Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204734
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813204734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu MEDAS, s.r.o., so sídlom
v Spišskej Novej Vsi, Sadová 12, IČO: 36570451, zastúpeného JUDr. Martinom Špakom, advokátom
Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi, Odborárov 49 proti žalovaným: 1/ S. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom v Y., T.. S. XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so sídlom v
Rožňave, Edelényska 2027/3, IČO: 47258853 a 2/ H.. V. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v P. W., Z. XX, o
zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 21.7.2016 č.k. 5C/203/2013-212 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej a o trovách konania vo vzťahu
žalobcu a žalovanej.

O d m i e t a odvolanie vo vyhovujúcom výroku voči žalovanému a vo výroku o trovách konania vo
vzťahu žalobcu a žalovaného.

Žalovanej priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol a žalovaného

v 2. rade zaviazal do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 10.000 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 10.3.2012 do zaplatenia. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej v 1.
rade trovy konania vo výške 100 % a žalovaného v 2. rade zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak potom, ako jeho rozsudok zo dňa 31.10.2014, ktorým zamietol žalobu voči žalovanej
v 1. rade o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 10.000 eur s 9 % úrokom z omeškania

ročne od 10.3.2012 do zaplatenia a nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade vylúčil na samostatné
konanie, zrušil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.5.2015 č.k. 1Co/100/2015-162 a po vrátení
veci uznesením zo dňa 4.9.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.9.2015, pripustil do konania na
strane žalovaného v 2. rade H.. V. Š..

3. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobcu, že vykonáva podnikateľskú
činnosť v oblasti nákupu, spracovania a následného predaja medu a sušených plodov a žalovaný v

2. rade ho oslovil s ponukou, že pozná osobu, ktorá sa zaoberá medom, s čím súhlasil a požiadal
žalovaného v 2. rade, aby túto osobu mu sprostredkoval, na čo žalovaný v 2. rade označil číslo účtu,
na ktorý mal žalobca poukázať sumu 10.000 eur. Poukázal tiež na obranu žalovanej v 1. rade, ktorá
žiadala zamietnuť žalobu voči nej s tvrdením, že žalovaný v 2. rade, s ktorým sa pozná cez internet odroku 2008, ju len požiadal o oznámenie čísla účtu, na ktorý jej bola pripísaná suma 10.000 eur, ktorú
sumu ešte v ten deň odoslala na účet žalovaného v 2. rade.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný v 2. rade uznal svoj nárok voči žalobcovi čo do
základu aj výšky. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia z výpovede žalovaného, že
so žalobcom bol v obchodnom vzťahu ako sprostredkovateľ dodania medu s tým, že žalobcovi prisľúbil
dodanie zhruba desať ton medu, za čo mu žalobca poskytol zálohu vo výške 10.000 eur, avšak odmietol
previesť peniaze na jeho účet, ale chcel previesť túto peňažnú sumu priamo na účet včelára. Po obdržaní

sumy 10.000 eur od žalovanej odviezol med v požadovanom množstve a kvalite žalobcovi, s ktorým
sa dohodli na tom, že vezme vzorky medu, ktoré dá vyšetriť, pričom následne mu žalobca oznámil, že
med je z hľadiska obchodného styku nevyhovujúci a buď mu zabezpečí novú dodávku medu alebo vráti
peniaze. Pri rozhodovaní vychádzal prvoinštančný súd takisto zo zistenia z výpisu z účtu žalovanej č.
XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni Bratislava, na ktorý bola dňa 9.3.2012 poukázaná suma
10.000 eur, ktorá bola v ten istý deň poukázaná na účet č. XXXXX-XXXXXXXXXXX.

5. Po právnom posúdení sporu podľa § 451 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žaloba je voči žalovanej nedôvodná pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, vychádzajúc pritom
zo úsudku, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní dodávky medu, žalovaná
v žiadnom obchodnom vzťahu so žalobcom nebola a pokiaľ žalobca sumu 10.000 eur poukázal na

účet žalovanej, išlo len o platobné miesto. Vo vzťahu k žalovanému preto žalobe vyhovel a rozhodol
rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP vzhľadom na fakt, že žalovaný uznal nárok žalobcu, čo do
základu aj výšky.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

