Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/316/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208589
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7817208589.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya
asudkýňJUDr.AndreyGaldunovejaJUDr.AnnySlovinskejvsporežalobcov1/C.O.,nar.XX.XX.XXXX,
samostatne hospodáriaci roľník, so sídlom G. č. XXX, XXX XX G., IČO: 35536004, 2/ Ján Jakubovský,
nar. XX.XX.XXXX, samostatne hospodáriaci roľník, so sídlom Slavoška č. 14, 049 34 Markuška, IČO:
42106931, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, so sídlom Cyrila a Metóda 4,

048 01 Rožňava, proti žalovaným 1/ Miroslav Lörinc, nar. XX.XX.XXXX, samostatne hospodáriaci roľník,
so sídlom Kečovo č. 109, 049 55 Dlhá Ves, IČO: 3299 8791, 2/ Kornélia Molnárová, nar. XX.XX.XXXX,
samostatne hospodáriaci roľník, so sídlom Kečovo č. 161, 049 55 Dlhá Ves, IČO: 3028 6581, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu č.k. 15C/11/2017-506 zo
14.8.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie uznesením č.k. 15C 11/2017-506 zo dňa 14.8.2017
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak o návrhu podanom 31.7.2017, ktorým sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa užívania pozemkov

označených a špecifikovaných v žalobnom návrhu, nachádzajúcich sa v kat. úz. W., najmä zdržať sa
vstupovania na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi a zdržať
sa ich akéhokoľvek poľnohospodárskeho obhospodarovania. Návrh odôvodnili tým, že predmetné
poľnohospodárske pozemky užívajú od roku 2011 na základe nájomných zmlúv na poľnohospodárske
účely pri prevádzkovaní podniku v súlade s osobitnými predpismi, za užívanie ktorých žalobcovia v 1. a
2. rade platia riadne a včas nájomné a plnia si povinnosti platenia dane z nehnuteľností v zmysle zákona

o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Žalobca
v 1. rade má uzatvorenú nájomnú zmluvu č. PNZ-P 40455/11 zo dňa 25.8.2011 s prenajímateľom
Pozemkovým fondom, predmetom ktorej sú poľnohospodárske pozemky v okrese Rožňava, kat. úz. W.
o celkovej výmere 223,7250 ha a nájomná zmluva je uzatvorená na obdobie 10 rokov. Žalobca v 2.
rade ako podnájomca má uzatvorenú zmluvu o podnájme s nájomcom poľnohospodárskych pozemkov
Jánom Zollerom, SHR Kečovo, ktorej predmetom sú pozemky na poľnohospodárske účely, na ktoré

má nájomca uzatvorené nájomné zmluvy (zmluva o podnájme je uzatvorená počnúc dňom 1.1.2011 na
dobu neurčitú). Žalobcovia ďalej v návrhu uvádzali, že žalovaní v 1. a 2. rade neoprávnene zasahujú
do ich práv tým, že vstupujú na poľnohospodárske pozemky, mulčujú ich, kosia na predmetných
pozemkoch bez súhlasu žalobcov v 1. a 2. rade a odvážajú pokosenú trávu pre vlastné potreby, a to
napriek opakovaným výzvam žalobcov a bez toho, aby žalovaní žalobcom predložili doklad osvedčujúci
titul, na základe ktorého špecifikované poľnohospodárske pozemky užívajú. Žalobca v 1. rade podal

16.5.2017 podnet na trestné stíhanie s tým, že vec bola po zdokumentovaní a vykonanom šetrení
postúpená Okresnému úradu v Rožňave na prejednanie priestupku, avšak žalovaní v 1. a 2. radenapriek tomu neupustili od svojho konania, naopak uplatnili si žiadosťou nárok na poskytnutie podpory v
poľnohospodárstve na priame platby u poľnohospodárskej platobnej agentúry. Zároveň žalobcovia v 1. a
2. rade poukázali na ustanovenia Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých obdobné právo na ochranu

proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje, má okrem vlastníka aj ten, kto je oprávnený mať
vec u seba. Preto je podľa ich názoru daná naliehavosť potreby bezodkladne upraviť vzťahy a pomery
medzi účastníkmi a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2 CSP spolu
s § 16a, § 16b ods. 1, 2 zákona č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní

podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a poukázal na všeobecnú charakteristiku neodkladného
opatrenia a potrebný rozsah dokazovania, pričom upriamil pozornosť na judikatúru Najvyššieho súdu
SR (rozhodnutie 2 Cdo 104/2010, 2 Cdo 105/2010, 4 Obo 218/2000, 4 Cdo 47/2009, 4 Cdo 57/2009,
2 M Cdo 3/2010). Dospel k záveru, že v danom prípade žalobcovia obsahom návrhu neosvedčili
nimi tvrdené skutočnosti o potrebe naliehavosti i primeranosti žiadaného neodkladného opatrenia .
Žalobca v 1. rade nepredložil ani ním v návrhu spomenutý dôkaz, a to fotokópiu priestupkového spisu,

prípadne doklad o priestupkovom konaní, v ktorého konaní má byť poškodeným. Podľa správy pre
žalobcu v rade 1/ Okresné riaditeľstve Policajného zboru v Rožňave, Obvodné oddelenie PZ Plešivec
zo dňa 08.06.2017, číslo konania ORPZ-RV-OPP6-43/2017-P je len zrejmé, že vec ohľadom priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 16.05.2017 bola po zdokumentovaní a vykonanom šetrení
v zmysle § 60 ods. 3 písm. d) zák. SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch predložená Okresnému úradu

v Rožňave, avšak čo je predmetom veci žalobca nepreukázal. Žalobcovia neosvedčili ani ďalšie nimi
tvrdené skutočnosti napr. ohľadom toho, že žalovaní si žiadosťou uplatnili nárok na poskytnutie podpory
v poľnohospodárstve na priame platby u Poľnohospodárskej platobnej agentúry ako to tvrdia na strane
15 svojho návrhu. Žalobcovia súdu ani žiadnym spôsobom nepreukázali, že zo strany žalovaných
dochádza k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov tým, že vstupujú na poľnohospodárske pozemky,

mulčujú ich a kosia na predmetných pozemkoch bez súhlasu žalobcov a pokosenú trávu odvážajú
bez súhlasu žalobcov. Uvedené tvrdenia zo strany žalobcov bolo potrebné pre účely neodkladného
opatrenia dokladovať napríklad formou fotodokumentácie. Žalobcovia súdu taktiež žiadnym spôsobom
nepreukázali, že z ich strany došlo k viacnásobným výzvam k žalovaným, aby zo strany žalovaných
nedochádzalo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov.

Okrem iných dôvodov prvoinštančný súd poukázal na to, že vzhľadom na nutnosť zachovania
princípu hospodárnosti konania (článok 17 CSP), ktorý je jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu
ustanovení Civilného sporového poriadku, ako aj iných procesných predpisov, pričom uvedený princíp
je ekvivalentom či koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá musí byť
nielen zákonná, ale i efektívna, t.j. účinná a rýchla, zvlášť, ak ide o rozhodovanie o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, kedy zákonodarca výslovne uvádza, že navrhovateľ musí k návrhu
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Súd prvej inštancie preto dôvodil, že nemal možnosť vyčkávať
vzhľadom na plynutie 30 dňovej lehoty na rozhodnutie, či navrhovateľ doručí ním označené dôkazy
(fotokópiu priestupkového spisu, fotodokumentáciu, a iné) a osvedčí skutočnosti svedčiace v prospech
nariadenia neodkladného opatrenia v tejto lehote, resp. čakaním a zaoberaním sa podaným návrhom

zákonným sudcom až v posledný deň lehoty na rozhodnutie a zároveň expedovanie predmetného
rozhodnutia. Podmienkou prípadného vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
osvedčenie skutočností preukazujúcich tvrdené fakty už v deň podania návrhu, ktorú navrhovatelia
nesplnili (viď § 326 ods. 2 CSP). Berúc do úvahy aj lehoty, ktoré zákonodarca stanovil súdu na
rozhodnutie o návrhu, zdôraznil povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a predloženie dôkazov o

