postup súdu v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

6.5. Nakoľko zo strany Okresného súdu Humenné nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca
si neuplatnil nárok v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. na Ministerstve spravodlivosti SR na
základe predbežného prejednania, súd uvádza, že nemohlo dôjsť ani ku škode, či už majetkovej alebonemajetkovej. K majetkovej škode súd uvádza, že konanie sp. zn. 17Cpr/3/2013 nebolo právoplatne
skončené, a preto žalobcov záver o vzniku
škody je predčasný, nakoľko žiadna škoda žalobcovi do dnešného dňa nevznikla. K nemajetkovej

ujme súd uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko sumu 5 000,- eur nepreukázal,
a teda nesplnil si elementárnu povinnosť tvrdenia o zásahu do žalobcovho práva v takej intenzite,
ktorá by spoľahlivo preukázala existenciu nemajetkovej ujmy a odôvodňovala peňažnú náhradu tejto
nemajetkovej ujmy.

6.6. Ku kauzálnemu nexusu Okresný súd Bratislava I uvádza, že nakoľko nebola spôsobená žalobcovi
škoda zo strany Okresného súdu Humenné, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nemá za
preukázanú priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a žalobcom
tvrdenou škodou.

6.7. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu zamietol.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko
si tieto neuplatnil a v konaní mu žiadne nevznikli. Súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 255
ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.