Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617209540
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6617209540.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: C. W., T. XX.XX.XXXX,

H.G. XXXX/XX, XXX XX Q., v súčasnosti, Č. XXXX, I. H., Česká republika, štátny občan SR, zastúpený
splnomocneným zástupcom: H.. M. U., T. XX.XX.XXXX, H. B. I. XXXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR
proti žalovanému: W. S., T. XX.XX.XXXX, H. C. XXXX/ XX, XXX XX Q., štátny občan SR, o zaplatenie
sumy 500 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 250 Eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
od 20.12.2016 do zaplatenia na účet číslo: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného, o výške ktorej
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Súd konanie sčasti sumy 250 Eur z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 11.07.2017 žiadal od žalovaného zaplatiť sumu 500 Eur so 6
% úrokom z omeškania od 20.12.2016 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V žalobe tvrdil, že dňa 18.11.2016 spísal so žalovaným dohodu o splátkach ktorou mu mal zaplatiť
sumu 500 Eur v mesačných splátkach začínajúcich decembrom 2016 a končiacich mesiacom apríl 2017,
po100Eur.Splatnosťkaždejsplátkyboladohodnutá20.deňkalendárnehomesiaca.Dohoduosplátkach
strany uzavreli slobodne, vážne, nie v tiesni, bez nátlaku, podpisy na nej overili na Mestskom úrade vo
Fiľakove. Žalovaný nezaplatil ani jednu splátku, preto na žalobe trval.

3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 8C/29/2017-32 dňa 24.08.2017, ktorým žalobe vyhovel, priznal úrok

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500 Eur od 20.12.2016. Proti platobnému rozkazu podal
žalovaný odpor dňa 11.09.2017, ktorý súdu doručil dňa 13.09.2017. V ňom tvrdil, že žalobu považuje
za neoprávnenú a nedôvodnú, lebo je síce pravda, že dňa 18.11.2016 podpísal so žalobcom dohodu
o splátkach, ale nie dobrovoľne, ale pod psychickým nátlakom a nedobrovoľne, nič podobné nechcel
podpísať.Žalovanývodporetvrdil,že žalobcanikdyvočinemunemalnároknazaplateniesumy500Eur,
ide len o fiktívny záväzok, ktorý nemá žiaden právny základ. Keďže z dohody o splátkach ani z podanej
žaloby nevyplýva dôvod, pre ktorý by mu mal dlžnú sumu zaplatiť, nič mu nedlhuje, nikdy so žalobcom

nebol v žiadnom vzťahu, žalobca „len zneužil vzniknutú situáciu a dotlačil ma k podpísaniu dohody,
aby mal nejaký „papier“ na základe ktorého by odo mňa peniaze vymáhal.“ Žiadal priznať náhradu trov
konania.4. Súd uznesením č.k. 8C/29/2017-37 dňa 21.09.2017 zrušil platobný rozkaz, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.09.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, dohody o splátkach, odporu žalovaného, výsluchom
žalobcu a na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaného zistil tento
skutkový stav:

6. Žalobca v žalobe uplatnil nárok proti žalovanému na zaplatenie sumy 500 Eur s príslušenstvom na

základe dohody o splátkach uzavretej vo Fiľakove dňa 18.11.2016 (na č.k. 2 spisu). Z dohody vyplývalo,
že žalobca a žalovaný uzavreli dohodu o splátkach za nasledovných podmienok: „účastníci sa medzi
sebou dohodli, že dlžník W. S. je povinný dlžnú sumu 500.- Eur (päťsto euro) vyplatiť navrhovateľovi
C. W. v mesačných splátkach začínajúc mesiacom december 2016 a končiac mesiacom apríl 2017. Je
povinný každý mesiac previesť 100.- Eur (sto euro) na číslo účtu X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do
20.kalendárnehodňavmesiaci.Vprípadenesplneniauzavretejdohody,dlžobaprechádzanarodinných

príslušníkov dlžníka W. S..
Túto dohodu sme uzavreli obidvaja slobodne, vážne, nie v tiesni a pod nátlakom, po zrelej úvahe a
vlastnoručne ju podpisujeme na znak súhlasu s jej obsahom. Obidvaja prehlasujeme, že túto dohodu
je možné meniť len po vzájomnej dohode obidvoch strán, a to písomne.“ Dohoda o splátkach bola
podpísaná dlžníkom t.j. žalovaným vlastnou rukou a navrhovateľom t.j. žalobcom. Pravosť ich podpisov

bola osvedčená Mestom Fiľakovo.

7. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní tvrdil, že je pravda, že žalobca vlastnil starú motorku
MZ 250 ktorej bol držiteľom aj v dokladoch a bola uskladnená 15-20 rokov v garáži u jeho príbuzných
W. vo Q.. Žalobca žije a pracuje v Českej republike, motorku chcel v budúcnosti zahlásiť „ako veterána“.

Splnomocnenýzástupcanevedelkedypresne,žalobcadostaldoČRSMSsprávunamobil,ktorousamu
ozval nejaký neznámy pán so žiadosťou, aby motorku odhlásil na dopravnom inšpektoráte, že si ju chce
prihlásiť on. Žalobcu SMS správa prekvapila, volal domov príbuzným (krstnej mame alebo sesternici),
ktorá išla do garáže a zistila, že naozaj motorka v nej nie je. Išla na políciu, kde urobila oznámenie
krádeže motorky. Následne sa od neznámeho pána žalobca dozvedel, že motorku mu predal žalovaný.

Žalobca pricestoval domov a keďže nechcel, aby mal žalovaný problémy, tak sa dohodli na tom, že
uzavreli dohodu o splátkach. Ešte predtým si žalobca zisťoval cenu motorky, pohybovala sa okolo 700
Eur, túto sumu mu žalovaný nechcel vyplatiť, súhlasil však so zaplatením sumy 500 Eur. Splnomocnený
zástupca žalobcu ešte uviedol, že žalovaný si bol vedomý toho, že dohodu podpisuje kvôli tomu, aby
sa ujasnilo všetko čo predajom motorky spôsobil, aby nebol stíhaný za krádež. Po uzavretí dohody o

splátkach urobil žalobca na polícii vyhlásenie, že „predal motorku bez vedomia svojich príbuzných a so
súhlasom žalobcu“, tým vec na polícii skončila a žalobca čakal, že žalovaný zaplatí dohodnutú sumu.
Nesúhlasil s tým, aby žalovaný zaplatil dlžnú sumu v splátkach, ale v hotovosti.

8. Žalobca trval na dôvodoch ktoré uviedol v odpore, naďalej zdôrazňoval, že neexistuje žiaden nárok

žalobcu voči nemu, že žalobcovi nič nedlhuje, že dohodu o splátkach podpísal nedobrovoľne. Neskôr
pripustil, že predal motorku patriacu žalobcovi za 250 Eur, získanú kúpnu cenu však žalobcovi nedal
preto, že „oni mali dlžobu voči mne“. Potvrdil, že bolo urobené oznámenie na polícii, že dohoda o
splátkach bola spísaná preto, aby „bol pokoj, aby sa nič nerobilo.“ Myslel tým, „aby sa tie vzťahy nejako
nenarušili s jeho rodinou.“ Žalovaný potvrdil, že vedel o tom že žalobca na polícii urobil vyhlásenie, že

mohol motorku predať, lebo dal k tomu súhlas a to z dôvodu, aby žalovaného uchránil od stíhania za
trestný čin krádeže, žalovaný nakoniec priznal, že hoci v čase, keď predával motorku vedel o tom, že ju
nevlastní, myslel si, že ju predať môže. Žalovaný bol ochotný zaplatiť sumu 250 Eur v splátkach po 20
Eur mesačne, pretože je invalidný dôchodca, poberá dôchodok v sume 379 Eur mesačne vždy 24.deň
v mesiaci. Je ženatý, s manželkou vlastnia 3-izbový byt, osobné motorové vozidlo rok výroby 2001,

manželka opatruje svoju matku a poberá opakovaný príspevok za opatrovanie.