nich už so samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak žalobcovia žiadali nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu ohrozenia výkonu ich činnosti, je ich povinnosťou obavu z ohrozenia
osvedčiť. Mali by teda predovšetkým tvrdiť, že žalovaní realizujú nejaké úkony, ktoré odôvodňujú
neodkladnú úpravu pomerov, ale aj, a to súd zdôrazňuje, opis skutočností osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal za to, že v danom prípade žalobcovia

neosvedčili ohrozenie práva, ku ktorému má dochádzať konaním zo strany žalovaných v 1. rade T. I. a v
2. rade W. T.. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaní podali žiadosť o
poskytnutie podpory adresovanú Poľnohospodárskej platobnej agentúre, resp. z hľadiska naliehavosti
uvedenia konania preukazujúceho urgentnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Ďalej zdôraznil, že
existencia samotných nájomných zmlúv, ktorú ako prioritnú zdôrazňujú žalovaní bez preukázaného

konania (žalovaného v 1. rade T. I. a žalovanej v 2. rade W. T.) vo vzťahu k pozemkom v nájme
žalobcov nemôže byť sama osebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Na žalobcoch je,
aby v takom prípade preukázali (osvedčili), že žalovaní realizujú kroky, ktorými by prípadne nepriaznivo
ohrozili poľnohospodársku činnosť žalobcov. Využitie práva v zmysle vyššie citovaných ustanovenízákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji
vidieka nemôže byť podľa názoru súdu samo osebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
Nariadenieneodkladnéhoopatreniavyžadujebezprostrednénebezpečenstvovznikuujmyanaliehavosť

nariadenia neodkladného opatrenia, čo v danom prípade nemožno vyvodiť. Z uvedených skutočností
súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dôvodný, preto ho zamietol.
O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol postupom podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 266 ods. 1 CSP s tým, že žalovaní majú síce

nárok na náhradu trov konania, avšak v tomto konaní im trovy nevznikli, preto im ich súd nepriznal.

2. Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým navrhli
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle ich návrhu
zo dňa 31.7.2017, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Podľa
názoru žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podali, spĺňa všetky náležitosti v

zmysle§326ods.1CSPavzmysleodseku2tohtoustanoveniažalobcoviapripojiliknávrhuimdostupné
listiny, na ktoré sa v návrhu odvolávajú. Potvrdili , že k návrhu nepripojili súdom vytknuté listiny (kópiu
priestupkového spisu, resp. doklad o priestupkovom konaní, dôkaz, že zo strany žalovaných dochádza
k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov - vstup na pozemky, kosenie, mulčovanie, odvoz pokosenej
trávy, nepredložili prípadnú fotodokumentáciu, neosvedčili, že žalovaný si uplatnili žiadosťou nárok na

poskytnutie podpory u poľnohospodárskej platobnej agentúry). Uviedli, že tieto listiny nemali k dispozícii
bez ich zavinenia, a s poukázom na ust. § 129 ods. 1, 2 CSP dôvodili, že súd prvej inštancie ich nevyzval
v zmysle tohto ustanovenia na doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o listiny, na
ktoré poukazuje a ktoré považuje za dôležité pre vydanie neodkladného opatrenia. Dodali, že do dňa
spísania návrhu Okresný úrad v Rožňave nekonal, a iba na žiadosť žalobcov im bolo zo strany OO

