Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113231498
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113231498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

sudcovJUDr.PetraPriehoduaJUDr.AnnySnopčokovej,vprávnejvecižalobcu:IntrumJustitiaSlovakia,
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, AK Bratislava, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanej: J. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F., F. B. XXX/XX, štátna občianka SR, v konaní zastúpená opatrovníčkou P. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomT.T.,M.XXX/X(do30.06.2016zaúčastivedľajšiehoúčastníkaVšeobecnáochrana
práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava, zastúpené JUDr. Patrikom Podhorským,
advokátom, AK Bratislava, Zámocká 36), o zaplatenie 803,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.01.2016, č. k. 17C/80/2014-147, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške 179,52 Eur,
posledným výrokom rozhodol, že žalobcovi a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Okresný súd
rozhodoval o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 803,51 Eur, ktorý tento uplatnil z titulu

dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.06.2007, konkrétne žalovaná nesplnila záväzok
v lehote splatnosti a dostala sa do omeškania s vrátením nesplatenej časti úveru vo výške 709,69
Eur, nesplatených zmluvných úrokov vo výške 72,89 Eur s príslušenstvom a nesplatených poplatkov
za správu úveru vo výške 20,93 Eur. Žalobca uplatnil svoj nárok ako postupník zo zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej s postupcom J. J., a.s. dňa 28.03.2013, ktorou bola pohľadávka voči žalovanej z
titulu nesplateného úveru vo výške dlžnej sumy 661,57 Eur postúpená žalobcovi. Okresný súd zamietol
žalobu z dôvodu, že žalobcu v tejto veci nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného, a to s poukazom

na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že
právnypredchodcažalobcu doručil,resp.doručovalžalovanejpísomnúvýzvunaúhradudlhu,žepotejto
písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu bola žalovaná v omeškaní viac ako 90 dní so splnením
svojho peňažného záväzku. Tiež žalobca nepreukázal, či skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky voči
žalovanej na základe uvádzanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2013 č. XXXX/XXXX/B.,
pretože zo zmluvy o postúpení pohľadávky z článku I. ods. 2 veta prvá vyplýva, že účastníci zmluvy majú
záujem ešte len postúpiť pohľadávky uvedené a špecifikované v prílohe č. 1. Príloha č. 1 nebola súdu

žalobcom predložená, a preto žalobca nepreukázal, že je v nej uvedená aj pohľadávka voči žalovanej.
Súd preto dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 zákona o bankách
vyžadované pre platné postúpenie pohľadávky banky na žalobcu, a preto ho považoval za neplatné v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, takže žalobca pohľadávku voči žalovanej nenadobudol. O trováchkonaniarozhodolsúdspoukazomnaustanovenie§142ods.1O.s.p.,vedľajšiemuúčastníkovinastrane
žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi za tri
úkony právnej služby a trikrát režijný paušál, ktoré označil za súladné s vyhláškou č.655/2004 Z. z.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom
rozsahu predmetného rozsudku. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu
na ďalšie konanie. Vytýkal nesprávne právne posúdenie veci dôvodiac, že svoju aktívnu vecnú
legitimáciu žalobca v konaní preukázal predložením listinného dôkazu, a to oznámenia o postúpení

pohľadávky, ktorým si postupca (J. J., a.s.) splnil povinnosť podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Podporne
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003. Uvádzal, že
súdu prvej inštancie rovnako predložil zmluvu o postúpení pohľadávok s identifikáciou postupovanej
pohľadávky voči žalovanej. K ustanoveniu § 92 zákona o bankách, konkrétne odseku 8 uviedol, že toto

nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Účel tohto ustanovenia je vyjadrený aj v dôvodovej
správe k § 92 vládneho návrhu zákona o bankách, v zmysle ktorej „v ustanoveniach odsekov 1 až 7
- (teraz odsek 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva“. Nejde však o zákonné
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť

postúpenia. Pokiaľ by okresný súd správne právne posúdil vec, bol by v žalobe v celom rozsahu vyhovel.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila napriek doručenej výzve zo strany súdu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej len

„CSP“),preskúmalvecvmedziachdanýchustanovením§379a§380CSPbeznariadeniapojednávania
v súlade s § 385 ods. l CSP a contrario, rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 803,51 Eur s

príslušenstvom, pričom právny základ uplatneného nároku vznikol zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorú žalovaná uzatvorila so J. J., a.s., so sídlom v T. dňa 01.06.2007. Žalovanej bol poskytnutý
spotrebný úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 18,4 % ročne, ktorý sa zaviazala uhradiť
formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru
dňa 20.05.2012, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Žalobca zároveň uviedol, že predmetnú

pohľadávku z bankového úveru nadobudol od svojho právneho predchodcu - banky na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej medzi J. J., a.s. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom
dňa 28.03.2013. Žalobca svoje tvrdenie o aktívnej vecnej legitimácii preukázal zmluvou o postúpení
pohľadávok doručenou okresnému súdu v priebehu prvoinštančného konania vo fotokópii po tom,
keď do konania vstúpil na strane žalovanej vedľajší účastník Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov a

namietal nedostatok aktívnej vecne legitimácie na strane žalobcu. Zároveň predložil aj výzvu J. J., a.s.,
adresovanú žalovanej zo dňa 26.01.2011, v ktorom J. J., a.s., ako veriteľ pohľadávky oznámila žalovanej
omeškanie ku dňu 31.12.2010 vo výške 126,48 Eur s príslušenstvom a so žiadosťou, aby túto uhradila
najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Postupca oznámenie postúpenia pohľadávky žalovanej
nedoručil,čovyplývazpriloženéhozoznamunedoručenýchoznámeníopostúpenípohľadávkypriložené

k špecifikácii odovzdanej pohľadávky, pričom ako dôvod nedoručenia sa uvádza „adresát neznámy“.

6. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, vyplýva mu teda procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo

pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd prvej inštancie sa preto správne
zameral na skúmanie vecnej procesnej legitimácie strán sporu, najmä na skúmanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, teda vysporiadanie sa s otázkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, na
základe ktorej by mohol súd konštatovať, že žalobca je skutočným nositeľom práva, ktorého sa v spore

voči žalovanej domáha.7. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

8. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

9. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu - 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch

na bývanie podľa osobitného predpisu - 87ad). Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

10. V danom prípade mal žalobca nadobudnúť aktívnu vecnú legitimáciu na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, preto okrem všeobecnej právnej
úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka bolo potrebné
skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy upravujúcej pôvodný zmluvný

vzťah medzi pôvodným veriteľom J. J., a.s., ktorá je bankový subjekt a žalovanou, pričom na právny
status pôvodného veriteľa sa právne vzťahy vyplývajúce z úverových zmluvných vzťahov medzi bankou
a klientami banky spravujú osobitnou právnou úpravou zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pokiaľ
osobitná právna norma ako lex specialis upravuje osobitne zákonné podmienky a predpoklady pre
platné postúpenie pohľadávky z bankových úverov - konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o

bankách, súd prvej inštancie správne aplikoval a vyložil predmetné zákonné ustanovenie ako zákonné
podmienky, ktoré banka ako pôvodný veriteľ bola povinná splniť na to, aby došlo z jej strany k platnému
postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z bankového úveru voči dlžníkom na ďalší subjekt.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že žalobca nie je v danom spore aktívne

legitimovaným nositeľom práv z predmetnej pohľadávky, pretože súdu nepreukázal, že by na neho
právne relevantným a zákonným spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobcom. Odvolací súd s
poukazom na ustanovenie § 98 ods. 8 zákona o bankách zdôrazňuje, že zákon o bankách ako
osobitná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok
(osobitná písomná výzva banky klientovi a relevantná doba omeškania aj napriek písomnej výzve

banky), pričom súd v konaní nemal preukázané splnenie jednej z uvedených zákonných podmienok,
a to hodnoverne preukázané zaslanie písomnej výzvy banky žalovanej ako dlžníčke tak, ako to
predpokladá uvedené zákonné ustanovenie. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ chce banka alebo
pobočka zahraničnej banky postúpiť postupníkovi pohľadávku z úveru, môže tak urobiť za podmienok
vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda pokiaľ nesplní riadne a včas, čo i len

jednu splátku istiny úveru, jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a súčasne
že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol preukázateľne písomne bankou vyzvaný.

12. Závery súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že neboli naplnené zákonné podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu z dôvodu nepreukázania naplnenia zákonných

predpokladov vyplývajúcich z § 92 ods. 8 zákona o bankách, boli správne. Žalobca nepreukázal
hodnoverným dôkazom, že by zaslal písomnú výzvu banky na úhradu dlžnej sumy žalovanej, rovnako
nepreukázal súdu ani odoslanie takejto písomnosti.

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prípade pohľadávky banky

je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách iba
pohľadávka, alebo časť pohľadávky z bankového úveru len za predpokladu, že preukázateľne banka
ešte pred postúpením pohľadávky zaslal písomnú výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu potom, čo bol
klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Ide o zákonné predpoklady preplatné postúpenie pohľadávky v zmysle hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia
pohľadávky.Tietopodmienkystanovujepriamozákonobankáchaajkebybolizákonodarcomstanovené
za účelom ochrany bankového tajomstva (čo odvolací súd konštatuje vzhľadom na označenie 14. časti

zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách Ochrana klientov a bankové tajomstvo, v ktorej je obsiahnuté
aj zákonné ustanovenie § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky upravené
osobitnou právnou normou, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon,
a preto s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka, je neplatný. Taktiež ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách

neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje
hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo
vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka). Takémuto záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže
banka lebo pobočka zahraničnej banky pohľadávku postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti zákona
o bankách, ktorej nadpis znie: „Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda

nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje
osobitné podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu,
čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka
platne postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Pokiaľ bola postúpená pohľadávka bankou
bez splnenia uvedených podmienok, je potrebné takéto konanie a úkon považovať za konanie v rozpore

so zákonom, ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú súd
prihliada ex offo. Žalobca nepreukázal naplnenie podmienky vyplývajúcej zo zákona pre platné
postúpenie pohľadávky, a to odoslanie a doručenie predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníčke.

14. Možno teda zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne

rozhodol, boli vecne správne, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok s poukazom na ustanovenie §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP s tým, že žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,

vzhľadom na jej procesnú úspešnosť. Pretože zo spisu vyplýva, že v odvolacom konaní jej žiadne trovy
nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že jej ich náhradu nepriznal.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).