9. Po vyjadrení žalovaného vzal žalobca žalobu sčasti sumy 250 Eur späť a žalovaný so späťvzatím
žaloby sčasti sumy 250 Eur súhlasil.

10. Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti v zmysle ustanovenia § 191 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“)
mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.11. Podľa ustanovenia § 451 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12.Podľaustanovenia§456Občianskehozákonníka predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusívydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis (Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z).

14. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka platného a účinného od 01. februára 2013 je výška úroku z omeškania o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. Citované zákonné ustanovenia súd použil pri právnom posúdení sporu.

17. Zo súdom vykonaného dokazovania na pojednávaní vyplynuli zhodné závery medzi žalobcom a
žalovaným o tom, že spor medzi nimi vznikol v skutočnosti z predaja motorky žalovaným. Motorku
vlastnil žalobca a žalovaný ju predal bez jeho súhlasu za kúpnu cenu 250 Eur. Týmto konaním
žalovaného išlo o právny úkon bez právneho dôvodu a boli naplnené zákonné predpoklady pre vznik
bezdôvodnéhoobohateniažalovaného vsume250Eurnaúkoržalobcu,keďžežalobcovizískanúkúpnu

cenu neodovzdal a ani tak nemienil urobiť.

18. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 451 a 456 Občianskeho zákonníka) vyplynula zákonná
povinnosť žalovaného žalobcovi vydať získané bezdôvodné obohatenie.

19. Pokiaľ sa týka právneho úkonu medzi stranami sporu, ktorý uzavreli dňa 18.11.2016 a nazvali ho
„Dohoda o splátkach“ súd konštatuje, že táto dohoda je neurčitá, chýba v nej titul na základe ktorého
by mal žalovaný žalobcovi zaplatiť sumu 500 Eur, medzi stranami preto nemohla vyvolať tie účinky,
ktoré z nej vyplývali, to znamená, povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 500 Eur v splátkach.
Žalobca si uvedomil, že by dôkazné bremeno vo vzťahu k zaplateniu sumu 250 Eur neudržal (keďže

dokazovaním bolo preukázané, že na jeho úkor sa žalovaný bezdôvodne obohatil sumou 250 Eur) a
preto vzal žalobu sčasti sumy 250 Eur späť. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd konanie sčasti sumy 250 Eur zastavil.

20. Žalovaný je v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcovi, minimálne od doby, kedy
žalobcovu motorku predal a prevzal kúpnu cenu. Žalobca však žiadal priznať úrok z omeškania len od
20.12.2016, súd bol v konaní viazaný žalobou (ustanovenie § 216 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd je
viazaný žalobným návrhom žalobcu) a tak žalobcovi priznal úrok z omeškania v súlade so žalobou a vo
výške 5 % ročne podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. do zaplatenia.

21. Podľa ustanovenia § 232 ods. 1, 2 a 3 C.s.p. vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti
zákonnými prostriedkami.
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,

ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu.22. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že o vykonateľnosti v pravom zmysle slova hovoríme
iba pri rozsudkoch na plnenie. Tými sú rozsudky, ktoré ukladajú určitú povinnosť, sú zásadne
vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Lehota na plnenie je zásadne tri dni a len v odôvodnených

prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu. V tomto spore súd nezistil u žalovaného taký odôvodnený
prípad pre ktorý by mu mal uložiť povinnosť získané bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať v splátkach
z dôvodu, že vec vo vlastníctve žalobcu (motorku) žalovaný predal dávno, predmet bezdôvodného
obohatenia (získaná kúpna cena) nemienil žalobcovi vôbec vydať, hoci ho k tomu zaväzuje zákonná
povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd rozhodol

o povinnosti žalovaného vydať získané bezdôvodné obohatenie v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.