PZ v Plešivci vydané potvrdenie zo dňa 8.6.2017 o postúpení priestupku, preto nemohli predložiť iné
doklady. Po doručení uznesenia súdu prvej inštancie žalobcovia zabezpečili na základe odôvodnenia
uznesenia dôkazy z priestupkového spisu, a to záznam o podaní oznámenia žalobcu, zápisnicu o
ohliadke miesta priestupku, zápisnicu o ohliadke miesta priestupku, záznam o podaní vysvetlenia Z.
T., záznam o podaní vysvetlenia L. P., fotodokumentáciu a upovedomenie zo dňa 8.6.2017, ktoré

pripojili k podanému odvolaniu. V odvolaní žalobcovia zároveň poukázali na to , že žalovaní pokračujú
v neoprávnených zásahoch do užívania poľnohospodárskych pozemkov žalobcov napriek tomu, že
boli ústne vyzvaní na upustenie od konania opísaného v návrhu, a teda aj po 16.5.2017 žalobcovia
opakovane privolali hliadku polície a oznámili neoprávnené zásahy do užívania, o čom pripojili fotografie.
Vo vzťahu k tvrdeniu o uplatnení žiadosti o poskytovanie podpory z poľnohospodárskej platobnej

agentúry žalobcovia uviedli, že v čase podania návrhu nevedeli preukázať uvedené skutočnosti, teda,
že žalovaní podali žiadosť o poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu. Žalobcovia vyjadrili
názor, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom k obmedzeniu žalovaných
v 1. a 2. rade, pretože títo nemajú žiadne právo užívať predmetné pozemky a naopak sa zamedzí
bezprostrednému nebezpečenstvu vzniku ujmy na strane žalobcov.

3.KrajskýsúdvKošiciachnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§385ods.1CSPprejednalbez
nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania
v zmysle § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

4. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého uznesenia, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na
zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalobcov odvolací súd
uvádza nasledovné :

5. V odvolacom konaní bolo s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu odôvodnenie
preskúmavaného uznesenia i argumenty obsiahnuté v podanom odvolaní a listiny pripojené k odvolaniu
potrebné posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce potrebu
nariadiť vo veci neodkladné opatrenie v znení tak, ako ho navrhovali žalobcovia v návrhu podanom na
Okresnom súde Rožňava dňa 31.7.2017.

6. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Odvolací súd s poukazom na uvedené je toho názoru, že žalobcovia dostatočne a včas neosvedčili
právo, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia, pretože neosvedčili,
že zo strany žalovaných dochádza ku konaniu, ktoré možno posúdiť ako neoprávnený zásah do ich
práva. Správne prvoinštančný súd vychádzal z úvahy, že ak žalobcovia žiadali nariadenie neodkladného

opatreniazdôvoduohrozeniavýkonuichčinnosti,jeichpovinnosťouobavuzohrozeniaosvedčiť,pričom
v tomto prípade takéto ohrozenie svojho práva neosvedčili.

9. Odvolací súd tu poukazuje na existujúcu judikatúru, v zmysle ktorej pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia sa musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku
a je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej

minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 89/02)
a nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov
alebo tretích osôb, pričom pri jeho nariaďovaní nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré
treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie

skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu,
pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska
právneho posúdenia veci (viď napr. uznesenie NS SR 2 M Cdo 3/2010, na ktoré poukazoval aj súd prvej
inštancie).

10. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

11. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

12. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadať, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v
odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

13. Tieto princípy a zásady Civilného sporového poriadku platia pre celé konanie, teda je nevyhnutné

z nich vychádzať počas konania vo veci samej a ich uplatnenie je o to viac žiaduce pri rozhodovaní
o takom procesnom inštitúte, akým je neodkladné opatrenie, ktorého osobitný charakter vyžaduje
vylúčenie potreby procesnej aktivity sporových strán (predovšetkým žalovaného), ako aj ustanovenia o
pojednávaní a procesnom dokazovaní.

14. Vychádzajúc z uvedených zásad súd prvej inštancie správne uzavrel, že v tomto prípade žalobcovia
neosvedčili nimi tvrdené skutočnosti, keď žiadnym spôsobom nepreukázali, že zo strany žalovaných
dochádza k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov tým, že vstupujú na poľnohospodárske pozemky,
mulčujú ich, kosia na predmetných pozemkoch bez súhlasu žalobcov a pokosenú trávu odvážajú bez
súhlasu a rovnako nepreukázali, že z ich strany došlo k viacnásobným výzvam, aby tak ďalej nekonali.