7. Proti všetkým výrokom tohto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia sporu. Žiadal zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a uložiť žalovanej

a žalovanému zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 10.000 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 10.3.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 100 % s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných plniť, eventuálne navrhol zrušiť
napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zopakoval svoju argumentáciu
v žalobe, že dňa 9.3.2012 poukázal v prospech žalovanej sumu 10.000 eur s uvedením účelu platby

záloha na med s domnienkou, že žalovaná je výrobca medu, teda komodity, s ktorou žalobca podniká,
a pretože med mu nebol riadne dodaný, dožadoval sa vrátenia poukázanej sumy od žalovanej, ako aj
svojho obchodného partnera - žalovaného, ktorý tento obchod dohodol, avšak k vráteniu sumy 10.000
eur nedošlo. Dodal, že po rozšírení žaloby o žalovaného bolo úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, akou
mierou sa ten ktorý zo žalovaných bezdôvodne obohatil. Poukazom na závery uznesenia Krajského

súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/100/2015, ktorým odvolací súd zrušil v spore vydaný rozsudok súdu prvej
inštancie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/46/2009 žalobca tvrdil,
že právny názor prvoinštančného súdu by mohol obstáť len vtedy, ak by samotný žalobca konal s
vedomím, že vkladané finančné prostriedky nie sú určené pre žalovanú, ale pre žalovaného. V tejto
súvislosti žalobca podčiarkol, že žalovaný opakovane potvrdil, že žalobca chcel poukázať finančné

prostriedky priamo v prospech účtu včelára, a nie žalovanému. Z uvedeného žalobca mal za to, že
pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní je s istotou aj žalovaná. Súdu prvej inštancie žalobca
taktiež vytkol, že neuviedol, prečo považuje bankový účet žalovanej iba za platobné miesto, aj keď v
správe pre prijímateľa bolo uvedené jasne a zrozumiteľne, že sa jedná o zálohu na med, a že právny
názor odvolacieho súdu v uznesení sp.zn. 1Co/100/2015 nerešpektoval.

8. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu vyjadrila nesúhlas s námietkami žalobcu v
odvolaní a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny, lebo súd prvej inštancie
zistil skutkový stav v rámci navrhnutých dôkazov a nemal povinnosť vykonať dôkazy nenavrhnuté
sporovými stranami, v odôvodnení rozsudku stručne objasnil skutkový a právny stav, nemal povinnosť

zachádzať do všetkých detailov sporu tak, ako to namieta žalobca v odvolaní (uznesenie Ústavného
súdu SR sp.zn. IV.ÚS 115/03) a na základe zisteného skutkového stavu a uznania žalobného nároku
žalovaným, súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej správne posúdil vec ako bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného, ktorého zaviazal na plnenie. Upozornila, že žalobca síce vymedzil dôvodyodvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, avšak z obsahu odvolania vôbec nevyplýva, v čom
konkrétne vidí existenciu ním tvrdených odvolacích dôvodov, keďže v odvolaní opisuje len skutkový
stav totožný, ako ho uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Mala za to, že súd prvej

inštancie aplikoval ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka v súlade s právnou argumentáciou
žalobcu. Podčiarkla, že v žalobe žalobca spočiatku tvrdil, že sa dohodol so svojim obchodným partnerom
na sprostredkovaní nákupu vysoko kvalitného medu tak, že zálohu 10.000 eur zaplatí žalobca vopred
na konkrétny účet priateľky tohto obchodného partnera a keďže mu tovar nebol dodaný a neboli mu
vrátené ani poukázané finančné prostriedky, podal žalobu o vydanie plnenia proti žalovanej priateľke

svojho obchodného partnera a až následne, na základe obrany žalovanej obsiahnutej v odpore, žalobca
na pojednávaní dňa 13.2.2014 zmenil svoje tvrdenie, keď uviedol, že so žalovaným žiadnu zmluvu
neuzatvoril, ale od žalovaného chcel iba sprostredkovať konkrétneho včelára, ktorý mu dodá med a
ktorému aj poukázal zálohu 10.000 eur na účet oznámený žalovaným, pričom vopred majiteľa účtu
nepreveril, pretože uveril žalovanému v 2. rade. Zdôraznila, že ona sa pritom v priebehu celého konania
bránila rovnakým a nezmeneným spôsobom, že žalobcu nepozná, že o obchode s medom nevedela, nie

je ani nebola včelárkou, a peniaze obratom po pripísaní na účet previedla na účet žalovaného tak, ako
ju vopred požiadal, čo potvrdil sám žalovaný v priebehu sporu, že žalovaná nemá s daným obchodom
s medom nič spoločné, a nárok žalobcu voči svojej osobe v plnom rozsahu uznal.

9. Žalobca v duplike na vyjadrenie žalovanej odkázal na svoje odvolanie zo dňa 2.9.2016 a uviedol,

že s tvrdeniami žalovanej sa nemôže stotožniť. Doplnil, že žalovaná nepredložila podľa žalobcu žiaden
listinný dôkaz a vo svojej výpovedi uviedla, že sa so žalovaným zoznámila cez internet v roku 2008, a že
pochádza z regiónu, kde podniká pomerne veľký počet včelárov, o ktorých mal mať žalovaný prehľad, a
toto je jediný dôvod, prečo žalobca udržiava kontakt so žalovaným, čo potvrdil sám žalovaný vo svojej
výpovedi dňa 1.6.2016.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu
podaného odvolania žalobcu, skúmal, či sú splnené formálne podmienky pre meritórne odvolacie
konanie a dospel k záveru, že je potrebné podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť odvolanie žalobcu proti
vyhovujúcemu výroku voči žalovanému a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného,

ako podané neoprávnenou osobou, nakoľko týmto napadnutým výrokom rozhodnutia nebola žalobcovi
spôsobená žiadna ujma na jeho právach.