Ohrozenie svojho práva neosvedčili ani tým, že nepredložili dôkazy osvedčujúce, že podali žalovaní
žiadosť o poskytnutie podpory, adresovanú poľnohospodárskej platobnej agentúre. Zároveň správne
uzavrel, že existencia samotných nájomných zmlúv vo vzťahu k pozemkov v nájme žalobcov nemôže
byť sama o sebe dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a bolo na žalobcoch, aby preukázali(osvedčili), že žalovaní realizujú kroky, ktorými by prípadne nepriaznivo ohrozili poľnohospodársku
činnosť žalobcov. Keďže nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje bezprostredné nebezpečenstvo
vzniku ujmy a naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, čo v danom prípade prípade nebolo

možné vyvodiť.

15. Nebolo možné akceptovať odvolaciu námietku žalovaných vzťahujúcu sa na povinnosť súdu prvej
inštancie postupovať v súlade s § 129 ods. 1, 2 CSP, nakoľko v súlade s citovaným ustanovením
je súd povinný postupovať v prípadoch, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (alebo iné

podanie vo veci samej) je spracovaný tak, že z neho nie je zrejmé čoho sa týka, čo sa ním sleduje,
alebo je toto podanie neúplné alebo nezrozumiteľné z iného dôvodu . Oproti tomu súd nemá povinnosť
vyzývať stranu sporu na odstránenie nedostatkov alebo doplnenie v prípade, ak strana sporu svoje
tvrdenia nepodloží dostatočnými dôkazmi, teda nepripojí alebo neoznačí dôkazy, ktorými by boli jej
tvrdenia preukázané. Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, t.zn., že účastníka (stranu
sporu) v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť

alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce ich pravdivosť. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní sú
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, ako napr. listiny, správy, vyjadrenia orgánov,
znalecké posudky, fotodokumentácia alebo v konaní o veci samej výsluch účastníkov a svedkov. To
znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť dohady, predpoklady, indície a podobne.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť predložiť dôkazy spôsobilé preukázať pravdivosť svojich tvrdení,

dostáva sa do procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena a súdu neostáva nič iné, len
na okolnosti a skutočnosti tvrdené účastníkom, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Takýto
nedostatok však nie je možné považovať za vadu návrhu, ktorú by bolo potrebné a možné odstraňovať
v súlade s postupom upraveným v § 129 CSP.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že k podanému odvolaniu žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení
pripojili aj ďalšie listiny (ktoré neboli pripojené k návrhu) odvolací súd bral zreteľ aj na ich obsah
a posudzoval, či obsah týchto listín bol spôsobilý zmeniť závery o tom, že žalobcovia dostatočným
spôsobom neosvedčili svoje tvrdenia a potrebu neodkladnej úpravy vzťahov, pričom dospel k záveru,
že ani tieto listiny neboli spôsobilé zmeniť vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie. Zo záznamu o

podaní oznámenia zo 16.5.2017, zápisnice o ohliadke miesta priestupku a fotodokumentácie vyplýva
iba skutočnosť, že došlo k obkoseniu pozemku, avšak nie je možné z týchto dôkazov vyvodiť záver
(ani pravdepodobný) o tom, že tak konali žalovaní (jedná sa iba o subjektívny názor žalobcu v 1.rade,
ktorý nie je vierohodne preukázaný). Naopak zo záznamu o podaní vysvetlenia Z. T. je zrejmá spornosť
nájomných zmlúv od ktorých žalobcovia odvodzujú svoje právo ako aj existencia iných zmluvných

vzťahov k predmetným pozemkom, ktoré skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej
v prípade ak niektorá zo sporových strán podá žalobu na súd. V tomto štádiu konania s poukazom
na základné princípy rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako na ne
poukázal súd prvej inštancie, nie je možné vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie a predložené dôkazy
nepostačujú na osvedčenie danosti práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana ani naliehavej potreby

nariadiť opatrenie v navrhovanom znení.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje za vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie,
a preto ho v súlade s ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní, preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).