11. Následne odvolací súd na základe včas podaného odvolania žalobcu preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie v jeho výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanej a o trovách konania vo vzťahu žalobcu

a žalovanej, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadiska žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Rozsudok je v jeho napadnutej časti vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavanej časti rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Nebola zistená ani iná vada v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a

b) CSP, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Žalobca podal odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktoréhosúd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP vzhľadom na to, že buď súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Napokon
nesprávnesúitakéskutkovézistenia,ktorésúdzaložilnachybnomhodnotenídôkazov,t.j.keďjelogický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,

keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 až § 194 CSP.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn. zo
skutkového zistenia vyvodzuje, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru,
že tieto žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani

že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových
strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, §
194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo

že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutej časti rozsudku, preto sa v
súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a len na zdôraznenie správnosti
rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva:

20. Žalobca vo svojom odvolaní v podstate namieta, že záver prvoinštančného súdu o nedostatku
vecnej pasívnej legitimácie žalovanej z hľadiska § 451 Občianskeho zákonníka, z ktorého napadnuté
rozhodnutie vychádza, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa

obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka).

23. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. V
odbornej literatúre i súdnej praxi je bezdôvodné obohatenie chápané ako záväzok, ktorého obsahom je

povinnosť toho, kto sa obohatil, vydať to, o čo sa obohatil a jej korešpondujúce právo toho, na ktorého
úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie predmetu obohatenia. Predpokladom zodpovednosti
za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného ani jeho zavinenie, ale
objektívne vzniknutý stav obohatenia.24. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaná subjektom tvrdenej

povinnosti a žaloba proti nej nemôže byť úspešná.

25.Ktojevrámcizodpovednostizabezdôvodnéobohateniepasívnelegitimovanývyplývazustanovenia
§ 451 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil
alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.

26. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práv zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (§ 456 veta prvá Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal).

27. V posudzovanom prípade z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca

plnil na základe dohody (zmluvy) so žalovaným, v súlade s ktorou poukázal peňažnú sumu 10.000 eur na
žalovaným označený účet žalovanej v peňažnom ústave ako zálohu za kúpu medu, ku ktorej nakoniec
nedošlo. Za takejto situácie nebolo možné skutkový základ sporu posúdiť vo vzťahu k žalovanej ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, lebo nenaplňuje
znaky skutkovej podstaty tejto právnej normy. V skutkových okolnostiach daného sporu preto obstojí

právny záver súdu prvej inštancie, že v spore žalovaná nie je vecne pasívne legitimovaná a žalobe vo
vzťahu k žalovanej nemožno vyhovieť podľa zásad o zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, lebo
na rozdiel od žalovaného, ktorý bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom a svoj záväzok voči nemu v celom
rozsahuuznal,žalovanánebolavžiadnomzmluvnom(aniinom)vzťahusožalobcomažiadenmajetkový
prospechnaúkoržalobcunezískala.Adresátomplneniaposkytnutéhožalobcomvpodobezálohykúpnej

ceny medu v sume 10.000 eur v zmysle dohody žalobcu a žalovaného nebola. Nie je teda v rovine
hmotného práva nositeľkou záväzku k jeho vydaniu. V preskúmavanej veci totiž žalobca na základe
zmluvy so žalovaným plnil žalovanému na účet ním označený a žalovaný plnenie (zálohu) žalobcu aj
prijal. V tomto smere je príslušná zákonná úprava jednoznačná a nečiní v súdnej praxi žiadne aplikačné
ani výkladové potiaže. Prijatie zálohy na plnenie podľa zmluvy, ktorá sa neuskutočnila (v danom spore

o kúpe medu) sa tak stalo bezdôvodným obohatením žalovaného, čo žalovaný uznal a súd žalobcovej
požiadavke na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému aj vyhovel a súdnym rozhodnutím
peňažný nárok žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal. Prvoinštančný súd dospel preto k správnemu
záveru, že žalovaná nie je účastníčkou hmotnoprávneho zodpovednostného záväzkového vzťahu z
bezdôvodného obohatenia a teda, že nie je v danej veci pasívne legitimovaná. Žalobca neopodstatnene

namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

28. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že žalobca odvolaním nedôvodne napadol
vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie v jeho preskúmavanej časti a keďže v konaní neboli zistené
vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku voči žalovanej
spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania, ktorý naviac žalobca formálne napadol odvolaním bez
toho, aby proti tomuto výroku vzniesol akékoľvek námietky.

29. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná,
preto jej patrí náhrada trov odvolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté prvoinštančným súdom
osobitným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).